Techniky lovu pstruha potočného: Sprievodca pre úspešný rybolov

O pár dní začína pre mnohých rybárov najkrajšia rybárska sezóna, sezóna lovu pstruhov. Otvárajú sa pstruhové vody, rieky, potoky, ale aj rybníky. Pstruh potočný patrí medzi najznámejšie a najpopulárnejšie ryby na Slovensku. Mnohí rybári ho nazývajú kráľovskou rybou, a sú medzi nimi aj takí, čo lov pstruha povýšili nad všetko, čo sa rýb a rybárčenia týka. Potočák je prekrásna pôvodná ryba a zaslúži si obdiv pre svoju krásu, eleganciu, ale i prostredie, v ktorom bežne žije. Tento článok je založený na skúsenostiach s revírov, ktoré sa nachádzajú na Slovensku. Predstavíme Vám niekoľko overených tipov, ako si z nespočetných produktov a značiek vyskladať svoju výbavu na lov pstruha na potokoch a riekach.

Každý rybár by mal vlastniť povinnú výbavu, ktorú káže zákon. Samozrejme, tento zákon je pre rybárov a výbava v ňom má byť nápomocná pri vykonávaní rybárskeho práva. Do povinnej výbavy rybára patrí peán, podberák, meter, udica a nástrahy primerané spôsobu lovu.

Pri love pstruhov na potoku je vhodné používať jemnejšiu výbavu, na ktorej si rybár dokáže záber ryby patrične užiť, ale zároveň si môže byť istý, že rybku dostane na breh. Pri love na potoku alebo menšej rieke je vhodný prút v dĺžke od 1,60 m maximálne však do 2,30 m s rýchlou akciou, aby dokázal tlmiť prudké výpady ryby. Dlhé hody nie sú prioritou a tak je táto dĺžka ideálna. Vrhacia záťaž môže byť v rozpätí od 0 g po 10 g v závislosti od toho, aké nástrahy budeme používať. Výbornou voľbou na tento spôsob sú prúty od firmy Savage Gear alebo Dragon.

Čo sa týka voľby navijáku, taktiež ostávame pri menšej veľkosti 100 maximálne však 300, čo už je na hranici ľahkej prívlače. Po rokoch experimentovania s rôznymi vlascami, nanofilmi a šnúrami som už tretiu sezónu ostal verný splietanej šnúre SpiderWire Stealth Smooth s priemerom 0,06 mm, ktorú ukončujem fluorcarbónovým náväzcom Akashi, cca 30 cm v priemere od 0,12 mm po 0,16 mm s ohľadom na úseky, na ktorých chytám. Pre mňa má splietaná šnúra veľkú výhodu oproti silonu, a tým je že mám s rybou po zábere okamžitý kontakt a cítim ju priamo na prúte, kde silon má svoju rozťažnosť a záber na jemnej udici nemusí byť vždy taký razantný aby rybu zasekol. Fluorcarbónový náväzec je vo vode 100% priehľadný, a tak dokážeme presvedčiť aj opatrnejšiu rybu v úplne čistej vode. Takto na mieru vyskladaná zostava dokáže odolávať aj najväčším torpédam v prúdoch.

Na to, aby sme dostali rybu na udicu však potrebujeme to najdôležitejšie, a tým sú nástrahy. Pstruh potočný aj pstruh dúhový sú dravce, niekedy kanibali. Pri love v rýchlejších prúdoch je ideálnou voľbou Mepps tzv. vrbový list , ktorý má štíhly tvar a ľahko sa prerezáva prúdmi. Ďalšou výbornou voľbou sú voblery vo veľkostiach 2 až 5 cm v naturálnych farbách, pstruh potočný, dúhový alebo čerebľa či hlaváč . Ak chytáme v pomalšej vode, alebo prechytávame kaskády či jamy, výbornou voľbou sú klasické blinkre Mepps vo veľkostiach 00-2 alebo plandavky vo veľkostiach cca 3 cm výrazných farieb vhodné na začiatok sezóny, keď vody ešte nie sú prechytané. Výhodou plandaviek je, že sú ukončené jednoháčikom s mikro protihrotom alebo bez protihrotu.

