Hodnota pH pôdy a jej vplyv na pestovanie rajčín
Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy. Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.
PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy.
To aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu akým na pôde hospodárime.
Meranie pH pôdy je dôležité pre úspešné pestovanie rastlín.
Ako merať pH pôdy
Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH.
Použitie lakmusových papierikov
Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik.
Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH.
Použitie pH metra
Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.
Úprava pH pôdy
Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola.
Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív. Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca.
Ideálne pH pre rajčiny
Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.
Paradajky obľubujú piesočnato-hlinité pôdy s hodnotou pH medzi 6,0 a 6,8. Takéto prostredie zabezpečuje dobrý prístup k živinám a bráni vzniku deficiencií.
Ako upraviť pH pôdy
Ako vypestovať šťavnaté a zdravé paradajky?
Paradajky patria medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na slovenských záhradách. Či už ich pestujete v záhone, v kvetináči alebo v skleníku, správna starostlivosť je kľúčom k sladkým, šťavnatým plodom.
Výber odrody a výsadba
Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'. Paradajky vysádzame do voľnej pôdy po 15. máji, keď už nehrozia mrazy. Vyberáme slnečné stanovište, ideálne s vetrom chráneným prostredím. Rastliny sadíme hlbšie , až po spodné listy , čím podporíme rast koreňov.
Správna výsadba paradajok je základom úspechu.
Zálievka a výživa
Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najlepšie ráno alebo večer. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litre vody každé 2,3 dni. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam.
Paradajky sú náročné na živiny , potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín , látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom. Min. Organické hnojivo s obsahom chitínu (napr.
Starostlivosť počas rastu
Paradajky potrebujú oporu , ideálne kolíky alebo špagáty. Pravidelne odstraňujte zálistky (bočné výhonky), ktoré zbytočne uberajú energiu.
Ak dodržíte správne zásady pestovania - výber kvalitnej pôdy, pravidelnú zálievku, dostatok svetla a použitie prírodného hnojiva - vaše paradajky sa vám odmenia bohatou a chutnou úrodou.
Tabuľka: Vplyv pH na dostupnosť živín pre rastliny
| pH | Dostupnosť živín |
|---|---|
| 4.0 - 5.0 | Vysoká dostupnosť železa, hliníka a mangánu. Nízka dostupnosť vápnika, horčíka a fosforu. |
| 6.0 - 7.0 | Optimálna dostupnosť väčšiny živín. |
| 7.5 - 8.5 | Nízka dostupnosť železa, mangánu, zinku a medi. Vysoká dostupnosť molybdénu. |
Kedy a ako sadiť paradajky?
Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája.
Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C. Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín.
Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
Pamätajte na dostatočné zavlažovanie, ale pôdu by ste nemali udržiavať stále premočenú. Pre zdravý rast rajčín je skvelá priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH sa pohybuje v blízkosti neutrálnej hodnoty, čiže im nevadí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Kríčkové a nízke rajčiaky môžete vysadiť k sebe bližšie, zhruba na vzdialenosť asi 40 cm. Po vysadení dodajte rastline ďalšiu výdatnú zálievku.
Najčastejšie chyby pri pestovaní rajčín
- Príliš skorý výsev, ktorý môže spôsobiť, že priesady budú slabé a dlhé.
- Nedostatok svetla, pretože priesady potrebujú minimálne 12 - 16 hodín svetla denne.
- Sadenie priesad do nezahriatej pôdy (menej ako 15 °C).
- Nesprávny spon, ktorý môže zhoršiť cirkuláciu vzduchu a zvýšiť riziko chorôb.
- Nedostatočné otužovanie priesad pred výsadbou.
- Príliš časté alebo príliš zriedkavé polievanie.
- Polievanie cez listy, čo zvyšuje riziko plesňových ochorení.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Rajčiaky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Vošky oslabujú rastliny vysávaním štiav a môžu prenášať vírusy. Proti nim pomôžu insekticídne mydlá alebo prírodné prostriedky, ako je roztok vody a mydla.
Asi najzávažnejšou chorobou je pleseň zemiaková (fytoftóra), z toho dôvodu by sa nemali sadiť vedľa zemiakov. Hrdza rajčiaka spôsobuje žlté škvrny na listoch, lieči sa fungicídmi a zabezpečením dobrej cirkulácie vzduchu. Pleseň rajčiaka (alternária) sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a plodoch, tiež pomôže fungicíd a odstránenie poškodených častí. Fuzáriové vädnutie spôsobuje vädnutie rastlín, prevenciou je rotácia plodín.
Hubovým chorobám vyhovuje daždivé počasie, no rajčinám práve naopak. Dajú sa pestovať paradajky aj bez chémie? Áno, dá sa to.
