Súvislosť medzi dojčením, tvorbou mlieka a zdravím matky

Narodenie bábätka je pre väčšinu žien nádherná chvíľa. Silné puto, ktoré si matka vytvára so svojím dieťaťom ešte počas tehotenstva pretrváva celý život. Aj napriek tomu, že po pôrode si každá matka musí zvykať na nový život, materstvo je zmyslom života mnohých žien.

Dojčenie a jeho význam pre matku a dieťa

Dojčenie je biologicky prirodzený proces, ktorý prináša množstvo benefitov pre matku aj dieťa. Materské mlieko je ideálna strava pre novorodenca, prispôsobuje sa jeho potrebám a obsahuje všetky potrebné živiny a protilátky.

  • Výhody dojčenia pre dieťa: Poskytuje všetky potrebné živiny, protilátky a podporuje imunitný systém.
  • Výhody dojčenia pre matku: Pomáha pri obnove maternice, znižuje riziko niektorých druhov rakoviny a podporuje emocionálne puto s dieťaťom.

Avšak, dojčenie nemusí byť vždy jednoduché a môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú stres, zdravotné problémy matky alebo špecifické potreby dieťaťa.

Popôrodná depresia a jej vplyv na dojčenie

Pre každú matku sú prvé chvíle po pôrode zmesou emócií vzrušenia, radosti, ale aj strachu, za ktoré do veľkej miery môžu hormóny. Celé tehotenstvo, aj obdobie po pôrode, je sprevádzané kolísaním ženských reprodukčných hormónov, ktoré spôsobujú zmeny nálad. Počas tehotenstva hladina estrogénu dokáže stúpnuť až 20-násobne oproti stavu pred otehotnením. Tento hormonálny výkyv, fyzická únava či popôrodné bolesti sa zmiešavajú s rôznymi pocitmi radosti, ale aj stresu, ktoré môžu vyústiť do psychickej poruchy. Nie je dopredu jasné, u ktorej ženy sa psychická porucha rozvinie a do akej miery.

Popôrodnú skleslosť možno viacerí poznajú skôr ako popôrodné „blues“. Ide o stav, ktorý sa prejavuje plačlivosťou, podráždenosťou, rýchlymi zmenami nálad, vyčerpanosťou a poruchou spánku. V súčasnosti viac ako polovica rodičiek udáva tieto príznaky v prvých dňoch po pôrode. Negatívny pocit v nich môže vyvolať zlý priebeh pôrodu, neutíchajúca plačlivosť bábätka, ochorenie alebo sociálne zabezpečenie.

Príznaky popôrodnej depresie sa začínajú objavovať spravidla v prvých štyroch až šiestich týždňoch, no sú prípady, kedy sa depresia postupne rozvíja 6 mesiacov. Ženy trpiace popôrodnou depresiou sa zvyčajne utiahnu do seba a o svojich pocitoch nerozprávajú. Ak si nie ste istý, celosvetovo sa používa skríningový dotazník: Edinburg Postnatal Depression Scale (EPDS). Ide o dotazník vyvinutý na odhalenie popôrodnej depresie.

Výsledné skóre vyššie ako 10 naznačuje počiatočné štádium depresie, ktorá sa potenciálne môže rozvíjať ďalej. Skóre vyššie ako 13 indikuje potrebu psychologického vyšetrenia pre ženu v čo najkratšom čase.

Terapia popôrodnej depresie musí byť komplexná. Rozprávajte sa o svojich emóciách s blízkymi. Odpočívajte najviac, ako sa vám dá. Poproste svojich blízkych o pomoc v domácnosti alebo s bábätkom. Stretávajte sa s ľuďmi, s ktorými ste sa stretávali aj pred pôrodom. Porozprávať sa s odborníkom na duševné zdravie vám môže pomôcť pomenovať váš problém a vyriešiť ho. Pomocou individuálnej alebo skupinovej terapie sa dokážete ľahšie vyrovnať so svojimi pocitmi a nájsť pozitívnu cestu k uzdraveniu.

