Recepty a stravovanie v období vojny na Slovensku

Slovenská kuchyňa, bohatá na tradície a chute, prešla počas vojnových rokov ťažkou skúškou. Napriek nedostatku a obmedzeným zdrojom si ľudia dokázali pripraviť chutné a výživné jedlá. Tento článok sa zameriava na recepty a stravovanie v období vojny na Slovensku, s dôrazom na úlohu žien v odboji a zachovávaní kulinárskych tradícií.

Úvod

Článok pripomína 79. výročie SNP a zameriava sa na jedlo ako na dôležitú súčasť života v týchto ťažkých časoch. Cieľom je priblížiť, ako vyzerala strava vojakov a civilistov počas vojny, a zdôrazniť dôležitosť spomienok na minulosť.

Rola žien v SNP a zásobovaní

Ženy zohrávali kľúčovú úlohu v Slovenskom národnom povstaní. Okrem ošetrovania, utešovania a spájania sa aktívne podieľali na zásobovaní vojakov a partizánov jedlom. Napriek snahe vtedajšej vlády urobiť zo žien poslušné bytosti, ktoré sa starajú len o domácnosť, ženy nebojácne zastávali desiatky úloh, vrátane varenia a prípravy jedla pre desiatky ľudí.

Snaha vtedajšej vlády bola urobiť zo ženy poslušnú bytosť, ktorá bude sedieť doma pri kozube, vyšívať a - samozrejme - variť pre celú rodinu. Toto všetko sa dialo podľa vzoru Nemeckej ríše, ktorá presadzovala filozofiu “Die drei K- Kinder, Küche, Kirche” (z nemeckého deti, kuchyňa, kostol, pozn. redakcie). Ženy už vtedy nebojácne zastávali desiatky úloh. Ošetrovali, utešovali, spojovali, prekladali, písali, strieľali, bojovali a ukrývali ľudí. A varili, aj vtedy varili a chystali jedlo a dokázali z ničoho vyčariť niečo aj pre desiatky ľudí.

Pani Božena Palacková spomínala, ako s kamarátkou prenášala mäso a chlieb pre partizánov. Účastníčka SNP Marta Eisenhutová dokonca priamo v Bystrici varila aj pre vojenskú elitu. Predtým pracovala vo vývarovni v Bratislave, dokázala tak zorganizovať celý proces a začať variť pre takmer 150 ľudí. Postarala sa o to, aby sa zvyšné jedlo dostalo k vojakom v horách.

Strava vojakov a partizánov

Vojaci a partizáni, ktorí bojovali v horách, boli často odkázaní na skromné zásoby. V Múzeu SNP v Banskej Bystrici sa nachádza recept na jednoduchú polievku:

Voda sa uvedie do varu.
Na panvici sa osmaží cibuľa a pridá sa do vriacej vody.
Pridá sa závarka (krupica, krúpy alebo ryža).
Osolí sa a podáva.

Na jednu porciu sa počíta: 10 gramov tuku, 5 gramov cibule, 50 cl vody a 35 gramov ryže, krúpov, resp. krupice.

Poľné kuchyne

Počas druhej svetovej vojny boli práve poľné kuchyne dôležitou súčasťou vojenskej logistiky rôznych krajín, vrátane Slovenska. Tieto mobilné kuchyne zohrali kľúčovú úlohu pri poskytovaní jedál vojakom na frontoch a počas vojenských ťažení.

Vojsko sa neustále presúvalo, preto boli poľné kuchyne navrhnuté na kolesách, aby boli mobilné a ľahko prenosné. Boli vybavené veľkými hrncami, panvicami, sporákmi a rúrami, ktoré dokázali pripraviť veľké množstvo jedla naraz. Jedlo pripravovali najmä z konzervovaných výrobkov, zaváraného mäsa a zeleniny, sušeného mäsa, ovocia či múky a krúpov.

