Rožok: Národná prírodná rezervácia a jej pralesovitý charakter
Katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva - to je cieľom programu svetového dedičstva. Od roku 1972, kedy bola 16. novembra na konferencii UNESCO prijatá dohoda o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, sa do unikátneho zoznamu dostalo 830 lokalít v 138 štátoch sveta.
K piatim slovenským lokalitám (Banská Štiavnica - mesto a technické pamiatky okolia, Bardejov - historické centrum mesta, jaskyne a priepasti Slovenského krasu, Spišský hrad a technické pamiatky okolia, Vlkolinec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry) pribudla ďalšia - Karpatské pralesy. O ich zápise rozhodla Konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO dňa 28. júna 2007 na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu.
Ide o cezhraničné, bilaterálne svetové prírodné dedičstvo, ktoré pozostáva z desiatich samostatných lokalít bukových pralesov. Z nich štyri sa nachádzajú na území Slovenska (Stužica, Havešová, Rožok, Vihorlat), ďalších šesť v susednej Ukrajine (Čornohora, Kuzyj-Tribušany, Maramoroš, Stužica-Užok, Svidovec, Uhoľka-Široký luh).
Národná prírodná rezervácia (NPR) Rožok, ktorá sa nachádza v katastri obce Uličské Krivé v Sninskom okrese, vznikla približne pred 55 rokmi. Účelom jej zriadenia bola ochrana pralesovitých biotopov. Je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Celková výmera tejto NPR predstavuje približne 67 hektárov. Platí v nej piaty stupeň ochrany.
Dĺžka prehliadky trvá okolo dvoch hodín. Obec Uličské Krivé leží v južnej časti Bukovských vrchov v doline Zbojského Potoka pri štátnej hranici s Ukrajinou. Výrazne členitý povrch chotára s hlbokými dolinami a strmými svahmi tvoria flyšové vrstvy a štvrtohorné náplavy. Prevláda tu súvislý les s porastom buka a smreka.
S rozlohou 67,1 ha je národná prírodná rezervácia Rožok najmenším územím v rámci tohto Svetového dedičstva UNESCO a leží medzi obcami Ulič a Uličské Krivé. Rozlohou najmenšie územie leží v Bukovských vrchoch severovýchodne od obce Ulič a juhovýchodne od obce Uličské Krivé. Jeho nárazníková zóna sa dotýka štátnej hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou. Územie sa rozprestiera vo výške 500 - 790 m n. m.
V lokalite prevažuje takmer čistý bukový prales vyznačujúci sa premenlivou štruktúrou z hľadiska výšky a priemeru kmeňa. Najväčšia časť lesov rezervácie je vo vývojovom štádiu dorastania a optima.
Nachádza sa tu hlavne buk lesný, ktorý má premenlivú štruktúru a len vo vyšších miestach je ojedinele aj javor horský. Lokalita je prístupná značkovaným chodníkom zelenej farby, ide o stredne náročnú trasu, ktorá poskytuje 5 zastávok, kde sú umiestnené tabule s informáciami o pralese, o faune a flóre a ďalších prírodných úkazoch.
Trasu začíname na červenej značke v obci Uličské Krivé. Vedie hlavnou cestou od kostola sv. Michala Archanjela smerom dolu a onedlho križuje Zbojský potok doľava. Potom s červenou značkou nejaký čas kráčame spolu, než nenápadne odbočí do kríkov k potoku. Treba sledovať vodorovné turistické značenie… Ďalej pokračujeme asfaltkou. Slnko pripeká a tak sa tešíme na les, výhľady dnes vôbec nepotrebujeme. Má byť jeden z najteplejších dní našej dovolenky.
