Kvaka a čierna reďkovka: zabudnuté poklady pre vaše zdravie a záhradu

Kvaka, kedysi základná potravina našich predkov, sa dnes na tanieroch objavuje len zriedka. Táto nenápadná koreňová zelenina si však zaslúži našu pozornosť. Ponúka totiž nielen zaujímavú chuť podobnú reďkovke, ale aj množstvo zdravotných benefitov a široké možnosti využitia v kuchyni.

Po štedrosti letnej zeleniny a jesennej úrody sa zima môže zdať trochu sklamaním! Sivá obloha a zmrznutá pôda spôsobujú, že všetko vyzerá, no… fádne. Existuje však veľa chutnej zimnej zeleniny, ktorá dodá vašim rodinným jedlám farbu a chuť.

Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo kvaka je, ako ju pestovať a aké chutné jedlá si z nej môžete pripraviť, a tiež si povieme niečo o čiernej reďkovke, jej pestovaní a využití.

Čo je kvaka a prečo by sme ju mali jesť?

Kvaka (Brassica napus var. napobrassica), známa aj ako turín, karpeľ či runkla, je stará koreňová zelenina, ktorá bola na Slovensku bežnou súčasťou jedálnička ešte pred príchodom zemiakov. Je to dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých, ktorej podzemná časť vytvára guľovitú alebo oválnu buľvu s bielou, žltou alebo fialovou dužinou.

Kvaka (Brassica napus subsp. napobrassica), čiže kapusta repková kvaková, nazývaná inak aj turín, runkľa alebo dokonca švédska repa, je dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých. Má zhrubnutý koreň podobný repe, len má o niečo hladší povrch. Kvaka pôvodne pochádza zo Škandinávie, kde vznikla pravdepodobne krížením repy a kapusty. Pestuje sa najmä v miernych klimatických podmienkach, pretože je odolná voči chladnému počasiu.

Prečo zaradiť kvaku do svojho jedálnička?

• Nutričná hodnota: Kvaka je bohatá na vitamíny (najmä vitamín C), minerály (draslík, vápnik, horčík), vlákninu a antioxidanty. Vďaka vysokému obsahu vody (viac ako 80%) je nízkokalorická a ľahko stráviteľná.
• Zdravotné benefity: Kvaka podporuje imunitný systém, trávenie, detoxikáciu organizmu a zdravie kostí a kĺbov. Má diuretické účinky a priaznivo pôsobí na hormonálnu rovnováhu.
• Všestrannosť v kuchyni: Kvaku môžete použiť na prípravu polievok, prívarkov, kaší, placiek, šalátov, zapekaných jedál alebo ju konzumovať surovú. Je vhodná ako príloha k mäsu, ale aj ako súčasť vegetariánskych a vegánskych pokrmov.
• Dostupnosť a nenáročnosť: Kvaku si môžete ľahko vypestovať v záhrade alebo ju zakúpiť na trhoviskách a v niektorých supermarketoch. Je nenáročná na pestovanie a odolná voči nepriaznivým podmienkam.

Kvaka je charakteristická jedlou buľvou, ktorá má zvonka podľa konkrétneho kultivaru žltú až hnedastú, fialkovú či čiernu farbu, zvnútra spravidla bielu. Na túto zeleninu sa rokmi zabudlo, no v dnešnej dobe si opäť získava fanúšikov. Nájsť je ju možné vo väčších supermarketoch, u miestnych pestovateľov a taktiež nie je problém si ju vypestovať vo vlastnej záhrade. Prečo sa ju oplatí zaradiť do jedálnička? Prečo je kvaka zdravá? Aké vitamíny obsahuje kvaka? Aké má kvaka účinky na zdravie?

Kvaka je bohatá na vitamín C, vitamín E, vitamíny skupiny B, vápnik, draslík a fosfor. Obsahuje aj významné množstvo antioxidantov, hlavne špecifické glukozinoláty, ktoré sú podľa mnohých štúdií ľudskému telu veľmi prospešné. Kvaka je tiež bohatá na vlákninu, čo prospieva nášmu tráviacemu systému.

Prečo je kvaka zdravá?