Výbornou alternatívou, na ktorú nesmieme zabudnúť, sú gumenné nástrahy v kombinácii s jig háčikom. Touto technikou dokážeme prechytať akékoľvek miesto pod hladinou, či už je to jama, spadnutý strom alebo kaskáda. Vďaka jigovaniu sa dostaneme naozaj všade. Pohybu gumenej nástrahy vo forme hmyzu, červíka alebo malej rybky odolá pstruh len veľmi ťažko. Nezabúdajme však aj na upevnenie nástrahy na vlasec.

Rybu potrebujeme dostať do podberáka. Mojou voľbou je klasický pstruhový podberák ideálne s pogumovanou resp. so silikónovou sieťkou, ktorý po opláchnutí vo vode nebude páchnuť rybacinou a nezamoce sa do neho ani 3-hák na Meppske. Na vyberanie háčikov z papule pstruha nám stačí kratší peán s rovnou špičkou. Mnoho krát ho však pri použití nástrah s jednoháčikom nebudete potrebovať, pretože háčik sa dá jednoducho vybrať bez toho, aby sme rybku trápili.

Techniky lovu pstruha potočného

Pstruhy sa najčastejšie lovia na rotačné blyskáče, gumové nástrahy, umelé mušky a voblery. Vobler patrí k najčastejšie používaným a najobľúbenejším pstruhovým nástrahám u väčšiny rybárov. Okrem základných spôsobov vedenia a techník má lov na voblery svoje špecifiká. Ponúkame vám tie najefektívnejšie spôsoby ich vedenia a najchytľavejšie farby vhodné pri pstruhovej prívlači, ktoré máme odskúšané. Patrí k tým najefektívnejším lovom pstruhov. Je to veľmi jednoduchý a na techniku vedenia nástrahy naozaj nenáročný spôsob, ktorého efektivita často prekoná očakávanie.

Lov pri protiľahlom brehu

Predstavme si skupinku rýb pri protiľahlom brehu, kde nad vodu prevísa tráva a pobrežná vegetácia. Slabý vetrík občas pomôže k pádu do vodného živlu nejakému chrobákovi, lúčnej kobylke či inému hmyzu. Aktivitu rýb môžeme veľmi často v takýchto partiách rieky aj vizuálne pozorovať a ryby sa prezrádzajú zbieraním potravy z hladiny - krúžkovaním. Našou výhodou je, že ryby väčšinou stoja tesne pod hladinou, teda ich zorné pole na hladine nie je veľké, čo je predpokladom reflexívneho záberu. Ďalšou výhodou je, že pod brehom stojí väčšinou viac rýb a hmyz na hladinu dopadáva sporadicky. Platí tu známe porekadlo, kto prv príde, ten prv žerie. Hmyz nie je nejako ťažko získateľná korisť pre ryby, ale potravná konkurencia býva dosť značná. Výnimku tvorí asi iba masové rojenie nejakého druhu hmyzu.

V čom máme teda pri tomto spôsobe pred rybami navrch? Je toho trocha viac, ale jednou vetou povedané - ryba nástrahu poriadne nevidí a často reflexívne reaguje iba na dopad. Musí pritom reagovať rýchlo, aby korisť nezožral niekto iný. Výrazným plusom je ešte aj moment prekvapenia a na to všetko má ryba naozaj iba pár sekúnd. Zhrnutím všetkých týchto našich výhod nám je jasné, že lov pri protiľahlom brehu môže byť ďalšou možnosťou ako oklamať aj starú a opatrnú rybu.

Nevýhodou je potreba veľmi presných hodov: čím bližšie k brehu, tým lepšie. Štyridsať centimetrov mimo tu často znamená neúspech a vyplašenie rýb. Na každú opatrnú rybu máme väčšinou iba jeden, dva pokusy; keď zle nahodíme, záberu sa nedočkáme väčšinou ani v nasledujúcich hodoch a ryby vyplašíme. Negatívom tohto lovu je aj skutočnosť, že lovíme cez prúd a dosť rýb vypneme pri zdolávaní, či vôbec nezasekneme. No napriek týmto skutočnostiam je lov pod protiľahlým brehom veľmi efektívny.

