Rozdiel Medzi Mrkvou a Karotkou: Všetko, Čo Potrebujete Vedieť

Mrkva obyčajná je rastlina z čeľade mrkvovité/zelerovité. Pestuje sa po celom svete, avšak pôvod má v Európe a Severnej Amerike. Mrkva je plodina, ktorá nechýba v žiadnej Slovenskej kuchyni. Používa sa do polievok, šalátov, koláčov. Jej využitie má široký záber.

Medzi mrkvou a karotkou je rozdiel. Keď si predstavíte chutnú a sladkú mrkvu, určite myslíte na karotky. Sladká chuť tejto zeleniny dostala najmä deti, aj preto je tak veľmi žiadaná. Vyznačujú sa dlhými, štíhlymi koreňmi s mierne zaguľatenou špičkou. Do skupiny karotiek patria napríklad odrody ‘Nanteska 3’, ‘Nanteska 5’, ‘Karotina’, ‘Karola’, ‘Jarana F1’, ‘Vanda’. Detské jazýčky však určite ocenia skoré odrody ‘Nectar F1’ a ‘Mignon’, ktoré sú veľmi šťavnaté.

Odroda je pre chuť mrkvy prvoradá. Už ste skúšali viaceré odrody mrkvy, ale ani jedna nebola sladká podľa vašej chuti? Rozhodujúca nie je však len odroda, ale i prostredie, výživa či spôsob pestovania.

Výživové hodnoty a benefity mrkvy

Je to kráľovná medzi zeleninou čo sa týka obsahu karoténu a betakaroténu. Obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú a z dôležitých stopových prvkov najmä: draslík, sodík, vápnil horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok. Mrkva je všeobecne známa najmä ako skvelý zdroj betakaroténu, ktorý sa následne v tele premieňa na vitamín A. Okrem toho je táto koreňová zelenina bohatá tiež na ďalšie vitamíny a minerálne látky, predovšetkým draslík. V neposlednom rade je tiež skvelým zdrojom vlákniny.

Vďaka mnohým vitamínom, minerálnym látkam a antioxidantom, ktoré mrkva obsahuje, nám dáva nespočetné množstvo dôvodov, prečo ju do nášho jedálnička zaradiť:

• Zdravie očí - za túto svoju vlastnosť vďačí predovšetkým veľkému množstvu betakaroténu, ktorý sa následne v našom tele premieňa na vitamín A. Ten je veľmi dôležitý pre výživu očnej sietnice. Okrem betakaroténu mrkva obsahuje aj ďalšie látky, napríklad luteín, ktoré náš zrak chráni pred rôznymi ďalšími problémami a chorobami, ako je makulárna degenerácia alebo šedý zákal.
• Tráviaca sústava - táto koreňová zelenina obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá má veľmi pozitívny vplyv na naše črevá. Jedným z problémov, ktorým pravidelná konzumácia surovej mrkvy pomáha predchádzať, je zápcha. Na druhú stranu varená mrkva, napríklad v podobe mrkvového pyré, je jednoduchým, ale overeným spôsobom, ktorý nám pomôže zbaviť sa hnačky.
• Kardiovaskulárne ochorenie - mrkva by mali pravidelne do svojho jedálnička zaradiť všetci, ktorí majú problémy s vysokým cholesterolom. Štúdie totiž preukázateľne ukazujú, že pomáha znížiť hladinu cholesterolu, čím prospieva nášmu srdcu.
• Imunitný systém - vzhľadom na vysoký obsah rozmanitých antioxidantov a vitamínu C, posilňuje konzumácia mrkvy náš imunitný systém a zabraňuje vzniku rôznych chorôb a zápalov.
• Regulácia hmotnosti - podobne ako vo väčšine zeleniny nájdeme v mrkve len veľmi málo kalórií a zároveň veľké množstvo vody.

Na rozdiel od iných druhov zeleniny, sa uprednostňuje konzumácia mrkvy v tepelne upravenej forme a dokonca aj mechanicky spracovanej, tj. uvarená -rozmixovaná. Mrkva je jedným z tých druhov zeleniny, ktorú je o niečo lepšie konzumovať vo varenom stave ako za surova. Je to práve z dôvodu betakaroténu. Zatiaľ čo zo surovej mrkvy je naše telo schopné vstrebať približne 25 % tohto dôležitého antioxidantu, z varenej mrkvy ho vstrebáme dvojnásobok. Mimochodom nie je pravda, že betakarotén obsahujú iba oranžové odrody mrkvy, nájdeme ho vo všetkých farebných variantoch, jeho množstvo sa ale mierne odlišuje.

