Paradajka Green Zebra: Pestovanie a Charakteristika

Paradajka Green Zebra, známa aj ako Striped Emerald Green, je neobvyklá odroda, ktorá zaujme nielen svojou pikantnou chuťou, ale aj farbou.

Táto stredne skorá kolíková odroda rajčiaka vytvára atraktívne plody so svetlejšími a tmavšími pruhmi. Dužina plodov je taktiež zelená, čo jej dodáva výnimočný vzhľad. Plody sú guľaté, stredne veľké, s hmotnosťou 60-120 gramov, a ich chuť je sladká a zároveň ľahko pikantná.

Pestovanie paradajky Green Zebra

Ak chcete pestovať paradajku Green Zebra, môžete začať s predpestovaním semien už od februára do apríla. Ideálne je použiť sadbovače alebo jiffy tablety.

Výsev semien

• Hĺbka výsevu: 0,5 cm
• Doba klíčenia: Zvyčajne 1 - 2 týždne (môže byť aj dlhšia)
• Podmienky klíčenia: Teplo a dostatok svetla

Semená vysievame do výsevného substrátu a jemne ich prihrnieme (cca 0,5 cm). Počas klíčenia je dôležité udržiavať teplo a mať dostatok svetla.

Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Odporúčame ich presadiť až po vytvorení tretieho listu.

Presádzanie a starostlivosť

• Ideálny spon: 80 x 50 cm
• Stanovisko: Teplé, slnečné a dobre chránené
• Pôda: Stredne ťažká, bohato zásobená humusom

Konečné stanovisko na rast by malo byť teplé, slnečné a dobre chránené, so stredne ťažkou pôdou, bohato zásobenou humusom. Substrát odporúčame používať špeciálny pre paradajky a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr. v mikrovlnej rúre. Počas rastu plodov je dôležitá pravidelná závlaha a dostatočný prísun živín.

Rastlina produkuje početné menšie okrúhle plody s hmotnosťou 60-120 gramov. Dužina je delikátne svieža a chrumkavá.

Green Zebra je vhodná na priamu konzumáciu, do šalátov, na ozdobu pokrmov alebo na konzervovanie. Paradajka Green Zebra je nielen chutná, ale aj dekoratívna.

Rastliny vyžadujú slnečné stanovište a humóznu, dobre priepustnú pôdu.

Semená paradajky Green Zebra vysievame od marca do mája do skleníka alebo pareniska. Sadenice presádzame na záhon v máji až júni, keď už nehrozia mrazy. Pravidelná zálievka, odstraňovanie buriny a podpora rastu zabezpečia bohatú úrodu.

Odtrhnúť a zjesť čerstvú, slnkom vyhriatu paradajku je veru iný pocit, než jesť hoci aj tú najsladšiu, ale kupovanú rajčinu. Pestovať rajčiny pritom môže každý. Nepotrebujete záhradu, stačí vám balkón, alebo dokonca iba miesto na slnečnom parapete a o pár týždňov sa môžete tešiť z bohatej úrody šťavnatých paradajok. Rajčiny však nestačí iba zasadiť, polievať a čakať, treba sa o ne aktívne starať. Nie je to však nič náročné, pestovanie rajčín zvládne aj záhradkár - začiatočník.

Paradajka Green Zebra je nielen chutná, ale aj dekoratívna.

Plody sú strednej veľkosti, s hmotnosťou až 70 g. Ide o stredne neskorú odrodu s neobmedzeným rastom, určenú na poľné pestovanie.

Zaujímavá je taktiež ich chuť, ktorá je sladká a zároveň ľahko pikantná, takže sa rajčinky hodia ako spestrenie bežných pokrmov, šalátov, obložených mís atď.

Green Zebra je zelená odroda paradajky, ktorá vytvára atraktívne plody so svetlejšími a tmavšími pruhmi. Dužina je tiež zelená, čo jej dodáva výnimočný vzhľad.

Solanum lycopersicum je neobvyklá odroda, ktorá má neobyčajnú pikantnú chuť a aj farbu. Je to skorá odroda s plodmi o veľkosti okolo 5 cm.