Aké typy voblerov používame, ktoré farby sú najlepšie a aká je veľkosť používaných nástrah? Pokiaľ voda nie je veľmi hlboká a prúd nie je prisilný, používam štíhle tvary voblerov. Pri silnejšom prúde a hlbšej vode sú vhodné voblery s dlhšou lopatkou a agresívnejším chodom. Veľkosť voblerov sa pohybuje okolo 3-5 cm. Myslím, že farba pri tomto spôsobe lovu nie je tým najdôležitejším ukazovateľom úspechu, pretože záber býva väčšinou reflexívny.

Lov naprieč prúdom

Toto je ďalší veľmi často praktizovaný a účinný spôsob. Na menších vodách je ideálne kombinovať ho s lovom na dopad. Nástrahu nahodíme kolmo na prúd a postupne začneme vobler priťahovať k sebe. Pri silnejšom prúde väčšinou vobler iba splavujeme na napnutom vlasci a pridŕžame ho v prúde. Záber často prichádza bezprostredne po nahodení alebo pri vyrovnávaní oblúka, ktorý nástraha v prúde opisuje. Veľa záberov býva aj pri podržaní voblera na mieste, respektíve pri jeho ďalšom potiahnutí. Pri tomto love používam voblery do 7 cm. Veľmi dôležité je, aby bol vobler pri vedení v prúde stabilný. Agresivita chodu nástrahy je priamo úmerná aktivite rýb. Väčšinou bývajú úspešnejšie modely bez veľkých bočných výkyvov, ktoré sú menej agresívne. Vhodné sú opäť modely prírodných farieb.

Lov proti prúdu

Je to často opomíнанý a napriek tomu mimoriadne účinný spôsob vedenia voblerov pri love všetkých lososovitých rýb. Nástrahu nahadzujeme proti prúdu a relatívne rýchlo ju vedieme. Vedenie musí byť rýchlejšie ako je rýchlosť prúdu. V tomto prípade používam väčšinou štíhle voblery s agresívnejšou akciou. Veľa nástrah pri vedení po prúde nepracuje, preto je vhodné skontrolovať prácu voblerov pri brehu predtým, ako na ne začneme chytať. Tento spôsob využívam hlavne na opatrné, či vyplašené ryby. Rýchlym vedením nemá pstruh príliš čas obzerať si nástrahu a musí sa neraz rozhodnúť, či na ňu zareaguje alebo ju nechá prejsť okolo seba. Jeho reflexy ho však nútia zaútočiť, a tak aj opatrné ryby zvyčajne končia na našej nástrahe. Väčšinou požívam štíhle typy voblerov, ktoré dobre pracujú aj pri rýchlejšom vedení dolu prúdom. Tento spôsob si vyžaduje o niečo pevnejšie náradie, tvrdší prút, či silnejší vlasec. S nástrahou musíme prekonávať odpor prúdu. Nie je však vhodné za každú cenu ťahať nástrahu proti prúdu. Vyhľadávame stanovištia rýb v prúde: hlbšie jamy, prekážky či balvany, za ktorými môžu stáť ryby. S nástrahou pracujeme opatrne: tak, aby sme cítili jej chod. Voblery môžeme pridŕžať v prúde alebo ich pomaly priťahovať proti prúdu. Úspešné býva aj popustenie voblera dolu prúdom sklonením špice prúta. Najčastejšie využívame bacuľaté voblery so širšou lopatkou. Vhodný typ si môžete vybrať pridržaním voblera v prúde, čím zistíte, či ho sila prúdu nevynáša ku hladine.

Takže už ostáva len popriať vám veľa úspechov pri love tejto našej nádhernej pôvodnej ryby, ktorej stavy sa z roka z na rok znižujú.

