Roľnícka Nedeľa: Zvyky a Tradície na Slovensku

Slnovrat v spojení s novým rokom bol z hľadiska duchovnej kultúry najvýznamnejším obdobím celého roka. Príkazy a zákazy, ktoré sa k nemu viazali, boli síce iracionálne, no z praktického hľadiska pôsobili pozitívne.

Povery a obrady nadobúdali počas historického vývoja rôznu podobu. V každej krajine sa do popredia dostavali iné zvyklosti. Preto najprv si zovšeobecníme „povery“, ktoré boli spojené s týmto sviatkom Vianoc . Verilo sa, že ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bude hynúť dobytok, ak šaty, do roka zomrie ten, komu patria.

Pečenie sladkých dobrôt pretrvalo dodnes. V minulosti pieklo sa počas štedrého dňa, muselo sa dopiecť do východu Slnka. V priebehu pečenia si gazdiná očistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znášali. Štedrovečerná večera sa mohla začať, až keď vyšla prvá hviezda.

Iné - slama na znak narodenia Ježiša Krista, peniaze sa dávali pod obrus stola - symbolika budúceho, bohatého roku, pod stôl sa kládla sekera - symbol „tuhého“ zdravia. Cez Štedrý večer začínali domácnosti navštevovať aj jasličkári. Počas štedrého dňa sa v lavóry, ktorom bola naliata voda, umývali peniaze a čečina.

Trojkráľové Zvyky

Dnes - 6. januára, slávime sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov. Patrí k najstarším kresťanským sviatkom, ktorý sa oslavuje už od tretieho storočia. Veriaci z celého sveta si pripomínajú príchod troch kráľov z východu, ktorých viedla božia hviezda, aby sa poklonili čerstvo narodenému Božiemu synovi - Ježišovi v Betleheme a priniesli mu dary: zlato kadidlo a myrhu.

V katolíckych kostoloch na Slovensku je počas slávnostných omší zvykom, že kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymián. Príchodom Troch kráľov zároveň končí vianočné obdobie a začínajú sa fašiangy. Kedysi bol tento sviatok spojený s dňom krstu Ježiša v rieke Jordán, ale od roku 1969 sa oslavuje zvlášť. Z liturgického hľadiska je teda koniec Vianoc až na druhú nedeľu v januári na Krst Krista Pána.

Najznámejšie sú „trojkráľové obchôdzky“, počas ktorých najmä mladí chlapci obchádzajú domácnosti, zahalení do dlhých bielych košelí a na hlavách majú položené korunky. V každej domácnosti následne predvádzajú imitáciu návštevy troch mudrcov pri Ježišovom narodení. Na viacerých miestach, najmä na vidieku, sa tieto tradície zachovali dodnes.

V minulosti sa na sviatok Troch kráľov obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, odymili kadidlom a dvere označovali iniciálami G+m+B (Gašpar-Melichar-Baltazár) a letopočtom. S týmto dňom sa ale spájajú aj ľudové zvyky. Napríklad dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Na Trojkráľový večer sa zasa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili všetci rovnako dlhú sviečku. Čo koho čaká, sa dozvedali aj tak, že si pripravili sedem hrnčekov, ktorými priklopili rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká.

Fašiangy a Ich Tradície

Po sviatku Troch kráľov sa začínajú fašiangy. Tradícia fašiangových zvykov siaha do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Zlučuje v sebe mnoho obyčajov, ktoré súviseli pravdepodobne s vyháňaním zimy, smrti a príchodom jari. Fašiangové radovánky majú v rôznych oblastiach Slovenska iný zvykový charakter. Podstatou sú však veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu, nahováračky a svadby.

Najdôležitejšou časťou fašiangov, do ktorej sa kumulovalo i najviac obradných a zvykoslovných úkonov, boli takzvané „ostatky“, posledné tri dni pred Popolcovou stredou. Na väčšine Slovenska bolo na dedinách zvykom v poslednú fašiangovú nedeľu chodiť „fašiangovať“ z domu do domu. Na tieto obchôdzky, ktoré mali v jednotlivých regiónoch a lokalitách zvykovú, ritualizovanú podobu, chodili v sprievode väčšinou mladí ľudia, oblečení v rôznych maskách zvierat a aj znetvorených mužov a žien.

