Rozdiel Medzi Kačicou Domácou a Divokou: Všetko, Čo Potrebujete Vedieť

Kačica divá (Anas platyrhynchos), známa aj ako kačica veľká, je najrozšírenejší druh kačice na svete. Vo všeobecnosti sa do tohto druhu zaraďuje aj kačica domáca (Anas platyrhynchos forma domestica), hoci niektorí ju klasifikujú ako samostatný druh (Anas domesticus). Je však dôležité poznamenať, že nie všetky domestikované kačice patria pod druh Anas platyrhynchos, pretože niektoré patria pod druh pižmovka lesklá (Cairina moschata).

Rozšírenie a Populácia

Kačica divá je rozšírená na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky. Bola dovezená aj na Nový Zéland, kde sa kríži s domácou Anas superciliosa. V mnohých mestách sa vyskytujú krížence kačice divej a domácej, ktoré sa vyznačujú odlišným sfarbením. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) patrí kačica divá medzi najmenej ohrozené druhy a jej celková populácia má stúpajúci trend.

Vzhľad

Operenie samčeka (káčera) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená s bielym pruhom na krku a zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V období medzi júlom a augustom sa operenie samčeka podobá sfarbeniu samičky. Samičky majú jemné hnedé sfarbenie, ktoré im umožňuje maskovať sa vo voľnej prírode. Bruško má intenzívnejšiu farbu, zobák je olivový alebo tmavošedý a nohy červené.

Samec sa v čase rozmnožovania ozýva vysokým pískavým "jip-jip" a tichým nosovým zvukom "rääb-räb-räb-räb" pripomínajúcim žaby.

Výskyt na Slovensku

Na Slovensku je kačica divá jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese (1 677 m n. m.). Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 - 1999 bol 12 000 - 20 000, zimujúcich jedincov 60 000 - 120 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytovala, boli stabilné, maximálna zmena do 20 %.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 - 2018 bol 15 000 - 22 000 párov, zimujúcich jedincov 90 000 - 130 000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 - 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 - 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia, na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov, ako aj z pohľadu dlhodobého trendu, bola stabilná.

Biotop a Hniezdenie

Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy. Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka. Na 7 až 11 (výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní.

Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka.

Potrava

Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok, ako sú semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, žaby, červy, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy. Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad.

Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou.

Ochrana

Kačica divá je zákonom chránená a jej spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z.).

Rozdiely Medzi Husou a Kačicou

Kačka aj hus patria medzi vodnú hydinu. A hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sú si podobné, pri podrobnejšom skúmaní nájdete zásadné rozdiely.

Hus je väčšia než kačka, dospelý jedinec môže vážiť až 8 kilogramov. Jej telo je pretiahnutejšie, tučnejšie a perie mastné. Rozdielne je aj mäso. Kačacina je jemnejšia, husacina tuhšia. Mäso z dobre vykŕmenej husi je však bohatšie na bielkoviny, a je aj diétnejšie, než kačacie mäso. Obe mäsá obsahujú popri kvalitných bielkovinách aj vitamíny (napr. A, E, K a vitamíny skupiny B) a minerály (horčík, zinok, draslík, vápnik, selén). Kačky majú zväčša menšiu váhu a pri pečení prichádzajú o veľa tuku. Farba mäsa tejto hydiny je veľmi podobná. Tie v obchode sú podstatne lacnejšie, ale musíte sa zmieriť s menej lahodnou chuťou.Spomedzi týchto dvoch druhov hydiny je mastnejšia kačka.

Tabuľka porovnania:

Poznámka: Uvedené informácie sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétneho druhu a spôsobu chovu.

Čo je vlastne „husokačka“?

