Recepty starých Slovanov: Návrat ku koreňom slovenskej kuchyne

Odborníci bijú na poplach, pretože tvrdia, že nikdy v minulosti nebolo toľko chorôb spôsobených stravovaním. Naši predkovia podľa nich netrpeli chorobami zažívacieho ústrojenstva v takej miere, ako je tomu dnes. Jedli to, čo sa im v lete podarilo dopestovať, v obchodoch a na trhoviskách nakupovali suroviny bez chemických prísad a konzervačných látok.

Slovenská kuchyňa je bohatá a rozmanitá, s hlbokými koreňmi v histórii a kultúre nášho územia. Počas stáročí sa vyvíjala, preberala vplyvy z okolitých krajín, ale zároveň si zachovala svoju jedinečnosť a tradičné prvky.

Slovenská kuchyňa prešla dlhú cestu od čias, keď sa naši predkovia živili predovšetkým poľnohospodárstvom. Už starí Slovania poznali rôzne druhy strukovín a zeleniny, ktoré si sami dopestovali. Dôležitou súčasťou ich stravovania bolo aj konzervovanie potravín údením, solením, sušením alebo kvasením.

Obraz o stravovaní našich predkov nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon.

Práca na poliach a príprava jedál v minulosti

Počas leta naši predkovia pracovali pomerne ťažko na poliach. „Na lúkach sa kosilo, ženy postupne, ako dozrievalo ovocie, varili lekvár. Spracovávali sa technické plodiny ako konope, ľan, pomáhalo sa pri žatvách, takže nebol čas vyvárať komplikované jedlá,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.

Počas sezóny zeleniny a ovocia sa na celom území Slovenska varili zeleninové jedlá. Napríklad na takých „kvašákoch“ - kvasených uhorkách, si ľudia u nás pochutnávali už v 17. storočí. Podávali sa ako pochutina k mäsitým a mastným jedlám.

„Hlavnou zeleninou bola na Slovensku v minulosti kapusta,“ vysvetľuje Nádaská. „Slováci z nej robili jedlá od výmyslu sveta, jedli ju počas celého roka. Na Horehroní sa ešte v 19.storočí pestovala odroda virne - čiernej kapusty, ktorá bola odolná voči zime. Na jej listoch sa piekli placky a chlieb.“ Kapustou sa však plnili aj koláče - kapustníky, konzumovala sa aj ako príloha k cestovinám.

Zelenina a strukoviny v strave starých Slovanov

„Od staroveku boli v strednej Európe udomácnená mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb, neskôr od 16. storočia pribudli zeler a karfiol. Koreňová zelenina sa varila ako základ zeleninovej polievky. V minulosti boli obľúbené husté zeleninové polievky. Napríklad na Záhorí sa zahusťovali rezancami (slížami), mrveničkou, či inou cestovinovou závarkou.

Jedálniček našich predkov obohatili novšie druhy zeleniny, napríklad paradajky, papriky a tekvica, ktoré k nám boli dovezené z Ameriky. Z paradajok bola obľúbená polievka aj omáčka, z tekvice zas prívarok.

Strukoviny tvorili pevnú súčasť stravy našich predkov. Napríklad zelená fazuľka alebo zelený hrášok boli súčasťou prívarkov a polievok, ktoré sa zahusťovali cestovinami. Na Slovensku sa pestoval hrach, šošovica, bôb, aj cícer.

Slovákmi mimoriadne obľúbené zemiaky sa stali rozšírenou potravinou na Orave a Liptove v 18. storočí. Zemiaky sa varili, piekli na pahrebe, varili sa z nich polievky, kaše, aj prívarky. Varené zemiaky sa ďalej upravovali pečením, pridávali sa do kaší, cestovín, placiek, chlebov, piekla sa z nich haruľa, zemiaková baba.

Ovocie v strave starých Slovanov

Na Slovensku sa kedysi hojne pestovalo ovocie. Jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, na juhu krajiny po prvej svetovej vojne aj marhule.

„Vo veľkom sa pestovali dule, mišpule, vo viniciach aj oskoruše, ktoré sú dnes už viac menej vzácnosťou. Na východe a severe Slovenska sa pestovali egreše a ríbezle. Z čerstvého ovocia sa pripravovali ovocné polievky, kaše, omáčky ako pamuľanka, slivčanka, jablčanka, či hruščanka,“ vysvetľuje Katarína Nádaská. Polievky sa jedli s chlebom alebo zemiakmi.

Ovocie sa nosilo aj na polia, pre pracujúcich ako osvieženie, zvyklo sa aj sušiť. V oblasti Tokaja sa sušilo aj hrozno, čo bola skutočná gurmánska lahôdka, podobne ako aj bystrické slivky.