Pod nohy našťastie dávame pozor ďalej, lebo aj odbočka náučného chodníka je vyznačená len vodorovne vyblednutou značkou. Ale nie je kde zablúdiť, na ypsilonke doprava a z asfaltu prechádzame na lesnú cestu. Tá nás privedie k prvej tabuli náučného chodníka, ktorý má 5 zastávok. Prvá obsahuje základné informácie o náučnom chodníku. Dĺžka má 4221 metrov a prevýšenie 281 metrov. Je okružný, ale my sme jeho posledný úsek, ktorý by mal viesť sem, nevideli a do obce sme sa vrátili po červenej značke. Ale nepredbiehajme.
Na začiatku stúpania popri potoku obzeráme malú žabku, ktorá nám dosť dlho pózuje. Strmo stúpame zvážnicou. Podobný terén má väčšina trasy, ktorá je ešte pred nami. Je to trochu monotónne, ale zase je tu úžasný tieň a deti kladú toľko otázok, že sa nik z nás nenudí.
Druhá tabuľa je pomerne ďaleko. Nohy si oddýchnu na rovinke a deťom čítame o lese. Okolo nás je bukový a jedľovo bukový les, ktorý prirodzene rastie v nadmorských výškach od 500 do 790 metrov. Vysvetľuje sa tu aj rozdiel medzi prirodzeným lesom, kultúrnym lesom, hospodárskym lesom, lesom osobitného určenia a ochranným lesom. Tabule sú pekne spracované, je na nich dosť veľa fotografií a sú aj v angličtine.
Trojka je na veľkej serpentíne na hranici pralesa a aj sa mu venuje. NPR Rožok bola vyhlásená v roku 1965 a prakticky celé jej vnútro obsahuje bukový prales. Nachádza sa tu aj vzácny javor horský. Je zaradená aj do Karpatských bukových pralesov, zapísaných v zozname UNESCO.
Ďalší úsek nás odvádza od pralesa po zvážnici doprava, absolvujeme serpentínu, kde sa odpája zostupová trasa, a pokračujeme opäť strmo hore. Na vrchole stúpania máme tabuľu číslo 4. Za ňou sa bude pokračovať už takmer po rovine. Štvorka sa venuje významu mŕtveho dreva v lese. Toho je v pralese dosť, vidíme už odtiaľto. Je to rozkladajúce sa drevo odumretých stromov. Je naň naviazaná viac ako tretina lesných živočíchov a viac ako polovica druhov húb. Mŕtve drevo spevňuje svahy a zabraňuje erózii, pomáha vyživovať mladé stromčeky, slúži ako úkryt pre zvieratá a zadržiava veľké množstvo vody.
Za týmto miestom nás čaká prales a niekde ešte jedna náučná tabuľa. Keďže sme prešli cez hranicu bezzásahového územia, hneď na úvod nás čaká preliezanie dvoch statných bukov. Les okolo aj opticky nabral na objeme. Deti z toho majú zábavu. Zneistejú však na ďalšom úseku, pretože nás čaká predieranie mladinou, ktorú má mladší syn až nad hlavou. Vzala by som ho aj na ruky, lenže pod nohami chýba pevný podklad. Pod sebou máme mokré napučané kmene a tie veľmi nechcú držať, takže sa sem tam preboríme. Náš postup sa spomalil takmer na nulu.
Obzeráme sa po piatej tabuli, zatiaľ ju nevidíme, ale vidíme značku náučného chodníka, takže pokračujeme. Vyzerá to tu úžasne, mohutné staré stromy, zamachnatené kmene. Mladina to trochu ukrýva a ukrýva aj nás. Ešte že deti sú tak hlučné, že všetci macovia sú istotne na ukrajinskej strane hranice. Vrchol Rožok, ktorý máme niekde vpravo nad hlavou, leží priamo na hranici. Som zvedavá, pokiaľ až takto pôjdeme, ale nechcem nikoho demotivovať a tak som ticho. Naše deti sú zvyknuté jednoducho byť na túre v akomkoľvek počasí a viacmenej aj v akomkoľvek prostredí a tak pokračujú aj týmto neobvyklým terénom pomerne ochotne.