Liečba depresie u žien po pôrode, obzvlášť u tých, ktoré dojčia, je aktuálne často diskutovanou témou. Podľa najnovších štúdií je na popôrodnú depresiu najúčinnejšie užívať antidepresíva zo skupiny inhibítorov spätného vychytávania serotonínu. Ženy, ktoré dojčia, môžu užívať tieto lieky iba ak lekár posúdi, že očakávaný prínos liečby prevýši možné riziko.

Pre ženy po pôrode je prospešné dopĺňať vitamíny a minerály pre dojčiace ženy obsiahnuté obvykle v produktoch určených na obdobie dojčenia. Tie obsahujú magnézium, vhodné pri vyčerpaní, únave a podráždení. Len ak budete zdravá vy, bude zdravé aj vaše dieťatko.

Popôrodné psychózy

Popôrodné psychózy sa objavujú približne u 0,1 - 0,2% rodičiek. Môžu sa objaviť veľmi skoro po pôrode, no dokážu prekvapiť aj v neskoršom popôrodnom období, kedy sa vyvinie laktačná psychóza. Ako rizikový faktor sa berie do úvahy genetická predispozícia na duševné ochorenie alebo depresívne sklony ešte pred pôrodom.

Typickým príznakom popôrodnej psychózy sú sluchové, ale aj zrakové halucinácie, paranoidné myšlienky a emočná labilita. Matka nie je schopná sa postarať o dieťa, pôsobí zmätene a bezradne. Vnímanie reality matkou je pre zdravého človeka v okolí nepochopiteľné. Približne 5% žien, ktoré nepodstúpi včasnú psychologickú alebo ústavnú liečbu, sa pokúsi o samovraždu.

Najúčinnejšia liečba spočíva v podávaní antidepresív, antipsychotických liečiv a benzodiazepínov, ktoré stabilizujú náladu. Zvyčajne liečba prebieha v nemocnici, aby bola matka pod kontrolou a plne spolupracovala. V niektorých ťažkých prípadoch je indikovaná elektrokonvulzívna liečba ECT.

Citový vzťah matky s dieťaťom je jeden z najpevnejších vzťahov vôbec. Dieťatko vďaka napĺňaniu fyzických a psychických potrieb prosperuje a zdravo sa vyvíja. Akékoľvek narušenie väzby s matkou, ako jeho najbližším človekom, sa môže odzrkadliť na jeho následnom živote.

Rastový špurt a tvorba mlieka

Rastie ako z vody! Povzdýchnete si tiež tak, keď sa pozeráte na svoje dieťa alebo vnúčatko? Rýchly rast počas rastových špurtov niekedy dokáže aj rodiča celkom zaskočiť. Pozrite sa spolu s nami na detský rastový špurt, kedy príde a na čo sa pripraviť. Rovnako ako rastový špurt u bábätiek dokážu rodičov väčších detí zaskočiť nočné rastové bolesti.

Malé deti veľmi rýchlo rastú. Obzvlášť v prvom roku života sa dieťatko neuveriteľne premení. Rast ale neprebieha stále rovnakou rýchlosťou. Niekedy je pokoj a potom zrazu dieťa počas pár dní a týždňov ľudovo povedané „vytiahne.“ Práve tieto obdobia rýchleho rastu sa označujú ako rastové špurty a do puberty ich dieťa absolvuje veľa.

Rastový špurt môže novopečenú mamičku prekvapiť celkom skoro po pôrode. Prvý špurt sa totiž môže dostaviť už 7.-10. deň po narodení.

Obzvlášť pre mamičku je špurtovacie obdobie extrémne náročné. Nielenže sa nevyspí, neustále dojčí, ale často ju trápia aj otázky ako: „Mám pre svoje dieťa dosť mlieka? “, „Nie je dieťa choré? Dôležité je si v takej chvíli uvedomiť, že obdobia rastových špurtov sú úplne normálne, a zachovať pokoj. Tým, že sa dojča začne častejšie dožadovať kŕmenie a prikladanie k prsníku, prirodzene stimuluje tvorbu materského mlieka. Dojčite ho preto tak často, ako to vyžaduje.