Poľné kuchyne boli neoddeliteľnou súčasťou vojenskej logistiky. Museli spolupracovať s dodávkovými jednotkami, aby zabezpečili neustály prísun ingrediencií a paliva na varenie. Taktiež sa museli pohybovať súčasne s vojakmi, aby bola strava vojakov aspoň v nejakej miere pravidelná. Aj tu však často dochádzalo k veľkým výpadkom a poľní kuchári museli experimentovať so zvyšnými zásobami tak, aby vydržali čo najdlhšie.

Strava vojakov rôznych krajín

Počas druhej svetovej vojny sa strava vojakov líšila v závislosti od ich krajiny pôvodu, frontu, na ktorom slúžili a dostupnosti zdrojov. Napriek tomu existovali niektoré spoločné prvky v stravovaní a jedálnom lístku. K takýmto jedlám patrila napríklad konzervovaná strava v podobe mäsa, zeleniny aj ovocia. Ďalej to bolo sušené mlieko do kávy, odvodnené polievky a chlieb, ktorý dostávali ako základný potravinový prídel. Chlieb bol niekedy nahrádzaný tvrdými plackami podobnými keksíkom, ktoré mali zázračne dlhú životnosť. Ak sa podarilo, vojakom poskytovali konzervované alebo sušené mäso, ako napríklad konzervovaná šunka či nakladané mäso v soli. Tieto zdroje bielkovín boli dôležité pre udržanie ich sily a energie. Do dávok výnimočne patrili čokoládové tyčinky a iné sladkosti, ktoré mali poskytnúť rýchly zdroj energie a zvýšiť morálku. Podobne na tom boli aj tabak či napríklad alkohol.

Inovácie v gastronómii počas vojny

Nielen na poli technológie či zdravotníctva zrýchľuje vojna procesy výroby. Inak tomu nie je ani v gastronomickom segmente. Práve 30. a 40. roky minulého storočia nám priniesli niekoľko vynálezov spojených s jedlom, ktoré používame dodnes. Patrí sem napríklad instantná káva, veľmi podobná, ako ju poznáme dnes. Vývoj rozpustnej kávy sa zrýchlil počas druhej svetovej vojny, aby vojakom poskytol rýchly zdroj kofeínu. Potreba kompaktných a energeticky bohatých zdrojov stravy viedla k vytvoreniu tyčiniek s vysokým obsahom energie, cukru aj vlákniny. Popularite sa po chvíli tešili aj instantné polievky, potraviny na báze sóje, začala sa tvorba prvých výživových doplnkov. Tie zabalili vždy do malých dávok. Obsahovali nevyhnutné vitamíny a minerály na zabezpečenie zdravia vojakov napriek obmedzenému prístupu k rôznorodým potravinám.

Domáca kyslá kapustová polievka – KAPUSTNICA | Tradičná slovenská polievka. Recept na kyslú kapustovú polievku od Always Yummy!

Život na Slovensku po vojne

Po skončení druhej svetovej vojny bola krajina zruinovaná. Železničná doprava neexistovala, závody nevyrábali, roľníci sa báli vstúpiť na polia a tisíce ľudí nemali strechu nad hlavou. Vypálené obce ako memento.

Na jar 1945 sa tak krajina vracala do Československa zruinovaná a v horšom stave, než ho kedysi opúšťala. Dnešný deň, 29. august, patrí každoročne spomienkam na hrdinských vojakov bojujúcich v Slovenskom národnom povstaní. To vypuklo presne na deň v roku 1944 a bolo potlačené po dvoch mesiacoch. Povstalecká armáda potom sčasti prešla na partizánsky spôsob boja a my si každoročne pripomíname, aký náročný tento boj skutočne bol.

Vypálené obce ako memento

Tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny pripomína zoznam vypálených obcí. Obce boli zničené za trest, pretože sa zapojili do odboja a pomáhali partizánskym skupinám. Medzi vypálené obce patria Kalište, Bačkov, Kľak, Telgárt, Ostrý Grúň, Trstená, Uhrovec, Vinné, Omastiná a Tokajík. Tieto miesta slúžia ako memento tragických udalostí a obetí vojny.