Nosili ražeň, na ktorý im napichávali kusy mäsa, slaninu, šunku a klobásy a do košov ukladali koláče, vajíčka a peniaze. Tradične sa ponúkalo vyprážané pečivo, ako šišky či fánky, niekde nazývané i krapne alebo pampúchy. V niekoľkých obciach nášho regiónu sa počas fašiangov zvyklo chodiť „Pod šable“.

Ako uvádza na svojej webovej stránke obec Moravany nad Váhom: „Dospelá mládež s hudobníkmi v karnevalovom sprievode známom ako chodenie „Pod šable“, navštevovali domy, kde mali dievčence a pokračovali v zábave v miestnom hostinci. Atmosféra fašiangov sa preniesla do každej domácnosti. Gazdinky už od soboty smažili šišky, fánky a varili údené mäso. Po dedine znel spev „Už sa fašiang kráci, už sa nenavráci, staré dievky plačú, že sa nevyskáču“.

Fašiangy, obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, boli časom, v ktorom sa moravianske dievky a mládenci najčastejšie vydávali a ženili. Najviac veselosti sa sústreďovalo do posledných fašiangových dní.

V Chtelnici sa tento regionálny zvyk ujal asi najsilnejšie a dodržiavajú ho dodnes. „Pre chtelnické fašiangy je typické, podložené stáročnou tradíciou s menšími obmenami podnes živé chodenie „POD ŠABLE“. Vznik tejto tradície treba hľadať už v 17.storočí, v období protitureckých bojov i stavovských protihabsburských povstaní.

V dávnejšej minulosti hlavnú organizátorskú funkciu v sprievodoch mal na fašiangy mládenecký richtár, obyčajne najstarší syn zámožnej rodiny. V sprievode jeden z mládencov nosil šabľu, na ktorú po domoch nastokli slaninu alebo šunku. V súčasnosti je forma chodenia POD ŠABLE je trocha iná.

V nedeľu popoludní sa vybraná a vycvičená skupina mládencov-šabľovníkov v rovnakom ustrojení zhromaždí spolu dychovkou na námestí. Na čele 12-členej skupiny mládencov je hajdúch (niekedy aj husár) v špeciálnom ustrojení, s červeným dolománom na hlave, so zastoknutým dlhým pierkom, na boku opásaný šabľou, prípadne i s pripevneným príležitostným žartovným textom ako pozvánkou pre verejnosť na fašiangy.

K sprievodu patrí nevyhnutne i richtár, vlastne vedúci organizátor. Úlohou hajdúcha je dopredu ponavštevovať dom od domu, v každom s vtipnou veršovačkou spojí obligátnu otázku „RÁČITE BYT VESELÍ?“ Samozrejme odpoveď domáceho gazdu je najčastejšie kladná, načo celý sprievod šabľovníkov s hudbou zastaví pred domom, hudba zahrá úvodnú melódiu piesne Pod šable, pod šable resp. Fašiangy, fašiangy, pričom skupina mládencov s trsteničkami, čiže šabľami nad hlavou v kruhu zatancuje zaužívaný špeciálny tanec spojený s výskaním.

Záznamy z piešťanskej kroniky naznačujú, že už v medzivojnovom období sa obyvatelia mesta počas fašiangov zabávali skôr formou plesov. Chodenie masiek alebo šabľovníkov od domu k domu bolo skôr zriedkavé. „Neni týždňa, v ktorom by nebol usporiadaný ples, plesy sú hojne navštevované a panuje veselá nálada,“ píše kronikár o fašiangoch v roku 1936. Fašiangový kalendár podľa neho obsahuje množstvo podujatí. Okrem iných „…ples v Royali, v ten samý deň v kaviarni Lipa, zábava Stráže slobody.“

Podobné podujatia organizovali aj Sokol, Spadafora šermírsky spolok, Kúpelní zamestnanci, Roľnícka mládež, Živena. Pre obyvateľov starých Piešťan boli v tej dobe typické zábavy „v šenku“. Ženy i muži oblečení v krojoch prinášali do hostincov vlastné víno, pálenku a samozrejme fašiangové dobroty - šišky, fánky, makovníky a orechovníky. Tieto spoločenské udalosti boli dôležité najmä pre mladých ľudí, ktorí boli súci na vydaj alebo ženbu.