Varenie lekváru, najmä toho zo sliviek, bolo priam rituálom. „Varil sa bez pridania cukru, ešte horúci sa vyklopil do hlinených alebo drevených nádob, kde stuhol. Tvrdé kusy sa vešali na hrady ako slanina,“ dodáva etnologička. Lekvár bol v minulosti takmer každodennou stravou. Z jabĺk a hrušiek sa pripravovala šťava pre deti.

Ak bola sezóna húb, tie sa pripravovali čerstvé, kedy aj nahrádzali mäso, alebo sa zvykli sušiť, a tie sa potom varili v polievku.

Konzervovanie potravín

Mnohé zo spôsobov uskladňovania zeleniny sa zachovali dodnes. Koreňová zelenina sa ukladala na zimu do jám vystlaných slamou, aby nepomrzla. Ovocie - sušence, krížalky, štiepky - sa sušilo vo veľkom množstve, najmä jablká, hrušky a slivky.

„Kapusta bola v minulosti všeliek, pri zažívacích problémoch sa pil odvar zo sušených sliviek a hrušiek. Voda z varených sliviek zmierňovala kašeľ, na choré priedušky sa používali suché dule.

Tradičné jedlá starých Slovanov

V lete boli u Slovákov v minulosti obľúbené polievky, najmä polievka z koreňovej zeleniny, zahustená zátrepkou zo smotany so žĺtkom.

„S obľubou konzumovali aj cvikový prívarok, repovú omáčku, špenát, zo žihľavy, šťaveľový prívarok, zelené fazuľky na slanine, repové pagáče, lokše s makom, lekvárniky, kapustníky, opekance, orešníky, tvarožníky, bryndzové pirohy, hruškové cestnice, pirohy, zemiakové šúľance, parené buchty s orechmi, čerešňové halušky, hrbáne s bryndzou,“ vymenúva najčastejšie varené jedlá Slovákov etnologička Katka Nádaská.

Pieklo sa najmä z kysnutého cesta, piškótové cesto do slovenskej ľudovej kuchyne preniklo až v polovici 20.storočia.

Po znárodnení tovární, polí a vzniku JRD, mali ľudia záhumienky, kde si dopestovali všetko pre vlastnú potrebu, a keďže mnohí pracovali aj v JRD, bola možnosť si prikúpiť za lepšie ceny najmä obilie, prípadne iné komodity, ktoré potrebovali. Doma chovali hydinu, králikov, ošípané, takže boli, čo sa týka rastlinnej i živočíšnej produkcie, sebestační. Nuž a čoho bol prebytok, to sa vždy predávalo na jarmokoch a trhoch.

„Naši predkovia žili určite zdravšie, pojem nadváha vlastne ani nepoznali, denne pracovali na poli, neskôr v JRD a potom ešte na vlastnom záhumienku. Ako vyzerali naši predkovia vidíme na tradičnom ľudovom odeve, ktorý by dnešné aj mladé dievčatá už neobliekli. Ženy boli štíhle a muži svalnatí.

Tradičné recepty sú témou kníh, ktoré pripomínajú vôňu kuchyne u babky a skvelé jedlá, ktoré čakajú doma u mamy. Katarína Nádaská v knihe prináša zasvätený pohľad na tradičnú kuchyňu v presvedčení, že práve táto stránka ľudovej kultúry môže byť žriedlom originálnych farieb, chutí a vôní Slovenska, ku ktorým sa oplatí vracať aj v dnešných časoch.

Jedlá, ktoré varili už naše staré mamy, sú chutné. Naše babičky vedeli navariť lacno a zároveň veľmi chutne.

Zemiakové lokše

Slovenská kuchyňa ponúka širokú škálu chutných a sýtych jedál. Jedávajú sa k polievke, bývajú skvelou prílohou k husacine a výborne chutia aj natreté džemom, posypané makom či cukrom a zavinuté do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom.

Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.

Zemiakové placky

Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií, súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.

Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.

Skalický trdelník

Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia.

Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.

Kaše

V minulosti dominovali v kuchyniach našich predkov lokálne a sezónne suroviny. Pre toto ročné obdobie to bola kapusta a zemiaky. Popri nich strukoviny, mäso a múčne jedlá. Za jedno z najtradičnejších slovenských jedál považuje etnologička Katarína Nádaská kašu.

Kaše patrili k posvätným jedlám už z čias starých Slovanov. Rôznili sa sezónou, surovinami a regiónom. Zakaždým však boli jednoduché, sýte a chutné. Raz plné vlákniny, inokedy korenené, dochutené restovanou slaninou či cibuľou.

Jedávali sa počas bežných dní, ale i pri slávnostných udalostiach. Jesenné a zimné rána či večere sa bez nich jednoducho v minulosti nezaobišli.

