Pstruh potočný v Hornáde: Výskyt a rybárske revíry

Hornád je rieka s rôznorodým charakterom, od divokých úsekov až po pokojné meandre, čo ju robí rybársky atraktívnou. Rieka pramení v Prešovskom kraji, ale väčšinu svojej cesty preteká Košickým krajom. Tečie východne cez Spiš, južne cez Abov a pokračuje do Maďarska, kde sa vlieva do rieky Slaná. Na dĺžke vyše desať kilometrov tvorí štátnu hranicu s Maďarskom.

Rieky košického kraja patria do úmoria Čierneho mora. Výnimkou nie je ani Hornád, ktorý administratívne pramení v Prešovskom VÚC, ale väčšinu svojej púte absolvuje Košickým VÚC. Tečie východne Spišom, potom južne Abovom a prechádza do Maďarska, kde sa neďaleko mesta Ónod vlieva do rieky Slaná. V dĺžke vyše desať kilometrov tvorí i našu štátnu hranicu s Maďarskom.

Poďme zmapovať slovenské revíry postupne hore prúdom.

Rybárske revíry na Hornáde

Hraničný úsek rieky Hornád, predstavuje samostatný kaprový rybársky revír Hornád č. 1a. Od pohraničnej obce Trstené pri Hornáde po Kysacký cestný most je kaprovým revírom Hornád č. 1b. Od tohto mosta až po priehradný múr vodnej vyrovnávacej nádrže Ružín je lososový pstruhový revír, rozdelený do troch samostatných lovných revírov.

Košická rybárska organizácia, tento dlhý pstruhový úsek, momentálne tvorený troma P-revírmi, zarybňuje najmä dvojročným pstruhom potočným, ale i ďalšími druhmi. Konajú sa tu rôzne športové podujatia, od pohárových pretekov v love na umelú mušku a prívlač, až po majstrovstvá Slovenska.

Kto nemá rád obmedzenia pri love na pstruhovom Hornáde, môže sa realizovať na dvoch spodných kaprových revíroch, kde sa dá uloviť zo dvadsať druhov rýb.

Hlavátka podunajská, ktorú dávnejšie prestali vysadzovať, sa už v oficiálnych štatistikách úlovkoch od mesta Košice smerom nahor nevyskytuje. Prieskum ŠOP SR na rieke od obce Ždaňa po obec Malá Lodina pred vyše desaťročím jej výskyt nepotvrdil.

Vodné nádrže na Hornáde

Kontinuitu toku narušujú dve vodné stavby: vyrovnávacia vodná nádrž Ružín s vodnou plochou 65 hektárov a nad ňou situovaná vodná nádrž Ružín s vodnou plochou 390 hektárov. Menšia nádrž je kaprovým revírom MsO SRZ Košice, väčšiu obhospodaruje Rada SRZ Žilina. Vodná nádrž Ružín je obľúbeným revírom rybárov, ktorí tu lovia najmä kapra, sumca, boleňa, šťuku a zubáča veľkoústeho.

Dva revíry nad VN Ružín - Hornád č. 3 (MO SRZ Krompachy) a Hornád č. 4 (MO SRZ Spišská Nová Ves), si zachovávajú kaprový charakter a parametre pásma mreny. Pri Margecanoch pribudla pred niekoľkými rokmi malá vodná elektráreň, ktorá by už nemala tvoriť migračnú bariéru. V týchto dvoch revíroch sa loví najmä jalec hlavatý, podustva severná, vo vyšších úsekoch pod Spišskou Novou Vsou aj lipeň tymianový a pstruh potočný.

Po sprevádzkovaní zmodernizovanej čistiarne odpadových vôd v Spišskej Novej Vsi koncom roku 2015 svitla nádej, že množstvo hromadných úhynov rýb pod týmto mestom a v profile Markušovce sa stane minulosťou.