Kalište

Osada Kalište bola centrom Partizánskej republiky a sídlil tam štáb partizánskeho oddielu Napred a časť partizánskej brigády Smrť fašizmu. V marci 1945 bola osada obkľúčená a vypálená nemeckými vojakmi. Šesť ľudí zastrelili, deviatich upálili a skupina zajatých mužov bola postrieľaná. Kalište nebolo nikdy obnovené a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou.

Bačkov

Obec Bačkov bola počas prechodu frontovej línie na prelome rokov 1944 a 1945 zničená na 95 percent. Vypálených bolo 112 domov, zničený bol kostol a kaštieľ. Obyvatelia sa ukryli v okolitých lesoch, kde prežívali v provizórnych bunkroch.

Kľak a Ostrý Grúň

Obyvatelia obcí Kľak a Ostrý Grúň aktívne podporovali partizánske jednotky. V januári 1945 boli obce obkľúčené a vypálené protipartizánskymi oddielmi. V Kľaku bolo postrieľaných 84 obyvateľov a v Ostrom Grúni 64 ľudí.

Ďalšie vypálené obce

Podobný osud postihol aj ďalšie obce, ako napríklad Telgárt, Trstená, Uhrovec, Vinné, Omastiná a Tokajík.

Spomienky na minulosť

Je dôležité pripomínať si tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny a SNP, aby sme sa poučili z minulosti a predišli podobným tragédiám v budúcnosti. Ako povedal Primo Levi: "Ak sa to už raz stalo, môže sa to stať znova."

Tradície v pečení

Recepty, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, sú viac než len zoznam surovín. Sú v nich príbehy, spomienky a svedectvá o múdrosti a zvykoch našich predkov. Tradície v pečení odrážajú bohatstvo kultúrnych koreňov Slovenska.

Pečenie chleba v kamennej peci

Jednou z najstarších tradícií je pečenie chleba v kamennej peci. Ráno gazdiná vložila všetky suroviny do dreveného koryta a ručne ich miesila. Cesto sa po častiach vyberalo z koryta, vyváľalo sa do tvaru chleba a vložilo do ošatiek z ovsenej slamy. S pečením chleba sa spájalo mnoho povier a predstáv.

Pravá ťahaná štrúdľa

Štrúdľa prenikla na územie Rakúska v čase tureckých nájazdov a postupne sa dostala aj na Slovensko. Pravá ťahaná štrúdľa je charakteristická špecifickou úpravou cesta - naťahuje sa na veľmi tenkú, až priehľadnú hrúbku.

Oškvarkové pagáče

Príprava pagáčov bola praktická aj preto, že umožňovala zužitkovať zostatkové suroviny a nasýtiť všetkých členov domácnosti. Až neskôr sa stali obľúbenou pochúťkou na oslavách. Od regiónu k regiónu sa líšili tvarom, veľkosťou i niektorými surovinami a prísadami.

Tradičné koláče

Tradičné koláče sa na rozdiel od chleba zvykli piecť z jemnej bielej múky, cesto sa zarábalo s mliekom a sladilo medom. Pripravovali sa pri príležitosti rôznych rodinných či kalendárnych sviatkov a miestnych hodov.

Recepty pre inšpiráciu

Strúhaný koláč

Cesto na strúhaný koláč sa musí nechať poriadne vychladiť a stuhnúť, pretože inak by potom nešlo veľmi dobre strúhať.

Višňový koláč Gizky Oňovej

Z múky, stuženého tuku, vajec, cukru, vanilkového cukru, prášku do pečiva a smotany vypracujeme vláčne cesto.

Jahodové koláče

Sezóna jahôd je jedna z najchutnejších. Existuje mnoho receptov na jahodové koláče, ako napríklad jahodový koláč s mascarpone, tvarohová galetka s jahodami, luxusné jahodové rezy, jahodovo-makový zákusok s tvarohom, trená torta s krémom a jahodami, jahodová torta, jahodová trená bublanina, tvarohový koláč s jahodami a posýpkou, čokoládovo-jahodová torta, jahodový koláč so snehom, mandľová roláda s tvarohovou plnkou a čerstvým ovocím, tvarohové lievance s jahodami a kokosom, jahodová torta s makovým korpusom, tvarohová zmrzlina s jahodami, jahodovo-smotanový zákusok so želatínou, panna cotta s jahodami a raw jahodová torta.