Počas husacej sezóny sa často objavuje aj tzv. husokačka s mylným názorom, že ide o kríženca husi a kačice. V skutočnosti v jej celom rodostrome žiadnu hus nenájdeme. Husokačku vyšľachtili vo Francúzsku pod názvom mulard, aby získali väčšiu pečeň. Výborné mäso je už len bonus. Rodičmi sú kačica barbarie a kačica pekinská. Tá prvá (tiež sa jej kvôli mäsu s vyšším obsahom vlákniny hovorí husokačka) sa zrodila šľachtením pižmovky veľkej, ktorá sa v zoológii nachádza niekde medzi kačicou a husou. Krížením sa dosiahol vynikajúci gastronomický i chovateľský efekt. Ich mäso nie je také mastné ako pri klasickej brojlerovej kačici a chuťou sa približuje husaciemu mäsu. Vtáky však postupne stratili schopnosť sedieť na vajíčkach, alebo v prípade mularda sa dokonca aj ďalej rozmnožovať. Husokačka nie je pojem zoologický, ale ľudový.

Barbarie - mulardy

Husokačka (husokáčer) je nesprávny názov jednak pre barbariu, najmä však pre krížence kačice pižmovej a kačky bielej, resp. „mularda“, čo je obvykle kríženec káčera pižmovky a ruánskej kačky. Niektorí chovatelia krížia barbariu s kačkou pekinskou. Vznikajú krížence, ktorým sa rovnako nesprávne hovorí „husokačka“.

Pod názvom barbarie by sa mali predávať iba kačky, ktoré boli vyšľachtené vo Francúzsku v roku 1871 (Canard Barbarie či „barbarská kačka“) z divých lietajúcich kačíc pochádzajúcich z Indie a Afriky. Tieto divoké kačice hniezdili v stromoch, mäso mali korenenej chuti s agresívnou vôňou (pachom) pižma. Chovaným lietajúcim kačkám sa hovorilo „pižmovky“ alebo „kačiče bradavičnaté“.

Koncom 20. storočia išlo šľachtenie vo Francúzsku ešte ďalej - cieľom bolo zbaviť mäso barbarie príliš agresívnej pižmovej vône. Vznikla „kačica z Nantes“ (Canard de Nantes), čo je vlastne dnešná podoba Canard Barbarie. Tieto kačky sú síce drahšie, ale ich mäso je kvalitnejšie. Je jemnejšie, menej tučné, má tmavšiu farbu a výraznejšiu chuť.

Kačica pižmová má medzi vodnou hydinou zvláštne postavenie. Niektorými vlastnosťami sa podobá kačiciam a inými zase husiam. V porovnaní s „pravými“ kačkami sa na vode zdržuje relatívne málo a snáď práve preto má plávacie blany slabo vyvinuté. Naproti tomu sa živí skôr ako hus a vďaka dlhým prstom, opatrenými špicatými pazúrikmi sa pohybuje veľmi obratne na stromoch. Svojmu druhovému menu vďačí za pižmový zápach, ktorým sa káčery parfémujú v čase rozmnožovania.

Hydinári radia „husokačku“ medzi stredne ťažké mäsové plemená kačíc

Káčery v 84. dni výkrmu dosahujú priemernú jatočnú hmotnosť 4,60 kg; kačice v 70. dňoch priemerne 2,60 kg. Kačice pižmové sú nenáročné na podmienky i výživu, preto ich chovatelia radi krížia s ostatnými druhmi domácich kačíc. Výhodou tohto spojenia je, že kríženci rýchlo rastú a majú veľmi dobrú zmäsilosť. Škoda len, že sa nemôžu použiť do chovu. Sú totiž neplodní.

Čo sa týka barbarie, veľký labužník, francúzsky herec Gérard Depardieu má vo svojej knihe veľmi dobrý recept na barbariu pečenú na tymiane. Namiesto oleja používa roztopené maslo, do základu dáva bobkový list, šalotky a cesnak, oboje vcelku. Do vnútra kačky dáva plnku z uvarených a rozomletých vnútorností, tymian, maslo a korenie. Používa výhradne morskú soľ. Kupuje kačicu aj s nožičkami, ktoré len priviaže k sebe a k nim pridá vykostený krk.