Prielom Hornádu v Slovenskom raji

Drahokamom je prielom rieky Hornád v Národnom parku Slovenský raj. Pstruhový Hornád na tomto úseku, aj v samotnom meste obhospodarujú rybári zo Spišskej Novej Vsi. Po zonácii národného parku časť toku v prielome prešla do piateho stupňa ochrany a rybári súhlasili, aby sa tento úsek stal revírom v režime bez privlastnenia si úlovku (Hornád č. 5b). Rieka od železničného mosta pod Spišskou Novou Vsou po severný okraj prielomu Hornádu je dobre zarybňovaná pstruhom potočným a lipňom. Okrem revíru v režime „Chyť a pusť“ gazdujú miestni rybári na ďalších dvoch pstruhových revíroch - Hornáde č. 5a a Hornáde č. 5c. Od ústia potoka Teplično po pramene je už najvyššie položený popradský pstruhový revír Hornád č. 6. s množstvom prítokov.

Spišskí rybári dlhodobo časť potrebných násad liahnu a odchovávajú v rybníčkoch v Novoveskej Huti a v odchovných potokoch. Zvyšok riešia nákupom. V roku 2021 na Hornáde v hornej časti mesta Spišská Nová Ves spriechodnili pre ryby dovtedy neprekonateľný vysoký stupeň. To bola ďalšia dobrá správa pre rieku a ryby v nej.

Prielom Hornádu v Slovenskom raji

Fauna Slovenského raja

Slovenský raj je územie so svojráznymi typmi živočíšnych spoločenstiev a s typickou faunou centrálnej časti Západných Karpát. Z hľadiska zoologického má mimoriadny význam pre zachovanie pôvodnej typickej fauny Karpát i pre zachovanie mnohých endemitov a významných živočíšnych druhov.

NP Slovenský raj bol oddávna pre svoju neprístupnosť a výhodné podmienky útočiskom i ďalšej ohrozenej skupiny živočíchov - dravých vtákov. Na území Národného parku Slovenský raj sa vytvorili dva výrazne odlišné typy spoločenstiev. Charakteristickým a prevládajúcim typom sú spoločenstvá planín, skalnatých brál a tiesňav.

Druhové zastúpenie živočíchov planín, skalnatých brál a tiesňav je veľmi pestré, podmienené nielen geologickým podkladom s pestrou vegetáciou, ale i značnou horizontálnou a vertikálnou členitosťou terénu. Zo šeliem sa tu vzácne vyskytujú Medveď hnedý, Rys ostrovid a Mačka divá. Významným druhom žijúcim na skalných bralách je Kamzík vrchovský. Priamo na turistických chodníkoch možno stretnúť Vevericu obyčajnú, vzácnejšiu Kunu hôrnu alebo Kunu skalnú.

Z dravých vtákov sa tu vyskytuje Myšiak hôrny a Sokol myšiar, zriedka i Orol skalný, Orol krikľavý, Jastrab veľký a Jastrab krahulec. Zo vzácnejších druhov vtákov tu hniezdi Bocian čierny, Výr skalný, Pôtik kapcavý, Orešnica perlavá, Drozd kolohrivý, Ďubník trojprstý, ale i Hlucháň obyčajný a Jariabok hôrny. Bohaté je druhové zastúpenie spevavcov.

V spoločenstvách vodných tokov, riek a horských potokov sa tu vzácne vyskytuje Vydra riečna. Pri vode bežne stretneme i Vodnára obyčajného, Trasochvosta horského, Trasochvosta bieleho a vzácnejšie Rybárika obyčajného. Z rýb žije v Hornáde napr. Pstruh potočný, Lipeň obyčajný, Mrena obyčajná, Jalec hlavatý, Hlaváč pásoplutvý a ďalšie. Neobyčajne bohaté je druhové zastúpenie bezstavovcov, napr. motýľov. V Slovenskom raji bolo doposiaľ zistených viac ako 4000 druhov bezstavovcov. Žije tu napríklad vyše 2000 druhov motýľov, z ktorých vyše 30 druhov je chránených a niektoré sa nevyskytujú nikde vo svete.

