Rôzne Druhy Chleba a Diéta: Čo Je Vhodné pre Diabetikov?

Medicínsky výskum a prax v oblasti diabetológie sa neustále vyvíjajú, čo prináša diabetikom slobodnejšie a menej stresujúce stravovanie. Kedysi museli diabetici dodržiavať prísnu diétu, no dnes je ich stravovanie oveľa flexibilnejšie. Ak máte cukrovku, dodržiavanie vhodnej stravy je jedným zo základných pilierov liečby a života s týmto ochorením. Je potrebné upraviť svoje stravovacie návyky a dbať na správne zloženie jedálnička. Len tak sa vyhnete zdravotným komplikáciám, hypoglykémii a zhoršeniu ochorenia.

Neznamená to však, že si už nikdy nevychutnáte svoje obľúbené jedlo a musíte si všetko odopierať.

Strava Diabetika: Minulosť vs. Súčasnosť

Ako vyzerala strava diabetika v minulosti?

Kedysi bolo dodržiavanie stravy diabetikov značne komplikovanejšie. V šesťdesiatych rokoch sa jedlo vážilo na gramy, diabetik sa tak v kuchyni bez váhy ani nepohol. Počítali sa gramy sacharidov, a nie sacharidové jednotky. Na deň teda nemal predpísaných 15, 18 alebo 21 sacharidových jednotiek (SJ), ale 150, 180 alebo 210 gramov sacharidov. Diabetik smel jesť veľa mäsa, lebo sa vedelo, že mäso nezvyšuje glykémiu. Mohol jesť zeleninu, musel však obmedzovať sacharidy a škroby.

Knedle, omáčky, cukor, sladkosti aj banány mal zakázané. Jeho strava bola veľmi jednotvárna, preto hrozilo, že diabetikovi budú chýbať dôležité vitamíny a minerály. Neexistovali ani glukomery, ani také inzulíny, aké sú k dispozícii v dnešnej dobe.

„Keď sa diabetici sťažujú, aké to majú ťažké s touto diagnózou, hovorím im na porovnanie, čo znamenalo byť diabetikom vtedy, keď som ako diétna sestra začínala. Edukácia sa robila formou zákazov a príkazov. Toto smiete a toto nesmiete jesť. Všimnite si, že teraz vám hovorím, že môžete jesť všetko, ak viete ako, koľko, kedy a pri akej glykémii,“ zdôrazňuje diétna sestra Mária Štefáková.

Ako vyzerá strava diabetika v súčasnosti?

Dnes majú diabetici tú výhodu, že vedia o svojej chorobe a vhodnom stravovaní omnoho viac. Naučili sa počítať sacharidové jednotky, ktoré im dávajú veľkú voľnosť vo výbere toho, čo chcú jesť. Môžu sa rozhodnúť, či zjedia biely rožok alebo celozrnný chlieb, lebo vedia, ako rozdielne na ne bude ich telo reagovať. Vedia tiež, čo si môžu naložiť na tanier. Už odhadom rozoznajú, či ide o primeranú porciu mäsa, príloh a šalátu. Výnimočne si môžu dopriať aj sladký dezert, ktorý má 2 - 3 SJ, musia sa však predtým uistiť, že majú dobrú glykémiu.

Dnešní diabetici majú obrovskú výhodu v tom, že majú k dispozícii glukomery. Ešte pred pár rokmi neboli tieto prístroje takou samozrejmosťou, akou sú teraz. V minulosti sa museli diabetici sacharidom, vrátane ovocia, prísne vyhýbať. Glukomer nie je len prístroj, ktorý vám dá informáciu o tom, akú máte aktuálnu glykémiu. Vďaka nemu môžete uvažovať nad tým, prečo máte práve teraz takú glykémiu, akú ste si namerali, a nabudúce si už budete vedieť v podobnej situácii poradiť.

