Raňajky u Tiffanyho: Film, ktorý otrasie dušou

Raňajky u Tiffanyho je film, ktorý človekom otrasie. Mnohí diváci, vrátane mňa, ho vnímajú veľmi intenzívne. Okrem samotného deja, je tu aj hudba, ktorá dotvára atmosféru tohto kultového diela.

티파니에서 아침을

Silný zážitok z filmu Enter the Void

Podobne silný zážitok ponúka aj film Enter the Void. Keďže som si čítala o čom tento film je a akým spôsobom je spravený a navyše poznám tvorbu Noého, tak som očakávala silný a veľmi naturalisticky poňatý príbeh. Film pozeráme očami hlavnej postavy - Oscara. Takže hlavnú postavu sme dokopy videli možno do 10 krát. Vnímame Oscarove žmurknutia, vtedy je jednoducho asi na sekundu tmavý záber. Kam ide on, pozeráme aj my. Keď má slzy pred očami, tak vidíme zahmlene.

Oscar pracuje ako drogový díler v Tokiu. Dostal sa k tomu pre dávny sľub, kt. dal svojej sestre...Sľub mi, že ma nikdy neopustíš... A predsa. Po tragickej smrti rodičov ich rozdelia. Počas jednej noci je však Oscar zastrelený. No sľub kt. dal sestre mu nedovolí opustiť svet a tak si poletuje nad Tokiom a pozoruje , čo sa po jeho smrti deje a zároveň si spomína na svoj život, kt. viedol. Minulosť sa mieša s prítomnosťou.

Celý film je nakrútený veľmi farebne, mihotavo .. každú chvíľu tam niečo bliká...vraj farby pôsobia optimisticky...aký paradox... Pre mňa bol neuveriteľný zážitok vnímať Oscarov trip... A cely čas som sa pýtala, toto naozaj vidia ľudia na psychadelických drogách?...Uuuuuuuzasneee....farebne...krásne obrazce....ktoré sa spájajú, rozchádzajú....nádherné...

Film má veľmi zaujímavé časti. Asi prvých 30-40 minút je pre mňa dokonalých... vizuálna nádhera. Enter the Void. Na jednej strane sa dá tento názov brať doslovne...na druhej strane ako jedna veľká metafora. Film kt. po vzhliadnutí hodnotí človek inak, potrebuje sa s nim vyrovnať....potrebuje mu dať čas ..

Absurdná tragikomédia

..absurdná ( tragikomédia)...Keby som neprehliadla toto označenie filmu, tak by som ho nevidela. No prebehla som očami dej filmu a rozhodla som sa, že toto by som chcela vidieť. Osamelý úradník Henri dostane výpoveď. Po 15 rokoch sa s ním rozlúčia vo "veľkom" štýle. V tejto scéne sa nevybočovalo moc z reality. A tak sa rozhodne riešiť celú situáciu radikálne. Samovraždou. No nie vždy nám vyjde všetko tak ako si zaumienime. Po nevydarených pokusoch sa rozhodne, že si najme vraha. A čaká. No čakanie je dlhé a unavujúce a rozhodne sa stráviť možno posledné chvíle v bare oproti. Ako to v takejto absurdnej tragikomédii býva aj zoznámenie je atypické, o prejavoch lásky ani nevravím. Vtedy zistí, že už zomrieť vlastne ani nechce. A tak sa pokúša zvrátiť možno nezvratné.

Jedna absurdná situácia strieda druhú a ja som sa po dlhej dobe na tomto žánre neskutočné bavila. Neskutočne sympatická hlavná postava kt. ma cely film jeden výraz tváre. A keby len výraz tváre. Postavy tu hovoria tak, ako keby v rukách držali neviditeľný scenár a cele to len čítali. Žiadne prejavy emócií - radosť, smútok, láska, všetko je podané rovnako. V živote by som nepovedala, že ma spôsob tohto hereckého umenia bude baviť:). Množstvo absurdných momentov, miestami predvídateľných a miestami riadne prekvapivých...

