Ako na pestovanie paradajok: Výsev, výsadba, hnojenie a zber

Vypestujte si vlastné paradajky s plnou a šťavnatou chuťou. Keď ich ochutnáte, v obchode si ich už kupovať nebudete. Paradajky môžete pestovať na záhonoch, v skleníkoch alebo dokonca na balkóne v kvetináčoch. Pred výsadbou si však musíte vybrať správnu odrodu. Poradíme vám tiež, ako sa o paradajky starať, aby ste predišli napríklad plesniam, a kedy je najlepší čas na zber.

Ako vybrať najvhodnejšiu odrodu

Pred samotným nákupom sadeníc paradajok je dôležité odpovedať si na otázku, kde chcete paradajky pestovať. Nie všetky odrody sú totiž vhodné napríklad na balkón. Variantov je ale hneď niekoľko a záleží, aké máte možnosti. Pestovať ich môžete vonku na záhone, prípadne v záhradnom skleníku. Ďalším variantom je pestovanie paradajok doma, či už na balkóne v kvetináči, v debničke alebo napríklad vo vedierku.

Než sa pustíte do samotného pestovania, je potrebné vybrať správne sadenice. Tie si môžete kúpiť v záhradníctve alebo si vypestovať svoje vlastné zo semena. Začiatočníkom ale odporúčame začať s už hotovými sadenicami, ktoré sú silnejšie a odolnejšie. Pri výbere sadeníc si dajte pozor na to, aby boli zdravé a nejavili žiadne známky poškodenia od škodcov. Zdravé sadenice spoznáte tak, že majú silné stonky, pekné listy a farbu. Sadenice by zároveň mali byť asi 15 až 20 cm vysoké.

Ďalším rozhodujúcim faktorom môže byť aj to, ako chcete paradajky spracovať po vypestovaní. Niektoré druhy sú ideálne na grilovanie alebo konzervovanie, iné na varenie a ďalšie len tak na priamu konzumáciu. Paradajky môžete vyberať ešte podľa veľkosti plodov, tvaru, farby alebo chuti.

Medzi základné odrody patria paradajky kríčkové, balkónové a tyčkové:

• Kríčkové a balkónové paradajky - Obe odrody sa pestujú podobne, na malých záhradách, terasách alebo balkónoch. Ani jeden z týchto druhov väčšinou nevyžaduje podporné tyče a konštrukciu. S ohľadom na menší vzrast počítajte aj s menšími plodmi a váhou približne 15 až 20 gramov.
• Tyčkové paradajky - Hodia sa predovšetkým na záhradu alebo pestovanie v skleníku. Keďže sa jedná o vyššiu rastlinu, je potrebné použiť podporný systém, ktorý ju udrží vzpriamenú. Tiež väčšinou počítajte s väčšími plodmi, ktoré majú rôzne využitie.

Prehľad odrôd paradajok:

Ďalšie odrody, ktoré môžete pestovať na záhone, v skleníku alebo na balkóne:

Ako a kedy ich vysievať (predpestovanie zo semienok)

Ideálna doba pre pestovanie paradajok zo semienok je začiatok až polovica marca. Keďže majú semienka paradajok radi teplo, odporúčame ich pestovať na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.

Na predpestovanie vám stačí kvetináč so zeminou a pol centimetra hlboká jamka, do ktorej vložíte semienko a zasypte hlinou. Pôdu je dôležité udržiavať stále vlhkú napríklad pomocou ručného postrekovača. A ak pestujete semienka paradajok pod poklopom alebo v parenisku, nezabúdajte každý deň otvárať kryt, aby sa k nim dostal čerstvý vzduch.

Hneď ako sa na rastline objavia prvé listy, je potrebné ju presadiť do väčšieho kvetináča. Do pripraveného kvetináča navrstvite zeminu, urobte jamku a opatrne rastlinu presaďte pomocou špajle alebo pikírovacieho kolíka. Na záver stačí už presadené rastliny zaliať odstátou vodou z postrekovača a máte hotovo.

Ako pestovať paradajky (doma aj vonku)

Paradajky je možné pestovať doma aj vonku, v skleníku v kvetináči alebo rôznych nádobách. Záleží, aké máte možnosti. Nezabúdajte ale, že každý spôsob pestovania má svoje podmienky.

Vonku na záhone alebo v skleníku

Pred vysadením paradajok do exteriéru je ideálne ich asi 10 dní pred výsadbou otužovať. Stačí ju každý deň na niekoľko hodín umiestniť do tieňa. Paradajky si tak zvyknú na vonkajšiu teplotu a slnko. Zabránite tým napríklad aj spáleniu rastliny od slnečných lúčov.