Pri dojčení prsia striedajte, aby sa čo najviac podporila tvorba mlieka. Že je dieťa pri rastovom špurte nevrlejšie je normálne a nutne to nesúvisí s tým, že by mu materské mlieko nestačilo alebo ho dostatočne nezasýtilo. Rastový špurt nikdy nie je dôvodom prestať dojčiť! Ak je to nutné, je možné bábätko prikrmovať umelým dojčenským mliekom alebo mliekom odstriekaným do zásoby. Pozor ale, aby dokrmovanie neobmedzovalo frekvenciu dojčenia, čo by sa mohlo negatívne prejaviť znížením produkcie materského mlieka.

Počas rastu bábätka musia rodičia dať veľký pozor na hlavičku dojčaťa. Kosti lebky novorodenca po pôrode iba začínajú zrastať. Veľká fontanela na hlavičke bábätka sa môže úplne uzavrieť až za dlhšie ako rok. Najmenšie bábätká sú preto náchylné na symetrické alebo asymetrické sploštenie hlavičky pri nerovnomernom polohovaní (plagiocefália), sploštenie tylu pri príliš častom uložení na chrbát (brachycefália) alebo zúženie hlavičky u predčasne narodených detí (skafocefália) či či dolichocefalia.

Každé dieťa je iné, a hoci je aj rastový špurt veľmi individuálny, za 2-5 dní obvykle odznie. Ak nervozita u bábätka trvá dlhšie ako týždeň, je vhodné skúsiť zistiť, či nemajú problémy inú príčinu. Mohlo by ísť aj o detské koliky alebo sa v priebehu rastového špurtu niekedy spustí prerezávanie detských zúbkov.

Špurty u väčších detí už rodina spravidla neprežíva tak dramaticky. Je to sčasti vďaka tomu, že od pol roka s pokrytím výživových potrieb dieťaťa pomáhajúe detské příkrmy. Obdobie rýchleho rastu ale dieťa stretávajú ďalej. Výrazné sú v období okolo 5. roku, a potom ešte v puberte, kedy sa završuje rast spoločne s pohlavným dozrievaním.

Rastu v týchto obdobiach predchádza niečo, čo sa dá označiť ako obdobie prirodzenej detskej oblosti (teda vo veku 2-4 roky a následne približne medzi 8-10 rokom). Bacuľaté tvary u detí, ale nemusia znamenať detskú obezitu. Naordinovať dieťaťu diétu pred rastovým špurtom sa môže neblaho premietnuť do nadchádzajúceho obdobia.

Či u dieťaťa hmotnosť presahuje normu sa nedá poznať pomocou váhy, pretože práve v závislosti od rastu sa zdravá hmotnosť u dieťaťa premieňa. Existujú preto rastové grafy, v ktorých je možné vhodnú hmotnosť v závislosti od veku, pohlavia a výšky dieťaťa odčítať. Rast dieťaťa aj jeho hmotnosť podľa týchto grafov pravidelne kontroluje lekár pri preventívnych prehliadkach.

Procesy spojené s rastom sú pre detské telo veľmi náročné z hľadiska príjmu energie i dostatočného príjmu živín ako sú bielkoviny, minerály (vápnik, horčík, železo) a všetky vitamíny. Práve rodičia teda musia zabezpečiť, aby sa všetky tieto potrebné zložky potravy dostávali na tanier dieťaťa v dostatočnom množstve. Dieťa je nutné viesť k zdravým stravovacím návykom.

Rastové bolesti u detí

Už vyššie uvádzame, že rastovými bolesťami trpia hlavne deti medzi 3. a 12. rokom. Výskyt rastových bolestí v tomto období má 2 vrcholy, kedy sa objavujú najčastejšie. Prvý je u menších detí medzi 3. a 5. rokom, druhý potom približne medzi 8 a 11 rokmi. Objavovať sa tiež môžu rastové bolesti v puberte, častejšie ale ešte pred ňou.