Treba spomenúť aj kameru kt. sa snažila vybudovať atmosféru, napätie a čerpala zo známych postupov v gangsterských filmov a pôsobila nesmierne komicky. Tento snímok je na jednej strane absurdná tragikomédia, na druhej nesie prvky sociálnej drámy a paródie. Dialógy sú tu jednoduché, strohé, rozvitých viet tu je ako šafranu. Film ma dĺžku 80 minút.

Exotica: Sonda do ľudskej duše

Veľmi ťažká psychologická dráma ktorej som na začiatku nejako nevedela prísť na chuť. Zvláštne dialógy, ktoré mi nedávali zmysel. Hudba, alebo skôr to ticho ma uspávali. Atmosféra erotického klubu na mňa pôsobila depresívne. Konaniu postav som nechápala. Prvú polovicu filmu som sa snažila hľadať súvislosti a trochu tomu porozumieť. No zamotávala som sa do toho čím ďalej tým viac. Sonda do ľudskej duše. Vzájomne poprepletané osudy postáv. Na začiatku sa zdá, že ich spája len erotický klub Exotica. Tu pracuje mladá Christina -tanečnica, Eric - moderátor, Zoe - majiteľka klubu. Tieto tri postavy majú toho spoločné viac než sa na prvý pohľad zdá. A to nám režisér pomaly odkrýva. Zároveň nás núti si klásť otázky.

Francis - častý návštevník klubu má zvláštny vzťah s Christinou. Eric žiarli na Christinu a zároveň ho niečo drží pri Zoe. Thomas majiteľ obchodu zo zvieratami sa vplyvom okolností dostane do Exoticy. A do toho mladá Tracey, ktorá chodí k Francisovi. Kvôli čomu? A zvláštne prestrihy na Christinu a Erica kt. spolu kráčajú po akejsi lúke a zdá sa, že niečo hľadajú. Režisér pomaly odkrýva tajomstvá. Zoznamuje nás s osudmi postáv. Pomaly som ich začala chápať a film ma pohltil. Všetko do seba zapadalo a dávalo zmysel. Pár nezodpovedaných otázok mi ostalo aj po skončení filmu. No myslím si, že to bol režisérov zámer. Zoznámenie s Egoyanom bolo takmer dokonalé.

Kramerová verzus Kramer

Kramerová vs... po vzhliadnutí tejto snímky som sa rozhodla pár riadkov pridať i ja. Až po pridaní tohto filmu sem a komentu podo mnou som dostala chuť si ho pozrieť. A spravila som veľmi dobre. Vynikajúca psychologická dráma, v kt. sa mohlo veľa vecí pokaziť, no na šťastie sa tak nestalo. Režisér mohol pri tejto téme tlačiť viac na pílu - viac vyžmýkať z diváka emócie. Veď táto téma mu to doslova ponúkala. No som veľmi rada, že sa to do tejto roviny nezvrtlo. Príbeh pôsobí veľmi realisticky, dialógy sú všetky uveriteľné a postavy konajú tak, že v reálnom živote by to podľa mňa inak ani nebolo.

Dustin Hoffman bol ako otec, kt. zrazu začne vykonávať povinnosti otca i matky dokonalý. Takto by podľa mňa dopadol v skutočnosti aj iný otec workoholik, kt. by bol k tomu donútený. Najprv riadne zmätkuje, stresuje, nič mu nevychádza tak ako by chcel. Keď sa konečne naučí viesť domácnosť jeho žena sa vráti a chce syna pre seba. Meryl Streep u mňa známa hlavne z roman. komédii. Takže v tejto svojim spôsobom zápornej postave a žánri dráma ma veľmi pozitívne prekvapila. U mňa excelovala hlavne pri súdnom výstupe, kde obhajovala svoje konanie a snažila sa presvedčiť súd a mala som pocit, že hlavne samu seba prečo je dobrá matka. A znova musím súhlasiť, že postava Billyho bola zahraná geniálne. Nechápem ako niektoré deti dokážu tak skvele hrať, vyjadrovať emócie a vžiť sa do role.