Pstruh potočný

Muškárenie pstruha potočného

Muškárenie je technika lovu, ktorá sa neustále zdokonaľuje a prináša veľa nečakaných úspechov, ale i neúspechov. Malá prúdnata voda do hĺbky 35 cm je často považovaná za úsek, ktorý treba prejsť rýchlo alebo sa mu radšej vyhnúť a prejsť na lepšie miesto. Ak prechádzate takýmto úsekom v letnom období prichádzate na to, že ryba priam vyhľadáva rýchle prúdiky s malou vodou. Možno je viac dôvodov ale jeden je podstatný. Voda je menej okysličená. Tento fakt vedie ryby práve do prúdov.

Výbava na muškárenie

Jemný prút s AFT 1, 2 alebo 3.
Silón o priemere 0,13 mm - skôr tenšie. Používam Airflo G3 Fluorocarbon.
Návazec volím dlhší - kľudne 3 až 4 m.
Nymfy s volfrámovou guličkou o veľkosti 16, 18.

Mušky musia byť malé, pretože s veľkými nedosiahnete v malej vode požadovaný efekt prirodzenosti pohybu. Ďalej ryba je v malej vode opatrná a často vôbec nie pri chuti. Mušky musia byť opatrené spúšťačmi a často treba hľadať to pravé. Používam dve nymfy vzdialené od seba cca. 60 cm. Postupujem proti vode. Táto technika sa mi najviac osvedčila. Niekedy nahadzujem na rybu, ktorú skutočne vidím. Neobchádzam žiadnu vodnú prekážku (väčší kameň, trs vodnej trávy, jamku, výmoľ pod brehom. Základom je neponáhľať sa. Záber je často neskutočné rýchli, často okamžite ako nymfa preráža vodnú hladinu. Táto technika je už veľmi blízko technike Francúzskej nymfe. Dá sa však ľahšie zvládnuť, pretože ešte stále môžete použiť šnúru na ľahšie nahodenie. Je nutné reagovať na sebemenší pohyb signalizátora záberu.

Je nutné aby pri vode každý spoliehal na svoje skúsenosti a striktne sa neriadil nejakými radami od druhých. Treba počúvať a skúšať, čo platí práve pre Vás.

Už od počiatkov muškárenia je pstruh jednou z cieľových rýb lovených týmto spôsobom. Svoju popularitu si u muškárov zachováva neustále, nakoľko ide o prekrásnu rybu, charakteristickú svojou vitalitou a bojovnosťou, ktorá navyše dokáže dorásť aj do značných rozmerov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť moje doterajšie poznatky z lovu tejto fascinujúcej ryby na mušku.Zastávam názor, že ak chceme byť počas lovu úspešní, je dobré disponovať aspoň základnými poznatkami o lovenej rybe.

Pstruh (Salmo trutta) patrí do čeľade rýb lososovitých (salmonidae), pričom tento druh vytvára tri rôzne formy populácií v závislosti od prostredia, v ktorom žije. Najznámejšou formou a zároveň najrozšírenejšou u nás je pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario). Zahrňuje populácie pstruhov žijúcich v potokoch a riekach počas celého svojho života, pričom v tomto prostredí zotrvávajú aj počas vegetačného obdobia.

Muškárska výbava

Pstruh potočný je našim pôvodným druhom ryby, ktorej druhový názov sám o sebe vypovedá, že je typickým obyvateľom potokov a riek. Pre svoj život potrebuje chladnú a na kyslík bohatú vodu. Najlepšie profituje, čiže aj najlepšie prijíma potravu pri teplotách 10 - 15 °C. Krátkodobo znesie aj prehriatie na 20 °C; vtedy však takmer neprijíma potravu a vyhľadáva najprúdivejšie stanovištia, kde je momentálne najvyšší obsah kyslíka. Pstruh potočný je typickou stanovišťnou rybou. Znamená to, že vyhľadáva vo svojom životnom priestore úkryty, z ktorých podniká výpady za potravou. Aj po nerese sa zvyčajne vracia späť na svoje pôvodné stanovište. Potočák je navyše aj výrazne teritoriálnym druhom a svoje stanovište si chráni a odháňa prípadných votrelcov, vo všeobecnosti platí, že čím lepšie stanovište, tým sa tam dá očakávať väčší, silnejší jedinec. Z tohto dôvodu sú pre pstruha potočného najvhodnejšie podmienky v tokoch s vysokou členitosťou.

