Rajčiny: Slovník cudzích slov a vplyv na slovenský jazyk
Vplyv cudzích slov na slovenský jazyk je neoddeliteľnou súčasťou jeho vývinu. Jazykovedci sa zaoberali systematickým vedeckým opisom spisovného slovenského jazyka. Vedeckým opisom sa rozumel opis gramatického systému, t. j. (u Hattalu mluvnica) slovenského jazyka.
Slovenská jazykoveda si bez Martina Hattalu vonkoncom nemožno predstaviť. Je aktuálny aj dnes. Treba sa vracať k jeho dielu a skúmať, čím je pre nás stále aktuálne. Prínosom je aj všeobecná jazykoveda a dejiny jazykovedy, analýzy a hodnotenia, ako aj jeho pracovné výsledky.
Martin Hattala a kodifikácia spisovnej slovenčiny
Hattala sa orientoval na vedecký opis gramatického systému, t. j. mluvnice slovenského jazyka. Jeho prístup je aktuálny aj dnes. Systematickému vedeckému opisu spisovného slovenského jazyka sa venoval Martin Hattala.
Hattala vyzdvihuje, že je autorom štyroch takýchto gramatík slovenčiny: r. 1850 - Grammatica linguae Slavicae collatae cum proxime cognata bohemica, r. 1852, r. 1855 a napokon r. 1864 - Mluvnica jazyka slovenského.
Je autorom štyroch gramatík slovenčiny. Jeho gramatika z r. 1850, 1852, 1855 a napokon z r. 1864 - Mluvnica jazyka slovenského.
Kodifikačný rozmer Hattalových prác o slovenčine je nesporný. Ústredné miesto zaujíma Krátka mluvnica slovenská z r. 1852. V otázke spisovnej slovenčiny v polovici 19. storočia zohrával dôležitú úlohu. Hattala sa vedome usiloval o dohodu katolíkov a evanjelikov. Svoje stanoviská motivoval ohľadom na češtinu.
Hattala vniesol do pravopisu progresívne prvky, napríklad zavedenie písania y po obojakých spoluhláskach a odstránenie archaických prvkov. Príkladom je zavedenie typu semena, dela (popri delá), poľa (popri polia).
Jeho gramatika z r. 1864 bola určená pre gymnáziá, reálky, praeparandie a vyššie oddelenie hlavných škôl. Jeho postupy a stanoviská motivované jeho ohľadom na češtinu.
Jozef Ignác Bajza a jeho prínos
Bajza zdôvodňuje ešte výraznejšie, že slovenčina a čeština sú „nagbližnegšé sestri, sú“, z čoho J. I. Bajza usudzuje, že zo začiatku mali aj spoločnú reč.
Bajza sa považuje za prvého tvorcu spisovnej slovenčiny. Jeho cieľom bolo vytvoriť jazyk ako syntézu oboch jazykov. Bol presvedčený, že slovenčina je vhodná na tvorbu vyšších (literárnych) žánrov.
Martin Hamuljak a jeho aktivity
Martin Hamuljak sa narodil sa v Oravskej Jasenici. Pôsobil v Budíne a v krajinskej správe. Bol aktívny v spolkoch, ktoré sám zakladal.
Založil Spolok (1826) a Slovanskú knižnicu (1829), ktoré však netrvali dlho. Jeho cieľom bolo združovať Slovákov a Čechov bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť.
Vo vedení spolku čestné miesto mal aj J. Kollár. No Hamuljak vo svojej aktivite pokračoval. Podieľal sa na schôdzke v auguste roku 1851 v Bratislave. M. Hamuljak zomrel roku 1859 v Námestove.
Polemiky a spory v bernolákovskom hnutí
Obdobie bernolákovského hnutia bolo obdobím sporov, osobných polemík sprevádzaných nenávisťou a pod.
Aktívny polemik J. I. Bajza sa zapojil do polemík z bernolákovského hnutia. Vyvíjal rozsiahlu činnosť v písaní početných osvetovo-ľudových spisov a A. Bernolák v koncipovaní svojho Slovára. Prebiehali aktivity aj mimo zoskupenia bernolákovcov.
Niektorí autori sa snažili pestovať slovenčinu ako materinskú reč. Tieto idey boli niekedy sprevádzané aj nie veľmi kultivovanými polemikami rozbitého vzdelaneckého prostredia.
Bol autorom viacerých diel s dobovou svetskou i cirkevnou tematikou. Na obranu pravopisu a slovenčiny v diele J. I. Bajzu sa postavili bratislavskí seminaristi a slovenčinu J. I. ohodnotili ako jazykovú zmiešaninu.
Odmietavý postoj k spisom J. Fándlyho a A. Bernoláka zaujal aj správca fary v Chtelnici Tomáš Chovanček. Bernolákovčina bola znevažovaná aj v školskom prostredí.
V kritike postoja J. I. k slovenčine sa pokračovalo. Viaceré polemiky viac-menej súvisiace so spormi J. I. Bajzu s bernolákovcami.
Varenie a slovník cudzích slov
Varenie - príprava jedál, pokrmov bola a je dôležitou súčasťou života. Je jedným zo spôsobov, ako pripraviť chutný pokrm na jedenie. Súčasťou racionálnej výživy je aj správna príprava jedál, t. j. druhov potravín, ktoré podporujú zdravú životosprávu.
Varenie je vlastne kuchárske umenie, ako píše J. Babilon v prvej kuchárskej knihe v slovenskej reči z roku 1870. Mnohí sa učia novým postupom a trpezlivosťou zdokonaľujú svoje kuchárske zručnosti.
Varenie zahŕňa aj používanie cudzích slov, napríklad blanšírovanie. Slovo pochádza zo slovesa blanchir a znamená doslova bieliť. Blanšírovanie sa používa na odstránenie šupky alebo nežiaducej horkej chuti. Zelenina alebo mäso sa rýchlo zohrieva na 80 º - 100 ºC.
Tabuľka: Príklady cudzích slov v slovenskom jazyku
| Cudzie slovo | Pôvod | Význam |
|---|---|---|
| Blanšírovanie | Francúzština | Krátke obarenie potraviny vo vriacej vode |
| Rajčina | Taliančina | Paradajka |
Aj súčasné gazdinky sa môžu inšpirovať v kuchárskych knihách minulosti. Malá exkurzia do kuchárskej knihy J. Babilona môže byť prínosná aj pre súčasné gazdinky.
Super rýchla história Slovenska
tags: #rajčiny #slovník #cudzích #slov