Veľmi ma prekvapil koniec, pretože pri pozeraní tohto filmu som bola veľmi zvedavá ako to na koniec dopadne. Mohlo to skĺznuť do cliché, mohol prísť happy - end a srdcervúci koniec. Dlho som po skončení podobne asi ako Zuzee rozmýšľala, ako to celé mohla matka dopustiť. Odísť od malého syna na celý rok. Chápem, že trpela pri manželovi workoholikovi, že chcela sama tiež niečo dokázať. Tiež chápem, že potrebovala odísť a dať si svoj život do poriadku. To poznám veľmi dobre. Tiež túžim po "pustom ostrove" kam by som si občas išla dať dohromady myšlienky a odišla sa niekam ukryť pred celým svetom. No rok?..Aké muselo byť jej utrpenie, že to vôbec dokázala.

Takže režisérovi sa nedá uprieť, že vytvoril pozoruhodné dielo, kt. ma dokázalo až tak vtrhnúť do deja. Inak Meryl Streep si upravovala tú už spomínanú scénu na súde a takmer celú ju prepísala podľa svojich pocitov. A Hoffman pri natáčaní tejto snímky prechádzal svojim vlastným rozvodovým konaním. Takže možno i tieto súvislosti spôsobili, že obaja herci sa do tých postáv až tak vžili a na koniec i obaja dostali zaslúžené uznanie v podobe Oscarov. Ďalší snímok kt. Snímka ocenená 6 Oscarmi...V histórii Oscarov bola prvý krát ocenená žena za réžiu. Rozoberanie, či tie ceny boli všetky oprávnene, to prenechám radšej iným.

Smrť čaká všade

The Hurt Locker by som skôr zaradila do dokumentárnej drámy. Pôsobil neuveriteľné realisticky. Miestami mi behali zimomriavky po tele. Aj keď snímka nemá v podstate žiaden dej, alebo príbeh nenudila ma. Toto je snímka pri kt. sa mi veľmi ťažko vstávalo zo sedadla. Tento snímok pôsobí tak strašné realisticky. Naturalisticky poňatá kamera, roztrasené zábery, dokonalý zvuk, detailné zábery. Som veľmi rada, že Bigelow sa vyhla politizovaniu a ukázala vojnu, terorizmus aj bez toho. Film o tíme pytorechnikov, kt. prišli do Iraku zneškodňovať bomby. O tom, čo to robí, keď jeden s nich nie je tímový hráč. Odpočítavanie dní do konca. A za každým dňom dodatok: ešte 23,22... dni... aj keď tento sme ešte neprežili.. Prečo sa vlastne hlásia do armády?..Nejaké odpovede mi v tomto dal hlavný hrdina - seržant James. No na druhej strane boli jeho tím. Situácie do ktorých sa dostali a spôsob akým boli zobrazené boli dokonalé. Pomaly padajúci náboj do prachu, kamienky odskakujúce od zeme, neustále víriaci sa prach. Neuveriteľná autentickosť, film kt. ma držal celý čas v napätí. Po zhliadnutí filmu mi vadila len jedna vec, naozaj sú tí ľudia taký hrdinovia? A ešte jeden dodatok. Niektoré filmy musí človek zažiť na veľkom plátne.