Termín konca fašiangov, kedy sa pochováva basa na znak ukončenia zábavy a začiatku 40-dňového pôstu, je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou. Obdobie pôstu v 4. storočí zaviedla cirkev, aby eliminovala pohanské zvyky. Náboženský význam Popolcovej stredy, ktorá je začiatkom pôstneho obdobia, spočíva v prijatí popolca, teda znamenia kríža popolom na čelo, na znak pokánia hriešneho človeka a začína sa ním príprava na veľkonočné sviatky.

Veľká Noc a Jej Oslavy

Veľká noc sa v roku 2026 začína 02. apríla (Zeleným štvrtkom) a končí 06. apríla (Veľkonočným pondelkom). Pre kresťanov ide o najvýznamnejší sviatok, počas ktorého si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Aj keď sa význam Veľkej noci môže pre rôzne skupiny ľudí líšiť (čo dobre ilustrujú rozličné tradície, symboly aj spôsoby, ako tieto dni trávime a slávime), ich termín každoročne pripadá na dátum, ktorý je blízko jarnej rovnodennosti.

Prvá časť názvu napovedá, že ide o veľmi dôležitý kresťanský sviatok - veľká. Ide o pohyblivý sviatok. Znamená to, že nemá pevne stanovený dátum. Termín sa každý rok mení. Medzi jednotlivými rokmi môže byť dosť výrazný rozdiel, pokojne aj o viac ako jeden mesiac. Pre stanovenie dátumu je rozhodujúci termín prvého splnu po jarnej rovnodennosti.

Mnoho rodín si dáva záležať na správnej veľkonočnej príprave. Základom je mať doma upratané a vyzdobené. Na Zelený štvrtok sa obyčajne piekli tzv. Judáše z kysnutého cesta. Pripomínať by svojim tvarom mali povraz, na ktorom sa obesil biblický Judáš. Často sa na vrch pridáva med. Typickým jedlom, ktoré sprevádzalo celé veľkonočné sviatky, bol mazanec. Symbolizuje slnko a pečie sa z rovnakého cesta ako vianočka.

Mazanec pôvodne vôbec nebol sladký. Základnými surovinami bol strúhaný syr a veľa vajec - aby bol krásne žltý. Dnes je najčastejšie plnený tvarohom, pretože tvaroh bol u Slovanov obradné jedlo. Rovnakou obradnou surovinou boli aj vajcia. Tie boli symbolom nového života a plodnosti. Preto sa na Veľkú noc pravidelne jedli - ako uvarené, či vo forme praženice. Na východnom Slovensku je dodnes podávaný sirek. Ponúka sa na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny, a potom na ďalší deň mládencom, ktorí prídu polievať.

Veľkonočný baránok - prastarý veľkonočný pokrm. Pre mnohých predstavoval nový život - mláďatá, ktoré sa na jar rodia. Pôvodne sa hojne konzumovalo baranie mäso. Keď ale nastalo chudobnejšie obdobie, bol mäsový baránok nahradený sladkou formou - ako ho poznáme dnes. Býva upečený z bábovkového cesta a zdobí sa cukrom, čokoládou alebo jarnou zelenou vetvičkou. Na krk sa mu uviaže farebná stuha alebo rolnička.

Vzhľadom na dlhší pôst sa všetci tešia na mäso. Preto k tradícií patrí pečené jahňa alebo kozľa. K Veľkej noci sa viaže množstvo zvykov a tradícií. Niektoré zostali v našich rodinách dodnes, iné nájdeme už iba na pár slovenských dedinách. Poďme si ale Veľkú noc prejsť celú.

Malé rapkáče do ruky, ale aj veľké nástroje (ktoré vozili na traktoroch) nahrádzali zvony, ktoré po omši na Zelený štvrtok odleteli do Ríma - kvôli požehnaniu od pápeža - a vracali sa až v Bielu sobotu. Rapkáče na mnohých miestach ale slúžili aj na vyháňanie Judáša Iškariotského, ktorý zradil Ježiša Krista za 30 strieborných. Od štvrtku do soboty obchádzali chlapci s rapkáčmi dedinu a modlili sa u každého kríža. Na Veľký piatok sa k tomu pridalo koledovanie od domu k domu, za čo získavali vajíčka alebo malé sladkosti. Zvuk rapkáčov mal z domov vyhnať všetko zlo.

