Pstruh Potočný: Doba Neresu, Charakteristika a Životné Prostredie

Pstruh (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba patriaca do čeľade lososovitých. Vyznačuje sa oblým a mierne zavalitým telom. To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Pstruhy už dávno žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé, chutnejšie formy sú zriedkavejšie. Pstruh má pevné, jemne aromatické mäso, bohaté na živiny.

Slovensko, krajina bohatá na vodné toky a jazerá, je domovom pre rozmanité druhy rýb. Mnohé z nich sú pôvodné, iné boli introdukované. Tento článok poskytuje prehľad niektorých z najbežnejších a najvýznamnejších druhov rýb, ktoré sa vyskytujú na našom území.

Po pstruhovi je pomenované samostatné - pstruhové pásmo - riek. Ideálnym domovom pstruha je horská alebo podhorská rieka s významným zatienením toku, ktorého hĺbka je v priemere okolo pol metra. Teplota vody nesmie prekročiť 20°C (jednoročné pstruhy majú toleranciu o stupeň až dva vyššiu a vice versa).

Pstruh potočný (Salmo trutta fario)

Druhy Pstruhov

V zásade rozlišujeme tri druhy pstruhov:

Pstruh riečny
Pstruh jazerný
Pstruh morský

Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy dovezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného. Pstruhy pochádzajú prevažne z chovných staníc a sú v predaji po celý rok. Sezóna lovených pstruhov je na jar a začiatkom leta.

Pstruh Dúhový

Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu s dúhovým leskom.

Výskyt a Životné Prostredie

Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 stupňov. Tieto toky sa podľa výskytu pstruha nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Svoje teritórium agresívne bráni. Pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.

Každý teplotný stupeň naviac znamená posun populácie pstruha do vyšších, chladnejších polôh.

Potrava Pstruhov

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, v čase topenia sa snehu a prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné.

Ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja. Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.

Neres pstruha potočného na Ciroche

Rozmnožovanie

Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom.

Výteru predchádza ťah rýb do vyšších polôh, resp. do prítokov až vlásočníc. Typické neresisko pstruha je zvyčajne plytšie miesto potoka s konštantným, mierne rýchlym prúdom (ktorý zabraňuje vrstveniu sedimentov a zabezpečuje prísun kyslíka) a dnom s jemnejším štrkom. Spúšťačom samotného trenia býva výrazné jesenné ochladenie sprevádzané dažďami, keď teplota vody klesne na 6°C alebo menej a vlásočnice sa po lete zaplnia vodou. Hniezdo vytvára samica a samotný výter sa opakuje niekoľkokrát. Vývoj ikier, ktoré sú pomerne veľké (5 - 6 mm), prebieha počas zimy.

Rozlíšenie Pohlavia

Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu, a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha za oko. Sfarbenie samcov je výraznejšie. Na spodnej čeľusti samcov sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.

Staršieho mliečniaka je jednoduché určiť vďaka výrazným, klenutým čelustiam, ktoré sú samé o sebe viditeľne väčšie, ako u ikernačky. V prípade pochybností spojíme kolmicou oko a čeluste - pokiaľ čeluste siahajú za oko, je to mliečniak. Ak si už z nejakého dôvodu chceme privlastniť potočáka, vyberáme zásadne len staršie mliečniaky.

Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.

Sfarbenie

Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Tmavé jedince s červenou farbou na tmavom podklade sú obzvlášť výrazné.

Typické sfarbenie pstruha potočného

Dĺžka Života a Veľkosť

V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.

Ďalšie Formy Pstruha

Pstruh Dúhový (Oncorhynchus mykiss)

Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy: pôvodná, na jar sa vytierajúca, a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba.

Jazerná Forma Pstruha

Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.

Morská Forma Pstruha

Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia, a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky.

Sivoň Potočný

Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.

Rozlišovacie Znaky

Pstruh potočný: na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
Pstruh dúhový: striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový” pás.
Sivoň potočný: zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová” kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.

Ochrana a Rybolov

Počas tohto obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.

Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom.

Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.

Športový Rybolov Pstruha Dúhového

Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.

Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.

Možný Výber Náradia pre Lov Pstruha Dúhového

Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.

Umelý Výter Lososovitých Rýb

Začiatkom decembra som dostal pozvanie pozrieť si na vlastné oči umelý výter lososovitých rýb v pstruhovom hospodárstve Ostrý Grúň pri Žarnovici. Táto neveľká pstruhová farma sa nachádza pod úpätím vrchu Vtáčnik v nadmorskej výške 528 m n. m. Majiteľ Marián Grúber tu chová pstruhy určené na zarybňovanie revírov ako aj na tržné účely. Vo väčšine prípadov sa v takýchto farmách chová ako hlavný druh pstruh dúhový, tu je však na prvom mieste sivoň potočný. Na farme s uzavretým chovným procesom si rybnikári produkujú vlastnú násadu, ryby sa nedovážajú z inej prevádzky, pretože by vzniklo riziko zavlečenia nákazy a ohrozenia celého chovu.

Príprava na Výter

Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu, ktoré by mali mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela a dobrú kondíciu. Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda. Popri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb. Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov. Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne. Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením.

Príprava nebola zložitá. Zamestnanci priniesli tri umelohmotné manipulačné nádoby. Do prvej odlovili ryby pripravené na výter. V druhej do vody pridali anestetikum a vybrané generačné ryby do nej na určitý čas vložili. Po strate základných reflexov sa pristúpilo k samotnému výteru. Na stole už bola pripravená digitálna váha, na nej miska, vyutieraná do sucha. Najskôr prišla na rad ikernačka sivoňa. Výter robili dvaja pracovníci, jeden uchopil rybu v hlavovej časti, druhý v chvostovej. Vlhkou handrou očistili a osušili močopohlavný otvor. Ikry totiž nemôžu prísť do styku s vodou. Potom stačil už len jemný tlak rukou na brušnú dutinu a do misky začali padať prvé žlté ikry. Pán Grúber plynule prechádzal prstami po bruchu ikernačky od hlavy smerom k chvostu, pokým nevypadli aj posledné ikry. Vysilenú samicu uložili do tretej nádrže s čistou prekysličenou vodou, aby pominuli účinky anestetika.

tags: #pstruh #potočný #neres #doba