• Poskytuje živiny, minerály a vitamíny: Z kvaky sa v prvom rade vyplatí variť preto, lebo dokáže nášmu telu doplniť mnohé potrebné živiny. Obsahuje menšie množstvo bielkovín, sacharidov a hlavne veľa vlákniny. Tuk v nej takmer nenájdeme. Zato je bohatá na viaceré vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Je napríklad zásobárňou vitamínov C aj K, obsahuje i niektoré vitamíny skupiny B, ďalej draslík, fosfor, horčík, železo, selén či vápnik.
• Zmierňuje tráviace problémy: Konzumáciou kvaky je možné podporiť dobré trávenie a činnosť tráviaceho systému. Je to hlavne i vďaka obsahu vlákniny, ktorá je dôležitá z hľadiska funkcie čriev. Kvaka podporí prečistenie tráviaceho traktu, peristaltiku čriev a pravidelné vyprázdňovanie.
• Posilňuje imunitu: Táto koreňová zelenina patrí aj medzi zdroje vitamínu C. A tohto vitamínu obsahuje značné množstvo, konkrétne okolo 25 mg na stogramovú porciu. Pre porovnanie, denné odporúčané množstvo tejto látky je u bežného zdravého dospelého jedinca v rozmedzí od 75 do 130 miligramov. Vitamín C je pritom nevyhnutný pre správnu funkciu imunitného systému a dobrú odolnosť organizmu voči vírusovým a infekčným ochoreniam.
• Udržuje zdravé kĺby a podporuje zdravie kostí: Kvaka obsahuje mnoho vitamínov a minerálov, ktoré sú dôležité pre dobrý stav a kvalitu kostí aj kĺbov. Podporuje tvorbu kostného aj kĺbového tkaniva. Je napríklad zdrojom vápnika, ktorého dostatok prispieva k prevencii osteoporózy. Kvaka taktiež priaznivo vplýva na hladinu kyseliny močovej v krvi, preto sa ju do jedálnička odporúča zaradiť pri dne. V rámci tradičnej medicíny sa kvaka dokonca využíva vo forme obkladov na zmiernenie opuchov kĺbov.
• Podporuje správnu hladinu krvného tlaku a cholesterolu: Kvaka je bohatá na draslík, ktorý má priaznivý vplyv na hladinu krvného tlaku. Draslík vo všeobecnosti hrá dôležitú rolu v prevencii vážnych srdcovo-cievnych ochorení. Kvaku je vhodné konzumovať aj pri vysokom cholesterole a pre ľudí, ktorý si strážia hladinu cukru v krvi, tiež môže byť dobrou náhradou zemiakov.
• Pomáha redukovať hmotnosť: Ak práve pracujete na znížení telesnej hmotnosti, verte, že kvaka je vo vašom jedálničku viac než vítaná. Ide o zdravú zeleninu s takmer zanedbateľným množstvom tukov, ktorá rovnako obsahuje minimum kalórií. Stogramová porcia kvaky nemá ani 40 kalórií. Zároveň obsahuje vlákninu, takže má nielen priaznivý vplyv na trávenie, ale prispieva aj k dobrému zasýteniu, čím chráni pred skorými návalmi hladu.
• Bráni vzniku rakoviny: Kvaka obsahuje množstvo antioxidantov, ako sú vitamín C a niektoré fytochemikálie, ktoré môžu pomôcť v boji proti vzniku rakoviny. Ďalej obsahuje glukozinoláty, zlúčeniny nachádzajúce sa aj v iných kapustovitých rastlinách, ktoré sa v tele premieňajú na biologicky aktívne látky s potenciálnym protirakovinovým účinkom.

Ako pestovať kvaku?

Pestovanie kvaky je jednoduché a zvládne ho aj začínajúci záhradkár. Tu je niekoľko tipov, ako na to:

• Výsev: Semená kvaky vysievajte priamo do pôdy od marca do mája.
• Stanovisko: Kvaka preferuje slnečné stanovisko a dobre priepustnú pôdu.
• Starostlivosť: Pravidelne zalievajte a odstraňujte burinu.
• Zber: Kvaku zberajte na jeseň, keď dosiahne požadovanú veľkosť.
• Skladovanie: Kvaku môžete skladovať v chladnej a tmavej pivnici niekoľko mesiacov.

Kvaka sa pestuje ako jesenná a zimná zelenina. Uprednostňuje hlboké, vlhké a dobre priepustné pôdy s dostatkom organických látok. Semená kvaky sa vysievajú na jar alebo začiatkom leta, pričom ideálna teplota pre rast je medzi 10-18 °C.