Vajcia sú už odpradávna symbolom plodnosti a nového života. Už v starovekom Egypte ľudia zdobili vaječné škrupiny. Vhodnejšie sú biele vajíčka (nie hnedé). Žltú farbu získate použitím kari korenia, mletej kurkumy alebo šafránu. Na červeno sa vajíčka zafarbia, keď ich povaríte spolu s červenými cibuľovými šupkami. Modrú až fialovú vajíčkam dodá baza, čucoriedky alebo aj červené víno. Pekná hnedá vznikne vďaka namočeniu do kávy. Zafarbené vajíčka nechajte uschnúť.

S ktorými chlapci chodia na Veľkonočný pondelok koledovať a šibať dievčatá má aj dnes pomerne silnú tradíciu. Korbáč sa ručne pletie z vŕbového prútia a mal by byť čo najkrajší - pokojne aj z 12-tich prútov. Spôsob pletenia sa región od regiónu líši. Korbáč sa na konci zdobí stužkami a je symbolom jarnej prírody. Jeho dotyk vraj prináša silu, krásu a omladzuje. Rovnaký účinok má podľa povery aj studená voda. Pri šibaní sa recitovali riekanky - platilo, že šibať sa mohlo iba po dobu recitovania. Táto tradícia je populárna dodnes. A možno ste nevedeli, ale pôvodne bola rozšírená iba na západom Slovensku. Na strednej a východnej časti našej krajiny nosili chlapi vedrá vody, prípade dievčatá kúpali v potoku.

Po kúpačke / šibačke chlapcov pohostili pálenkou, koláčmi, vajíčkami a šunkou. V minulosti bolo šibanie vyjadrenie náklonnosti. Dievčatá sa chlapcom odmeňovali farebnými stužkami, ktoré sa viazali na korbáč. O tomto zvyku existujú záznamy už zo 14. storočia. Zvyk mal poriadne prebrať ospalcov a lenivcov už hneď skoro ráno. Vodou sa voľakedy polievali aj hospodárske zvieratá - ľudia verili, že im to dodá silu.

K šibačke neodmysliteľne patria pekné riekanky. kus koláča od korbáča. aby bolo dosť. môj korbáčik nemá chyby. Sviatky oslavy Veľkej noci sa v cirkvi objavili veľmi skoro. Prvú zmienku nachádzame v homíniu O Pasche Melitona Sardského, v 2. storočí nášho letopočtu.

Zaujímavosťou je, že počiatočné tradície sa postupne predlžovali / rozširovali. Napríklad obrad tzv. Sypania popola na hlavu bol na začiatku určený iba pre najväčších hriešnikov. Alebo pôst - ten bol pôvodne dlhý iba jeden - dva dni pred krstom a dva až tri dni pred Veľkou nocou. A práve tento 40 - dňový pôst je začiatkom príprav na Veľkú noc. Začína sa tzv. Popolcovou stredou, čo je vždy streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Pre kresťanov je dňom najprísnejšieho pôstu, kedy sa zdržiavajú mäsových pokrmov.

Niekedy označovaný aj ako Svätý týždeň. Pašiový týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí na Boží hod veľkonočný. Pomenovanie získal vďaka pašiám, čo je tradičné biblické rozprávanie zaznamenávané apoštolmi, ktoré hovorí o živote a utrpení Ježiša Krista. Názvy jednotlivých dní odkazujú na udalosti, ktoré sa stali a súvisia aj so zvykmi, ktoré by sa v tieto dni mali dodržiavať. Kvetná nedeľa je šiesta (posledná) pôstna nedeľa. Veriaci si pripomínajú Kristov príchod do Jeruzalema, často prostredníctvom sprievodu. Kostoly sa tradične zdobili modrými látkami.

Deň, ktorý býval venovaný dôkladnému uprataniu domácnosti. Umývali sa okná, čistili podlahy. Niektorí ľudia dokonca bielili steny. Niekedy je označovaný aj ako žltý, pretože vyjadroval túžbu po slnečnom počasí. Posledný deň, kedy zvonia kostolné zvony. Jedna tradícia hovorí, že až do Bielej soboty odleteli do Ríma. Iná povera pramení v dávnej obave, že ak by duše mŕtvych prišli do kontaktu so zvonmi, stratili by zvony svoju zázračnú moc. Voľakedy ľudia verili, že dokážu zahnať zlé sily, ale napríklad aj búrku. Na mnohých dedinách preto dodnes počuť namiesto zvonov rôzne rapkáče.

