Rajčiny: Príčiny a Riešenia pre Zdeformované Listy

Ak ste niekedy pestovali rajčiny, určite viete, aké uspokojivé je ochutnať plody vlastnej práce. Domáce rajčiny majú intenzívnejšiu chuť a vôňu, no ich pestovanie môže byť spojené s rôznymi problémami. Jedným z nich sú zdeformované listy, ktoré môžu signalizovať rôzne problémy, od nesprávnej starostlivosti až po choroby a škodcov. Tento článok sa zameriava na príčiny a riešenia tohto problému.

Chyby pri Výseve a Otužovaní

Prvým krokom k úspešnému pestovaniu rajčín je správny výsev semien. Optimálny čas na výsev je okolo polovice marca, ak neplánujeme pestovať rajčiny v skleníku alebo fóliovníku. Rastliny zo skorších výsevov sú často príliš tenké a slabé.

Dôležité je tiež otužovanie rastlín približne od konca apríla do prvej polovice mája. Ak rastliny neotužujeme, slnko môže časť listov spáliť. Prejaví sa to hnedými alebo svetlými škvrnami na listoch a odumieraním časti pletív. Rastlina potom potrebuje dlhší čas, aby sa uchytila a poriadne naštartovala v raste, čím si oddialime úrodu.

Vplyv Prostredia a Starostlivosti na Rast Rajčín

Rajčiny obľubujú svetlo a teplo. Ideálne je vybrať miesto, ktoré je súčasne chránené pred vetrom. Vyhneme sa však miestam, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu počas celého dňa. Intenzívne slnečné žiarenie môže spôsobiť prehriate pletiva, čo sa prejaví nedostatočným vyfarbením plodov okolo stopiek.

Rastlinám odstraňujeme len spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, alebo listy, ktoré sú poškodené Zbytočným nadmerným odstraňovaním listov sa oberieme o chuť, pretože listy sú „továrňou“, ktorá produkuje stavebné látky pre rastlinu aj plody. Rastliny nikdy nezalievame na listy. Polievame odstátou vodou. Rastliny na záhonoch a vo vegetačných nádobách je najlepšie zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách. Keďže je chladnejšie, vlaha sa v pôde udrží dlhšie a rastliny majú šancu lepšie ju zužitkovať.

Vždy však musíme dbať na to, aby substrát pred každou ďalšou zálievkou mierne preschol. Je to dôležité, pretože tak sa ku koreňom dostane vzduch, ktorý je nevyhnutný na ich rozvoj. Vodu, ktorú dodáme rastlinám ráno, naplno využijú. Paradajky sú samoopelivé, ale pre svoje opelenie potrebujú prievan, alebo aspoň manuálne jemné potrasenie rastlinou. Problémom môže byť aj príliš vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá so sebou prináša hubové choroby.

Poruchy Spôsobené Nedostatkom Živín a Nepravidelnou Zálievkou

Nekróza kvetného konca plodov rajčín sa prejavuje vo forme nekrózy kvetného konca plodov rajčín. Porucha je dôsledkom nedostatku vápnika v pôde. Pri náhlej zmene pestovateľských podmienok zvyknú plody praskať. Najčastejšie to spôsobí nepravidelná zálievka alebo výdatný dážď, ktorý príde po dlhšom období sucha. Predísť tomu vieme pravidelnou zálievkou a zamulčovaním pôdy v okolí rastlín.

Hubové Choroby a Ich Prejavy na Listoch Rajčín

Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) je obávaná hubová choroba, ktorá sa týka listov, stoniek aj plodov. Je schopná zničiť celé porasty paradajok behom niekoľkých dní. Zvyčajne sa vyskytuje po daždivých dňoch. Po objavení prvých príznakov je jedinou záchranou postrek. Existuje však aj možnosť preventívnych eko postrekov, prípadne siahneme po odrodách rezistentných proti tejto chorobe, napríklad ‘Crimson Crush F1’ alebo ‘Coctail Crush F1’. Odolnosť nie je absolútna, poškodí sa cca 10 % plochy listov, pleseň sa však ďalej nešíri.

