Pestovanie kríčkových rajčín: Úspešná úroda krok za krokom

Paradajky patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu a ich pestovanie nie je náročné. Kríčková paradajka (Solanum lycopersicum) je obľúbená pre svoju nenáročnosť a kompaktný rast. Nemáte záhradu? Nevadí! Kríčkové paradajky je možné zasadiť kdekoľvek.

Stačí väčší kvetináč, kvetináč alebo vedierko a úrodu šťavnatých plodov budete mať na dosah ruky. Kríčkové paradajky sú ideálne pre začiatočníkov i skúsených pestovateľov. Nepotrebujú zložité vyväzovanie ani vylamovanie zálistkov, stačí im dostatok svetla, pravidelná zálievka a živná pôda.

Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť. V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch.

V našej ponuke nájdete červené, oranžové aj žlté odrody, ale aj špeciálne „kečupové“ paradajky, ktoré sú vďaka vyššiemu obsahu cukru ideálne na domáce omáčky. Rastliny paradajok sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a zmestia sa aj do tých najmenších záhrad.

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište.

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie.

Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

V máji zasadíme rajčiny do pôdy, na ktorej ležala pol roka slama. Uistite sa, že je slama na celej ploche záhonu. Ku každej rastline vyrobíme treláž - asi 30-40 cm trubku, cez ktorú budete vlievať vodu a hnojivo. Selektívnym zavlažovaním predídete množeniu buriny mimo rastu paradajok (mimo zdroja vody).

Výber odrody paradajok

Než sa rozhodnete pre odrodu, mali by ste vedieť, že odrody rajčín sa delia na hybridné a nehybridné.

Hybridné odrody rajčín sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Hybridné odrody sa označujú ako „F1“.

Nehybridné odrody rajčín sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny. Úroda nebýva taká bohatá ako pri hybridných typoch, zato vynikajú lepšou chuťou a z ich semien vypestujete úrodu aj na ďalší rok.

Ďalej si môžete zvoliť odrodu podľa výšky, do akej dorastajú. Budete pestovať kolíkové rajčiny? Potom myslite na to, že potrebujú dostatočnú oporu, či už tyč, špagát, sieť, alebo klietku. Kolíkovým rajčinám je treba vylamovať výhonky. Kríčkové rajčiny sú podľa veľkosti nižšie a vyššie, hlavne nižšie typy sú vhodné na balkón.

Podľa tvaru plodov môžete pestovať rajčiny hruškové, kokteilové, cherry (čerešňové), ríbezľové, melónové, obrovské, drobné...

Do úvahy berte aj to, na čo chcete rajčiny využívať. Iné odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na sušenie či prípravu kečupu. Na sušenie si voľte odrody podlhovastého tvaru a nie veľmi šťavnaté, s pevnou dužinou, ideálne San Marzano. Na kečup sú vhodné šťavnaté, dužinaté Tornádo, Orbit, Cuor di Bue, Super Steak, Denár...

Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov.

Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku.

Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.

Niektoré rastliny paradajok sú väčšie, iné nerastú príliš husto. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim potrebám.

Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patria:

Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté) - previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi, určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
Minigold - skorá odroda s kompaktným vzrastom a žltými čerešňovými plodmi.
Rubinek - skorá odroda s kompaktným vzrastom a červenými čerešňovými plodmi.
Šejk, Orbit a Diana - veľmi skoré odrody so stredne veľkými plodmi, Diana je odolná voči plesni.
Autor - poloskorá odroda s väčšími plodmi do cca. 130 g.

V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g.

Výsadba paradajok

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť.

Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník.

Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.

Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody.

Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy.

Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.

Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny.

Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu.

Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.

Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko. Rastliny sa tak lepšie zakorenia. Štepené paradajky zasaďte vyššie.

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom.

Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Starostlivosť o kríčkové paradajky

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Mnohé ochorenia preferujú vlhkosť a chlad. Ak budete polievať iba ku koreňom rastlín, obmedzíte potenciálny výskyt hubových chorôb.

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili.

Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Kríčkovým rajčinám zálistky netreba vylamovať.

Pestujem kríčkové paradajky a pýtam sa, je treba vylamovať bočné výhonky, poprípade odstraňovať listy aby ker nebol zahustený? Alebo aj ukončovať rast odstránením vrchného výhonku? Viem, že kríčkové samo ukončujú rast, ale ja to robím, robím to správne?

U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Kríčkové rajčiaky sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“.

Niektorí záhradkári však pestuju aj kríčkové rajčiaky pri oporách a aspoň čiastočne ich vyväzujú a vyštipujú. Presvetlením sa zlepší zdravotný stav - vzdušnejšia rastlina rýchlejšie obschne po rannej rose a je menej náchylná na listové choroby.

Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé.

Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Hnojenie kríčkových paradajok

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.

Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne.

Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Paradajky rastú rýchlo a potrebujú dostatok vody. Preto ich vždy včas zalejte.

Domáce hnojivá na rajčiny:

Z droždia: 15 gramov sušených kvasníc a 5 lyžíc cukru rozpustite v 7 litroch vlažnej vody, nechajte cez noc odstáť, ráno dobre premiešajte a polievajte.
Z vaječných škrupín: dostatok vápnika zabezpečia rozdrvené vaječné škrupiny, zapracované do pôdy.
Zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť. Kvas denne premiešajte a za dva týždne môžete polievať, zriedeným s vodou v pomere 1:10. Alebo môžete skúsiť rýchlejšiu verziu - 250 g sušenej žihľavy zalejte 5 litrami studenej vody a o dva dni použite.
Zo strúhanky: pri vysádzaní rajčín nasypte do jamy hrsť strúhanky a až potom nalejte vodu.
Z popola: postupujte ako pri strúhanke.
Z banánových šupiek: podobne ako pri predchádzajúcich dvoch zakopte banánovú šupu ku koreňom rastliniek.

Morská soľ pre aromatickejšie paradajkyTalianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Moje pestovanie zeleniny v nádobách.

Choroby a škodcovia kríčkových paradajok

Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu. Preto dbajte na to, aby sa listy ani plody pôdy nedotýkali a v prípade daždivého počasia sa poobzerajte po preventívnom postreku.

Mnohí ľudia by si radi vypestovali chutnú zeleninu aj na balkóne. Najvďačnejšia balkónová zelenina sú paradajky. Spolu s uhorkami, baklažánmi, paprikami a inými balkonovými odrodami patria medzi veľmi nenáročnú zeleninu. Polievanie záleží od počasia. Keď je slnečnejšie, treba polievať aj 2x denne, zvyčajne však stačí zhruba raz za 3 dni.

Častým problémom v lete v rámci zeleniny je stáčanie lístkov na zelenine, ktorá sa pestuje v sklenníkoch a fóliovníkoch. Dôvodom je nedostatok vody. Nestačí, že pravidelne niekoľkokrát denne zavlažujete, radšej zalejte viac vody, pretože v dôsledku nedostatku vody rastlina nedokáže prijať niektoré prvky z pôdy ako napr. vápnik.

Chýbajúci vápnik môžeme vidieť na skrútených lístkoch, prípadne na škvrnách, ktorý vyzerá ako hubový povlak. Mnohí záhradkári sa to snažia riešiť fungicídmi, hľadajú škodcu, pričom pomoc je jednoduchá.

Permakultúra je dobrým spôsobom, ako minimalizovať množstvo buriny, avšak pýr, pupenec, bodliak, púpava a ďalší plevel môžu preraziť aj cez vrstvu slamy. V takomto prípade odporúčame neselektívny listový herbicíd so systémovým účinkom - Kyleo. Skvele pôsobí na jednoročné trváce buriny ako napr. pupenec, pýr, púpava, bodliak atď. Ďalším kvalitným výrobkom je Agil 100 EC. Jedná sa o selektívny herbicídny prípravok na ničenie trávovitých burín ako pýr.

Balkónové rajčiny je vhodné hnojiť biologickými hnojivami a ochrannými prípravkami. Raz za týždeň odporúčame hnojiť do zeme, ďalší týždeň na listy. Paradajky často trpia nedostatkom železa, v dôsledku absencie ktorého dochádza k chloróze - blednutiu / žltnutiu listov rastlín pestovaných na vápnitých pôdach. V takomto prípade odporúčame siahnuť po železitom hnojive Kapka.

Medzi časté choroby a škodcov kríčkových paradajok patria:

Pleseň zemiaková: Agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri počas daždivého počasia. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto. Pomôžu preventívne postreky.
Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: Veľké bledohnedé škvrny na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu.
Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín.
Pásavka zemiaková: Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
Molica skleníková: Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol.

Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín.

Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou - hnedými škvrnami na špičke plodov. Nadbytok dusíka tiež podporuje rast zelených častí na úkor tvorby plodov.

Nevyvážená výživa, silné slnko a vysoké teploty sú príčinou zelených prstencov na vrchnej časti plodov a zavinovania listov, alebo zhnednutím a zhrubnutím šupy.

Pokiaľ zanedbáte pravidelné zavlažovanie, môže vás nepríjemne prekvapiť praskanie rajčín.

Rajčiny môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko. Na vošky a molice použite postrek zo štyroch dielov oleja a jedného dielu prostriedku na umývanie riadu, ktorý hmyz zadusí.

tags: #rajciny #krickove #pestovanie