Typická je konzumácia zelených pokrmov. Začína sa pôst pašiového týždňa. Deň prísneho pôstu, pripomienka ukrižovania Ježiša Krista. Koniec pôstu, vymetanie domu novou metlou, návrat zvonov z Ríma. Domácnosti rozvoniavajú mäsom a údeninami, ktoré sa pripravujú na Veľkonočnú nedeľu. Jedlo sa pripravuje do prútených košíkov, aby sa dalo odniesť na posvätenie. Je najväčším sviatkom roka. Oslava Kristovho vzkriesenia a nanebovstúpenia. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa v tento deň nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Všetko potrebné sa muselo nachystať vopred. Obradové jedlá sa pripravili a zobrali na svätú omšu, kde sa svätili.

Stolovanie počas Veľkonočnej nedele je slávnostné, pripomína Štedrú večeru. Deň venovaný koledovaniu. Dnes na Slovensku zostalo najmä hodovanie, polievanie a korbáče. Veľkonočný pondelok v našej krajine je dňom šibačky. Originálne sú ale aj spôsoby, ako Veľkú noc slávia v zahraničí.

Mnoho z nás Veľkú noc dnes vníma aj mimo týchto tradícií. Skôr ako príležitosť využiť čas napríklad pre seba. Stihnúť veci, na ktoré cez rok nie je čas alebo si zaviesť tradície, ktoré možno nebudú typicky slovenské, ale budú vaše. Stráviť celé sviatky bez počítača, mobilu a televízora. Vytriediť šatník a veci zo skriniek a šuplíkov. Rodinná tradícia - nebojte sa zaviesť jedinečné rodinné tradície.

Z prieskumu agentúry Go4insight, ktorý bol realizovaný na vzorke 1 000 Slovákov vyplynulo, že Veľká noc je pre polovicu Slovákov primárne náboženský sviatok. Nech už patríte do ktorejkoľvek zo skupín, vďaka Veľkej noci všetci získavame predĺžený víkend. Voľno v práci, prázdniny v škole = ideálna príležitosť niekam vyraziť na kratšiu dovolenku. Letenky do zahraničia bývajú v tomto období drahé, preto je super riešením vyraziť na spoznávanie Slovenska.

V Tatrách si s najvyššou pravdepodobnosťou dobre zalyžujete aj počas veľkonočných sviatkov. Je to posledná možnosť využiť končiacu lyžiarsku sezónu. Jarné počasie vás bude lákať, aby ste vyrazili do prírody. Buď na jednodenný výlet alebo aj na celé sviatky. Navštíviť napríklad môžete Sitno pri Banskej Štiavnici, Slovenský raj, pekné túry ponúka aj Západné Slovensko. Najlepšie v niektorom zo známych kúpeľných miest ako Bardejov, Piešťany alebo Turčianske Teplice. Z tohto si môžete urobiť aj rodinnú výzvu. Že každý rok spoznáte iné slovenské mesto. Vyraziť môžete na jednodenný výlet alebo kratšiu dovolenku. Na začiatok vám odporúčame mestá ako Trenčín, Levoča, Košice, Kremnica alebo Banská Štiavnica.

Voľné dni môžete využiť aj spoznávaním našich tradícií. Buď návštevou múzea alebo špeciálnych výstav, trhov a podujatí. Mnohé z akcií budú veľkým zážitkom aj pre deti. Veľká noc v národnom žrebčíne, Topoľčianky - poteší sa každý milovník koní. Program je oživený prezentáciou o národnom žrebčíne. Veľkonočná jazda električkou, Trenčianske Teplice - vždy na veľkonočnú nedeľu si môžete užiť sviatočné jazdy električiek. Pozrieť si môžete aj expozíciu vozidiel, koľajiska a historických artefaktov v električkovom depe. Veľká noc na hrade Modrý kameň, okres Veľký Krtíš - počas špeciálnych prehliadok sa dozviete aj o histórii a tradíciách Veľkej noci. V tvorivej dielni sa naučíte upliesť korbáč alebo vyzdobiť kraslicu rôznymi technikami. Pre malých návštevníkov nesmie chýbať jarná pátračka so sladkou odmenou. Veľká noc na hrade Beckov - dlhoročná tradícia osláv Veľkej noci na hrade zahŕňa tvorivé dielne, pátranie po vajíčkach, súťažné aktivity ako meranie síl s hradnými zbrojnošmi, workshop paličkovej čipky, pletenia korbáčov, lukostreľbu a iné. Múzeum oravskej dediny, Zuberec - počas veľkonočných sviatkov uvidíte v areáli múzea výrobu kraslíc, korbáčov, sviečok, drotárstvo i hrnčiarstvo. A ak bude pekné počasie, na dvore budú po zime vypustené aj domáce zvieratká.