Dieťa bolia nohy najčastejšie na prednej strane. Spravidla nedokážu bolesť presne lokalizovať a v 4 alebo 5 rokoch ešte nevedia slovne definovať jej charakter. Hlavne v noci, keď sa dieťa prebudí kvôli bolesti, pôsobí celá situácia veľmi hrôzostrašne. U väčšiny detí ale tieto rastové bolesti našťastie trvajú len pár minút.

V období rastu sa detské telo premieňa. Na pozadí vzniku rastovej bolesti stoja pravdepodobne aj psychologické príčiny. Deti, ktoré na tento typ bolestí trpia, majú často znížený prah bolesti. Pri vzniku rastovej bolesti môže byť tiež nedostatok vitamínu D. Deti s rastovými bolesťami môžu mať oslabené kosti ako následok nízkej hladiny tohto vitamínu.

Rastová bolesť predsa len môže byť čiastočne psychologický problém. Keď dieťa v noci vzbudí rastové bolesti, majú rodičia plné právo byť trochu vydesení. Rastové bolesti ale najčastejšie odznejú rovnako rýchlo, ako sa objavili.

Napriek tomu u niektorých detí môžu byť bolesti dlhšie alebo intenzívnejšie. Neexistuje nejaký konkrétny spôsob prevencie rastových bolestí. Pokiaľ sa ale opakujú, môžu sa rodičia skúsiť zamerať na pohybové aktivity, ktorým sa ich ratolesť venuje cez deň.

V rámci zdravých pohybových návykov veďte deti k pravidelnej fyzickej aktivite. Nie je vhodné naložiť dieťaťu nárazovo vysokú fyzickú záťaž. Počas športových aktivít by sa dieťa malo naučiť robiť krátke pauzy a tiež sa pred a po športe preťahovať. Pre rovnomerný rozvoj tela a sily má mať dieťa pestré zloženie pohybových aktivít.

Nesmierne dôležité je u vyvíjajúcich sa detí dbať na dostatočný príjem vápnika a súčasne vitamínu D. Vitamín D totiž riadi ukladanie vápnika do kostí. V období rastu kostí je dopyt tela po vápniku obzvlášť vysoký.

Niekedy sa to zdá až neskutočné, keď dieťa, ktoré v noci plakalo kvôli boľavým nôžkam, vyskočí ráno z postele, ako by sa nič nedialo. U rastových bolestí je toto krátke trvanie ale pravidlom.

Možné komplikácie a ochorenia

Článok sa okrajovo dotýka aj kožných problémov, ako je periorálna dermatitída, zápalové ochorenie kože v okolí úst. Presná príčina tohto ochorenia nie je známa, ale za možnú príčinu sa považuje aplikácia kortikosteroidov na tvár. Hoci štúdie nepreukázali priamy vplyv vitamínov na liečbu periorálnej dermatitídy, zohrávajú rolu v zdraví pokožky.

Svrbenie pokožky je symptóm, ktorý môže mať mnoho príčin, od neškodnej suchosti až po vážne vnútorné ochorenia. Môže byť spojené s viditeľnými zmenami na koži alebo bez nich. Medzi možné príčiny patria alergie, ekzémy, plesňové infekcie, ochorenia obličiek, štítnej žľazy, psychický stres a úzkosť. Včasné rozpoznanie príčiny je kľúčové pre účinnú liečbu.

Podpora dojčenia a rozvoj rodičovských kompetencií

Článok zdôrazňuje dôležitosť podpory dojčenia a rozvoja rodičovských kompetencií, najmä u matiek detí so špeciálnymi potrebami, ako je Downov syndróm. Zdôrazňuje sa, že dojčenie nie je len o výžive, ale aj o budovaní vzťahu medzi matkou a dieťaťom a uspokojovaní potrieb dieťaťa. Vytvorenie materského centra v mozgu si vyžaduje čas, priestor a trpezlivosť okolia.