Spomenul som už čosi z biológie pstruha, ale ako muškárov nás bude najviac zaujímať samotná potrava a najvhodnejšie podmienky na lov. Pstruh potočný je výrazne stanovištná ryba. Svoju potravu loví v blízkosti úkrytu, v ktorom trávi väčšinu času mimo lovu a neresu. Základnou zložkou potravy mladých pstruhov je planktón a vodný hmyz, najmä jeho larválne štádiá. Neskôr sa už naplno začne prejavovať ako dravec a popri hmyze, kôrovcoch (kriváky) sa v jeho potrave čoraz častejšie objavujú aj malé rybky. U pstruha, podobne ako u ostatných dravcov, je príznačný aj kanibalizmus. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy boli zaznamenané útoky väčších pstruhov na raka, žabu alebo drobného hlodavca. Pstruhy taktiež obľubujú požierať pijavice alebo červy splavené do toku počas dažďa. Neoddeliteľnou sezónnou zložkou ich potravy je, samozrejme, náletový hmyz vodných druhov počas rojenia a kladenia vajíčok, alebo ide o suchozemské druhy, ktoré padajú do vody z pobrežnej vegetácie. Z týchto pár riadkov vyplynulo, že potravné zloženie pstruha je skutočne veľmi široké. Pozorným sledovaním momentálnych podmienok na toku sa však dá dopracovať k určitej schéme, vypovedajúcej o tom, akú potravu pravdepodobne v danej chvíli pstruhy preferujú.

Za základ úspechu pri love pstruha považujem hlavne vystihnúť správny čas lovu. I keď pstruh prijíma potravu počas celého roka, sú obdobia, kedy príjem potravy obmedzuje na minimum, alebo určitý čas ju vôbec nevyhľadáva. Najvhodnejšie podmienky pre priebeh metabolizmu nachádza pstruh pri teplote vody 10 - 15 °C, čo znamená, že v tomto období aj najviac prijíma potravu. Je to však za predpokladu, že voda nie je nadmerne zakalená. V našich pásmach to vychádza na neskoršiu jar a leto. V týchto chvíľach sa už každý muškár teší a pripravuje na začiatok pstruhovej sezóny, ktorá sa u nás datuje na 16.4.

Úspech pri love môžeme očakávať v prípade, že voda nie je príliš zakalená. Mierny dočasný zákal vody dokonca spôsobuje, že sú pstruhy menej ostražité voči pohybu v okolí vody, nakoľko majú obmedzené videnie. Pozor však na dupot a iné vibrácie! Majme však na zreteli, že vegetačný cyklus prírodného prostredia sa ešte len začína prebúdzať po zimnom pôste a to platí, samozrejme, aj pre ryby. Ryby celkovo v tomto období ešte nezvyknú atakovať nástrahu a zabojovať tak, ako keď sú už pri plnej sile. Tomuto, prirodzene, treba prispôsobiť aj spôsob lovu. Ja preferujem v prvých týždňoch sezóny lov na strímre. Najčastejšie používam v týchto podmienkach tmavé nástrahy imitujúce pijavice. Už som spomínal, že ryby ešte neútočia na svoju korisť veľmi dravo, tak tomu treba podriadiť aj spôsob prezentácie strímra. Vo všeobecnosti vtedy veľmi „nefunguje“ príliš agresívne vedenie strímra, skôr by som odporúčal pomalšie ťahy s dlhšími prestávkami, kedy strímer kmitá vplyvom prúdenia vody. Ak sa však rozhodneme loviť na vode, kde technika strímrovania nie je veľmi použiteľná, hlavne na menších rokoch, je možné sa rozhodnúť pre lov na mokré mušky. vodnom stĺpci buď prirodzene unášané prúdom, alebo ich jemne oživujem pridržiavaním šnúry, či popoťahovaním a opätovným povolením šnúry. Opäť by to nemali byť príliš razantné a agresívne pohyby, aby mala ryba dostatok času na útok na mušku. Pri voľbe mušiek siahnem v tomto období po rôznych typoch marcoviek, červenorítok a palmerov. Netreba však zabúdať ani na staré klasiky, ako sú gold-black, kočiš a pod. Všeobecne si v tomto období vystačíme s muškami naviazanými na háčikoch č. 8 - 14, pričom č.