Na Slovensku ide oslava väčšiny sviatkov ruka v ruke s konzumom, nadbytkom a prejedaním sa. Nezabúdajte, že Veľká noc je v prvom rade sviatok pokoja, pripomenutia významných kresťanských udalostí. Alebo symbol jari, niečoho nového. S úctou k životu a prírode. A preto by bolo ideálne oslavovať sviatky s väčšou pokorou a menším počtom všetkého - jedla, dekorácií, programu, snahy o dokonalosť.

Farbenie veľkonočných vajíčok zvyškami jedla a rastlinami - na rozdiel od farieb, ktoré nájdete v obchode, bude farbenie prírodnými rastlinami atď. lepšie pre vaše zdravie. Žltú dosiahnete kombináciou kari a kurkumi. Pomocou šťavy z cvikly vyrobíte červenú. Pôst je dobrý pre vaše zdravie aj životné prostredie - podľa Rakúskej spoločnosti pre výživu by sme nemali konzumovať viac ako 150 gramov mäsa za týždeň. Reálna spotreba u väčšiny ľudí je oveľa vyššia. Vnímajte preto pôstne obdobie ako čas, kedy môžete svojmu telu dopriať regeneráciu.

Kupujte vajíčka od šťastných sliepok - my vieme, ceny (nielen) vajíčok za posledné obdobie vystrelili do astronomických výšok. A nakupovať ekologické a zodpovedné potraviny je naozaj drahá záležitosť. Myslite ale na to, že vyššou cenou platíte za lepší život zvierat, vyššiu kvalitu surovín a v neposlednom rade podporujete miestnych menších poľnohospodárov. Vajíčka sú symbol Veľkej noci - idú do receptov, vyfukujú sa a zdobia. Upcycling na veľkonočné ozdoby - podomácky vyrobené veľkonočné ozdoby sú šetrné k životnému prostrediu a ešte sa postarajú o veselý čas s rodinou / deťmi pri ich výrobe. Kreativitou vdýchnete život aj veciam, ktoré by mohli skončiť v kontajneroch - internet je plný tipov ako vyrábať dekorácie z papierových roliek, starých kvetináčov alebo rozbitých košíkov. Myslite na to, že nemusíte celý dom každú Veľkú noc zdobiť novými dekoráciami. Ak chcete svoj domov oživiť, vyberte si pár nadčasových kúskov, ktoré u vás vydržia roky. Smelo môžete siahnuť aj po dekoráciách, ktoré nájdete na bazároch - z druhej ruky.

Veľká noc je sviatok, ktorý každý slávime tak trošku po svojom. Pre niekoho je významný nábožensky, iný sa teší na voľno a čas s rodinou. Obdobie Veľkej noci nesúvisí iba s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ide aj o oslavu jari, začiatkov, niečoho nového. Na Slovensku je toto obdobie spojené napríklad s vynášaním Moreny, čo je slamená figurína dievčaťa, ktorá sa hádže do potoka. S vítaním jari boli spojené aj rôzne obrady, ktoré sa mali postarať o hojnú úrodu v najbližšom roku. A hoci sú tieto zvyky menej známe, rovnako patria do našej minulosti a sú, bezpochyby, veľmi zaujímavé.

Veľkonočné sviatky nemusia byť len o povinnostiach a prípravách. Vďaka voľným dňom sú ideálnou príležitosťou dopriať si oddych na špeciálnom veľkonočnom pobyte. Kúpele a wellness hotely na Slovensku každoročne pripravujú tematické pobyty so sviatočnou gastronómiou, wellness službami a sprievodným programom. Ak túžite po pokoji, relaxe a príjemnej atmosfére, Veľká noc je skvelý čas vyraziť za oddychom.

tags: #rolnicka #nedela #zvyky #tradicie

Populárne príspevky:

• Náhradné diely pre gril Sencor
• Kreatívne recepty zo zemiakovej kaše
• Príznaky alergie na syr
• Tipy pre prípravu kotlety
• Slovenský med v reťazcoch