Ak máte vysokú hladinu krvného cukru, mohli ste urobiť niektorú z týchto chýb - buď ste si aplikovali nesprávnu dávku inzulínu, alebo ste sa menej pohybovali, viac jedli a zabudli ste počítať SJ v jedle. Zamyslite sa, čo ste predtým jedli. Ak to bola ryža, nabudúce si dajte menšiu porciu. Ak sa vám zvýšila glykémia po zemiakovej kaši, nabudúce do nej pridajte viac masla, pretože tuk spomaľuje uvoľňovanie sacharidov z jedla. Pre lepšiu orientáciu vám pomôžu tabuľky z vašich vlastných nameraných glykémií.

Chlieb a Diéta pri Cukrovke

Pri výbere chleba je dôležité zamerať sa na jeho zloženie a vplyv na hladinu cukru v krvi. Diabetici by mali uprednostňovať chlieb s nízkym glykemickým indexom (GI) a vysokým obsahom vlákniny.

5 najlepších druhov chleba, ak máte cukrovku 2. typu

Druhy chleba vhodné pre diabetikov:

Celozrnný chlieb: Obsahuje vysoký podiel vlákniny, ktorá spomaľuje vstrebávanie cukrov a pomáha udržiavať stabilnú hladinu glukózy v krvi.
Ražný chlieb: Má nižší GI ako pšeničný chlieb a je tiež bohatý na vlákninu.
Chlieb s pridanými semienkami: Semienka, ako napríklad ľanové, slnečnicové alebo tekvicové, zvyšujú obsah vlákniny a zdravých tukov v chlebe.
Kváskový chlieb: Kvasenie ovplyvňuje štruktúru sacharidov a znižuje glykemický index chleba.

Druhy chleba, ktorým by sa diabetici mali vyhýbať alebo ich obmedzovať:

Biely chlieb: Má vysoký GI a nízky obsah vlákniny, čo môže viesť k rýchlemu zvýšeniu hladiny cukru v krvi.
Sladké pečivo: Obsahuje vysoké množstvo pridaného cukru a tukov, čo je pre diabetikov nevhodné.
Chlieb s vysokým obsahom tuku: Napríklad chlieb s maslom alebo syrom môže prispievať k zvýšeniu hladiny cholesterolu a hmotnosti.

Top 10 Zlatých Zásad Stravovania pre Diabetika

Diétna sestra z NEDÚ v Ľubochni, Mária Štefáková, zhrnula základné pravidlá pre diabetikov, ktoré im pomôžu zorientovať sa v správnom stravovaní a výbere potravín. Nejde o žiadnu vedu a mnohé pravidlá sú všeobecnými dietologickými odporúčaniami, ktoré platia aj pre ľudí, ktorí nemajú cukrovku. Čo by ste mali dodržiavať?

Konzumovať stravu s primeranou energetickou hodnotou, čím sa vyvarujete nadváhe.
Stravovať sa pravidelne a jesť pomaly. Pomaly konzumovaná strava vám dáva prehľad o tom, koľko toho zjete, a po dojedení máte pocit sýtosti a nie prejedenia. Stravovací režim je potrebné prispôsobiť inzulínovému režimu.
Správnym výberom kvalitných potravín s nízkym obsahom tuku a cholesterolu môžete predchádzať srdcovo-cievnym komplikáciám.
Obsah základných živín (bielkovín, tukov a sacharidov) prijímať v strave v správnom pomere (bielkoviny 15 - 20 %, tuky menej ako 30 %, sacharidy viac ako 50 % z energetickej hodnoty stravy).
Naučiť sa rozpoznávať sacharidové potraviny a počítať SJ v jedle.
Dodržiavať pitný režim.
Obmedziť konzumovanie mäsa, mäsových výrobkov a iných bielkovinových potravín, ktoré obsahujú nasýtené tuky a cholesterol.
Stravu soliť len mierne, pretože soľ zadržiava vodu v tele.
Jesť pravidelne zeleninu, primerané množstvo ovocia a celozrnných potravín. Obsahujú vlákninu, minerálne látky a vitamíny a zabezpečujú pocit nasýtenia.
Zvýšiť energetický výdaj pohybom. Pravidelné vychádzky alebo športovanie pôsobia ako prevencia proti obezite a zlepšujú kvalitu vášho života.

Žlčníková Diéta a Slinivka Brušná

Žlčníkovou diétou rozumieme súbor diétnych opatrení, ktoré odporúčame pacientom po prekonanom akútnom ochorení žlčníka, pacientom s chronickými ťažkosťami so žlčníkom a tiež tým, ktorí majú ťažkosti so slinivkou brušnou. Táto diéta je určená chorým s ochorením žlčníka ako chronickým, tak aj po odoznení akútneho ochorenia. Podávame ju pacientom po operácii žlčníka, pri zníženej funkcii slinivky brušnej a pri chronických ochoreniach slinivky brušnej.

Strava je biologicky plnohodnotná, vhodná k prechodnému i dlhodobému podávaniu. Je pestrá, ľahko stráviteľná (správnym výberom potravín i technologickou úpravou).

Zásady Žlčníkovej Diéty:

Pravidelnosť: Odporúča sa jesť častejšie v malých dávkach, najlepšie 5-6 x denne.
Technologická úprava: Najvhodnejšia kuchynská úprava pokrmov je varenie, dusenie a dusenie v pare. Pečieme v alobale, teplovzdušnej rúre a v špeciálnom riade bez použitia tuku.
Zahusťovanie: Pokrmy zahusťujeme ,,diétnou zápražkou" (múka sa opraží nasucho a pridá sa do nej tuk), múkou rozmiešanou vo vode, mixovanou zeleninou, strúhaným zemiakom, alebo zemiakovým škrobom.
Príprava mäsa: Pre získanie lepšej farby šťavy obalíme mäso do hladkej múky a opečieme ho na rozpálenej panvičke alebo hrnci (vhodný riad je napríklad riad s teflónovou vrstvou) bez tuku. Zalejeme netučným vývarom alebo vodou a ďalej tepelne upravíme. tuk pridávame až do hotového pokrmu.
Koreniny: Cesnak, cibuľa a niektoré koreniny (korenie, nové korenie, bobkový list) je možné v šťave vydusiť a potom z pokrmu odstrániť.
Mlieko a mliečne výrobky: Často sa stretávame s neznášanlivosťou mlieka a v tomto prípade jeho použitie obmedzujeme alebo ho úplne vylúčime. Vhodná náhrada sú kyslomliečne výrobky (napríklad kefír, acidofilné mlieko, jogurt) alebo tvaroh. Mlieko a mliečne pokrmy: netučné alebo polotučné mlieko sladké aj kyslé - obsah tuku do 1,5% (ak sa znáša).
Tuky: Veľký dôraz kladieme na výber a množstvo tukov. Používame malé množstvo kvalitných olejov a rastlinných margarínov (Flora, Perla, Rama …). Podľa potreby vyberáme varianty so zníženým obsahom tuku (Perla light, Flora pre activ a iné).

Vhodné a Nevhodné Potraviny pri Žlčníkovej Diéte:

Polievky: vývary zo zeleniny, obilninové, slabé mäsové.
Zelenina: vhodná je čerstvá, mrazená alebo sterilizovaná nenadúvavá do mäkka upravená. Vhodné druhy: mrkva, zeler, petržlen, mladý kaleráb, karfiol a brokolica v menšom množstve, hlávkový a ľadový šalát, čínska kapusta, čakanka. Paradajky (lúpané a bez zrniečok), paradajkový pretlak, jemný kečup.
Ovocie: (Kompóty, želé, pyré, šťavy, mušty, ovocné kaše). Vhodné ovocie sú banány, jablká, marhule, broskyne. Jahody, slivky, ananás, čerešne podľa tolerancie. Citrusové ovocie radšej podávame ako šťavu.
Príkrmy: všetky druhy mimo kysnutých knedlíkov. Krúpy ako samostatný pokrm.

Nevhodné potraviny:

Čerstvé, ešte teplé pečivo všetkého druhu. Pečivo z lístkového, lineckého, treného cesta. Tučné kysnuté cesto. Celozrnný chlieb.
Tučné mlieko, smotana, šľahačka, zrejúce syry, pikantné syry, syry plesňové. Smotanové jogurty, jogurty s müsli, tučné syry, smotanové krémy.
Mäsá tučné, konzervy, mäsá údené, divina, rybie konzervy (povolené len vo vlastnej šťave), tlačenka, kaviár, dary mora (krab, ustrice, langusty, chobotnice).
Ovocie s kôstkami (maliny, černice, ríbezle, egreše), hrušky, ďatle, figy, orechy, mak, kokos.
Alkohol - Destiláty, víno, pivo, káva s kofeínom a usadeninou (,,turek"), nápoje sýtené CO2, expreso, piccolo, teplé nápoje z automatov na lačno.
Kel, hrach, šošovica, fazuľa, cesnak, cibuľa, pór, reďkovky, zelenina naložená v octe, oleji.

Praktické rady pri príprave jedálneho lístka pre batoľatá

Ako by mal vyzerať správny jedálny lístok pre deti vo veku od jedného do troch rokov?

Polievky

Polievky sú dôležitým a u detí väčšinou obľúbeným pokrmom. Podávame ich pred hlavným jedlom na obed, kedy povzbudia chuť na jedlo a pripravia tráviaci trakt na prijatie hlavného chodu. Druh polievky vyberáme tak, aby chuťovo a výživovo dopĺňala celý obed. Menším deťom polievky mixujeme a nedávame im veľké porcie, aby sa príliš nezasýtili a aby sme ich tým neodradili od ďalšieho chodu. Polievky sú vhodné aj na večeru, a to najmä v zime, keď ich môžeme doplniť krajcom chleba alebo pečivom. V horúcich letných dňoch prídu určite vhod osviežujúce a výživné polievky z ovocia.

U detí venujeme pozornosť dochuteniu polievok. Snažíme sa používať nedráždivé korenie, predovšetkým zelené bylinky, a úplne vylúčime čierne korenie a iné ostré korenia. Učíme deti menej soliť a v obmedzenom množstve používame dochucovadlá, ako je vegeta, ktoré obsahujú značné množstvo soli.

Mäso

Najväčšie zastúpenie by v jedálnom lístku detí malo mať mäso drobných domácich zvierat, teda kuracie, morčacie, králičie a ryby, hlavne morské. Vhodné je aj teľacie a jahňacie mäso, hovädzie a bravčové mäso podávame v menšej miere, divinu a vnútornosti dávame deťom len výnimočne. Mäso pripravujeme najčastejšie varené alebo dusené, musí byť mäkké a malo by sa dať dobre hrýzť. Menším deťom mäso mixujeme.

V žiadnom prípade na detský tanier nepatria mastné a korenené mäsité jedlá, na prípravu nepoužívame zmesi korenia s glutamanom sodným. Mäso nemusia mať deti každý deň. Jedálny lístok by mal byť čo najpestrejší a z bohatej ponuky ďalších surovín (zeleniny, cestovín, strukovín a obilnín) môžeme pripraviť veľmi chutné a výživné bezmäsité jedlá.

Denný prísun mäsa by mal byť 25 - 40 g podľa veku dieťaťa. Asi 30 g mäsa nahradí jedno vajce alebo 4-5 lyžíc varených strukovín.

Strukoviny

V detskom stravovaní sa málo objavujú strukoviny, aj keď sú veľmi výživné a svojou hodnotou dokážu nahradiť mäso. Strukoviny by mali byť v detskom jedálnom lístku najmenej jedenkrát týždenne. Úplne nevhodná je kombinácia strukovín a údeniny.

Strukoviny spôsobujú nafukovanie, tieto problémy sa zmiernia dokonalým varením domäkka, pasírovaním alebo mixovaním a ochutením napríklad majoránom, rascou či bazalkou. Odporúčam začať s drobnou červenou šošovicou, ktorá sa po namočení uvarí za 10-15 minút.

Zemiaky

Zemiaky predstavujú veľmi dobrý zdroj energie predovšetkým pre vysoký podiel škrobu a obsahujú cenné látky, hlavne draslík. Najčastejšie ich podávame ako prílohu k rôznym pokrmom. Koncom zimy, keď sa kvalita niektorých odrôd zhoršuje, ich podávame menej a volíme iné prílohy.

Zelenina

Zelenina patrí vo výžive dieťaťa k dôležitým potravinám. Jej výber závisí predovšetkým od veku dieťaťa. Je totiž rozdielne stráviteľná pre nadúvanie, obsah vlákniny alebo niektoré relatívne nepriaznivé látky. K prvým druhom zeleniny v detskom jedálnom lístku patrí mrkva a cuketa, pre príjemne sladkastú chuť je obľúbený hrášok.

Ovocie

Ovocie možno použiť čerstvé i tepelne upravené. Vynikajúce sú čerstvé ovocné šťavy, pri príprave nápoja ich riedime pitnou vodou. Tepelnou úpravou sa znižuje kyslosť ovocia, zlepšuje sa jeho stráviteľnosť a takto upravené je vhodnejšie najmä pre menšie deti. K prvým druhom ovocia v detskom jedálnom lístku patria banány, jablká (olúpané), neskôr podávame hrušky (podusené), jahody a postupne pridávame ďalšie druhy ovocia.

Cestoviny

Cestoviny patria k potravinám s pomerne krátkym časom prípravy, dajú sa rôzne kombinovať s mäsom, vajcom, so syrom či zeleninou a sú aj výživovo hodnotné. Zaujímavým spestrením jedálneho lístka môžu byť pohánkové či amarantové cestoviny. Cestoviny podávame asi jedenkrát týždenne.

Obilninové kaše

Kaše z obilnín - pšena, krupice (pšeničnej a kukuričnej), krúpov, ovsených vločiek a ryže sú vhodným pokrmom, trebárs na večeru, aj pre väčšie deti. Jednotlivé obilniny môžeme navzájom kombinovať, napríklad pripravíme kašu z ovsených vločiek a krupice, z ryže a pšena. Náš čas výrazne ušetrí instantné kaše, ktorých je v obchodoch bohatý výber.

Kašu môžeme osladiť cukrom (aj prírodným) alebo tekutým medom. Porciu kaše môžeme obložiť pokrájaným čerstvým ovocím alebo kompótom, kopčekmi vyšľahaného tvarohu či jogurtu. Ak vaše deti nepatria práve k veľkým jedákom, zaručený úspech budete mať s kašou, ktorú na tanieri ozdobíte pomocou ovocia, zaváranín, jogurtu, hrozienok (prepláchnutých) atď., ktoré poukladáte do podoby rôznych tvárí.

Nátierky

Nátierky môžeme podávať na raňajky, desiatu či olovrant alebo ako ľahkú večeru. Nemali by byť pikantné, ale ani chuťovo nevýrazné. Na dochutenie sa snažíme čo najviac využiť bylinky - petržlenovú či zelerovú vňať, pažítku, žeruchu, kôpor, bazalku.

Nátierky rozotierame na celozrnné pečivo alebo chlieb, využiť môžeme aj rôzne druhy krehkého chleba. Pre lepší vzhľad môžeme krajce chleba nakrájať na menšie tvary (na štvorčeky, trojuholníčky a pod.) a nezabudneme ich ozdobiť zeleninou.

Sladkosti

Sladké pochúťky sa stali synonymom detstva, ale všetci vieme, že našim deťom veľmi neprospievajú - deti po nich strácajú chuť pravidelne jesť, kazia sa im zuby a nedodávajú organizmu žiadne živiny.

tags: #rôzne #druhy #chleba #Dita