Nech vojde ten pravý

..krásny .. romanticky .. mrazivý .. krvavý .. Zimná chladná severská krajina, biele padajúce vločky, do toho protiklad - ošumelé sídlisko. Dve dvanásťročne deti, kt. bojujú so svojimi problémami. Oskar je šikanovaný spolužiakmi a dúfa, že ich raz premôže. Eli - osamele, bledé dievča kt. nemá kamarátov, vyhýba sa ľudom a je upírka. Oustsidery medzi kt. Násilie nebolo prvoplánové. I keď bolo páchané miestami dosť krutým a nechutným spôsobom, tomu dievčaťu som to brala. Detská naivita, prvá láska, násilie. Jednoducho hra kontrastov. Žiadne veľké efekty. Na jednej strane stekajúci sopeľ pod nosom Oskara, na druhej zakrvavene ústa malej Eli. A krásna hudba kt. vytvárala dokonalú, či už romantickú, alebo desivú ťaživú atmosféru. Mimochodom ma ju na svedomí slovenská filharmónia:)..Miestami par vtipných scén, kt. uvoľnili napätie.

Hra

...Nie je darček, ako darček..:).. Veru Nicholasovi som ani trochu nezávidela dar, ktorý pre neho pripravil jeho milovaný brat. Nicholas si žije svoj kludný, ba priam nudný život bankára. Rieši schôdzky, každodennú rutinnú prácu. Žije sám, manželka od neho odišla, mladší brat uprednostňuje úplne iný život ako on - čo mu i zazlieva. Je zatrpknutý, poznačený traumou z detstva. Z nudy ho vytrhne až schôdzka s jeho bratom, od ktorého dostáva predčasný narodeninový darček. Poukážku na hru pripravenú špeciálne na telo. A hru hrá Fincher aj s nami. A riadnu napínavú. Nechá nás zamotať v príbehu, miestami nevieme čo je skutočnosť a čo hra. A kde je vlastne pravda?

Nebojím sa priznať, ale miestami som sa riadne bála:). Dokonalý scenár, temná tmavá a ponurá atmosféra, brilantný Sean Penn a Michael Douglas. Šokujúce momenty , prekvapivé zvraty a ta nechutná drevená bábka. Nicholasov život sa v jednej chvíli zmení o 100 stupňov. Za pár týždňov si toho prežije toľko, čo človek so slabšou psychikou už nerozdýcha. Záver je prekvapujúci a človek si v duchu kladie otázky, prečo sa to muselo cele takto skončiť..? Pre mňa najsilnejší Fincherov film. Oba filmy so silným príbehom a atmosférou. No tento ma očaril (neviem nájsť lepší výraz, ale bol neskutočný:).

Paris, Texas

Taký Wendersov Núdzový východ. Pomalé a dlhé zábery, či už na texaskú púšť, diaľnicu, krajinu. Už nie tak poetický ako ten prvý. Hudba ako z westernu. Texaskou púšťou kráča vyčerpaný muž. V posledných chvíľach mu je poskytnutá pomoc. Zároveň si pre neho prichádza brat. No muž - Travis nerozpráva, stratil pamäť a takmer nereaguje. Všetko prichádza postupne. Travis zisťuje, že jeho brat sa mu stará o syna. Spomína si na to, že púšťou blúdil štyri roky. Mal ženu a snažil sa viesť rodinný život. U brata a jeho ženy sa spoznáva so svojim synom a obaja pomaly hľadajú k sebe cestu. Návrat do "normálnej" spoločnosti nie je až taký ľahký, čo mu navyše komplikujú prinavracajúce spomienky. A tie ho nakoniec spolu so synom - Hunterom privedú na ďalšiu cestu. Hľadanie Hunterovej matky a jeho ženy.

Cesta je vyplnená ich spoznávaním , Hunterovými múdrymi rečami a pohľadom na každodenné veci očami 8 ročného chlapca. Vtedy som sa prvý krát počas filmu i usmiala. Mudrovanie tohto dieťaťa zľahčovalo dosť tiaživú atmosféru. Posledné scény filmu odhaľovali všetky Travisové tajomstvá a atmosféra hustla. Nakoniec ma dostala scéna v kabínke nočného podniku. Pomaly som počúvala rozprávanie hlavného hrdinu, pred očami sa mi v duchu premietala tragédia jednej rodiny a vtedy tie dlhé zábery dávali ešte väčší zmysel. Obdivovala som Travisove konanie a pre mňa bol hrdina. Napriek všetkému. Film so silným emocionálnym nábojom, farebný, krásny, pomalý, smutný, takmer dokonalý. Možno po druhom vzhliadnutí to bude lepšie.