Teplo a mierne slnko paradajkám prospievajú, ale dážď nie. Preto im vyberte miesto, kde budú chránené pred dažďom. Postačí miesto v blízkosti domu pod odkvapom, akýkoľvek prístrešok alebo skleník.

Doma na balkóne alebo terase

V kvetináči alebo debničke

Pri pestovaní paradajok doma na balkóne alebo terase je dôležitý výber správnej nádoby. Pokiaľ si vyberiete pestovanie paradajok v kvetináči, myslite na to, že rastlinky majú hlboké korene. Kvetináč na jednu rastlinu by mal mať priemer aspoň 30 až 40 cm a objem približne 15 l. Nezabudnite ani na diery, ktoré by mal mať kvetináč na svojom dne, aby mohla odtekať prebytočná voda a pôda nezostávala premočená. Podobne postupujte pri pestovaní paradajok v kvetináči.

Vo vreciach

Pestovanie paradajok vo vreciach sa osvedčí najmä tým, ktorí majú problémy s miestom. Vrecia nezaberajú veľa miesta a môžu byť umiestnené kdekoľvek (na balkóne, terase, kdekoľvek v záhrade alebo v blízkosti domu). Zároveň sa dá vrece s rastlinou ľahko premiestniť, napríklad počas silných dažďov, horúcich dní alebo mrazov. Najvhodnejšie vrecia na výsadbu paradajok sú vyrobené z juty alebo klasické plastové. Farebne odporúčame skôr svetlé alebo priehľadné. Čierne plastové vrecia viac priťahujú slnko, ich povrch má tendenciu sa prehrievať, čo môže viesť až k deštrukcii koreňov a uhynutiu rastliny. Nezabudnite do plastových vriec urobiť otvor, ktorý pomôže odvádzať prebytočnú vodu.

V vedierku

Podobne ako kvetináč alebo vrece poslúži aj vedierko. Pri pestovaní paradajok vo vedierku je potrebné myslieť na jeho dostatočnú veľkosť a vyvŕtanie odtokových otvorov. Vedierko s rastlinkou potom môžete umiestniť kamkoľvek sa vám len hodí (samozrejme s ohľadom na priame slnko alebo prudký dážď).

Pestovanie paradajok s koreňmi nahor

Tento spôsob pestovania ocenia predovšetkým ľudia, ktorí nemajú príliš veľa miesta a na balkóne by im prekážal aj kvetináč. Ďalšou výhodou je, že sa pri zbere plodov nemusíte zohýbať alebo si kľaknúť na zem. Jedinou nevýhodou pestovania paradajok hore nohami je skutočnosť, že rastliny je potrebné častejšie zalievať. Korene sú odhalené, a tým pádom viac vysušené od slnka a vetra. Na tento spôsob pestovania použite špeciálny kvetináč alebo bežný plastový kvetináč, ktorý prispôsobíte na pestovanie paradajok obrátene.

Hydroponické pestovanie paradajok

Hydroponické pestovanie je ideálny variant na pestovanie paradajok v byte v zime. Nepotrebujete k nemu pôdu, stačí vám len voda, živiny, svetlo a vzduch. Vďaka tomu sa vyhnete riziku plesní, odstraňovaniu rôznych škodcov a odburiňovaniu. Nikdy sa vám tiež nestane, že paradajky omylom zalejete. Na pestovanie však potrebujete umelý substrát (keramzit, perlit alebo kamennú vlnu), čo nemusí vyhovovať zástancom prirodzeného pestovania.

Ako a kedy ich vysádzať

Ak ste sa rozhodli pestovať paradajky vonku, najlepší čas na ich vysadenie je polovica mája, po ľadových mužoch. V skleníku alebo na zasklenom balkóne môžete paradajky vďaka vyšším teplotám sadiť už od apríla. Ideálna teplota na pestovanie paradajok je približne 22 °C a v noci približne 12 °C až 15 °C. Okrem tepla je dôležité aj primerané osvetlenie.

Paradajky vysádzame do voľnej pôdy po 15. máji, keď už nehrozia mrazy. Vyberáme slnečné stanovište, ideálne s vetrom chráneným prostredím. Rastliny sadíme hlbšie , až po spodné listy , čím podporíme rast koreňov.

Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8. Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií.

Ako pripraviť pôdu pre paradajky

Paradajky potrebujú dobre priepustnú pôdu, aby zbytočne nezadržiavali vodu, navyše s dostatkom živín. Pred ich vysadením preto odporúčame pridať do pôdy kompost, hnojivo alebo záhradné vápno. Tým sa zlepší zloženie pôdy a jej úrodnosť. Aby sa potrebné živiny dostali do pôdy v dostatočnej miere, je ideálne začať s hnojením pokojne aj niekoľko týždňov pred samotným zasadením. Dôležité je tiež myslieť na neutrálne pH pôdy, ktoré by malo byť okolo 6 až 7. Na kontrolu si môžete zakúpiť pH test v záhradníckych centrách. Nezabudnite tiež pôdu poriadne preliať vodou.