Septóriová škvrnitosť (Septoria lycopersici) spôsobuje drobné hnedé škvrny, spočiatku vodnaté, potom suché, okolo ktorých sa šíri žltá farba. Škvrny sa postupne zväčšujú, až listy úplne odumierajú a opadávajú. Huba napáda aj stonky a stopky kvetov, plody však ostávajú zdravé. Postupu choroby môžeme zabrániť postrekmi.

Alternáriová škvrnitosť listov a plodov rajčiakov (Alternaria porri solani) je hubové ochorenie rastlín z čeľade ľuľkovitých. Fytoftóra a septorióza rajčiaka (Phytophtora infestans a Septoria lycopersici) sú hubové ochorenia listov a plodov rajčiaka. Vytvárajú hnedé škvrny na listoch a plodoch. Napadnuté listy zasychajú, alebo pri vyššej vlhkosti hnijú.

Múčnatka rajčiaka (Erysiphe orontii) je hubové ochorenie, ktoré sa prejavuje škvrnami s múčnatým povrchom. Kladospóriová škvrnitosť rajčiakov (Cladosporium fulvum) je tiež hubovité ochorenie rajčiaka a objavuje sa predovšetkým v skleníkoch. Na starších listoch sa tvoria žltkasté škvrny so sivohnedým povlakom. Rastliny zaostávajú v raste a dosahujú nižšiu úrodu plodov.

Vírusové Ochorenia a Škodcovia Ako Príčina Deformovaných Listov

Príčinou bledých škvŕn na listoch a pridružených deformácií v raste sú často vírusy. Prenášajú ich zvyčajne vošky a vyskytujú sa na mnohých druhoch rastlín vrátane burín. V posledných rokoch sa v našich končinách rozšírila bzdocha Nezara viridula. Je to pomerne závažný škodca, cicia na približne až 150 druhoch rastlín od kvetov cez ovocie až po zeleninu, najmä na paradajkách.

Ružicovitosť papriky (Cucumis virus 1 Smith), Tabaková mozaika papriky (Nicotiana virus L.), Pestrosť papriky (Medicago virus 2 Smith) a Aukubová mozaika papriky (Solanum virus 8 a 9 Smith) patria medzi vírusové ochorenia. Stolbur papriky je veľmi nebezpečná choroba, ktorú spôsobujú mykoplazmy. Pri tejto chorobe je narušená tvorba semien.

Vošky sú malý, no vážny problém v záhrade. August je obdobím, keď vošky dosahujú vrchol svojej aktivity. Tieto drobné tvory sa v záhrade dokážu rozmnožovať extrémne rýchlo, a ak im nevenujete dostatočnú pozornosť, veľmi rýchlo obsadia vaše ovocné stromy, kry a dokonca aj zeleninu. Hlavným nebezpečenstvom vošiek je ich schopnosť vysávať z rastlín šťavu, čím výrazne spomaľujú rast ovocia, oslabujú rastlinu a spôsobujú deformácie listov a výhonkov.

Ďalším problémom je medovica, lepkavá a sladká látka, ktorú vošky produkujú. Táto tekutina láka mravce, osy a ďalší hmyz, navyše vytvára priaznivé prostredie pre vznik plesní. Ak si všimnete, že vaše stromy či kríky doslova „obsadili“ mravce, neberte to na ľahkú váhu. Mravce totiž vošky aktívne pestujú kvôli sladkej medovici.

Netradičné riešenie z kuchyne: Postrek zo sladkej limonády Sladené limonády, napríklad známa Coca-Cola alebo podobné sladké nápoje, dokážu veľmi efektívne eliminovať vošky na vašich stromoch a rastlinách. Limonáda obsahuje cukor a kyselinu fosforečnú, ktorá voškám sťažuje dýchanie a pohyb. Po aplikácii limonádového postreku vošky rýchlo uhynú, pretože nedokážu zvládnuť takto výraznú zmenu prostredia. Zároveň limonáda nijako neohrozuje rastliny ani plody - je úplne bezpečná pre vaše zdravie, životné prostredie aj pre užitočný hmyz, ako sú včely či lienky.

