Uhorka: Všestranná zelenina pre zdravie a kuchyňu

Uhorka je zelenina patriaca do čeľade tekvicovitých, ktorá je obľúbená pre svoju osviežujúcu chuť a všestranné využitie v kuchyni. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty uhorky, od jej pestovania a nutričných hodnôt až po jej využitie v strave a pre zdravie.

Ako skvalitniť a zvýšiť úrodu šalátových uhoriek

Zelenina je súborné označenie rastlín alebo ich častí, ktoré sa surové alebo vhodne upravené uplatňujú vo výžive človeka. Uhorka, podobne ako cuketa, je teplomilná rastlina, ktorá sa delí na nakladačky a šalátové uhorky. Vzhľadom na to, že uhorky obsahujú množstvo vitamínov a minerálnych látok, je vhodné ich konzumovať za surova, aby sa zachovali ich cenné vlastnosti.

Zelenina obsahuje celulózu, pektín a lignín, ktoré sa označujú ako vlákniny. Lignín spôsobuje, že zelenina je chrumkavá. Niektorá zelenina obsahuje karotén, ktorý ju zafarbuje do červena, alebo betakarotén, provitamín vitamínu A. Mnohé druhy zeleniny je vhodné konzumovať so šupkou, pretože vitamín C sa často nachádza tesne pod ňou. Zelenina má protirakovinové účinky a niektoré druhy sa používajú na prifarbovanie potravín.

Druhy zeleniny

Existuje mnoho druhov zeleniny, ktoré sa líšia spôsobom pestovania a skladovateľnosťou. Z obchodného hľadiska sa zelenina delí podľa konzumovateľnej časti na:

Okopaniny: zemiaky, cukrová repa
Koreňová zelenina: mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, chren, reďkovka, cvikla
Listová zelenina: špenát, šalát, kôpor, petržlenová vňať
Hlúbová zelenina: kapusta, kel, karfiol, kaleráb, brokolica (cenný zdroj vitamínu C)
Cibuľová zelenina: cibuľa, cesnak, pór, pažítka (obsahuje fytocídne látky, ktoré ničia vírusy)
Plodová zelenina: paprika, paradajka, uhorka, tekvica, baklažán, melóny, cukina
Lahôdková zelenina: špargľa

Uhorka: charakteristika a odrody

Uhorka patrí medzi plodovú zeleninu a je známa svojou osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody. Existujú rôzne odrody uhoriek, ktoré sa delia na nakladačky a šalátové uhorky.

Pestovanie uhoriek

Uhorky sú náročné na teplo a vlahu, preto sa im najlepšie darí v teplých oblastiach. Pri pestovaní uhoriek je dôležité zabezpečiť im vhodné podmienky, ako sú:

Poloha: slnečné miesto chránené pred vetrom
Pôda: biologicky aktívna, hlinitopiesočnatá alebo piesočnatohlinitá, bohatá na organické hnojivá
Závlaha: pravidelná, najmä v období sucha
Teplota: optimálna teplota pre rast je okolo 20-25°C, teploty pod 10°C spôsobujú poruchy rastu

Technológia pestovania

V súčasnosti sa často pestujú F1 hybridy uhoriek, ktoré sú odolné voči chorobám a majú vysoké úrody. Hybridné kultivary sú citlivejšie na polohu, podnebie a pôdu. Pôdu pripravujeme podľa toho, akým spôsobom budeme uhorky pestovať. Ak pred uhorky použijeme predplodinu, pripravujeme pôdu už pre ňu. Môže to byť zelenina, ktorá ukončuje zber pred termínom výsevu uhoriek, ako je cibuľa vňaťová, reďkovka, šalát, špenát.

Osivo pred výsevom moríme a predklíčime. Na morenie používame práškové moridlo Hermal L 50, postup práce si prečítame v návode na obale. Osivo môžeme predklíčovať rôznym spôsobom, záhradkár si vyberie ten, ktorý mu najviac vyhovuje. Platí tu zásada, že osivo, musíme mať vo vlhkom a teplom prostredí a vysievame vtedy, keď sa klíčok iba objavil, zväčša na druhý deň. Na 100 m2 potrebujeme asi 20 g osiva.

Uhorky pestujeme buď z priameho výsevu, alebo z predpestovaných sadencov (i nakladačky). Termín výsevu sa riadi teplotou pôdy, ktorá má byť aspoň 15°C t. j. od polovice do konca mája. Pri predpestovaní sadencov začíname výsevom v druhej polovici apríla po dve semená do črepníkov s priemerom 80 mm, na slnečnom stanovišti s pestovateľskou teplotou 15 až 20°C. V polovici mája sú sadence vhodné na výsadbu na záhon. Spon výsevu i výsadby sa riadi spôsobom pestovania uhoriek. Vzdialenosť riadkov sa používa 0,8 až 1 m, v riadku 100 až 200 mm pri nakladačkách, 300 až 400 mm pri šalátových.