Uskladňuje sa podobne ako iná koreňová zelenina, teda v chladných priestoroch s konštantnou teplotou do 8 °C a pri primeranej vlhkosti - ak bude príliš vlhko, korene budú hniť, ak príliš sucho budú sa scvrkávať.

Kvaka v kuchyni: Recepty pre chutný a zdravý život

Kvaka je v kuchyni skutočne všestranná. Môžete ju použiť namiesto zemiakov, kalerábu alebo reďkovky a pripraviť z nej chutné a zdravé jedlá. Inšpirujte sa našimi receptami:

• Kvakové pyré - Pripravte kvaku podobne ako zemiakové pyré. Stačí ju uvariť do mäkka, pridať maslo, soľ a trochu smotany na jemné a krémové pyré.
• Pečená kvaka - Nakrájajte kvaku na kocky alebo hranolky, pokvapkajte olivovým olejom, pridajte soľ, bylinky (napr. rozmarín alebo tymian) a pečte v rúre do zlatista.
• Kvaka v polievke - Pridajte kvaku do zeleninovej alebo krémovej polievky ako náhradu za zemiaky. Skvelo sa hodí do polievok s mrkvou, zelerom alebo tekvicou.
• Kvaka na šalát - Nastrúhajte surovú kvaku do šalátov, podobne ako kaleráb alebo reďkovku. Dodá chrumkavosť a jemne pikantnú chuť.
• Kvaka v dusených jedlách - Kvaka sa výborne hodí do dusených pokrmov a ragú. Skúste ju pridať k dusenému mäsu alebo zelenine, kde sa uvarí do jemna a obohatí chuť jedla.
• Kvakové placky - Nastrúhajte kvaku, zmiešajte s vajcom, trochou múky, soľou a korením. V poslednom období sa zvyšuje záujem o rôzne, často zabudnuté alebo znovuobjavené plodiny.

Recepty s kvakou

Kvaková polievka

• 2 väčšie kvaky (cca 400-450 g)
• 2-3 mrkvy
• 2 petržleny
• 1 malý zeler
• 3-4 stonky stonkového zeleru
• 3-4 zemiaky
• 6 PL jačmenných krúp
• Mletá červená paprika
• 1 cibuľa
• Olivový olej
• Soľ
• Mletá rasca
• Korenie garam masala
• Štipka mletého chilli
• Sušený cesnak
• Čerstvá petržlenová vňať

1. Zeleninu očistíme a nakrájame na kocky, cibuľu najemno.
2. V hrnci rozpálime olej a osmažíme cibuľku.
3. Pridáme ostatnú zeleninu (okrem zemiakov), rascu, soľ a koreniny. Restujeme.
4. Zalejeme vodou, pridáme opláchnuté krúpy a varíme, kým nie sú takmer mäkké.
5. Pridáme kocky zemiakov a varíme do zmäknutia.
6. Pred koncom varenia pridáme sušený cesnak, soľ a petržlenovú vňať.

Zapečená kvaka s karfiolom

• 2 kvaky
• 2 mrkvy
• 1/2 karfiolu
• 2 balíčky mozzarelly
• 100 ml šľahačkovej smotany
• 100 g bieleho jogurtu
• 300 g cestovín tagliatelle
• 3 vajcia
• Čerstvý rozmarín
• Soľ a mleté čierne korenie

1. Očistenú kvaku a mrkvu nakrájame na tenké plátky, karfiol na menšie kúsky.
2. Zeleninu uložíme do pekáča, osolíme a okoreníme, poukladáme na ňu nakrájanú mozzarellu a predvarené cestoviny.
3. V miske vyšľaháme vajcia so smotanou a jogurtom, pridáme rozmarín.
4. Osolíme a nalejeme do pekáča.
5. Zapečieme pri teplote 180 °C asi 20-30 minút.

Prívarok z kvaky

• 500 g zemiakov
• 300 g kvaky
• 1-2 topinambury (cca 100 g) - voliteľné
• 1 cibuľa
• 2 strúčiky cesnaku
• Olivový olej
• 500 ml vody
• 250 ml smotany na varenie
• 2 bobkové listy
• ¼ ČL mletého muškátového orieška
• ½ ČL mletej rasce
• Mleté čierne korenie a soľ

1. Zemiaky, kvaku a topinambury očistíme a nakrájame na kocky. Cibuľu nasekáme nadrobno.
2. Osmažíme cibuľu na oleji v hrnci, pridáme korenia, kvaku a topinambury.
3. Zalejeme vodou a povaríme 20 minút.
4. Pridáme zemiaky a polovicu smotany. Povaríme do zmäknutia.
5. Prívarok rozmixujeme, ale tak, aby v ňom zostali kúsky.
6. Prilejeme zvyšnú smotanu, osolíme a okoreníme. Prehrejeme a odstavíme.