Husacie a Kačacie Hody na Slovensku

Jeseň je obdobím, kedy sa v mnohých reštauráciách konajú husacie a kačacie hody. Patria k tradícii stredoeurópskeho regiónu a v každej krajine je táto tradícia trocha iná. V rakúskom Burgenlande či v Česku poznajú najmä „svätomartinskú hus“ a sezóna husaciny tu trvá od polovice októbra do Martina. Na Slovensku však začína už v septembri a končí v podstate až Vianocami.

Najvychýrenejšiu kačacinu a husacinu určite majú v Chorvátskom a Slovenskom Grobe, kde návštevníkom sľubujú skutočne nezabudnuteľný gurmánsky zážitok. Nepodávajú tu len pečenú hus a kačicu na kapuste s lokšou, ale aj lokše s pečienkou, samotnú pečienku na rôzne spôsoby alebo pečenú husokačku.

Táto vyše storočná tradícia je spojená najmä s mestečkami a obcami na úpätí Malých Karpát, kde sú ideálne podmienky na chov kačíc a husí. V čase krízy si miestne gazdinky pomáhali nielen predajom surovej hydiny, ale začali ju pripravovať aj pečenú.

Husi sa piekli v pekáčoch z hliny v peciach na chlieb v piatok, aby ich gazdovia mohli ísť v sobotu predávať na trh do okolitých miest, najmä do Svätého Jura a do Bratislavy. Neskôr, v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch na pripravenú kačacinu či husacinu pozývali gazdinky hostí priamo do svojich domovov po vzore nemeckej tradície najmä z okolia mesta Postupim (nem. Potsdam).

Najviac sa prípravou husacích špecialít preslávila obec Slovenský Grob, no my vám ponúkneme tipy na výborné hody hody aj v blízkom okolí. K hodom okrem dobre upečenej húsky či kačice neodmysliteľne patria zemiakové lokše, ktoré sa podávajú ako príloha alebo ako predjedlo naplnené husacou pečeňou.

Ako zeleninová príloha sú obľúbené nakladané feferónky, čerstvá kyslá kapusta, či po vzore českej kuchyne stále viac obľúbená dusená červená kapusta. Samozrejmosťou je pohár dobrého vína, veď tento kraj je úzko spätý i s vinohradníctvom. Ako dezert si môžete dopriať už spomínanú lokšu na sladko alebo výbornú domácu štrúdľu z ručne ťahaného cesta.

Príprava Kačice a Husi

Samozrejme, za dobrou kačkou či husou nemusíte cestovať, hody si môžete urobiť aj doma. Príprava nie je zložitá, vyžaduje len čas. Kačka chutí skvele s medom a vínom. Treba ju omyť, osušiť, osoliť a okoreniť čiernym korením. Potom ju stačí vložiť do zapekacej nádoby s pokrývkou a v rúre vyhriatej na 150°C nechať piecť 5 hodín. Po uplynutí tohto času kačku odokryjeme, potrieme zmesou medu, sójovej omáčky a vína, zvýšime teplotu na 220 °C a dopečieme ešte asi 30 minút, aby získala zlatistú chrumkavú kožku.

Pokiaľ ide o prípravu husi, tú treba piecť ešte dlhšie. Ideálne napríklad cez noc, 9 až 13 hodín, pri teplote 80 až 90 °C. Pred samotným pečením z husi odstránime zvyšky peria, drobnejšie kúsky môžeme opáliť. Hus umyjeme, osušíme a dôkladne zo všetkých strán, aj zvnútra, nasolíme. Z korenín použijeme kmín, ktorým rozhodne nemusíme šetriť. Pečieme v pekáči s pokrývkou. Poslednú hodinu odokryjeme, kožu poprepichujeme nožom, polejeme výpekom a teplotu zvýšime na 180 °C.