Pajerský koláč (Bavorský koláč)

Pajerský koláč piekla už moja babička. Vypracujte hladké kysnuté cesto, nechajte vykysnúť a pripravte koláče. Rozvaľkajte ho a rukami ho priamo na plechu vypracujte na veľmi tenké placky. Naneste tvarohovú plnku a okraje cesta zo štyroch strán preložte cez tvaroh. Okraje potrieme bielkom. Pred podávaním celý povrch koláča pokvapkáme rozpusteným maslom.

Sladká spomienka na domov

Všetky ingrediencie na cesto zmiešame. Maslo rozpustíme na miernom ohni a po vychladnutí vmiešame do cesta. Koláč pečieme pri 200 stupňoch cca 30 minút, pokým cesto nechytí farbu dohneda. Medzitým si pripravíme v malom hrnci sirup. Vo vode rozpustíme dve šálky cukru a varíme na miernom ohni, kým sa obsah nezredukuje na lepkavý sirup. Hneď po vytiahnutí, ešte horúci upečený koláč polejeme sirupom a počkáme kým vychladne.

Dubákové lángoše

Najprv som namočila dubáky do teplej vody na 30 minút. Potom som začala s cestom na lángoše, v mise som premiešala preosiatu múku so soľou, do jamky v nej som rozdrobila čerstvé droždie, posypala kryštálovým cukrom, zaliala vlažnou vodou, nechala som vykysnúť kvások - asi 15 minút, priliala som olej a spracovala polomäkké hladké pružné cesto. Pridala som dubáky aj s vodou, v ktorej boli namočené a dusila som ich do mäkka, vydusila až na tuk, pridala som soľ a čerstvo mleté čierne korenie, tymián a prelisovaný cesnak. Dubáky som zaprášila 1 PL hladkej múky, ktorú som opražila do svetlo - žltej žemľovej farby, priliala som studené plnotučné mlieko a uvarila som za stáleho miešania hladký bešamel bez hrudiek, ktorý náplň perfektne spojí a nebude z lángošov vypadávať pri ich konzumovaní. Na záver som pridala posekanú petržlenovú vňať, náplň bola hotová a nechala som ju úplne vychladnúť. Nastrúhala som ešte goudu na hrubom strúhadle. Vykrajovačom na pirohy som povykrajovala kolieska, vždy pred každým vykrajovaním som ho dobre namočila do múky, aby sa kolieska neprilepili a ľahko z vykrajovača vypadli. Na každé druhé koliesko som dala asi 1 PL vychladnutej dubákovej náplne a každé druhé koliesko som nechala voľné, okraje všetkých koliesok som po obvode potrela v šírke asi 2 cm studenou vodou, naplnené lángoše sa ľahko zlepia a budú spolu dobre držať. 0be kolieska som spojila stlačením cesta nadol a prstami som ich ešte postláčala dookola po obvode, čím vznikol akýsi vzor okolo okrajov lángošových "klobúčikov", môžete na to použiť vidličku, tieto "klobúčiky budú potom krajšie a dekoratívnejšie. Naplnené lángoše som vkladala do rozpáleného oleja a vyprážala do červena a do chrumkava, z každej strany asi 1 minútu, pričom sa krásne nafúkli. Upečené lángoše som nechala odsať z prebytočného oleja na papierovej kuchynskej utierke.

Koláč Jiřiny Bohdalovej

Oddelíme žĺtka od bielkov, každé do samostatnej nádoby.

Vplyv poľskej gastronómie

Poľská gastronómia ovplyvnila aj slovenskú kuchyňu. Stačí zájsť do regiónov popri našich severných hraniciach, kde nájdete množstvo receptov, ktoré vychádzajú práve z poľských tradičných pochúťok.

Pirohy

Rovnako ako na Slovensku, aj v Poľsku sú pirohy klasikou. Národným jedlom sú pirohy alebo pierogi, ktoré môžu byť tak hlavným chodom, ako aj dezertom. Na slano i na sladko, varené, pečené či smažené - jednoducho možností je veľa a vždy môžu chutiť inak.