Môže sa stať, že sa už aj v prvých dňoch sezóny stretneme s príjemným počasím a zaregistrujeme aktivitu pstruhov pri hladine; vtedy nikdy nezaváham a rybe ponúknem suchú mušku. Asi neexistuje krajší moment muškárenia, ako keď ryba zaberie na mušku plávajúcu po hladine. Za nástrahu nám v tomto prípade poslúžia olivové, šedé, alebo marcové podenky. V prípade, že nechce pstruh ponúkanú podenku, ja sa väčšinou rozhodnem pre nejaký vzor palmera. Mojím najobľúbenejším je čierny palmer s telíčkom z páva a prekrúžkovaný tenulinkým červeným alebo zeleným drôtikom. Tento typ palmera v rôznych veľkostiach používam počas celého roka. Palmery sú vo všeobecnosti veľmi univerzálne mušky napodobňujúce široký rozsah druhov hmyzu. Suché mušky volím vtedy vo veľkosti č. 12 - 16.

V prvopočiatkoch sezóny sú pri priaznivom stave vodných pomerov pstruhy aktívne prevažne celý deň. Neskôr, vplyvom oteplenia, a tým aj zvýšenia výskytu potravy, sa ich aktivita bude stupňovať hlavne zrána a navečer. Cez deň zaznamenávame vyššiu aktivitu pstruhov len ak je zamračené, alebo po krátkych teplých prehánkach, kedy sa len jemne prikalí voda. Toto bývajú často veľmi priaznivé podmienky na lov pstruhov, lebo tie vtedy veľmi rýchlo zareagujú na dažďom splavenú potravu. Aj v tomto období sú veľmi účinné strímre, mokré a suché mušky. Teraz však nastáva čas, kedy môžeme loviť aj s nymfami bez obáv, že by sme tým ubližovali lipňom, nakoľko tieto sú už po nerese.

Počas veľmi teplých a slnečných dní sa s vyššou aktivitou pstruhov stretneme výnimočne. Ako som už spomenul, tá bude najintenzívnejšia skoro zrána a navečer. Ak však budeme cielene vyhľadávať pstruhy aj počas teplých a slnečných dní, treba sa zamerať na hlbšie, prúdivejšie a hlavne zatienené miesta v toku. Pstruh potočný sa veľmi rád „nevystavuje“ na slniečku. Naproti tomu letné brieždenia a večerné súmraky dokážu poskytnúť nezabudnuteľné chvíle na rieke, kedy pstruhy agresívne atakujú rojaci sa hmyz. Tieto chvíle mám najradšej. Ryby sú už v plnej kondícii a zdolávať urputne bojujúceho pstruha na jemnom náradí pri love na suché mušky, je skutočnou lahôdkou.

Posledným obdobím, kedy sa ešte môžeme plne venovať lovu pstruhov, je august a s ním spojený koniec leta. Je to čas, kedy bývajú pstruhy obzvlášť aktívne, nakoľko sa blíži ich obdobie rozmnožovania a ony sa potrebujú na tento rituál poriadne pripraviť. Nebýva zriedkavosťou, že koncom augusta nás zdolaný mliečniak pstruha postrieka spermiami. Vtedy bývajú potočáky aj najvýraznejšie sfarbené, a preto by som ich odporúčal skutočne iba za model na fotografiu a nie za surovinu na gril. Aj v tomto čase sa dajú použiť všetky techniky lovu s muškou, ale čoraz častejšie sa stretneme s aktivitou na hladine, keďže sa už pomaly blíži jeseň a to býva ten pravý čas na suché chytanie. V tomto príspevku som síce do problematiky samotných techník a vzorov mušiek veľa svetla nevniesol, ale ani to nebolo mojou snahou, nakoľko som chcel skôr vyzdvihnúť a poukázať na niektoré špecifiká počas muškárovej sezóny na pstruhových vodách.

