Reprezentačné Výdavky, Oběd a Daňové Hľadisko na Slovensku
Mnoho daňových subjektov a daňových poradcov sa stretáva s otázkou, ako správne zaúčtovať niektoré typy výdavkov, najmä tie, ktoré nie sú priamo definované v zákone o dani z príjmov. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty obedov s klientmi a ďalšie súvisiace výdavky na Slovensku, s cieľom poskytnúť jasný a štruktúrovaný prehľad o tom, čo je daňovo uznateľné a čo nie.
Všeobecné Zásady Daňovej Uznateľnosti
Vo všeobecnosti platí, že univerzálnym daňovým výdavkom je taký výdavok (náklad), ktorý bol preukázateľne vynaložený, riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu a jednoznačne súvisí s predmetom zdaniteľného príjmu. Musí ísť o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Najfrekventovanejším problémom je rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt, iné daňový poradca a iné daňová kontrola.
Daňové a Nedaňové Výdavky
Podnikatelia si môžu znížiť svoj základ dane o daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje aj daňovo neuznateľné náklady. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma kategóriami, aby ste optimalizovali svoju daňovú povinnosť.
Pracovný Obed a Jeho Daňová Uznateľnosť
Náklady na reprezentačné účely, ako sú útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje), patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, konkrétne do ustanovenia § 21 zákona č. 595/2003 Z. z.
Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. Ak firma dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru - je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok. Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemusel podariť.
Stravné ako daňový výdavok
V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.
Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad. Živnostník ďalej nemá nárok na stravné za každý deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň.
SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 3,74 EUR na deň. Aktuálne v paušálnej sume bez dokladovania, no iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ.
Príspevok na stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie počas pracovnej zmeny, ak vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancov napríklad prostredníctvom gastrolístkov alebo priamo v prevádzke zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.
Alternatívne možnosti zníženia daňovej povinnosti
Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či si pri podávaní daňového priznania uplatní takzvané paušálne alebo skutočné výdavky. Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba SZČO vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %.
Ďalšie daňovo uznateľné výdavky
Osobné auto a cestovné náhrady
V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady. Ak podnikateľ nejazdí veľa, môže si v nákladoch uplatniť iba občasné používanie súkromného auta. Uplatní si náhrady za spotrebované pohonné hmoty, náhrady za každý prejazdený kilometer 0,227 EUR a aj paušálne stravné. Auto však môže zaradiť do podnikania ako firemné (tj zaradiť ho do obchodného majetku) a uplatniť si aj ostatné náklady súvisiace s automobilom. Buď v 100%-nej výške (na základe podrobnej evidencie jázd) alebo vo forme 80%-ného paušálu, keď si do nákladov uplatní iba 80% z každého nákupu súvisiaceho s automobilom prípadne kombinovane, jazdy však v druhom a treťom prípade evidovať nemusí.
Reklama a darčekové predmety
Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína. Fľaše vína ako darčekové predmety klientom do 17 eur za kus sú však daňovo uznaným výdavkom max. do 5% základu dane v daňovom priznaní. Medzi reklamné predmety patria perá, ceruzky, hrnčeky, kalkulačky, kalendáre, tričká, dáždniky a podobné predmety.
Nájomné a domáca kancelária
Nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom, rovnako ako aj výdavky na telefóny či internet. Zložitejšia situácia je v prípade domácej kancelárie podnikateľa - zákony žiadny postup neuvádzajú, na základe interného predpisu a prepočtu však SZČO môže dostať náklady za domácu kanceláriu do svojich podnikateľských nákladov. Časť z nákladov na internet, elektrickú energiu či vybavenie domácej kancelárie áno, určite však nie vodu v kúpeľni.
Pracovná cesta
Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať, napríklad vybavovať zákazky či zháňať klientov, pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom. Patria sem náklady spojené napríklad s letenkou, ubytovaním a mnohými ďalšími výdavkami. Náklad podnikateľa tvorí principiálne najmä paušálne stravné na každý deň pracovnej cesty (v závislosti od počtu hodín jej trvania), náklad za ubytovanie a cestovné (či už verejným dopravným prostriedkom alebo súkromným automobilom spoločníka/konateľa/zamestnanca).
Špecifické Situácie a Ich Daňové Posúdenie
Pracovné cesty a ich daňová uznateľnosť
Ak konzultačno-poradenská firma vykonáva veľa pracovných ciest, nie vždy je akvizícia potenciálnych investorov úspešná. Rozhodujúcim kritériom je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty. Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla. Z podstaty účtovníctva i zmyslu základu dane pri dani z príjmov je evidentné, že výnosy a náklady (v režime podvojného účtovníctva) alebo príjmy a výdavky (v režime jednoduchého účtovníctva) je nutné v danom prípade vnímať, chápať a kvalifikovať ako množinu tejto nákladovej položky spolu.
Pobyt obchodného partnera a daňové hľadisko
Ak firma dostane návštevu obchodného partnera a zaplatí výdavky za jeho hotelový pobyt, nejde o daňový výdavok uznateľný podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Určitú malú šancu a rámcový predpoklad uznania takéhoto postupu za výdavok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov by sme videli v dôslednej rekvalifikácii - zmene názvu a titulu u predmetnej nákladovej položky. Odlíšiť časť nákladov za „reprezentačné“ ako nedaňový výdavok od časti „nájom rokovacích priestorov v hoteli v rámci prenájmu obchodného salóna“ ako daňový výdavok.