Podstatne jednotvárnejšia je fauna v juhovýchodnej časti územia, podmienená prítomnosťou súvislých horských smrečín. Aj tu nachádza útočisko naša najväčšia šelma - Medveď hnedý. Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb a rybolov sa teší čoraz väčšej obľube. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.

Vydra riečna

Charakteristika horských tokov

Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.

Druhy rýb v horských tokoch Slovenska

Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).

Okrem pstruha potočného sa na Slovensku vyskytujú aj ďalšie druhy rýb, ako napríklad:

• Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
• Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
• Šťuka severná (Esox lucius)
• Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
• Sumec veľký (Silurus glanis)
• Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)

Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.

Medzi typické znaky pstruha potočného patria:

• Tuková plutvička
• Žltkasté sfarbenie bokov
• Červené a čierne škvrny
• Chvostová plutva bez škvŕn

Pstruh potočný

Pstruh obyčajný u nás obýva predovšetkým tečúce vody pstruhového a lipňového pásma, vzácnejšie žije i v niektorých nádržiach. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná na kyslík bohatá voda umožnila prežívaniu pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami.

Ďalšou dôležitou vecou majúcou vplyv na výskyt pstruhov je dostatok úkrytov. Pstruh sa živí živočíšnou potravou, ktorú u menších jedincov tvorí hlavne vodný bezobratlovci (larvy hmyzu apod.) a taktiež náletový hmyz. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu.

K neresu dochádza na jeseň a konkrétna doba je závislá na veľa okolnostiach, takže obdobie siaha od konca septembra hlboko do zimy, ojedinele až do februára. Najčastejšie je to ale v septembri októbri. Neresoviskom býva plytkejšie miesto s piesčitým až štrkopieskovým dnom a nie veľmi rýchlym prúdom.

Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)

Hlaváč pásoplutvý je menšia ryba, ktorá obýva dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, kde sa ukrýva. Hlaváč má zavalité telo s veľkou hlavou a výraznými prsnými plutvami. Živí sa drobnými bezstavovcami.

Hlavátka podunajská (Hucho hucho)

Hlavátka podunajská je vzácna a ohrozená lososovitá ryba, ktorá sa vyskytuje v niektorých riekach Slovenska. Je to dravá ryba, ktorá dorastá do veľkých rozmerov a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená.

Slíž severný (Barbatula barbatula)

Slíž severný je drobná ryba, ktorá sa vyskytuje v potokoch a menších riekach. Má valcovité telo s fúzikmi okolo úst.

Čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus)

Čerebľa obyčajná je malá, húfne žijúca rybka, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd, vrátane horských potokov.

Hrúz obyčajný (Gobio gobio)

Hrúz obyčajný je ryba s vretenovitým telom a dvoma fúzikmi okolo úst. Obýva dno riek a potokov, kde hľadá potravu. Je to nenáročná ryba, ktorá sa prispôsobuje rôznym podmienkam.

Jalec hlavatý (Squalius cephalus) a Jalec maloústy (Leuciscus leuciscus)

Jalce sú stredne veľké ryby, ktoré sa vyskytujú v riekach a potokoch. Jalec hlavatý má robustnejšie telo a väčšiu hlavu ako jalec maloústy. Sú to všežravé ryby, ktoré sa živia rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybami.

Podustva severná (Chondrostoma nasus)

Podustva severná sa vyskytuje v riekách lipňového a mrenového pásma so skalnatým dnom až po prúdiace podhate nížinatých riek a prítokov údolných nádrži. V nie častých prípadoch sa udrží v nádržiach(Orava). Podustva je veľmi spoločenská ryba, ktorá tvorí početné húfy. Podustva severná je ryba s typickým spodným postavením úst, ktoré sú prispôsobené na zoškrabávanie rias z kameňov. Obýva prúdivé vody riek a živí sa riasami a drobnými bezstavovcami.