Postrek na báze sladkej limonády je skutočne jednoduchý a dostupný pre každého: Zmiešajte Coca-Colu (alebo inú sladkú limonádu) s čistou vodou v pomere 1:1. Zmes dôkladne premiešajte a nalejte ju do rozprašovača. Aplikujte postrek priamo na listy, pričom dôkladne pokryte predovšetkým spodnú stranu listov, kde sa vošky najviac zdržiavajú. Aby bola metóda skutočne efektívna, je potrebné aplikovať postrek pravidelne, ideálne každé 2 až 3 dni, až kým vošky z vašich rastlín úplne nezmiznú. Väčšina záhradkárov zaznamená prvé pozitívne výsledky už po niekoľkých aplikáciách.

Múčnatka Uhorková na Rajčinách

Múčnatka uhorková (Sphaerotheca fuliginea a Erysiphe cichoracearum) - choroba sa prejavuje na otvorenom poli len v niektorých rokoch. V suchších teplých rokoch je väčší infekčný tlak. Napáda všetky nadzemné časti, najmä listy. Vidíme biele múčnaté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a vytvárajú súvislý biely povlak. Zdeformované plody Napadnuté listy sa zakrpatia, žltnú a usychajú. Plody z napadnutých rastlín sú zdeformované a zníži sa ich kvalita. Silne napadnuté rastliny hynú. Optimálne podmienky pre výskyt a šírenie choroby sú vyššie teploty (nad 22 °C) a nízka alebo kolísavá vlhkosť vzduchu.

Vhodnou ochranou je preventívne pestovanie odolných odrôd, správne striedanie plodín, likvidácia pozberových zvyškov a burinných hostiteľských rastlín po sezóne, zapracovanie huby Trifender do pôdy. Huby zároveň optimalizujú zásobovanie rastliny dusíkom a uvoľňujú ďalšie výživové látky z pôdy. Výskyt v porastoch tekvicovitých rastlín je väčší. Preventívne alebo pri prvých príznakoch, môžeme použiť prípravky na báze síry, ale šetrenejšie sú prípravky PowerOf-K 0,6 dl/10 l vody zmiešané s prípravkami BorOil 0,4 dl/10 l alebo FerumOil 0,4 dl/10 l.

Ochrana Úrody Pred Škodcami a Chorobami v Lete

Letné vegetačné obdobie, kľúčové pre dosiahnutie optimálnej úrody, je charakteristické aj intenzívnym tlakom škodlivých činiteľov. Vysoké teploty a vlhkosť vzduchu vytvárajú priaznivé podmienky pre gradáciu populácií škodcov a masívne šírenie fytopatogénov, čo môže viesť k významným ekonomickým stratám. Najlepším prístupom je tzv. integrovaná ochrana rastlín. Tá kombinuje rôzne metódy - preventívne opatrenia, biologickú ochranu (využívanie prirodzených nepriateľov), pestovateľské postupy (výber odolných odrôd, striedanie plodín), fyzikálne a mechanické metódy (napr. lapače, siete) a až ako poslednú možnosť chemickú ochranu, pričom sa uprednostňujú selektívne prípravky (ktoré ničia len cieľový organizmus a šetria ostatné).

Praktické riešenia pre konkrétne plodiny:

• Paprika: Vošky, strapky a molice.
• Kaleráb: Mlynárik kapustový, skočka a voška kapustová.

Boj Proti Hlodavcom

Hlodavce vedia byť v záhrade skutočnou pohromou. Ich aktivita sa často prejavuje nielen zničenou úrodou, ale aj podrytými chodníkmi či poškodenými kmeňmi stromov.

• Prevencia: Udržiavajte poriadok, pravidelne koste trávnik a chráňte kmeň stromu.
• Pasce: Mechanické a živolovné pasce.
• Prírodné riešenia: Odpudzujúce rastliny a akustické odpudzovače.
• Chemické riešenia: Rodenticídy.

Diery v Zemi v Záhrade

Objavenie dier v trávniku či na záhonoch je pre záhradkára nepríjemným prekvapením. Pôvodcov môže byť viacero: Krtkovia, hryzce vodné, medvedíky obyčajné, myši a hraboše.