Odroda s zaujímavým atraktívnym zafarbením plodov pochádzajúce z USA. Rajčiaky môžeme využiť v studenej kuchyni, ale i k tepelnému spracovaniu.

Plody dozrievajú do žíhanej zeleno-žltej farby, dužnina je rovnako zelená. Veľkosť plodov je približne 4 - 6 cm. váha okolo 100 g. Chuť je veľmi pikantná.

Doba zrenia je približne 75 dní.

Rajčiaky sú náročnou kultúrou, vyžadujú starostlivú agrotechniku. Vyžadujú teplú a chránenú lokalitu. Pôdu na jeseň vyhnojíme. Na predpestovanie sadby robíme výsev v marci. V štádiu začiatku tvorby pravých listov rastliny prepikýrujeme. Do nevykúrených rýchliarni vysádzame v druhej polovici apríla, von na záhon po 15. máji, 3 - 4 rastliny na m2.

Kolíkové odrody počas vegetácie vysádzame k opore a odstraňujeme bočné výhony z pazúch listov. Zaistíme pravidelnú zálievku v dlhších časových intervaloch. Najväčšia spotreba vody nastáva v dobe tvorby plodov, menšia spotreba vody je počas zretia plodov.

Zalievame vždy po zbere, aby sa znížilo nebezpečenstvo praskania plodov. Výhodná je zálievka podmokom.

Ako pestovať paradajky?

Paradajky sú medzi hobby záhradkármi mimoriadne obľúbené. Sú chutné a zároveň zdravé. Pri správnom postupe sú tieto ľuľkovité rastliny zároveň aj mimoriadne nenáročné na starostlivosť. Vystačia si aj s malým priestorom a pri zbere úrody vás takmer nikdy nesklamú. Aby sa zabezpečilo, že úroda bude hojná a plody rozvinú svoju plnú chuť, je najlepšie pestovanie paradajok v skleníku na paradajky. Okrem toho hľadajte odrody, ktoré sú lepšie vyzbrojené proti mykotickým napadnutiam. Dôležitá je aj červená farba, pretože obsahuje farbivo lykopén. Ten patrí do skupiny karotenoidov. Množstvo zdravých látok vo vašich paradajkách závisí od úrovne ich zrelosti. Okrem toho je dôležité, ako paradajky pestujete: Vedci zistili, že bio paradajky obsahujú mimoriadne veľa antioxidantov, ak sa hnoja len veľmi málo. V odrodách ako „Licobello“ alebo „Prolyco“ sa nachádza obzvlášť veľa lykopénu a karotenoidov.

Správne odrody paradajok

V zásade sú paradajky pomerne odolné voči chorobám. Pleseň a hnedá hniloba sa však na rastlinách vyskytuje čoraz častejšie. V súčasnosti existuje niekoľko variantov tejto choroby, z ktorých časť je veľmi agresívna. Choroba postihuje aj odrody považované za odolné. Napáda však len staršie listy, takže plody môžu väčšinou ďalej nerušene rásť. Odrody bio paradajok, ako „Dorenia“ alebo „Quadro“ prinášajú mimoriadne spoľahlivú úrodu. Mimoriadne odolné sú intenzívne rastúce odrody štepené na robustné divé paradajky. Tie prinášajú dobrú úrodu aj v chladnom počasí.

Kríčkové paradajky

Dbajte na to, aby ste oberali iba ozaj zrelé plody. Tie chutia najlepšie.

Kríčkové paradajky rastú prevísajúco. Vďaka tomu sú ideálne pre balkónové kvetináče alebo závesné kvetináče. Môžete pestovať odrody ako „Tumbling Tom Red“ s viacerými výhonkami. Dbajte na používanie kvalitného substrátu na paradajky, aby sa rastlinám dobre darilo aj napriek obmedzenému priestoru na korene. Trochu tekutého hnojiva raz týždenne podporuje rast.

Tip: Ak budú vaše kríčkové paradajky v kvetináči zdravé aj na jeseň, môžete ich skúsiť prezimovať.

Zelené paradajky: chutné alebo jedovaté?

Odroda paradajok „Green Zebra“ zostáva zelená, aj keď je zrelá.