Ďalšie techniky lovu

Technika lovu na prívlač woblermi úzko súvisí s taktikou a znamená spôsob, akým vykonávame konkrétny druh prívlače woblermi s konkrétnym druhom nástrahy. Iná je pri použití rôznych typov woblerov, iná pri rotačkách, plandavkách, gumených nástrahách, marmiškách či pri použití Sbira. Samozrejme, záleží aj na charaktere vody. Veľa cenných skúseností som nadobudol aj vďaka súťažnej prívlači, ktorej sa venujem od jej vzniku a ktorá ma obohatila hlavne o ultraľahké techniky lovu. Všetko to, čo som sa za roky naučil, som postupne obohatil o vlastné nápady a rôzne vylepšenia („finty“). Tie som prirodzene zakomponoval aj do opisu techník lovu u všetkých nástrah a rád sa s vami o ne podelím.

Pod týmto pojmom mám na mysli horizontálnu a vertikálnu prívlač woblermi a ich kombináciu, lov z brehu, z vody a z člna tak, ako to pozná a robí väčšina vláčkárov. Ide o rokmi overené, odskúšané a najviac používané spôsoby lovu, u viacerých „klasikov“ s neraz monotónnym nahadzovaním, navíjaním a vedením nástrah (prevažne rotačiek), s použitím tzv. Mnohí ich považujú za univerzálne a používajú pre všetky podmienky lovu, nepoznajúc a nevyužívajúc inú výbavu a ostatné techniky lovu.

Do tejto kategórie radím všetky druhy techník, ktoré sa nejakým spôsobom vymykajú klasickej prívlači. Tak trochu nezvyčajnou technikou je pre mnohých napr. aj lov s wobleríkmi napodobňujúcich hmyz či bobinami. Samostatnou kapitolou je aj lov s marmiškami. Správnejšie pomenovanie ako prívlač by mohlo skôr byť „natriasanie“, spojené so spúšťaním, dvíhaním a s občasným popoťahovaním.

Trolling je osobitným druhom techniky lovu na prívlač, ktorý sa používa pri love z člna, niektorý ho nazývajú aj ťahanie. Zvolený wobler nahodím za člnom, urobím zopár otočiek kľukou navijaka, ťahom dopnem a vyrovnám vlasec. Zároveň skontrolujem, či sa wobler nezamotal do trojháčikov. Pokiaľ veslujem, tak prút vložím do špeciálneho držiaka pre troling. Keď sme v člne dvaja (max. Ak je po nahodení nástrahy všetko v poriadku, otvorím preklápač navijaka a snažím sa čo najrýchlejšie dosiahnuť požadovanú vzdialenosť, v ktorej chcem nástrahu ťahať a kde som už v bezpečnej vzdialenosti, ktorá pstruhom nevadí a čln ich nevyplaší. Je to 40 - 50 m. Rýchlosť člna je závislá od rôznych okolností, no prispôsobujem ju hlavne podľa aktivity pstruhov. Na prospech veci býva mnohokrát práve zmena rýchlosti ťahu (vrátane jeho chvíľkového prerušenia), zmena vertikálnej polohy prúta a zároveň hĺbky ponoru nástrahy ako aj občasné šklbnutie špičkou prútu.

Bohatý výber rôznych typov, modelov a verzií woblerov ich predurčuje pre nasadenie na všetkých typoch vôd a využitie rôznych techník lovu. V posledných rokoch som si doslova zamiloval lov na pstruhových potokoch. Rôznorodosť ich charakteru, sily prúdov, hĺbok a reliéfu dna dáva nespočet možností pre dobré životné podmienky a výskyt pstruhov a ostatných lososovitých rýb.

tags: #pstruh #potocny #lov #techniky