Alternatívne Pestovanie Ovocných Stromov a Krov v Okrasnej Záhrade

Alternatívne pestovanie ovocných stromov a krov v okrasnej záhrade je novší spôsob pestovania ovocných druhov priamo na záhone spolu s okrasnými drevinami a trvalkami. Vhodnými drevinami na výsadbu do záhonov sú napríklad broskyne. Na jar krásne kvitnú, v lete poskytnú šťavnaté plody a na jeseň vyfarbia svoje listy do nádhernej červenej. Každý strom či ker sa dá pestovať aj v záhone medzi trvalkami.

TIP: Figovník je jedna z rastlín, ktoré sú vhodné na pestovanie v okrasných záhonoch. Pestovanie ovocných drevín a krov si vyžaduje aspoň základné odborné vedomosti pri spôsoboch ošetrovania a starostlivosti, strihania, pri aplikácii postrekov a hnojív. Zaujímavé sú napríklad druhy na kmienku. Nezaberajú toľko miesta, pod ich korunkou sa dajú pestovať trvalky alebo bylinky.

Správna agrotechnika a ošetrovanie má priamy vplyv na veľkosť, kvalitu a množstvo úrody. V dnešnej dobe je množstvo kultivarov, ktoré sa dajú pestovať takmer vo všetkých pestovateľských oblastiach. Výnimkou sú mrazové kotliny a extrémne svahové stanovištia s extrémnymi podmienkami.

TIP: Prečítajte si aj článok o opeľovaní ovocných stromov a nezabudnite pri kúpe drevín zohľadniť aj vhodný podpník.

Ovocné dreviny v záhrade sa nemusia striktne pestovať len v úžitkovej časti, oddelene od okrasnej časti, vzdialenejšie od domu. A už vôbec nemusia stáť samostatne po celej záhrade alebo vysadené v pásoch.

Po zbere úrody je dôležité najmä na kôstkovinách vykonať letný rez. Presvetlíte korunu a tiež zabezpečíte úrodu v nasledujúcom roku. Odstraňujú sa odrodené výhonky a aj tie, ktoré sa pod váhou plodov poškodili a zlomili. Ďalej sa odstraňujú vlky a výhony vyrastené do stredu koruny, ktoré ju zbytočne zahusťujú. Tým strom presvetlíte a zamedzíte tak aj vyššiemu výskytu chorôb a škodcov.

TIP: Rez potrebujú okrem ovocných stromov aj živé ploty. Viac sa dozviete v článku o tvarovaní žívého plotu.

Ak sa to deje v rámci jedného kvetu, jedná sa o samoopelenie. vyžadujú na opelenie cudzí peľ, z iných odrôd kvitnúcich približne v rovnakom čase. Tieto odrody musia byť však vhodným opeľovačom. V súčasnej modernej dobe sú však na trhu aj samoopelivé čerešne na podpníkoch s primeraným rastom, teda Vám postačí len jeden strom v záhrade. Medzi samoopelivé čerešne patrí napríklad odroda ´Lapins´, ´Halka´, ´Sunburst´, ´Stella´. Višne sú obyčajne samoopelivé alebo čiastočne cudzoopelivé. Samozrejme pokroky nastali aj v oblasti ovocinárstva, a preto je možné dnes zakúpiť aj samoopelivé čerešne a višne, alebo si môžete zakúpiť dreviny, kde na jednom podpníku sú naštepené 2 druhy, prípadne 2 kultivary.

TIP: ak sa chystáte zasadiť napríklad jabloň, prečítajte si článok o tom, ktoré odrody jabloní sú vhodné do severnejších polôh.

Sú druhy samoopelivé i cudzoopelivé.

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac o pestovaní ovocia, prečítajte si náš článok o pestovaní ovocných stromov.

Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia).

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy.

Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť.

Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar.

Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke.

Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať.

Tabuľka: Prehľad chorôb a škodcov rajčín a možností ochrany

Video: Ako bojovať proti chorobám rajčín

tags: #rajciny #huste #zdeformovane #listy #príčiny

Populárne príspevky:

• Recept na cuketový koláč
• Kde si dať pizzu v Žiline
• Ako zaradiť mäso do stravy detí
• Srdce, kotva, kríž a torta
• Zdravá špenátová polievka