Všeobecne nie je nutné mrkva lúpať pri príprave šalátov, polievok, pred dusením či pečením. Vhodnejšie je ju olúpať pri použití do mrkvových múčnikov či príprave detského pyré. Vhodnosť konzumácie šupky záleží samozrejme aj na tom, či bola mrkva ošetrená pesticídmi.

Spôsoby prípravy mrkvy

Mrkvu očistite av celku či nakrájanú varte v ľahko osolenej vode domäkka, záleží na tom, ako chcete mrkvu použiť. Jedným zo spôsobov je rozmixovať ju do podoby pyré. Varenú, ale tiež dusenú mrkvu, veľmi využite v rozmanitých receptoch na bravčové na mrkve . V neposlednom rade je varená mrkva samozrejme súčasťou mnohých zeleninových polievok.

Ďalší zo spôsobov, akým môžete mrkvu upraviť, je pečenie. Očistenú mrkvu nakrájajte na kolíky či prúžky, pokiaľ možno s rovnakou hrúbkou. Následne zmiešajte olivový olej so soľou a ďalším korením a mrkvu v tejto zmesi rovnomerne obaľte. Potom ju rozprestrite na plech s papierom na pečenie. Pečte v predhriatej rúre na 200 °C približne 25 minút. Takto pripravenú pečenú mrkvu môžete konzumovať len tak, alebo ju použiť ako prílohu k mäsu.

Najjednoduchším spôsobom, ako dusenú mrkvu pripraviť, je nakrájať ju na kolieska či rezančeky, podliať malým množstvom vody, osoliť a na malom kúsku masla a miernom ohni dusiť domäkka. Zmäknutú mrkvu sa potom odporúča ľahko zaprášiť múkou a prípadne pridať trochu cukru a masla. Skvele chutí napríklad s hráškom, zemiakmi či mletým mäsom.

Skvelá a veľmi chutná je tiež mrkva pripravená na pare. Mrkvu očistite, nakrájajte a umiestnite ju do paráčika nad vriacu vodu. Zakryte a varte do chrumkava. Hotovú mrkvu premiešajte s maslom a najemno nasekanými čerstvými bylinkami. Podľa chuti dosoľte a pridajte korenie.

Pravou lahôdkou, z ktorej môžete vykúzliť veľmi originálnu prílohu, je karamelizovaná mrkva. V panvici rozohrejete malé množstvo oleja, v ktorom následne rozpustite maslo. Pridajte mrkvu nakrájanú na kolieska či rezančeky a restujte ju na miernom ohni. Keď vidíte, že mrkva začala tmavnúť a mäknúť, pridajte cukor, ktorý následne nechajte skaramelizovať. Na záver pridajte soľ, korenie a prípadne trochu citrónovej šťavy.

Pokiaľ si mrkvu pestujete sami, máte okrem koreňa k dispozícii aj jej vňať. A bola by veľká škoda ju vyhodiť do koša. Obsahuje totiž mnoho zdraviu prospešných látok, predovšetkým vitamín C, vápnik a železo. Všeobecne sa dá použiť veľmi podobne, ako vňať petržlenová, teda napríklad na dochutenie a na ozdobu chlebíčkov, polievok, cestovín či nátierok. Využiť ju môžete nielen v čerstvej podobe, ale aj sušenú.

Pestovanie mrkvy

Mrkva patrí medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na našich záhradách. Zvoľte pre ňu slnečné miesto s mäkkou pôdou, ktorú treba pred vysiatím mrkvy dobre zrýľovať a pridať do nej kompost. Semená vysajte v riadkoch maximálne do hĺbky 1 cm. Jednotlivé riadky by mali byť od seba približne 15 cm. Obvyklou dobou na siatie je polovica apríla, neskoré odrody sa sejú až koncom jari. Nutná je pravidelná zálievka a starostlivosť. Slabé sadenice je potrebné vytrhať a uvoľniť miesto tým silným a zdravým. Skoré odrody sa zberajú obvykle 8 týždňov po vysiatí, neskoré odrody po 12 týždňoch.