Polievky

Poľsko je známe svojimi polievkami, ktoré sú často husté a sýte. Medzi najobľúbenejšie patria bigos, žurek, červený boršč a polievka zo zaváraných uhoriek.

Šaláty

Poľské gazdinky pripravujú aj množstvo šalátov, ako napríklad šalát z kapusty, mrkvy, baklažánu a jabĺk, a Mizeria.

Sladké potešenia

Medzi obľúbené sladké jedlá patrí gofry, poľská obdoba vaflí, posypané cukrom alebo so šľahačkou a ovocím. Pod pojmom naleszniky sa skrývajú palacinky. Poliaci si tiež život osladzujú tvarohovou tortou serník, či ovocným rôsolom kysiel - želé s kúskami ovocia. Racuchy sú zase vyprážané placky z kysnutého cesto posypané cukrom a ovocím.

Vianočné špeciality

Vianočné menu v Poľsku je bohaté a tradičné. Medzi tradičné vianočné jedlá patria medovníky, boršč, kapustnica, zeleninový šalát, vianočná ryba, pirohy, holúbky, chlieb challah, koláč, kuťa a kompot.

Recept na tradičné poľské pirohy

Plnky: kapustová a tvarohová
Cesto: múka, voda, vajce, olej
Omáčka na poliatie: maslo, múka, mlieko

Alternatívny recept na cesto a plnku

Cesto: múka, maslo, voda, vajce
Plnka: cibuľa, zemiaková kaša

Príprava pirohov

Cesto vyvaľkáme a nakrájame na krúžky. Krúžky naplníme plnkou a preložíme na polovicu. Pirohy uvaríme vo vriacej vode.

Varenie a servírovanie pirohov

Pirohy uvaríme vo vriacej vode. Keď vyplávajú, povaríme ich asi ešte 1 minútu a poriadne scedíme vodu. Podávame podľa chuti so škvarkami, kyslou smotanou, bryndzou alebo opraženou cibuľou. Môžeme na záver posypať petržlenovou vňaťou.

Ďalšie inšpirácie z poľskej kuchyne

Okrem pirohov, bigosu a žureku, poľská kuchyňa ponúka mnoho ďalších chutných jedál, ktoré stoja za to vyskúšať, ako napríklad poľské zrazy.

Recept na poľské zrazy

Mäso pomelieme, pridáme rožky, vajcia, slaninu, červenú papriku, soľ, muškátový kvet a čierne korenie. Zmes poriadne premiešame a formujeme z nej podlhovasté väčšie valčeky. Na panvici rozhorúčime masť a valčeky v nej z každej strany prudko opečieme. Kým sa valčeky pečú, cibuľu pokrájame na kocky a opražíme do sklovita. Upečené valčeky vyberieme do misky alebo na tanier.

Tematika 1. svetovej vojny v dielach slovenských autorov

Tematikou l. svetovej vojny v slovenskej literatúre sa zaoberali Pavol Országh-Hviezdoslav, Božena Slančiková -Timrava a Milo Urban.

P. O. Hviezdoslav

P. O. Hviezdoslav- reagoval na vojnu lyrickým cyklom Krvavé sonety. Skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnovým protestom. Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko kleslo. V prvej časti vytvára konkrétny obraz vojny, zobrazuje jej hrôzy a dôsledky pre ľudstvo. Hovorí, že vojna je hrozné zlo a krivda páchaná na ľudstve. V druhej časti ho trápi otázka, kto je za všetku tú hrôzu zodpovedný. Tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín a národov. Odsudzuje vojnu a trápi ho osud Slovanstva a vlastného národa. V záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie usporiadame spoločnosti.