Vyskúšať môžete aj iné spôsoby úpravy. Kačku aj hus môžete piecť vo vyhriatej rúre na 220 °C a po 45 minútach teplotu znížiť na 180 °C. Tuk nepridávame, pečieme vo vlastnej masti. Ak kačka či hus nemá dostatok tuku, počas pečenia podlievame teplou, najlepšie prevarenou vodou.

Mäso počas prípravy treba obracať. Hydinu večer pred prípravou namočte do mlieka a nechajte ju tak po celú noc. Základným pravidlom je kačku či hus veľmi dobre nasoliť. Vďaka tomu bude mäso jemnejšie a chutnejšie. Pripravte si zmes oleja s bylinkami alebo oleja s medom, ktorú dochutíte soľou a korením a tou budete hus alebo kačku potierať viackrát počas pečenia.

Večer vopred kačku namočte do mlieka. Teraz ju celú dobre z vnútra i z vonka potrite soľou a takto nechajte stáť minimálne dve hodiny, ideálne až tri. Ak máte radi plnku, môžete ju urobiť v jesennom tóne s pridaním gaštanov. Do tej klasickej vám postačí troška slaninky, cibuľka a kúsok pokrájanej pečene. Ak budete piecť iba prsia, najprv na vrchu nadrežte kožu ako mriežku, potom prsia rýchlo stiahnite na panvici a vložte ešte dopiecť do rúry. Ideálne je pripraviť ich medium rare, aby si uchovali svoju šťavnatosť.

Hus pečiete rovnakým spôsobom ako kačku. Dôležitá je predpríprava, ktorá výrazne ovplyvní chuť mäsa. Radšej sa pohrajte so zmesou, ktorú budete natierať počas pečenia. Pri tejto hydine platí iná doba pečenia.

Prílohy k Husi a Kačici

K hodom okrem dobre upečenej húsky či kačice neodmysliteľne patria zemiakové lokše, ktoré sa podávajú ako príloha alebo ako predjedlo naplnené husacou pečeňou.

• Lokše - naša najtradičnejšia príloha v období hodov. Pripravujú sa zo zemiakov uvarených v šupke, ktoré dohladka rozpučíte, zmiešate s múkou a potom malé bochníčky rozvaľkáte do placiek.
• Dusená kapusta - ku husi a kačke sa vynikajúco hodí kapusta. Či máte radi červenú, alebo si radšej pochutnáte na bielej, vždy ich pripravujte na karamelovom základe, čo zjemní ich chuť. Ešte pred varením kapustu ochutnajte. Ak je veľmi kyslá, chvíľku ju prepláchnite pod vodou. Jedinečná chuť červenej kapusty s figovým čatní a dochrumkava upečenými kačacími prsiami...
• Parená knedľa - pripravuje sa z kysnutého cesta, z ktorého vytvarujete malé valčeky.
• Žemľová knedľa - táto príloha je obľúbená najmä v Čechách. Pripravuje sa zo žemlí alebo rožkov, ktoré pokrájajte na malé kocky. K nim pridajte soľ, vajíčko, môžete dať posekanú petržlenovú vňať a postupne prilievajte mliečko, pokiaľ dosiahnete správnu konzistenciu.

Využitie Husacej a Kačacej Masti

K vyhláseným dobrotám patrí aj husacia a kačacia masť či pečienka. Masť najjednoduchšie získame tak, že ju počas pečenia alebo po obede zlejeme do čistého hrnca. Zvyšok preceďte cez kovové sitko a čistú masť nechajte vychladnúť.

Husacia masť je mierne žltkastá a má aromatickú chuť. Na jej výrobu je potrebné podkožné tukové tkanivo husi. Jej bod topenia 26 stupňov Celzia je relatívne nízky a aby sa dosiahla pevná konzistencia, je nutné ju chladiť. Môže sa stať, že sa husacia masť mieša s inými tukmi, napríklad s bravčovou masťou alebo s hovädzím lojom, aby sa dosiahol vyšší bod topenia. Miešaná masť je príslušne označená na obale.