"Zimné jedlá mali za úlohu nasýtiť a rozohriať organizmus. Veľa sa varilo zo sušených strukovín, ako bola fazuľa, kukurica, šošovica či hrach. A tak strukovinové kaše nesmeli v kuchynskom repertoári chýbať," hovorí etnologička.Podľa nej patrí do kategórie "famózna" hrachová kaša z Dolnej Breznice v okrese Púchov.

"Na päť porcií preberieme jeden kilogram poleného hrachu, ktorý necháme namočený vo vode asi desať hodín. Potom ho dáme variť v tej istej vode, v ktorej bol namočený. Keď bude uvarený do polomäkka, tak k nemu pridáme dve nadrobno nakrájané cibule a šesť veľkých zemiakov pokrájaných na kocky. Keď sa všetko rozvarí, zasypeme to tromi lyžicami hrubej múky, osolíme, dobre premiešame a uvaríme na kašu. Rozdelíme na taniere a polejeme roztopeným maslom alebo cibuľou opraženou na oleji," dodáva Nádaská.

Obdobou zimných kaší boli na jar a v lete prívarky a omáčky.

"Na jar sa využívala každá plodina, tak napríklad sa varili prívarky z mladej žihľavy, medvedieho cesnaku, šťaveľu. V lete dominovali na západnom Slovensku chrenový a paradajkový prívarok s vareným mäsom. Zimné jedlá boli zo zemiakov, kapusty a múky - šúľance, scískance, trhance, rezance s makom, orechmi, tvarohom. Zo zemiakov sa v každom regióne varili halušky, pirohy plnené zemiakmi či lekvárom. Koreňová zelenina sa používala do polievok, na Záhorí aj do omáčok, na Kysuciach sa hojne varilo z kvaky. Vždy sa vychádzalo a varilo z toho, čo poskytovalo ročné obdobie. Prakticky na celom území Slovenska sa využívali rovnaké plodiny a suroviny, len jedlá mali lokálne iné názvy," hovorí etnologička.

Niektoré netradičné suroviny a recepty našich predkov sa uchytili aj vo svete. Bryndza, ovčí syr, žinčica, mak, med, medovina, jahňacina, podpecník či podplamenník... aj tieto pochúťky sa objavili už v prvých kuchárskych knihách, ktoré boli písané po slovensky.

"Tou prvou bola Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči z roku 1870. V Budapešti ju zostavil a vydal mešťan Ján Babilon, pôvodom z Gemera, majiteľ reštaurácie, v ktorej sa varili slovenské jedlá, na ktoré sa schádzali osobnosti slovenskej kultúry. Ďalšou po slovensky napísanou kuchárskou knihou bola Nová kuchárska kniha od Terézie Vansovej, Slovenská kuchárka Augustína Pavloviča, Slovenská ľudová kuchárka od Žely Inoveckej," dodáva Nádaská.

Nasledujúci recept - Karpele, Kvaková kaša z Vlkanovej už dnes v modernej kuchárskej knihe nenájdeme.

Recept na Kvaková kaša z Vlkanovej

Kvaka je tradičná surovina, ktorá nikdy našim starým mamám v kredencoch nechýbala. Je jemne korenistá a chuťovo veľmi podobná kalerábu. V súčasnosti kvaku poznáme skôr pod názvom runkla alebo turín.

Potrebujeme:

karpele (kvaku)
zemiaky
slaninu
cibuľu

Postup:

Kvaku nakrájame na kocky, osolíme a dáme ju variť.
K čiastočne uvarenej pridáme očistené zemiaky a necháme to spolu rozvariť.
Scedíme a poriadne podusíme na kašu

Predvianočnú inšpiráciu nielen na netradičné recepty prináša pre všetkých milovníkov kuchyne našich starých mám Slovenská národná knižnica (SNK). Na webstránke národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA), Dikda.eu zverejnila knižnica kuchárske knihy od Jána Babilona a Terézie Vansovej z konca 19. a zo začiatku 20. storočia.

Na internetovej adrese Dikda.eu/sviatocne-recepty-nasich-starych-mam, nájdu čitatelia napríklad v Babilonovej "Prvej kuchárke v slovenskej reči", ktorá vyšla v roku 1870 v Budapešti, 1500 receptov. Sú medzi nimi postupy prípravy jednoduchých aj najvyberanejších jedál. Začítať sa dá do prípravy teplých i studených polievok, slaných i sladkých jedál, mäsa, rýb, zeleniny či koláčov. Napriek tomu, že kuchárka obsahuje recepty aj na bankety a radí ako sa stravovať počas diéty, či ako pohostiť vegetariánov, stala sa podľa SNK obľúbenou ľudovou kuchárkou a dočkala sa ďalších dvoch vydaní v rokoch 1894 a 1907.