Cesta na juh

Mladý pár sa vydá na cestu "domov". Cesta z Francúzska do Alžírska. Nejaké peniaze, pár (ne)potrebných maličkostí a hudba. Skvelá hudba - od elektra, hip-hopu po flamenco atd..Nádherné prostredie kt. prechádzajú. Inak je to miestami nepredstaviteľná nuda, hlavná ženská postava je strašne psycho, jej správanie som vonkoncom nechápala. No veru, môj obľúbený režisér to nebude. Film kt. nemá takmer žiaden dej, príbeh. Prvá pol hodina ma bavila, no potom ma už to smerovanie nikam začalo unavovať. Postavy mi boli nesympatické a čakala som, čím ma ešte prekvapia. Emócie nulové, aj keď snaha režiséra vyvolať ich bola. No mňa minula.

Samaritan Girl

..starec, a dievča. Spolu si nažívajú na otvorenom mori. Zakiaľ dievča berie starca ako svojho otca, on v nej vidí svoju ženu. A čaká kým bude mať 17. Ochraňuje ju, stará sa o ňu a postupne pripravuje všetky potrebné veci na svadbu. No na ich loď prichádzajú rybári, kt. si tiež všímajú krásu dievčaťa . Starec ich zastrašuje lukom, ona sa na tom zabáva. A ?...Skoro nič...:)..Predvídateľná zápletka ( dá sa vravieť o zápletke?), kontroverznosť (kde?) a snaha spraviť dobrý film. Ale pre mňa najslabší Kim Ki-Duk. Ale prečo až tak?..Niektoré pasáže boli strašné tlačenie na pílu.. Nevadila mi absencia dialógov, ale konanie postav, dej a opakovanie niekt.

Náhodné stretnutia

Náhodné stretnutia. Život plný náhod. Existuje láska na prvý pohľad?..Čoho všetkého sú ľudia schopní, keď sa zaľúbia? Romantický začiatok, náhodné stretnutie s prvkami cliché, milé dialógy pri kt. sa človek jednoducho musí usmievať :). No nedajte sa zmýliť. Také jednoduché to nebude. Toto nie je žiadna romantická komédia. Pre niekoho chladné, divadelné (inak film je podľa divadelnej hry), no pre mňa snímok plný citov, chtíču, nepochopenia..a lásky. Štyria skvelí herci. Film o ľudských osudoch, rôznych charakteroch. Počas filmu som sa sama seba pýtala. Prečo to robia?..Prečo si kladú nezmyselné otázky? A naozaj čakajú odpovede? Snímok o sexe bez sexu.

Taking Off

Tie roky 70. Sex, drogy a rock n roll. Alebo tráva, hippies, voľnomyšlienkarstvo a protest. Jeannie utečie z domu. Jej rodičia majú o ňu strach. Jej rodičia okrem toho, že sú starostliví, sú ako zbytok rodičov. Nevedia pochopiť svoje deti. Pritom nie sú o nič lepší. Vydajú sa Jeannie hľadať. A jedna komická situácia strieda druhú. Zisťujú, že vôbec nie sú v tom samy. Rodičov hľadajúcich svoje deti je viac, ako si vedeli vôbec predstavi...

Úmrtia hercov

Žiaľ, v poslednom období nás opustilo aj niekoľko významných hercov:

Zomrel americký herec Angus Cloud.
Pri dopravnej nehode zomrel herec Treat Williams.
Herec a hudobník Daniel Heriban zomrel vo veku 43 rokov na zástavu srdca.

Česť ich pamiatke.

tags: #raňajky #u #tiffanyho #úvodná #pieseň #názov