Ako ďaleko od seba sadiť paradajky

Paradajky potrebujú priestor. Správnym rozmiestnením im umožníte dobre rásť a zároveň znížite riziko chorôb. Paradajky by ste mali na záhone vysádzať vo vzdialenosti aspoň 60 cm od seba. V skleníku by potom mali byť vysadené približne 50 cm od seba. Ak máte priestor na viac ako jeden rad, uistite sa, že sú od seba vzdialené aspoň 1 m.

Ako hlboko sadiť paradajky

Diera by mala byť hlbšia, než je dĺžka samotných koreňov sadenice. Paradajka zasaďte po jeho prvé listy a zasypte hlinou. Pokiaľ do pôdy ponoríte aj časť stonky, rastlina zapustí nové korene, ktoré budú silnejšie a dokáže nimi prijímať viac živín.

Zaštipovanie, hnojenie a boj s plesňami

Aby ste mali kvalitnú úrodu, je potrebné rastliny paradajok pravidelne zalievať (ale nie prelievať), hnojiť a zaštipovať. Dávajte si tiež pozor na teploty, ktoré by nemali spadnúť pod 10 °C. Pokiaľ sa k takým podmienkam schyľuje, paradajky upracte a tie ešte zelené nechajte dozrieť doma v krabici.

Zaštipovanie paradajok

Pri pestovaní paradajok je dôležité zaštipovanie. Vďaka nemu zabránite rozvetvovaniu rastliny, a tým jej zbytočnému vyčerpaniu. Všetku svoju silu potom vloží do plodov a nie do stonky a listov. Výnimkou sú kríčkové odrody, pri ktorých zaštipovanie podporuje rozvetvovanie, a nie kvalitu a veľkosť plodov. Kontrolu rastliny a následné zaštipovanie je vhodné vykonávať každý týždeň. Bočný výhonok (tzv. zálistok) sa nachádza medzi hlavnou stonkou a listom. Na jeho odstránenie stačí použiť prsty, ktorými bočný výhonok buď odlomíte, alebo ho pomocou nechtov odštipnete. Nepoužívajte nožnice. Tie by mohli prenášať choroby z iných rastlín.

Hnojenie paradajok

Paradajky sú veľmi náročné na živiny, preto je potrebné myslieť na hnojenie nielen počas výsadby, ale aj počas samotného pestovania. Na pravidelné prihnojovanie sú ideálne hnojivá rozpustné vo vode, ktoré sa lepšie vstrebávajú do pôdy a rýchlejšie sa dostanú ku koreňom. Vo všeobecnosti sa odporúča aplikovať organické hnojivo s čo najvyšším obsahom živín a mikročastíc každých 14 dní.

Polievanie: Rajčiny si veľmi potrpia na správny spôsob polievania. Nemajú radi sucho, ale ani premokrenie. Najdôležitejšie si je pamätať, že ich vždy treba polievať ku koreňom. Nikdy nepolievajte listy na plody, pretože by ste tak mohli prispieť k chorobám rastliny.

Medzi polievaním by mala pôda vždy trochu preschnúť. Veľmi dobre je polievať skoro ráno, keďže ešte nie je tak horúco. Ideálne je, ak použijete odstátu vodu. Po poliatí sa je dobre presvedčiť, či sa voda dostala až ku koreňom.

Hnojenie: Ak ste pri výsadbe do pôdy zapracovali kompost, tak by si s ním mali rajčiaky vystačiť. Pri tvorbe plodov ich však môžete podporiť hnojivami, ktoré sú bohaté na obsah horčíka a draslíka. Zvoľte klasické hnojivo na plodovú zeleninu.

Pozor, si dajte pri hnojivách, ktoré obsahujú dusík, pretože takto by ste podporili rast rastlín - listov a výhonkov.

Vyrobiť si môžete tiež domáce hnojivo na paradajky. Ušetríte peniaze, podporíte rastlinu v tvorbe zdravých chutných plodov, a ešte sa oblúkom vyhnete chémii. Jednou z obľúbených domácich variantov je hnojivo na paradajky z droždia. Stačí kúpiť kocku (alebo vrecúško sypaného) droždia, nasypať ho do litra vody a jeden deň nechať kvasiť pri izbovej teplote. Kvasnice dodajú rastline železo, vitamíny D aj B a vy získate chutné plody.