Lobbing a daňová uznateľnosť
V prípade presnej formulácie „náklady lobbingu“ na faktúre vždy čo najpresnejšie opísať, čoho presne a kedy sa týkali a podporiť to masou dôkazov, lebo daňová kontrola sa k tejto forme výdavku bude stavať zásadne apaticky a antagonisticky. Podporte svoj názor aspoň dvoma expertízami na tento pojem alebo priamo zmluvou (dohodou) o lobbingu, kde dôslednou právnou formuláciou vylúčite možnosť pojmovej zámeny so sprostredkovateľskou činnosťou. Buďte však pripravení, že pri aplikácii termínu lobbing platia v SR skôr negativistické nálady.
Čistiace služby a daňové výdavky
Domnievame sa, že vždy si do daňových výdavkov môže daňový subjekt nárokovať, zaradiť a neskôr pri možnom spore s daňovou kontrolou aj obhájiť akékoľvek druhy výdavkov (nákladov) za priame (napr. upratovanie) i nepriame (napr. technické služby na čistiaci cieľ. V danom prípade si však môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť aj účty za primerane nevyhnutné čistiace náradie a prostriedky.
Bezpečnostné služby a ich daňová uznateľnosť
V danom prípade je predpoklad, že daňová kontrola bude skúmať presné dôvody, prečo sa tradičné trhové komerčné aktivity firmy, ak sú na legitímnej báze, nezaobídu aj bez služby v štýle security. Hrana zákona by mohla v danom prípade pôsobiť kontroverzne a polemicky v tom, aby bol jasne a nespochybniteľne preukázaný dôvod a účel platieb za ochranu.
Klimatizácia a daňové hľadisko
Vybavenie kancelárie klimatizáciou môže byť vnímané ako nutný výdavok, alebo skôr ako luxusná nepotrebnosť. Dobre vetraná miestnosť je nutná nielen kvôli ľahkému dýchaniu a prevencii voči ochoreniu (napr. pre odstránenie baktérií, bacilov a prašnosti a roztočov v ovzduší), ale aj kvôli kvalitnému okysličovaniu mozgu a podpore aktívneho, invenčného a kreatívneho myslenia.
Výdavky na Reprezentáciu z Pohľadu Dane z Príjmov a DPH
Ako sa posudzujú výdavky (náklady) na reprezentáciu z pohľadu dane z príjmov a DPH?
Z hľadiska dane z príjmov výdavky (náklady) na reprezentáciu sú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nedaňové, t. j. nie sú daňovo uznateľné.
Zákon o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH sa uvádza, že platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely reprezentácie. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje napr. na obchodné rokovania s obchodnými partnermi, teambuilding a pod.
Reklamné predmety
Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky. Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.
Podnikatelia (platitelia DPH) môžu bezodplatne poskytnúť obchodné vzorky. Zákon však stanovuje podmienku, aby skutočne šlo o primerané obchodné vzorky. Primeranosť posudzuje každý podnikateľ individuálne, zohľadňuje najmä obvyklú cenu.
Dôležité je vedieť, že pri darčekových košoch, kde je viacero položiek, sa nesleduje cena za položku, ale za celý darčekový kôš. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa.
Príklad
Spoločnosť nakúpila 60 kusov dresov v cene 15,50 eur bez DPH za kus a šortky v cene 12,50 eur bez DPH za kus. Ak je cena za futbalový set (dres + šortky) 28 eur bez DPH, spoločnosť si nemôže uplatniť odpočet DPH.
Alkohol
Alkoholický nápoj je definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. ako pivo, víno a ovocné víno, ostatné fermentované nápoje a medziprodukty. Víno zahŕňa tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj, šumivý fermentovaný nápoj, teda všetky druhy tichého vína aj šampanské. V prípade nákupu tvrdého alkoholu, resp. iného alkoholu, ako vymedzuje § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ide vždy o nedaňový výdavok, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.
Špecifické Prípady a Ich Daňové Posúdenie
Káva, obed a alkohol
Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Vo všeobecnosti platí, že ide o výdavky podnikateľa na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. ide o nedaňové výdavky. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok).
Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.
Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou.
Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.
Pracovné cesty
Konzultačno-poradenská firma podniká aj v investičnom poradenstve a v tej súvislosti vykonáva časť jej konzultantov aj veľa pracovných ciest nielen autom doma, ale i v zahraničí. Nie vždy je ich akvizícia potenciálnych investorov - získavaných klientov, úspešná. To znamená, že nie vždy sa zakončí kontraktom, a teda aj zdaniteľným príjmom. Firma má dilemu v tom, či všetky náklady na pracovné cesty, t. j. aj vrátane týchto z hľadiska obchodu neúspešných, a teda ekonomicky neefektívnych, sú daňovo uznateľné? Je možné ich zaradiť medzi daňové výdavky pre účel zníženia dane z príjmov? V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie či boli pracovníci pri ceste na rokovaní úspešní, ale či cestu skutočne aj vykonali). Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla.
Pobyt obchodného partnera
Firma dostala návštevu bohatého klienta, ktorý prišiel k nej na 2-dňové rokovanie, lebo prejavil záujem stať sa jedným z kľúčových odberateľov jej výrobkov určených na export do zahraničia. Tento obchodný partner bol zo Španielska a rokovanie i pobyt sa konal v SR v hlavnom meste. Môže firma za obchodných partnerov zo Španielska zaplatiť výdavky za hotelový dvojdňový kompletný účet za pobyt (strava, nocľah, parkovné, telefóny z hotela) v Bratislave, ktoré musela pre úspech kontraktu vynaložiť z daňového hľadiska? Výška sumy a priori nerozhoduje, kľúčový je charakter nákladu (výdavku). Preto predpokladáme, že nejde o daňový výdavok uznateľný podľa § 19 zákona č. 595/20...
tags: #reprezentačné #výdavky #obed #daňové #hľadisko