Uhorky môžeme pestovať buď ako samostatné, alebo s medziplodinou, ktorou môže byť zelenina ukončujúca zber pred zápojom uhorkových rastlín. Ako medziplodinu používame kukuricu alebo slnečnicu. ktoré vytvárajú dobrú mikroklímu a tvoria kulisu pred vetrom. Pri monokultúmom pestovaní sa osvedčilo záhony pod uhorky nastielať čiernou, prípadne bielou fóliou, šalátové uhorky môžeme pestovať pod nízkymi fóliovými krytmi, ktoré v júni strhneme.

Starým osvedčeným spôsobom je pestovanie uhoriek na lôžku: Princíp spočíva v tom, že vykopeme rigol, do ktorého natlačíme vrstvu maštaľného hnoja, prípadne slamy presypanej liadkom vápenatým a superfosfátom. Porast uhoriek po vzídení udržiavame nezaburinený s kyprou pôdou. Počas celej vegetácie dbáme na doplnkovú závlahu a prihnojovanie. Prvýkrát prihnojujeme liadkom po vytvorení 3 pravých listov, ďalšie prihnojovanie opakujeme každých 14 dní. Chemickú ochranu pred chorobami a škodcami robíme pri uhorkách veľmi opatrne, hlavne v období rodivosti. Zberáme pravidelne podľa dorastania plodov i v prípade, že sme porast chemicky ošetrili a plody sú nevhodné na konzum. Vtedy ich znehodnotíme a zakompostujeme. Prerastené plody totiž vysiľujú rastliny tvorbou semien, znižujú nakvitanie a tým tvorbu nových plodov.

Nutričné hodnoty a zloženie uhorky

Uhorky obsahujú draslík, vitamín C, vitamín K, mangán a fosfor, horčík, kyselinu pantotenovú a vitamín A. Majú nízku hladinu sodíka, cholesterolu a nasýtených tukov. Vďaka týmto látkam si posilníte imunitu a tiež vás zaiste poteší, že sa podieľajú na zlepšení kvality pleti. Vďaka obsahu vody, draslíka a magnézia pomáha uhorka proti opuchom, suchej, ale aj spálenej pokožke.

Využitie uhorky v strave a pre zdravie

Uhorky sú obľúbenou súčasťou šalátov a osviežujúcich nápojov. Vďaka svojmu zloženiu majú priaznivé účinky na zdravie:

Hydratácia: Uhorky obsahujú až 95% vody, čo z nich robí výborný zdroj hydratácie.
Detoxikácia: Pomáhajú vyplavovať z tela toxíny a znižujú hladinu kyseliny močovej.
Podpora trávenia: Vďaka obsahu vlákniny podporujú zdravé trávenie.
Zmiernenie opuchov: Draslík a horčík v uhorkách pomáhajú znižovať opuchy.
Zlepšenie kvality pleti: Vitamíny a minerály v uhorkách prispievajú k zdravšej a hydratovanej pleti.
Boj proti únave: Uhorky sú náhradou za kofeín, takže vždy, keď sa cítime unavení, poskytnú nám dostatok sacharidov a vitamínov B. Zmierňujú tiež napríklad pálenie záhy.
Pomoc pri bolestiach hlavy: Ak trpíte bolesťami hlavy uhorka vám môže pomôcť! Je to veľmi jednoduché, stačí ak budete jesť uhorky pred spaním. Uhorky sú totiž plné elektrolytov, vitamínov B a cukru, ktorý pomáha udržať rovnováhu v organizme.
Nízky obsah kalórií: Vďaka vysokému obsahu vody a nízkemu obsahu kalórií je skvelou potravinou pre tých, čo chcú niečo urobiť so svojou líniou.

Ďalšie využitie uhorky

Odpudzovanie škodcov: Plátky uhorky v hliníkovej nádobke môžu pomôcť zbaviť sa škodcov v záhrade.
Boj proti celulitíde: Potieranie postihnutých miest uhorkou môže pomôcť posilniť pokožku vďaka obsahu kolagénu.
Čistenie a leštenie: Uhorkou môžete natrieť topánky, aby boli lesklejšie, alebo ňou potrieť povrchy z nerezovej ocele, drezy a batérie. Tiež to môže odstrániť známky od pier, pasteliek a fíx.
Osviežovač vzduchu: Nakrájanú uhorku dajte do vriacej vody. Para má vďaka minerálom perfektné účinky.
Eliminácia zlého dychu: Dajte si plátok na jazyk a stlačte ho smerom k podnebiu. Látky, ktoré uhorka obsahuje budú eliminovať zlý zápach.

Konzervovanie uhoriek

Uhorky sa dajú konzervovať rôznymi spôsobmi, ako sú:

Mliečne kvasenie: príprava kvasených uhoriek (kvašákov)
Nakladanie do octu: príprava nakladaných uhoriek v sladkokyslom náleve
Mrazenie: uhorky sa môžu zmraziť, ale po rozmrazení strácajú svoju chrumkavosť

Význam ovocia a zeleniny

Ovocie a zelenina sú nevyhnutnou súčasťou našej stravy, lebo obsahujú cenné vitamíny (A, C, E, K, …) a minerálne látky (Fe, Ca, Pb, …). Ako ovocie tak i zelenina podliehajú skaze, a preto ich musíme starostlivo preberať a skladovať.