Špecifiká dojčenia detí s Downovým syndrómom

Pri deťoch s Downovým syndrómom je obzvlášť vhodné podporovať dojčenie, pretože poskytuje špeciálne terapeutické bonusy zdarma. Mlieko je nachystané v prsníkoch už počas tehotenstva a neustále sa mení a prispôsobuje potrebám dieťaťa.

Syndróm nepokojných nôh

Máte neustálu potrebu hýbať nohami a neviete si pomôcť? Možno trpíte syndrómom nepokojných nôh, známym ako Restless legs syndrome (RLS).

Syndróm nepokojných nôh je neurologická porucha, ktorá vyvoláva nepríjemné pocity v nohách, ako je pulzovanie či bolesť a spôsobuje nutkanie nimi neustále hýbať. Symptómy sa častejšie vyskytujú vo večerných a nočných hodinách, pričom pacienti pociťujú neustálu potrebu hýbať nohami. Tieto nepríjemné pocity zahŕňajú pálenie, svrbenie, ťahanie alebo pulzovanie v nohách.

Čo pomáha na nepokojné nohy?

  • Pravidelné cvičenie
  • Dostatok spánku
  • Striedanie studenej a teplej sprchy
  • Masáž
  • Eliminácia stresu
  • Obmedzenie stimulantov

Vitamíny a minerály na nepokojné nohy

  • Vitamín C
  • Vitamín D
  • Magnézium
  • Železo

Ochorenie dna

Ochorenie dna - arthritis urica, je známe už od čias Hippokrata. Dna je heterogénne, podmienené, pomerne časté metabolické ochorenie.

Diagnostikovaná je najčastejšie medzi 40 až 50 rokom života (do skupiny najviac ohrozených patria obézni muži so sklonom k cukrovke a hypertenzii) a má výrazný vplyv na kvalitu života. Z celkového počtu pacientov tohto ochorenia predstavuje až 90% mužov a 10% žien.

Akútnymi príznakmi dny sú náhle, silné bolesti jedného alebo viacerých (akýchkoľvek) kĺbov, ich opuch, či prehriatie a príležitostne sa dostaví aj horúčka a celkový pocit choroby.

Návšteva praktického lekára, internistu a urológa je nevyhnutná pri každom záchvate dny alebo pri podozrení na dnu a tiež v prípade, že dna je známa v rodine.

Liečba dny

V súčasnej dobe sa na liečbu akútneho dnavého zápalu používajú 3 typy liekov. Patria sem nesteroidné antireumatiká, kolchicín a glukokortikoidy.

  • Nesteroidné antireumatiká a antiflogistiká (NSA)
  • Kolchicín
  • Glukokortikoidy

Pri terapii medzi záchvatmi a chronickou dnou je nutné medikamentózne zníženie koncentrácie kyseliny močovej. Medzi preventívny liek a tiež liek prvej voľby patrí Allopurinol.

Diéta pri dne

Základnou prioritou je redukcia hmotnosti (obézni ľudia trpia zvýšenou hladinou krvných lipidov alebo triglyceridov), kedy je nutné znížiť množstvo stravy a súčasne zvýšiť telesnú aktivitu.

Prioritnou a súčasťou liečby je obmedzenie purínov v potrave (vnútornosti, baranie, jahňacie, hovädzie a bravčové mäso, divinu a hydinu, sardinky, tuniaka, údeniny a strukoviny), kaviár, droždie, nehladovanie, neprejedanie sa, obmedzenie živočíšnych bielkovín a tukov.

Dodržiavaniu nízkopurínovej diéty sa v poslednej dobe prikladá dôležitosť, je však dokázané, že chronická hyperurikémia je len minimálne podmienená diétnymi vplyvmi a taktiež obmedzenie purínov má v jej liečbe len minimálny vplyv.

tags: #chodidla #tvorba #mlieka #súvislosť

Populárne príspevky: