Tradičné slovenské výrobky s chráneným zemepisným označením

Slovensko sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrou, ktorá sa odráža aj v tradičných výrobkoch. Mnohé z nich sú chránené zemepisným označením, čo zaručuje ich kvalitu a pôvod. Označovanie výrobkov zemepisným názvom je používané už od obdobia staroveku. Prudký rozvoj manufaktúr, priemyslu, živnosti a obchodu v 18. storočí viedol ku čoraz väčšej snahe chrániť výrobcu, dôsledkom čoho boli prvé zákony o ochrane vynálezov prijaté vyspelými krajinami. Slovensko má v súčasnosti 9 výrobkov hrdiacich sa značkou Chránené zemepisné označenie.

Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:

Skalický trdelník

Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie. Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu v roku 2007 podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Výroba Skalického trdelníka sa datuje už od začiatku 19. storočia. Skalický trdelník má tvar dutého valca. Vykysnuté cesto sa namotá na trdlo a na ňom pečie. Spôsob pečenia je na prípravu pomerne náročný.

Bryndza

Bryndza (z rum. brânză - syr) je mäkký slaný syr vyrábaný zo surového ovčieho mlieka alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra, pričom podiel ovčieho hrudkového syra musí byť väčší ako 50 % hmotn. v prepočte na sušinu. Vyrába sa na Slovensku, v Poľsku, Rumunsku, Ukrajine a v Bulharsku. Na Slovensku sa začala po domácky vyrábať po príchode Valachov (t. j. asi od 15. stor.). V 18. storočí vo viacerých mestách vznikli bryndziarske manufaktúry (1787 v Detve). V súčasnosti najznámejšia a stále funkčná bryndziareň vo Zvolenskej Slatine bola ako druhá na Slovensku založená Jánom Vagačom v roku 1797.

Je historicky doložené, že aj v 19. storočí staroturianski obchodníci, ktorých volali Brinzjári, či Burendári, okrem obchodu s ovčími črevami na typické Wursty, obchodovali s bryndzou z Liptovskej, Oravskej, Turčianskej, Gemerskej, či Zvolenskej stolice na syrovom trhu na Dominikánskom námestí vo Viedni. Zvolenský bryndziar Teodor Wallo upravil výrobný postup bryndze tak, že namiesto soli po dlhých pokusoch pridal do bryndze špeciálne pripravený soľný roztok a po zomletí syra s týmto roztokom dostal mäkkú mazľavú bryndzu.

Bryndza sa vyrába tak, že sa najprv zasyrí sladké ovčie mlieko. Táto surovina sa nechá zaschnúť na salaši, čím vznikne hrudkový ovčí syr. Ten sa prenesie do bryndziarne, kde sa triedi a umýva vodou a potom sa nechá vyzrieť pri 20 stupňoch Celzia v syrárskych vaniach. Potom sa z tohto syra odstráni kôra, vytlačí sa z neho prebytočná tekutina (srvátka) a rozdrví sa.

Slovenský oštiepok

Slovenský oštiepok je polotvrdý polotučný syr, parený alebo neparený údený alebo neúdený. Základnou surovinou na výrobu Slovenského oštiepka je ovčie mlieko alebo zmes ovčieho mlieka a kravského mlieka alebo kravské mlieko. Písomné správy a rodinné záznamy starých bryndziarskych výrobcov dokladujú, že Slovenský oštiepok sa vyrábal už začiatkom 18. storočia. Výroba Slovenského oštiepka prebieha priamo na salaši, tzv. Pôvodne sa vyrábal odštipnutím čerstvého sladkého syra, ktorý sa vtlačil do drevenej, ručne vyrezávanej - bačom vyzdobenej okrúhlej formy, kde sa nechala odstáť. Následne sa vybral a ponoril do teplej slanej vody, nechal sa tam odležať, kým soľ neprenikne úplne dovnútra; potom bolo nutné, aby mierne preschla.

Parenica

Parenica je tradičný slovenský polomäkký, nezrejúci, stredne tučný, parený ovčí syr s veľmi jemnou chuťou vyrobený z kysnutého ovčieho hrudkového syra. Charakteristická je i svojím tvarom stočenej stuhy. Ovčí syr sa nechá vykysnúť, tým sa stane za tepla tvárlivým, syrenina sa krája na tenké pásiky, ktoré sa miesia v miske s teplou vodou. Vymiesené kúsky sa stlačia do kusu, ktorý sa v dlani stlačí, postupne sa vyťahuje a po vytiahnutí sa skladá (vyťahovanie a skladanie sa 2 - 3 krát opakuje),poskladaný pás sa vytiahne do žliabku formovacej dosky a vyformuje sa. Po vyformovaní sa pás vloží na 3 - 5 minút do slaného roztoku, vysolený pás sa preloží na polovicu a z oboch koncov sa zvinie.

Podľa historických prameňov sa parenica začala vyrábať v okolí Zvolena a Brezna nazačiatku 19. storočia. Postupne sa jej výroba rozšírila takmer na celé územie Slovenska. Po druhej svetovej vojne sa výroba Slovenskej parenice realizuje iba vo vymedzenej hornatej časti Slovenska s nadmorskou výškou od 200 m.

Oravský korbáčik

Korbáčik je tradičný ručne vyrábaný syr z Oravy. Oravský korbáčik alebo Zázrivský korbáčik je parený syr údený alebo neúdený tvaru korbáčika s dĺžkou 10 - 50 cm. Vyrába sa tradičným spôsobom - parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra z ovčieho mlieka v horúcej vode, jeho vyťahovaním do tvaru nití, ktoré sa tradične nazývajú „vojky“ s hrúbkou od 2 do 10 mm. Vytiahnuté nite - vojky sa potom spletajú do tvaru korbáčika.

Traduje sa, že už od druhej polovice 19. storočia, bola v Zázrivej výroba korbáčikov. Keďže Orava je horský región, pre ktorý sú typické vhodné podmienky pre chov a pasenie oviec i hovädzieho dobytka. Korbáčiky pripravujú tradične takmer výlučne ručným spôsobom. Práve ručné spracovanie pareného cesta - hnetenie a preťahovanie dodáva korbáčikom ojedinelú špecifickú vláknitú štruktúru. Rozlišujeme údený a neúdený zázrivský korbáčik - základné odlišovacie prvky sú farba a vôňa. Údený zázrivský korbáčik má mierne žltú až zlatožltú farbu, mierne vyšší obsah soli (1%) a charakteristickú dymovú arómu. Neúdený je bielej až smotanovo-bielej farby bez dymovej vône.

Zázrivské vojky

Zázrivskými vojkami je pomenovaný údený alebo neúdený parený syr tvaru nití s dĺžkou 10 - 70 cm a hrúbkou od 2 do 16 mm. Vyrába sa tradičným spôsobom - parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním ručne, prípadne pomocou dvoch valcov s drážkami otáčajúcich sa proti sebe do tvaru dlhých nití , ktoré sa podľa miestneho nárečia nazývajú vojky.

Tekovský salámový syr

Tekovský salámový syr je prírodný polotvrdý zrejúci plnotučný syr údený alebo neúdený tvaru valca s dĺžkou 30 - 32 cm, s priemerom 9 - 9,5 cm. Vyrába sa zrážaním tepelne ošetreného mlieka a následným spracovaním syroviny do tvaru valca. Jednotlivé valce sa po vylisovaní ručne oddeľujú, upravujú a kontrolujú. Charakteristické organoleptické vlastnosti sú dané samotným tvarom valca, ktorý pripomína tvar salámy, na základe čoho vzniklo i rozšírené pomenovanie, syr má jemnú, vláčnu a pružnú štruktúru, bez výskytu alebo s možným výskytom menších ôk na reze.

I keď názov Tekovský salámový syr je pomerne mladý (od roku 2001), výroba tohto salámového syra v regióne Tekov má dlhoročnú tradíciu. Najskôr sa salámový syr začal vyrábať už v roku 1949 v mliekarni Tekovské Lužany. Po zrušení mliekarenskej prevádzky výroba salámového syra bola presunutá do mliekarne Šahy (v roku 1953), kde sa syr vyrábal pod názvom Eidamský salámový syr. V tejto prevádzke výroba syra pokračovala, i keď sa stala súčasťou Levických mliekarní, a. s. Vzhľadom na regionálny (Tekov) dlhodobý výrobný pôvod tohto druhu syra súčasný výrobca Levické mliekarne, a.

Klenovecký syrec

Klenovecký syrec je polotvrdý syr, údený alebo neúdený, v tvare bochníka s priemerom 10- 25 cm alebo hranola veľkosti 10 - 14 x 12 - 16 x 8 - 12 cm. Základnou surovinou na výrobu Klenoveckého syrca je ovčie alebo kravské mlieko. Výroba syra prebieha priamo na salaši či na farme (tzv. salašnícky spôsob výroby) alebo v mliekarniach. Povrch syra je uzavretý a má osobitnú mozaiku - vtlačený kruh s priemerom 4 - 6 cm, v ktorom je kríž alebo štvorlístok. Obvod kruhu je zdobený zúbkovaním. vesmír, slnko a múdrosť našich predkov. Syr môže mať na povrchu jemnú kôru, môže byť zafarbený na zeleno, alebo má farbu od popola z dreva. materiál o jeho výrobe pochádza už z roku 1850.

Tieto tradičné slovenské výrobky sú dôkazom bohatého kultúrneho dedičstva a zručnosti slovenských výrobcov. Vychutnajte si ich jedinečnú chuť a podporte tak slovenské tradície!

tags: #recept #kysnutý #závin #z #pareného #cesta

Populárne príspevky:

• Inšpirácie na svadobnú tortu
• Zber zemiakov
• Rýchly recept na bezlepkový koláč
• Porovnanie sušienok na Slovensku
• Recept na cestoviny s tvarohom ako od babičky