Najvhodnejší čas na výsev mrkvy je skoro na jar, zvyčajne od marca do apríla, keď je pôda už dostatočne teplá (okolo 10 °C). Semená mrkvy sa vysievajú priamo do záhona do hĺbky 1-2 cm. Dôležité je zasadiť ich do kyprenej a priepustnej pôdy bez kameňov, aby korene mohli rásť rovnomerne. Dodržiavajte priemernú vzdialenosť medzi riadkami 15-20 cm.

Semená na pestovanie mrkvy sa musia najprv namočiť do teplej vody na 12-24 hodín. Semená, ktoré sú vhodne pripravené, sa usadia na dne a prázdne vyplávajú na hladinu.

Skôr než sa pustíte do sejby do voľnej pôdy, hriadky vyhnojte dusíkatým vápnom. Semeno mrkvy klíči už pri teplote 3-4 º C, preto sa vysieva skoro na jar, keď už pôda preschne. Vybrať treba skoré odrody a tie vysiať na záhon čo najskôr. V teplejších oblastiach je to zvyčajne v marci, vo vyšších polohách až v apríli. Stredne skoré a neskoré odrody vysejte v apríli a v máji do hĺbky 1 cm. Po vzídení rastliny jednoťte na rovnakú vzdialenosť v riadku 2-5 cm. Redšiu sejbu dosiahnete zmiešaním osiva s pieskom. Ako značkovaciu plodinu použite reďkovku.

Mrkva sa najlepšie darí v ľahkej, priepustnej pôde, ktorá umožňuje koreňom rásť priamo do hĺbky bez prekážok. Ak máte ťažšiu, ílovitú pôdu, koreň môže byť deformovaný alebo zakrivený, čo negatívne ovplyvní tvar mrkvy. Ak je vaša pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo organickú hmotu. Mrkva potrebuje dostatočne hlbokú pôdu, aby mohla vytvoriť dlhý a rovný koreň.

Vo všeobecnosti sa na pestovanie koreňovej zeleniny vyžaduje kvalitná, štruktúrna, hlboko spracovaná, hlinito-piesočnatá, prípadne ľahšia piesočnatá pôda, ak zaistíte dostatočnú závlahu. Splniť všetky tieto podmienky však nie je v bežnej slovenskej záhrade také jednoduché, hoci postupom sezón a vďaka správnemu prístupu viete aj ťažkú pôdu vylepšiť. Základom je pravidelné zapracovávanie napríklad dobre vyzretého kompostu, maštaľného hnoja, používanie zeleného hnojenia, nezaškodí ani pridanie kremičitého piesku. Na ozdravenie ťažkých a kyslých pôd sa osvedčilo pálené vápno (oxid vápenatý - CaO).

V horších pestovateľských podmienkach odporúčame staviť na hrobčeky, hroble či jednoducho povedané kopčeky, na ktorých budete mrkvu pestovať (oplatí sa to aj pri koreňovom petržlene). Ide o to, že pôdu na hriadke nakopcujete. Veľmi podobne, ako keď ohŕňate zemiaky. Vytvoríte širší kopček (približne 50 až 60 cm) po celej dĺžke hriadky, ktorého vrchol zarovnáte a naň do dvoch riadkov vysejete mrkvové semienka. Hroble na siatie mrkvy (petržlenu) si pripravte aspoň 2 až 3 týždne pred sejbou, aby pôda uľahla a obnovila sa jej prirodzená kapilarita.

Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy.

Starostlivosť o mrkvu počas rastu

Po výseve, pravidelnom zavlažovaní a vzídení listov je dôležitou fázou starostlivosti o rastliny ich prerezávanie. Prvýkrát sa vykonáva, keď výhonok dosiahne výšku 3-4 cm, a druhýkrát - po 2-3 týždňoch. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňovmožno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní.

Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom.

Po vyklíčení rastlín je dôležité mladé sadenice preriediť, aby korene mali dostatok priestoru pre rast. Keď sadenice dosiahnu výšku približne 5 cm, začnite ich preriediť. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm.

Počas rastu môžete pridať hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú vývoj koreňov.