Čierna reďkovka: zabudnutá zelenina s liečivými účinkami

Čierna reďkovka (Raphanus sativus var. niger) je koreňová zelenina so zemitou chuťou a výnimočnými vlastnosťami. Vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálov je obľúbená v ľudovom liečiteľstve, najmä na podporu trávenia a detoxikáciu.

Na rozdiel od klasickej červenej či bielej reďkovky má čierny povrch. Biela „chrumkavá“ dužina má potom aj trochu štipľavejšiu chuť. Reďkev čierna pochádza z oblasti Stredomoria a Ázie, kde sa pestuje už tisícky rokov.

Čierna reďkovka je bohatá na vitamín C, vitamíny skupiny B, vápnik, draslík, horčík a železo. Obsahuje aj sírne zlúčeniny, ktoré sú zodpovedné za jej detoxikačné účinky. Takisto je bohatá na vlákninu, ktorá podporuje trávenie.

Pestovanie čiernej reďkovky

Čierna reďkovka sa pestuje hlavne ako jesenná a zimná zelenina. Preferuje chladnejšie podmienky a je odolná voči mrazu. Vyhovuje jej slnečné stanovisko a hlinitopiesočnatá pôda bohatá na živiny.

• Výsev: Semená sa vysievajú priamo do pôdy od konca júna do polovice augusta, alebo ak chcete, tak aj na jar v apríli. Ideálna vzdialenosť medzi rastlinami je približne 15-20 cm.
• Starostlivosť: Na rast potrebuje dostatok vody, takže v prípade sucha ju treba zavlažovať (inak môžete čakať „duté“ plody).
• Zber: Zber sa zvyčajne vykonáva na jeseň v októbri až v novembri, kedy má koreň plnú veľkosť. Ideálne ešte pred prvými mrazmi.
• Skladovanie: Úrodu uskladnite v chladnej pivnici alebo v debničkách s pieskom, kde čierna reďkovka pohodlne vydrží ako čerstvá po dobu cca 6 mesiacov.

Využitie a účinky čiernej reďkovky

Čierna reďkovka sa využíva hlavne na podporu trávenia a detoxikáciu. Šťava z čiernej reďkovky je známa svojimi blahodarnými účinkami na žlčník, pomáha pri rozpúšťaní žlčníkových kameňov a podporuje správnu činnosť obličiek (na ťažkosti spojené s obličkovými kameňmi). Je tiež obľúbená pri ťažkostiach s pečeňou.

Nadmerná konzumácia čiernej reďkovky môže viesť k podráždeniu tráviaceho traktu a nadúvaniu. Taktiež nie je najvhodnejšia pre ľudí so zápalovými ochoreniami žalúdka alebo čriev.

Využitie v kuchyni

• Narezané plátky si len tak pridajte na chlieb.
• Nastrúhaná sa bude hodiť do najrôznejších pomazánok a šalátov.

Recepty s čiernou reďkovkou

• Šalát z čiernej reďkovky a mrkvy: strúhaná reďkovka s mrkvou a jogurtovým dresingom = extra chutný a osviežujúci šalát.
• Nakladaná čierna reďkovka: reďkovku nakrájanú na plátky naložte do octového nálevu s korením a prisoľte podľa chuti.
• Polievka z čiernej reďkovky: polievka so zemiakmi a čiernou reďkovkou má jemnú pikantnú chuť a je ideálna na zimu.
• Pečená čierna reďkovka: pečená reďkovka s olivovým olejom, cesnakom a bylinkami je zdravá alternatíva k tradičným prílohám.
• Čierna reďkovka s medom: je tradičný prírodný liek - reďkovku nakrájajte a prelejte medom, šťava, ktorá sa uvoľní, je výborná na kašeľ a prechladnutie.

Kvaka a okrúhlica: Aký je medzi nimi rozdiel?

Kvaka a okrúhlica sú dve koreňové zeleniny, ktoré si ľudia často mýlia. Kvaka: Väčšia, guľovitá buľva s jemne nasladlou chuťou. Vhodná na zimné uskladnenie a varenie. Okrúhlica: Menšia, rýchlejšie dozrieva, má sviežejšiu a mierne pikantnú chuť. Ideálna na priamu konzumáciu.

Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. „Okrúhlicu odporúčam vysievať na jar aj v lete - jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné zas na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň,“ odporúča odborník.

Dôležité je dodržať spon aspoň 25 × 30 cm pri kvake a menej pri okrúhlicii - stačí 15 × 20 cm.Chuťové rozdiely medzi oboma druhmi predurčujú aj ich kulinárske využitie. „Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môžete ju kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom. Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C, čo ich robí ideálnymi v zimnom jedálnom lístku.

Okrúhlica alebo vodnica (Brasica rapa L.) patrí do čeľade kapustovitých. Poznali ju už naši prastarí rodičia ako húževnatú plodinu, ktorú je možné dopestovať aj v náročnejších podmienkach, napríklad vo vyšších nadmorských výškach a chladnejších miestach. V stredoveku bola táto zelenina veľmi rozšírená v Európe kde tvorila jednu zo základných potravín. Tiež bola veľmi obľúbenou preto, že úrodu bolo možné žať dvakrát ročne - na jeseň a pred letom. Jej buľvy sa dobre uskladňujú i v zimných mesiacoch. Z mladých listov môžeme pripraviť chutný šalát.

Chuťovo môže pripomínať reďkovku alebo kaleráb. Na rozdiel od reďkovky vôbec neštípe, je šťavnatá a má jemnú maslovú chuť.

Okrúhlica pre zdravie, čo dokáže?

• vysoký obsah vitamínov a živín
• vysoký obsah vápnika z nej robí pomocníka pri liečbe zlomenín a prevenciu osteoporózy
• vysoký obsah rastlinných sterolov, ktoré sú dobrou prevenciou artériosklerózy
• bohatá na antioxidanty, tie odstraňujú z organizmu škodlivé voľné radikály
• posilňuje imunitu
• pomáha pri chudnutí
• zlepšuje a zrýchľuje trávenie a stimuluje činnosť čriev
• prevencia rakoviny (môže za to vysoký obsah antioxidantov a pozitívny vplyv na činnosť tráviaceho traktu a čriev)
• kardiovaskulárne zdravie - zlepšuje flexibilitu ciev, pomáha odstraňovať vápenaté usadeniny a zlepšuje tak ich priechodnosť
• močopudné účinky - jej časté pojedanie môže dokonca pomôcť rozpúšťaniu malých obličkových kameňov
• protizápalové vlastnosti sú účinné pri liečení astmy a potlačení príznakov astmy
• listy okrúhlice sú bohatým zdrojom luteínu, karotenoidu, ktorý podporuje zdravie očí a zabraňuje očným ochoreniam ako je makulárna degenerácia a šedý zákal
• spomalenie starnutia - antioxidanty vo vodnici majú schopnosť bojovať proti voľným radikálom, bráni poškodeniu buniek a spomaľujú starnutie.

Okrúhlicu môžeme využiť rôznymi spôsobmi. Dá sa konzumovať čerstvá ako reďkovka alebo tepelne upravená vo forme šalátu, kaše či dusená. Jesť sa tiež dajú listy, sú plné vitamínov, živín a vynikajúce napríklad do šalátov.

Okrúhlica je zložená s 91% vody. Zvyšok tvorí 0,3% bielkovín, 6,1% bezdusíkatých výťažkových látok, 1,1% vlákniny a 0,8% popolovín s najväčším podielom draslíka. Už toto zloženie napovedá, že je veľmi zdravá, ľahká a vhodná aj pri redukčných diétach.

Recept na pečenú kvaku s cesnakom

• 1 kg kvaky
• 2 lyžice olivového oleja
• 1 lyžička soli
• 1/2 lyžičky čierneho korenia
• 1 lyžička sušeného oregana
• 1 lyžička sušeného tymianu
• 2 strúčiky cesnaku, nasekané

1. Predhrejte rúru na 200 °C.

Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie. Mnohým druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.

tags: #recept #kvaka #redkovka #rozdiel

Populárne príspevky:

• Srnčí guláš: Overený recept
• Tradičný recept na fazuľovú polievku
• Tlakový hrniec Tescoma Ultima 5 l – recenzia
• Neverbálna komunikácia: Podanie ruky
• Pena torta na prijímanie: jednoduchý recept