Domáce hnojivo s droždím

Príprava je jednoduchá a lacná. Postačí vám asi 10 g droždia na 4 litre vody. Voda by musí byť teplá. Potom ešte pridajte 2 lyžice cukru a dôkladne premiešajte. Nechajte odstáť 12 hodín - najlepšie cez noc, aby ste už ráno mohli používať.

Po 12 hodinách opäť dôkladne premiešajte a použite na zálievku rajčiakov.

Pleseň a choroby na paradajkách

Plesne a choroby na plodoch a listoch paradajok sa prejavujú rôzne. Dochádzať môže k deformácii listov paradajok alebo ich sfarbovaniu. Choroby spoznáte podľa žltých, hnedých alebo čiernych škvŕn na paradajkách - či už listoch alebo plodu. Tie potom majú tendenciu usychať a opadať. Plesniam môžete predísť správnym zalievaním rastliny alebo dostatočnou vzdialenosťou pri sadení. Vyhnite sa tiež sadeniu paradajok a zemiakov blízko seba. Zemiaky majú totiž tendenciu nakaziť paradajky napríklad plesňou zemiakovou.

Ak už rastlinu napadnutú máte, odstráňte čo najskôr všetky jej postihnuté časti. Tým zabránite šíreniu plesne na ďalšie listy alebo plody. Ďalej môžete využiť prírodné postreky, ktoré kúpite v záhradníctve. Pri aplikácii sa vždy riaďte pokynmi na obale. Nezabudnite ani na záhradnícke nožnice alebo podperné tyče, ktoré treba vydezinfikovať.

Ďalším variantom je domáci postrek na paradajky proti plesni. Taký postrek je bez chémie, a navyše ušetríte peniaze. Použiť môžete čerstvé mlieko zriedené 1:1 s odstátou vodou. Zmes vám poslúži ako hnojivo alebo ako prevencia proti plesniam. Využiť sa dá aj cibuľa. Stačí vo vode povariť nakrájanú cibuľu, odvar nechať vychladnúť a zriediť ho 10 litrami vody. Potom už len postriekate spodnú a hornú stranu listov rastliny.

Prevencia proti škodcom: Základom prevencie proti škodcom je produkt Agro NATURA Rock Effect. Postrek ochráni vaše rastliny a bude škodcov odpudzovať.

Kedy zbierať paradajky

Ideálny čas na zber paradajok je vtedy, keď sú krásne vyfarbené a dajú sa ľahko odtrhnúť od vetvičky. Keďže plody dozrievajú postupne, môžete ich zbierať v priemere každé 3 až 4 dni. Ak však náhodou máte niekoľko paradajok, ktoré už dostatočne vyrástli, ale na jeseň sú ešte zelené, pozbierajte aj tie. Stačí ich nechať v papierovej škatuli pri izbovej teplote a ony vám dozrejú približne za 10 dní.

Čo k nim zasadiť

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sadenie ďalších rastlín k paradajkám im môže vziať priestor aj svetlo a nebudú tak mať vhodné podmienky na rast, opak je pravdou. Predovšetkým pokiaľ sa zameriate na nižšie až stredne vysoké rastliny.

Medzi najlepších spoločníkov paradajok patria:

• pažítka,
• cibuľa,
• petržlenová vňať,
• mrkva,
• koriander,
• horčica,
• tymian,
• šalvia,
• kvety aksamietnice (smraďošky).

Väčšinou sa jedná o aromatické bylinky, ktoré odpudzujú veľa hmyzu a tým chránia aj samotné paradajky. Ďalej môžete prisadiť napríklad šalát, ktorý udržuje vlhkosť pôdy.

Navyše aj paradajky ovplyvňujú iné rastliny, ktorým sa následne viac darí. K nim sa radí brokolica, kapusta, zeler, špargľa alebo ruža.

Ďalším parťákom môžu byť papriky. Pestovanie paprík a paradajok v skleníku je ideálne najmä preto, že obe zeleniny majú rady vlhko a teplo. Okrem toho sú podobne náročné na výživu.

Čomu sa naopak vyhnúť

Pozor si dajte na:

• zemiaky,
• tekvicu,
• kapustu,
• kukuricu,
• fenikel.

Všeobecne sa neodporúča ani špenát, ktorý paradajkám odoberá príliš veľké množstvo živín. Rovnako tak môžu mať problém s orechom, ktorý rastie aj niekoľko metrov od záhona. Svojimi koreňmi totiž vylučuje do pôdy látky, ktoré paradajky negatívne ovplyvňujú.

tags: #rajčiny #pestovanie #hnojenie

Populárne príspevky:

• Plný hrniec Slepačia polievka: Carpathia
• Účinná ochrana uhork proti roztočom
• Recepty na zapekané cestoviny s mletým mäsom
• Ako na perfektné vianočné oblátky
• Lotus Sušienky Zloženie