Ochrana pred škodcami

Jedným z najväčších nepriateľov mrkvy je mrkvová muška, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová.

Samičky tohto škodcu cicajú šťavy na listoch, neskôr kladú vajíčka taktiež do listov. Vyliahnuté larvy sa prevŕtavajú do koreňov, kde si robia chodbičky a kuklia sa. Škodca prezimuje v pôde a zväčša v druhej polovice mája sa preberá k životu. Tento termín však v súvislosti s otepľovaním nemusí byť presný. Preto sa vypláca vsadiť na preventívnu ochranu. Na hriadkach s mrkvou pestujte cibuľu, ktorá pre obsah silíc pôsobí na muchu repelentne. Odporúčaná je aj sejba v neskoršom termíne, kedy prvá z dvoch generácií škodcu nedostane šancu v poraste sa vôbec usídliť.

Mechanickú bariéru na kladenie vajíčok vytvorí biela netkaná textília umiestnená nad hriadkami s mrkvou v čase náletu škodcu. Nie je potrebný tunel ako na obrázku, stačí fóliou rastliny zakryť a po obvode hriadky ukotviť. Podľa niektorých zdrojov pomáha pestovanie mrkvy vo vyvýšených záhonoch či kávová usadenina v okolí rastlín, ktorá účinkuje podobne ako cibuľa v poraste.

Zber a skladovanie

Mrkva je zrelá približne 70-80 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok. Pri zbere používajte vidly alebo rýľ, aby ste mrkvu jemne vytiahli zo zeme bez poškodenia koreňov. Po zbere odstráňte vňať, pretože tá odoberá živiny z koreňa. Pri vyťahovaní mrkvy za listy sa ľahko môže stať, že vám zostanú v ruke a koreň uviazne v pôde. Mrkvu skladujte na chladnom, tmavom mieste, ako je pivnica alebo chladnička. Na skladovanie ich vysievajte v druhej polovici mája, najlepšie na zvýšené hriadky, takzvané hroble. Najlepšiu skladovateľnosť má mrkva pestovaná v ľahších, humóznych pôdach s vyššou zásobou draslíka. Pri zbere vňať odrežte asi 1 cm nad srdiečkom a korene o seba neoklepávajte.

Ak ho však predtým zľahka zatlačíte do zeme, zväčšíte tak otvor a pretrhnete jemné korienky a mrkvu potom bez problémov vytiahnete.

Nie je mrkva ako mrkva - okrúhla, dlhá, špicatá, kŕmna, od odrôd oranžovej farby cez odrody červenej, bielej, žltej či fialovej, neskoré alebo skoré.

Odporúčané odrody mrkvy

Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach. Záhrada nie je naťahovacia a nikto z nás nemôže skúsiť všetky či väčšinu odrôd, čo sú v ponuke. Pestovateľské podmienky má každý z nás v záhrade iné, čo sa osvedčí bratrancovi spod Tatier, nemusí sa sestrenici z Dunajskej Lužnej. A nielen to, i každý rok je iný. Raz je veľmi skorý nástup jari a primerane zaprší, inokedy je sucho. A na to sú semená v pôde mimoriadne citlivé, fáza prebúdzania semienka a rastu novej rastlinky je totiž tá najkritickejšia. Aj tlak chorôb a škodcov ovplyvňuje počasie. Keď mávame v záhrade opakovane problém s niektorou chorobou, skvelé je, že dnes okrem striedania plodín môžeme siahnuť aj po rezistentnej odrode. Apropo, z pohľadu chorôb môžu byť rizikové semienkové burzy záhradkárov, naopak, renomovaní predajcovia semienka na choroby testujú v laboratóriu. Pri výbere sa neriadime iba fotkou na vrecúšku, ale najmä drobným textom na jeho druhej strane, popisom v katalógu či na internete. Pozitívne je, že dnes sa pre každú polohu aj pôdu dá nájsť „to pravé orechové“.