Zloženie ovocia a zeleniny

Podstatnú časť ovocia tvorí voda (70 - 95 %). Okrem vody ovocie obsahuje organické kyseliny, sacharidy, dusíkaté látky, celulózu, pektínové látky, minerálne látky, vitamíny a látky aromatické a chuťové.

Organické kyseliny: jablčná kyselina, citrónová kyselina, vínna kyselina, kyselina mliečna a kyselina salicilová
Sacharidy: glukóza a fruktóza
Celulóza: stavebný materiál bunkových stien ovocia
Pektínové látky: protopektín
Aromatické a chuťové látky: rôzne silice a glykopidy
Trieslovina: amygdalín (nachádza sa v kôstkach ovocia)

Zelenina obsahuje: vodu (25 - 95 %), bielkoviny (4 %), sacharidy (2 - 25 %) + škrob a celulóza, tuk (0,1 - 1 %). Z minerálnych látok obsahuje najmä železo, vápnik, draslík, horčík, sodík, fosfor, jód (Fe, Ca, K, Mg, Na, P, Cu, F, I). Zelenina obsahuje tieto vitamíny: C, A, B, K.

Skladovanie ovocia a zeleniny

Pri skladovaní ovocia a zeleniny prebiehajú v tovaroch rôzne biochemické procesy. Tieto však možno obmedziť a tým predĺžiť úžitkovú hodnotu tovaru správnym skladovaním. Hlavné podmienky skladovania ovocia a zeleniny sú dodržať teplotu a relatívnu vlhkosť v skladových priestoroch. Odporúčaná teplota je 0 - 1 °C (pre zemiaky 1 - 2 °C). Odporúčaná relatívna vlhkosť je 85 - 90 % (pri cibuľovej zelenine 70 %). V globále nesmie byť teplota iná ako 0 - 5 °C. Skladovacie priestory sa musia pravidelne vetrať. Produkty sa musia kontrolovať a preberať.

Konzervovanie ovocia a zeleniny

Sterilizácia: (80°C, 15-20 min.) - celé kusy alebo drobno pokrájané kúsky zeleniny zaliate slaným, kyslým alebo sladkokyslým nálevom, ochutené koreninami a sterilizované v kovových alebo sklenených obaloch.

Mliečne kvasenie: konzervujeme uhorky, kapustu, zeler, repu, fenykel, kaleráb, karfiol či paprika.

Sušenie: sušená zelenina je nadrobno pokrájaná, zbavená vody (jej obsah môže byť max. 12%).

Zmrazovanie: celé alebo pokrájané plody (mrkva, hrášok, kukurica), ktoré sa zmrazujú pri teplote -36°C a v obchode sa udržuje v teplote -18°C. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania úžitkovej hodnoty tovaru najvhodnejším spôsobom konzervovania zeleniny.

Marmeláda: tiež môže byť vo forme, marmelády z 2 druhov ovocia - z jabĺk a z niektorého druhu tzv. ušľachtilého ovocia (čerešne, čučoriedky, jahody …) pomer - 1:1 . Marmeládová zmes je vyrobená z 80% jablčného pretlaku, 10% pretlaku ušľachtilého ovocia a 10% pretlaku prísadového ovocia. Prísadové ovocie: egreše, hrozno, dule, lingroty, slivy a pod. Má mať tuhú konzistenciu. Dá sa krájať nožom.

Džem: je výrobok pripravený povarením jedného druhu ovocia, čerstvého alebo mrazeného, zvareného s cukrom do rôsolovitej konzistencie.

Lekvár: je výrobok pripravený zahusťovaním hrubo pasírovaného pretlaku s cukrom. Konzistencia má byť polotuhá až tuhá. To je hlavný rozdiel medzi džemom a lekvárom.

Ovocná šťava: je tekutina bez usadenín. Výnimku tvoria šťavy s citrusových plodov, ktoré môžu obsahovať zvyšky dužiny.

Ovocný pretlak: je sterilizovaný výrobok, ktorý obsahuje prepasírované, rozvarené ovocie, obyčajne s malým prídavkom cukru. Má kašovitú konzistenciu.

Zmrazené ovocie: podobne ako zelenina - celé alebo pokrájané plody (čučoriedky, maliny, jahody), ktoré sa zmrazujú pri teplote -36°C a v obchode sa udržuje v teplote -18°C. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania úžitkovej hodnoty tovaru najvhodnejším spôsobom konzervovania ovocia.

Lyofilizácia: predstavuje proces odparenia (odstránenia) vody zo zamrznutých (zmrazených) produktov (ovocia). Používa sublimačný efekt - odstránením vody z potraviny sa zabraňuje nárastu baktérií. Vo finálnom produkte je už obsah vody veľmi nízky, čo vedie k prirodzenému spôsobu konzervovania.

tags: #uhorka #zelenina #referát