Božena Slančíkova - Timrava

Božena Slančíkova - Timrava- reagovala na 1. sv. vojnu v novele Hrdinovia. Autorka v tomto diele ukázala odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu. Páni sa za vojnu oduševňujú, robia sa veľkými vlastencami, ale na front posielajú bojovať iných. Takýmto hrdinom slova je notár Baláň, ktorý je „hrdinom" iba dovtedy, kým sám nedostane povolávací rozkaz. Dedinskí ľudia vojnu preklínajú, lamentujú, čo s nimi len bude. Necítia, že by bojovali za svoju vlasť, tušia, že vojna im prinesie iba utrpenie a smrť. Predsa však odchádzajú na front bez veľkých slov a gest. Takto odchádza aj podnotár Širický, ktorý aj keď patrí k panskej spoločnosti, má pochopenie pre ľud a tak isto aj on vojnu odsudzuje a považuje ju za nezmyselné zabíjanie. Na rozdiel od Baláňa však odchádza na front. Zahynie, keď chce pomôcť ranenému ruskému vojakovi. Novela je teda založená na princípe kontrastu a samotný názov je myslený ironicky - týka sa pánov.

Hoci novela predstavuje dedinu ako kontrastný kolektív, všíma si aj jednotlivca v jeho biede a utrpení, ale aj vo vlastnej zlobe. Keď vojna vypukne, Anča Demáková je spokojná, pretože ona je už vdova a vojna jej nemá koho vziať. Zuza Pevková sa poteší, keď sa dozvie, že na vojne padol jej bývalý milý, ktorého jej zvábila iná. Autorka v novele vyjadrila jednoznačne svoj protivojnový postoj.

Milo Urban

Milo Urban- patrí k prozaikom medzivojnového obdobia a slovenskú realistickú prózu obohatil o niektoré avantgardné prvky. Urban vstúpil do literatúry novelou Jašek Kutliak spod Bučinky. Veľkú pozornosť vzbudil novelou Za vyšným mlynom, ktorá sa stala predlohou pre libreto Suchoňovej opery Krútňava. Jeho ďalšie zbierky noviel, napr. Výkriky bez ozveny sa viažu k rodnému kraju - k Orave . Zaujímajú ho najmä ľudia, ich duše a srdcia.

Román Živý bič s tematikou 1. svetovej vojny je sociálno-psychologický román. Patrí mu dôležité miesto v rozvoji modernej slovenskej literatúry. Urban v ňom zobrazil 1. sv. vojnu, ako si ju pamätal zo svojho detstva. Dej románu sa neodohráva priamo na fronte, teda román podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom". Autor ukázal, ako vojna zničila i životy ľudí ďaleko od bojov, za frontom.

Prvá časť románu sa nazýva Stratené ruky, čo symbolizuje bezmocnosť ľudí proti vojne. V centre pozornosti tu stojí tragický osud Evy Hlavajovej, ktorú zvedie notár Okolický, čo nezostane bez následkov. Notár jej sľubuje, že vymôže z vojny jej muža. Druhá, časť románu má názov Adam Hlavaj. Pozornosť je tu sústredená na Evinho muža Adama, ktorý zbehne z frontu a ukrýva sa v okolí Ráztok. Dezertáciou sa lak búri proti vojne, jeho vzbura je individuálna. Keď sa dozvie o tragédii svojej ženy, hľadá vinníka . Spolu s nim na konci románu účtuje s notárom Okolnickým a vrchnosťou celá dedina. V centre románu stoja postavy, ktoré sa búria proti vojne a nespravodlivosti pánov, ich vzbura je živelná, pudová.

Takéto postavy sú napr. Ilčíčka, jej syn Štefan a Adam Hlavaj. Román má aj kolektívneho hrdinu - je to ľud Ráztok, ktorý hovorí a koná ako jedna postava, preto tento typ románu nazývame aj románom unaministickým (z lát. una anima = jedna duša), Adam Hlavaj je zároveň viacvýzuamová postava - predstavuje samého seba i ľud Ráztok.

Vplyv expresionizmu badať v tomto románe v stvárnení postáv - postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť). Autor často používa vnútorný monológ, dej je neraz prerušovaný lyrickými opismi prírody a opismi prudkých duševných stavov postáv. V lyrických opisoch využíva najmä metaforu a prirovnanie.

Voľné pokračovanie románu Živý bič zachytáva osudy Ráztok od 1. sv. vojny až po koniec 2. sv.

tags: #recepty #z #obdobia #vojny #slovensko