Tu je niekoľko populárnych odrôd mrkvy:

• Chantenay: Tento druh mrkvy má kratší a hrubší koreň, ktorý je ideálny na pestovanie v ťažších pôdach. Chantenay sa využíva na priamu konzumáciu, sušenie, džúsy a šťavy. Koreň má kónický tvar, preto sa hodí aj do ťažších pôd. Je to poloskorá odroda typu Chantenay, určená na priamy konzum, konzerváciu i strednodobé skladovanie. Koreň je krátky, trojuholníkovitý s tupým zakončením a dĺžkou 11-13 cm. Odroda je veľmi odolná proti vybiehaniu do kvetu. Dobre znáša aj horšie pôdne podmienky a ťažšie pôdy.
• Nantes: Nantes mrkva je jednou z najobľúbenejších odrôd. Má dlhý, rovný koreň s jemnou textúrou a sladkou chuťou. Nantes je najpestovanejší tvar mrkvy, pričom je typický pre karotku. Najskoršie zbery sa predávajú s vňaťou, neskoršie sú vhodné na priamu konzumáciu alebo spracovanie. Je to odroda nantézskeho typu vhodná na priamy konzum, kuchynskú úpravu, konzerváciu a z neskorých výsevov aj na skladovanie. Rastlina má stredný vzrast, listy sú vzpriamené a koreň je dlhý 18-20 cm. Hlava koreňa je nezelená a nemá ani antokyanové zafarbenie. Odroda je vhodná aj na mechanizovanú úrodu. Poloskorá odroda nantézskeho typu. Korene sú dlhé 18-20 cm, valcovitého tvaru s tupým zakončením. Hlava koreňa je nezelená a neprejavuje sa ani antokyanové zafarbenie. Odroda vyniká vysokým výnosom a dobrým triedením koreňov.
• Imperator: Tento druh mrkvy má veľmi dlhé a tenké korene. Je ideálna na komerčné pestovanie, pretože má vyššiu výnosnosť.
• Danvers: Táto mrkva má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
• Fialová mrkva: Tento druh mrkvy má výraznú fialovú farbu a je bohatý na antioxidanty. Je ideálny pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné a vizuálne zaujímavé. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.
• Karotka: Názov karotka sa vžil natoľko, že ľudia ju niekedy považujú za samostatnú plodinu. V skutočnosti však ide len o iné označenie mrvy typu Nantes. Nedajte sa pomýliť: O karotkách sa nesprávne traduje, že sa nedajú skladovať. Ak však upravíte spôsob ich pestovania, vydržia až do jari.
• Berlikum: Berlikum zahŕňa odrody vhodné na priamu konzumáciu, dlhodobé skladovanie, spracovanie i sušenie. Korene sú väčšie, valcovité až mierne kónické, s tupým zakončením.
• Flakee: Flakee má veľmi dlhé, kónicky zúžené korene so širokou plochou hlavou. Neskorá hybridná odroda mrkvy typu Flakkee. Koreň je stredne dlhý, tupo špicatý. Po dozretí má oranžovú, jemne červenú farbu. Možný je taktiež mechanický zber. Zelenina je vhodná na priamy konzum ako aj na konzervárenské spracovanie. Je to neskorá odroda typu Berlikum s vysokým výnosným potenciálom. Koreň je dlhý 20-22 cm, hladký, valcovitý s polotupým až tupým zakončením. Má vysokú odolnosť proti škvrnitosti listov a proti praskaniu koreňov. Je veľmi dobre skladovateľná. Má vysoký obsah betakaroténu. Je to neskorá odroda mrkvy typu Flakkee s veľmi dobrou skladovateľnosťou. Korene sú dlhé 23-25 cm, pekne vyfarbené s hladkým povrchom. Hlava koreňa je nezelená a neprejavuje sa ani antokyanové zafarbenie. Odroda je vhodná aj na mechanizovaný zber. Neskorá, veľmi výnosná mrkva typu Flakee vhodná na zimné skladovanie. Koreň je valcovitý, v dolnej časti sa zužuje. Farba koreňa je na celom reze intenzívne oranžovočervená.

Ďalšie odporúčané odrody: Pariser Markt - Parabell, Pariser Markt - Karussell Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími Juwarot, Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.

Rozdiely medzi odrodami

Je rozdiel medzi karotkou a neskorou mrkvou? Karotka je mrkva skorá, zaguľatená, so sladkou jemnou dužinou.

tags: #rozdiel #medzi #mrkvou #a #karotkou

Populárne príspevky:

• Život bez laktózy a alergií
• Starostlivosť o Betta ryby
• Recepty s celozrnnými cestovinami
• Obedy v Poprade
• Recept na raw tortu