Masť sa vyznačuje relatívne vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. Najjednoduchšie použitie husacej masti je použiť ju ako nátierku na chlieb. Možno ju však použiť ako základ pre omáčky alebo pri príprave červenej kapusty. Podomácky vyrobenú husaciu masť možno držať mesiace, neotvorenú, v obchode kúpenú, husaciu masť dokonca ešte dlhšie.

Polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré husacia masť obsahuje, sú tiež známe ako omega-3 mastné kyseliny. Tie majú priaznivý účinok aj na srdcovo-cievny systém. Husacia masť sa vždy s obľubou používala ako domáce liečivo pri rôznych ochoreniach a jej liečivé vlastnosti sa považujú za overené.

Masť z domácich, ručne vykrmovaných husí a kačíc, je medzi gurmánmi považovaná za delikatesu. Odborníci z oblasti modernej gastronómie vedia, že kvalitná domáca masť je nielen chutná, ale aj zdravá, keďže má vyššiu tepelnú stabilitu a pri vyprážaní nevzniká toľko karcinogénnych látok a škodlivých zlúčenín, ako pri vyprážaní v iných tukoch.

No širokú škálu možností využitia kvalitnej domácej masti ponúka nielen teplá, ale aj studená kuchyňa. Naši predkovia už pred mnohými rokmi vedeli, že husacia a kačacia masť je skvelá nielen na konzumáciu, ale aj na rôzne zdravotné neduhy. Prastaré matky a dedovia ju používali ako liečivo na opary, omrzliny, ekzémy, preležaniny či jazvy, ale aj namiesto pleťových a telových krémov. Traduje sa, že kvalitná domáca masť pomáha vyhladiť vrásky, a že zábaly z nej zasa výborne pôsobia na popraskanú kožu. No domáca masť sa v minulosti využívala aj na iné liečebné účely.

Zostala vám masť po pečení kačky alebo husi? Ak ju zlejete a precedíte do pohára, v chladničke vám vydrží aj niekoľko mesiacov.

Husacia a kačacia masť sú ideálne na pečenie zemiakov, mäsa či lokší. Pri vyšších teplotách sa neprepaľujú tak rýchlo ako rastlinné oleje a dodávajú jedlu bohatú, „vidiecku“ chuť.

Lyžička masti miesto oleja alebo masla dokáže z omáčok alebo polievok urobiť gastronomický zážitok. Najlepšie sa hodí do strukovín a aj s dusenou kapustou urobí hotové divy.

Pamätáte si na chlieb s husacou masťou a cibuľou? Tento jednoduchý snack je neprekonateľný. Pridajte k masti trochu soli, mletej červenej papriky a pár koliesok cibule - rýchla pochúťka je na svete. Ak máte radi jemnejšie chute, pre vás bude vhodnejšia kačacia masť.

V minulosti sa masť používala ako konzervant. Oškvarky, pečené mäso alebo pečeňová paštéta sa zaliali vrstvou masti, ktorá zabránila prístupu vzduchu.

Staré mamy pri prechladnutí a kašli „prisahali" na obklady s husacou masťou. Masť sa natrela na hrudník a prikryla látkou - uľahčila odkašliavanie, uvoľnila dýchanie a zahriala telo. Hoci dnes máme moderné lieky, tento domáci tip prechladnutie často zvládne rýchlejšie, ako by ste čakali.

Kačacia či husacia masť dokážu obnoviť lesk dreva a kože. Jemne ňou pretrite drevené varešky, rukoväte nožov alebo kožené topánky.

tags: #rozdiel #medzi #kačicou #domácou #a #divokou

Populárne príspevky:

• Pitie piva vo svete
• Recept na jogurtový dresing
• Zákusky Piešťany a okolie
• Inšpirácie pre francúzske mená
• Recepty slovenskej kuchyne