Zaujímavosťou kuchárky je, že sa v nej používa nielen slovenčina 19. storočia, ale aj mierky, ktoré sú pre dnešné gazdinky už veľkou neznámou ako lót či funt, pričom 1 lót sa rovná 1,750 dkg a 1 funt je približne 56 dkg.

"Budapeštiansky mešťan, rodák z Gemera, Ján Babilon, bol majiteľom reštaurácie, kde sa varili slovenské jedlá a schádzali sa popredné osobnosti slovenskej kultúry. No i tak je zvláštnosťou kuchárky, že bola písaná po slovensky. V úvode svojej knihy Babilon píše, že dielo takéhoto druhu a rozsahu mali v Európe len veľké národy. Dôležitou súčasťou každej kultúry sú tiež charakteristické pokrmy. Aj tie sa, rovnako ako iné súčasti života, vyvíjali od minulosti až po súčasnosť. Slovenská kuchyňa prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale nájdu sa v nej aj pokrmy, ktoré sa tradovali už od prvých ľudí žijúcich na našom území.

My vám dnes prinášame súpis jedál z Trnavského regiónu, do ktorého môžeme zaradiť aj Sereď. Ide o Črty trnavského národopisu od Václava Pilousa, ktorý je publikovaný v knihe Trnava 1238 - 1938 z roku 1938. V spomínanej knihe si môžeme prečítať:

„Husacina a pohár modranského! Superlatív dobrého života, ako si ho nielen dedinčan, ale aj mestský človek často predstavuje. Len čo polievok poznajú a varia naše gazdinky! Je tu polievka fazuľová, bobová, hrachová, slovincová, cicerová a šošovicová, vietky zemiakové s hubami, rascou, zeleninou a oškvarkami, ktoré nijaké jedlo nepokazia, vietky mliečne s mrvánkou, slížami, drobkami, trhankami, šiflíkami, hrtánkami, rezancami a i., ďalej polievka halaficinová, mičincová, šmitková, livancová, rajčinová, slivková, mrvánka a kapustnica, šóšková, obarová, syrová, vinová a pivová pre nemocných, burgyňová, polievka „slepé ryby“ a demikát, polievky sladké a kyselé, ako komu chutí.

Šiflíky (fliačky) s kapustou a klobásou. Hrtánky.

Ako sme spomínali, hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. Jedlo sa to, čo sa dopestovalo na poli a v záhrade. Nesmel chýbať chlieb, ktorý sa piekol doma z takého druhu múky, aký bol akurát dostupný, alebo zo zemiakov. Aj v našom regióne prevažovali podľa spomínanej knihy múčne a zemiakové jedlá. Na rozdiel od pekára si ľudia doma piekli množstvo sladkých aj slaných jedál. Ďalej sa vypekali trúbeľky, súkanice, korenáky, ďumbiernik a tenkelová koža, stískance, pagáčky z múky bielej aj kukuričnej, caletky, gerhene, opekance, šušníky a osúšky. Šúľance.

Kaša bola obľúbeným jedlom Slovanov, ktorí ju poznali skôr ako chlieb. Pri zabíjačkách sa pripravujú hurky, krvavnica, katerina, ujec či dedo a klbásky.

Do hrnca nalejeme trošku oleja, prisypeme 200 g cukru a necháme ho skaramelizovať. Do karamelu dáme na pásiky nakrájanú kapustu a dusíme. Dochutíme škoricou, mletými klinčekmi, štipkou soli, môžeme podliať trochou vody.

Z vlažného mlieka, trošky cukru a droždia pripravíme kvások. Múku preosejeme, prilejeme kvások, pridáme trošku soli, žĺtok, rozpustené maslo a zvyšný cukor. Vykysnuté cesto preložíme na pomúčenú dosku, urobíme z neho bochník a vyvaľkáme do tvaru štvorca. Urobíme malé bochníčky, ktoré dlaňou stlačíme a preložíme na vymastený plech. Vrch potrieme maslom a popicháme vidličkou.

Veríme, že prehľad tradičných jedál v minulosti vás zaujal. Ak niektoré zo spomínaných jedál robievate doma, pochváľte sa receptom alebo fotkou v komentári.

Slovenská kuchyňa je naozaj bohatá a rozmanitá a oplatí sa ju preskúmať a vyskúšať si niektoré z tradičných receptov.

Aké sú tradičné slovenské recepty? Poďme sa pozrieť na video, ktoré ponúka prehľad tradičných slovenských receptov.

Slovensko chutí ukáže tradičné slovenské jedlá v netradičnej podobe

tags: #recepty #starých #slovanov