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)

Pstruh dúhový je lososovitá ryba, ktorá bola prevezená na územie Európy zo Severnej Ameriky. Veľmi sa podobá svojím spôsobom života na pstruha potočného. Rovnako ako pstruh potočný, aj pstruh dúhový potrebuje čistú, prúdiacu vodu bohatú na kyslík. Druh pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska. Má vynikajúce rastové schopnosti a tržnú hmotnosť (250-300 g) dosahuje v priebehu druhého roku života. Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C.

Medzi typické znaky pstruha dúhového patria:

• Tuková plutvička
• Iba drobné bodky tmavej farby
• Bodky i na plutvách vrátane chvostovej a tukovej
• Ružový alebo červenkastý pruh na bokoch

Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead.

U nás sa pstruh dúhový vyskytuje v tečúcich i stojatých vodách. V tečúcich vodách nie je toľko viazaný na úkryty ako pstruh obyčajný potočný a často sa vyskytuje v celom priečnom profile koryta. Oproti pstruhovi obyčajnému znáša o niečo vyššiu teplotu vody a je odolnejší voči znečisteniu. V nádržiach sa spravidla pohybuje v stĺpci, pričom hĺbka pohybu sa mení v priebehu dňa i behom sezóny. Bežne sa pohybuje u hladiny a naopak i u dna. Na mnoho miestach má pstruh dúhový tendenciu migrovať, spravidla po prúde, čo znižuje návratnosť po vysadzovaní, ale zároveň je príčinou občasného zjavu veľkých pstruhov dúhových v mimopstruhových úsekoch riek.

Ohrozenie rýb v horských tokoch

Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:

• Znečistenie vody
• Regulácia tokov
• Klimatické zmeny
• Predátory
• Zarybňovanie inými druhmi
• Nadmerný rybolov

Ochrana a revitalizácia pstruha potočného na Slovensku

Prvoradou úlohou pracovníkov Strediska starostlivosti o genofond rýb, ktoré Správa TANAP-u prevádzkuje vo Východnej, je udržiavanie populácie pôvodných druhov vo vodných tokoch. Systematické zarybňovanie určuje zákon o rybárstve z roku 2018 a schvaľuje ho Ministerstvo životného prostredia SR podľa zarybňovacieho plánu.

Pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) vo Východnej vysadili do potokov a horských bystrín 40 kilogramov pstruha potočného, čo predstavuje približne 15.000 kusov malých jedincov s hmotnosťou asi tri gramy. Nová generácia rýb oživila vodné toky v obci Ždiar, v Javorovej doline i v Tatranských Matliaroch v Skalnatom potoku.

Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového.

Aby nedochádzalo k ďalšiemu oslabovaniu populácií pstruha potočného je nutné prijať opatrenia spočívajúce v jeho väčšej ochrane, to znamená zabraňovať nezmyselným úpravám vodných tokov, snažiť sa o zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu aj celkovú stratégiu hospodárenia na pstruhových revíroch…

Športový rybolov pstruha

Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší.

Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného:

• Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti a na bežnom revíre to bude veľmi veľa. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
• Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.

Pri rybárčení tiež platia určité zásady a pravidlá. Rybár musí vlastniť rybársky lístok, bez ktorého nie je možné na území Slovenska legálne loviť ryby. Rybár je povinný pred odchodom na rybačku zapísať do prehľadu dátum rybačky a úlovok z rybačky aktualizovať v prehľade hneď po rybačke. Rybár si v jednom dni môže ponechať najviac 2 kusy rýb akými sú kapor, lieň, šťuka, zubáč, sumec, boleň.

tags: #pstruh #potočný #hornád #výskyt

Populárne príspevky:

• Spracovanie diviny vo víne na Slovensku
• Recepty na syrové nátierky
• Vlastnosti a použitie EUROtis rúry 1"
• Účinky kávy s mliekom
• Výhody a nevýhody pripisovania úrokov