Pstruh potočný a jeho potrava: Čo tvorí jeho jedálniček?

Pstruh je po kaprovi druhou najčastejšou rybou na slovenských stoloch. Najznámejší je pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh potočný, nazývaný aj pstruh riečny, patrí do čeľade lososovité. Patrí medzi pôvodné druhy tunajších rýb. Jeho predkom bol pstruh morský, ktorý ostal v našej oblasti uväznený v dobe ľadovej. Za dlhý čas, ktorý odvtedy ubehol, sa adaptoval na naše sladkovodné podmienky. Okrem našich vôd žije aj v Nórsku, Írsku, Rusku, Indii, Severnej Afrike, Južnej Amerike, ba dokonca v Austrálii.

V súčasnosti sa však táto ryba stretáva s rôznymi výzvami, ako sú obmedzenia pri zarybňovaní, vplyv inváznych druhov a zhoršujúce sa životné prostredie. Napriek tomu zostáva pstruh potočný dôležitou súčasťou našich vodných ekosystémov a cieľom úsilia o jeho ochranu a revitalizáciu.

Charakteristika pstruha potočného

Pstruh potočný má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.

Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.

Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.

Základné údaje o pstruhovi potočnom:

Latinsky: Salmo trutta
Maďarsky: Sebes pisztráng
Anglicky: Trout
Rad: Lososotvaré
Čeľaď: Lososovité
Potrava: Všežravec, dravec
Dĺžka života: 20 rokov
Pohlavná dospelosť: 2-4. rok
Doba rozmnožovania: Október - február
Bežná veľkosť: 20 až 40 cm
Maximum: Cez 110 cm
Lovná miera: 25 cm
Doba hájenia: 1.9 - 15.4

Výskyt a životné prostredie

Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.

Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.

Správanie a potrava

Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.

Pstruhovi potočnému sa najlepšie žije v rýchlo tečúcej, výhradne dravým spôsobom života a jeho potravou sa najčastejšie stávajú larvy vodného hmyzu. Pstruh potočný je veľmi citlivý na znečistenie vody, a tak ho môžete vidieť iba vo vodách, ktoré sú naozaj čisté.

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.

Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Osobný Rekord 😍🐬 Lov pstruhov na potoku 3🎣 Prívlač 🐟 lov rýb na potoce !

Rozmnožovanie

Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia. Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st.

Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.

V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.

Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku. Trie sa zvyčajne od októbra do decembra. Na trenie tiahnu pstruhy potočné do vyšších úsekov a užších prítokov. Samica vytĺka v štrkovom alebo pieskovom dne priehlbinu (hniezdo), kam kladie počas neresenia ikry, ktoré následne oplodňuje samec. Neresenie je jednorazové, počet ikier, ktoré samica zahrabáva do hniezda, sa pohybuje v závislosti od jej veľkosti v rozmedzí 150 až 5 000. Relatívna plodnosť je 2 500 ikier na kilogram hmotnosti samice. Ikry sa vyvíjajú šesť mesiacov (520 d°), potočáky sa neresia na jeseň a plôdik sa liahne až na jar, čo umožňuje chladná voda. Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia, ktorá je za optimálnych podmienok zárukou zachovania genetickej variability a čistoty pôvodných populácií, a teda aj ich stability.

Pstruh dúhový

Pstruh dúhový nie je, na rozdiel od pstruha potočného, pôvodným druhom. Bol k nám privezený na konci 19. storočia. Rozšírený je po celom svete, s výnimkou Antarktídy. Pstruh dúhový žije v tečúcich aj v stojatých vodách. Obľubuje pobyt v čistých a teplých vodách. Živí sa hmyzom, červami a slimákmi, neskôr menšími rybkami a vo veľkej miere aj planktónom. Pstruh dúhový je obľúbenou pochúťkou najmä v západných kuchyniach. Jeho mäso je jemné a má nevýraznú jemnú chuť.

Oba druhy pstruha sa množstvom nenasýtených mastných kyselín a bielkovín veľmi nelíšia od ostatných rýb, no predbiehajú ostatné ryby obsahom draslíka, horčíka a fosforu. Obsahujú tiež vitamín D a E.

To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce.

Prirodzene sa pstruh dúhový vyskytuje v riekach Ázie a Severnej Ameriky, pričom farba jeho mäsa môže byť v prírode naozaj sfarbená do „lososova“ v prípade, že sú jeho potravou nymfy morských kôrovcov s obsahom prírodného farbiva astaxantínu (ide o rovnaké farbivo, ktoré farbí lososa). Pstruh dúhový z pultov našich tuzemských supermarketov je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie. A aj vyššiu cenovku oproti klasickému pstruhovi.

Ohrozenie a ochrana pstruha potočného

V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, ... Veríte aj vy najčastejším mýtom, ktoré kolujú o love potočákov medzi rybármi?

tags: #pstruh #potočný #potrava #hmyz