Kým sú paradajky zelené a nezrelé, nemali by ste ich zbierať. V takomto prípade obsahujú toxický solanín. Ten sa nerozpadne ani pri zahrievaní. V prípade zelených odrôd je situácia iná. Zelené paradajky odrody „Green Zebra“ alebo „Green Grape“ si aj v plnej zrelosti zachovajú svoju zelenú farbu a chutia osviežujúco a mierne kyslasto. Čím neskôr plody z kríka oberiete, tým menej solanínu budú obsahovať. Či sú zelené odrody pripravené na konzumáciu, zistíte tlakovým testom.

Pestovanie pod sklom alebo fóliou

V skleníku na paradajky rastie zelenina mimoriadne dobre. Drevené palice dodávajú rastlinám stabilitu.

Malý skleník, skleník na paradajky alebo aj fóliový tunel vám prinesú mimoriadne skorú úrodu. Môžete ju posunúť dopredu až o štyri týždne. Pravidelné obmieňanie plodín je však náročné. Preto vzniká väčšie nebezpečenstvo, že sa na rastlinách rozšíria pôdny škodcovia. Červotoče a choroba korkových koreňov sa v skleníkoch môžu na paradajky ľahšie rozšíriť.

Sadenie paradajok

Paradajky zasaďte asi o 5 až 10 cm hlbšie ako v kvetináči. Dbajte aj na dostatočnú vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami. Keď ich nakoniec vysadíte, najlepšie je paradajky zasadiť približne o 5 až 10 cm hlbšie ako boli v kvetináči. Potom vytvoria ďalšie korene okolo základne stonky. Pri výsadbe paradajok dbajte aj na vzdialenosť: Mala by byť minimálne 60 cm. Rastliny tak budú mať dostatok vzduchu a svetla na dobrý rast. Potom pridajte do pôdy trochu kompostu. Keď sa objavia kvety, každé dva až tri týždne začnite prihnojovať hnojivom na paradajky alebo zeleninu.

Vylomenie nepotrebných výhonkov a priviazanie na tyče

Väčšinou sa paradajky pestujú s jedným výhonkom. Bočné výhonky na pazuchách listov, takzvané morské výhonky, vylomte, akonáhle ich budete môcť dobre uchopiť prstami. Hovoríme tu aj o „vylamovaní nepotrebných výhonkov“. Ak tento krok preskočíte a rastlinu jednoducho necháte rásť, plody dozrievajú oveľa neskôr. Rastlinu paradajky tiež pravidelne strihajte čistými záhradníckymi nožnicami, aby ste zaistili aromatickejšie ovocie a zdravú rastlinu.

Zber paradajok

Ak zasadíte svoje paradajky v skleníku, úrodu môžete najčastejšie zbierať medzi júnom a novembrom. Vonku potrebujú paradajky niekedy zrieť až do júla. Najaromatickejšie paradajky sa nachádzajú na miestach, na ktoré lístie vrhá tieň. Odstráňte preto len tie listy, ktoré rastú až do prvého výhonku plodov, aby rastlina nebola napadnutá plesňami. Koncom leta vyrežte súkvetia na vrchole výhonkov. Tieto plody už na jeseň nedozrievajú. Koreňové baly by mali byť pevné, zelené listy by mali byť bez škvŕn a stonka silná. Ak si sadenice vypestujete sami, vysejte ich najskôr v polovici marca, pretože inak by si navzájom brali miesto a v dôsledku slabého svetla by vyrástli príliš do výšky. V dôsledku toho vyrastie menej kvetov a rastlina tak bude mať menej plodov. Aj pri vašich sadeniciach dbajte na to, aby ste uprednostnili kvalitnejšie rastliny.

Z času na čas potraste rastliny paradajok v skleníku, keď začnú kvitnúť. Peľ paradajok sa pevne drží v poréznych kapsulách. V prírode túto úlohu preberá vietor, ale v skleníku sa k rastlinám nedostane. Nezabudnite tiež nechať na skleníku otvorené okná.

Vedeli ste, že...?

Aztéci nazývali rajčiny „xitomati“, čo znamená „guľatá vec s pupkom“. Odtiaľ pochádza aj názov „tomato“. Francúzi volali rajčiny jablkami lásky a Nemci podobne ako Česi - rajskými jablkami.

Akú odrodu vybrať?

Než sa rozhodnete pre odrodu, mali by ste vedieť, že odrody rajčín sa delia na hybridné a nehybridné.

Hybridné odrody rajčín

Hybridné odrody rajčín sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Hybridné odrody sa označujú ako „F1“.

Nehybridné odrody rajčín

Nehybridné odrody rajčín sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny. Úroda nebýva taká bohatá ako pri hybridných typoch, zato vynikajú lepšou chuťou a z ich semien vypestujete úrodu aj na ďalší rok. Ďalej si môžete zvoliť odrodu podľa výšky, do akej dorastajú. Budete pestovať kolíkové rajčiny? Potom myslite na to, že potrebujú dostatočnú oporu, či už tyč, špagát, sieť, alebo klietku. Kolíkovým rajčinám je treba vylamovať výhonky. Kríčkové rajčiny sú podľa veľkosti nižšie a vyššie, hlavne nižšie typy sú vhodné na balkón.

Podľa tvaru plodov môžete pestovať rajčiny hruškové, kokteilové, cherry (čerešňové), ríbezľové, melónové, obrovské, drobné...

Do úvahy berte aj to, na čo chcete rajčiny využívať. Iné odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na sušenie či prípravu kečupu. Na sušenie si voľte odrody podlhovastého tvaru a nie veľmi šťavnaté, s pevnou dužinou, ideálne San Marzano. Na kečup sú vhodné šťavnaté, dužinaté Tornádo, Orbit, Cuor di Bue, Super Steak, Denár...

Zaujímavé odrody paradajok

Existujú tisícky odrôd paradajok. Odlišné sú najmä tvarom, farbou, veľkosťou plodov, chuťou. Najväčšie odrody sú Cuor di bue, v preklade Býčie srdce, ktoré môže vážiť aj pol kila, Costoluto Genovese a World of records dosahujú aj 1,5 kila. Najdrahšou odrodou rajčín je Marianas Peace. Odroda pochádza z Československa, no najväčšej obľube sa tešila v Amerike. Kedysi bola cena jej semiačka okolo 20 dolárov. Chuťou prekvapia odrody Persimon či Valencia. Obe majú oranžovú farbu, Persimon pripomína chuťou a textúrou hurmikaki alebo marhule, Valencia zas mango. Odroda Black from Tula však asi chuťou prekvapí najviac - pripomína totiž čokoládu.

Aj farebne sú rajčiny veľmi rôznorodé. Odroda White wonder je svetložltá až biela, Green Zebra či Savan Bali sú zeleno zebrované, Koričnevaja sliva alebo Kumato sú hnedé, Minigold alebo Auriga majú krásnu zlatistú farbu.

Ako vysádzať rajčiny?

Paradajky si môžete vysiať už koncom zimy a rastlinky pestovať na parapete v zemine na to určenej. Rastlinky s dvoma - troma pravými listami presaďte do rašelinových zakoreňovačov alebo do kvetináčov a dajte ich na svetlé a teplé miesto s teplotou 23 - 25 °C. Pravidelne polievajte a vetrajte.

Priesady vysádzajte von v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Pôda by mala byť priepustná, humusná, s dostatkom organických látok a s pH 5,5 - 6,8. Kríčkové rajčiny vysádzajte do vzdialenosti 40 cm, tyčkové do vzdialenosti 60 cm.

Sadenie rajčín

Do zeme vyhĺbte dostatočne hlbokú jamu, aby sa do nej rastlina zmestila aj s koreňovým balom a časťou stonky.

Do jamy nalejte odstátu vodu s teplotou podobnou pôde. Zo studenej vody by rastlina mohla dostať šok a zahynúť.

Z rastliny odstráňte spodné listy a vložte ju šikmo do jamy. Stonku až po listy zahrňte zemou, popritláčajte. Šikmé položenie umožní rastlinke vyhnať viac koreňov. Po čase rajčiak porastie už rovno.

Ešte raz zalejte ku koreňom.

Tip: K tyčkovým rajčinám dajte zároveň aj oporu. Ak budete pestovať rajčiny na balkóne, zasaďte ich do dostatočne veľkého kvetináča, alebo pevného igelitového vreca. Citlivo pristupujte k zálievke, pretože v obmedzenom priestore pôda rýchlejšie vysychá a na druhej strane hrozí preliatie rastliny.

Polievanie a hnojenie paradajok

Rajčiny sú citlivé na správnu, pravidelnú zálievku a chce to dobrý odhad, aby ste ich neutopili, alebo nenechali vyschnúť. Nesmú byť ani príliš suché, ani premočené, dávajte zvlášť pozor, aby ste pôdu okolo rastliny nerozbahnili - korene by nemali vzduch. Zálievka by preto mala byť primeraná počasiu a pravidelná, odstátou vodou s teplotou podobnou pôde. Vždy zalievajte ku koreňom a nikdy nepolievajte listy a plody, mohli by ich napadnúť choroby. Medzi jednotlivými polievaniami by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká. V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2 - 3 dni. Polievajte radšej ráno, keď je pôda chladnejšia a slnko vysuší prípadne zamokrené listy.

Pôdu okolo rajčiakov udržiavajte kyprú a bez buriny, prihnojujte organickými hnojivami. Pozor na nadbytok dusíka, aby rastlina netvorila priveľa listov na úkor plodov.

Vyrobiť si môžete aj domáce hnojivo na rajčiny:

• z droždia: 15 gramov sušených kvasníc a 5 lyžíc cukru rozpustite v 7 litroch vlažnej vody, nechajte cez noc odstáť, ráno dobre premiešajte a polievajte.
• z vaječných škrupín: dostatok vápnika zabezpečia rozdrvené vaječné škrupiny, zapracované do pôdy.
• zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť. Kvas denne premiešajte a za dva týždne môžete polievať, zriedeným s vodou v pomere 1:10. Alebo môžete skúsiť rýchlejšiu verziu - 250 g sušenej žihľavy zalejte 5 litrami studenej vody a o dva dni použite.
• zo strúhanky: pri vysádzaní rajčín nasypte do jamy hrsť strúhanky a až potom nalejte vodu.
• z popola: postupujte ako pri strúhanke.
• z banánových šupiek: podobne ako pri predchádzajúcich dvoch zakopte banánovú šupu ku koreňom rastliniek.

Zaštipovanie paradajok

Vylamovanie alebo zaštipovanie paradajok je cestou k bohatej úrode. Kým rastliny tyčkových paradajok rastú, tvoria sa im v pazuchách listov zálistky. Tieto približne raz za týždeň až desať dní vylamujte, aby sa z nich netvorili plody. Plody zo zálistkov rastlinu zbytočne vysiľujú a len zriedka dozrejú. Kríčkovým rajčinám zálistky netreba vylamovať.

Pred začatím zrenia paradajok vyštiknite aj najnižšie vetvičky, rastlinu tak presvetlíte a prevzdušníte.

Na konci sezóny zastavte rajčiakom rast odštipnutím vrcholu stonky. Potom sa už nebudú tvoriť nové plody, iba dozrejú nasadené.

Choroby a škodcovia rajčín

Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu. Preto dbajte na to, aby sa listy ani plody pôdy nedotýkali a v prípade daždivého počasia sa poobzerajte po preventívnom postreku. Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín. Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou - hnedými škvrnami na špičke plodov. Nadbytok dusíka tiež podporuje rast zelených častí na úkor tvorby plodov. Nevyvážená výživa, silné slnko a vysoké teploty sú príčinou zelených prstencov na vrchnej časti plodov a zavinovania listov, alebo zhnednutím a zhrubnutím šupy.

Pokiaľ zanedbáte pravidelné zavlažovanie, môže vás nepríjemne prekvapiť praskanie rajčín.

Rajčiny môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko. Na vošky a molice použite postrek zo štyroch dielov oleja a jedného dielu prostriedku na umývanie riadu, ktorý hmyz zadusí.

Čo myslíte - je zdravšia čerstvá rajčinová šťava alebo rajčinová polievka?

tags: #rajčiny #green #zebra #pestovanie

Populárne príspevky:

• Príbehy z východu Slovenska
• Recept na futbalovú tortu
• Recept na vianočku
• Tradičný recept na pečeňové halušky
• Spotreba hovädzieho mäsa