O chvíľu nás čaká najväčšia preliezka, dva či tri statné stromy, šmykľavé, pomedzi ne nastrkané malinčie, takže šmyknúť sa naozaj neoplatí. Tatinko pomôže preliezť deťom, sprievod uzatváram ja. Vynoríme sa vo voľnejšom lese pri peknom starom buku. Je v galérii aj s rodinnou fotkou kvôli mierke. Podľa Mariána Jasíka z občianskeho združenia PRALES môže mať asi 220 až 270 rokov.
A čo ďalej? Náučná tabuľa nikde, predierania nám aj stačilo, tak sa pomaly vraciame späť po zvážnici, na ktorú sme naďabili. Privedie nás k tabuli s informáciou o rezervácii Rožok, okolo sú aj značky NCH, takže vlastne sme trasu úplne trafili, aj podľa mapky od Beaty. K poslednej tabuli musíme ešte trocha klesnúť, stojí na zvážnici, deti sa k nej zošmyknú po strmom svahu ako na šmykľavke. Tabuľa hovorí o zvieratách, ktoré tu žijú, napríklad ďatle, bociany, sovy, ale aj vlky. My nevidíme nič, čo sa nám pri túrach s deťmi stáva bežne, hoci im neustále vysvetľujeme, že v lese treba byť ticho.
Vraciame sa po zvážnici k štvorke a potom dolu, kde sa v serpentíne pred trojkou odpájame. Cesta sa o chvíľu zmení na zarastený blatistý chodník a tým sa trápime až po napojenie sa na červenú značku. Trasa NCH by podľa mapky mala ešte niekde odbočovať, ale nič také sme nepostrehli a ani neľutujeme, lebo sme vyšli na lúky pod Hukovom, z ktorých je nádherný výhľad. Tento úsek voňajúcimi lúkami sme si naozaj užili. Na chvíľu sa ešte vnárame do lesa a prekonávame potok. Vyskočíme od neho na asfaltku, po ktorej sme šli ráno, a onedlho sme už opäť v Uličskom Krivom.
Tu by som určite nevynechala návštevu dreveného gréckokatolíckeho chrámu sv. Michala Archanjela z roku 1718. Je jediný z tunajších drevených kostolíkov, v ktorom sa ešte slúži liturgia. Kostol je zamknutý, ale na dverách nájdete kontakt na správcu s telefónnym číslom. Návštevu odporúčam, jednak kostol je pekný, jednak pán správca vie veľa historických zaujímavostí nielen o ňom, ale aj o celej oblasti. Hoci väčšina tejto trasy nejako zvlášť nezaujme, pralesová časť to bohato vynahradí, koho staré lesy zaujímajú, určite sem príďte. A vo vysokých teplotách padne vhod príjemná lesná klíma.
Stredne náročný okružný náučný chodník Rožok sa nachádza na mieste, kde sa stretávajú katastrálne hranice dvoch susediacich obcí Uličské Krivé a Ulič. Prechádza ním červený turistický chodník Ubľa - Nová Sedlica. Môžeme sa rozhodnúť, či sa vrátime náučným chodníkom k vstupnému informačnému panelu alebo pôjdeme priamo do dediny. Tam nás lúkami povedie červená turistická značka. Tú môžeme využiť aj v prípade, že sa rozhodneme navštíviť susednú obec.
Les je zložitý ekologický systém, v ktorom sú navzájom pospájané početné druhy rastlín, živočíchov. Majú nezastupiteľné miesto. V biosfére zaberajú najväčšiu rozlohu, sú najrozšírenejším typom vegetácie, regulátorom klímy a vodnej rovnováhy. Lesné porasty plnia vždy súčasne viacero funkcií. Podľa toho sa lesy delia na tri kategórie: hospodárske lesy, ochranné lesy a lesy osobitného určenia. Nás obklopujú lesy hospodárske a lesy osobitného určenia významné z hľadiska ochrany prírody. Okolité lesné spoločenstvo sa nachádza v 4. a 5. vegetačnom stupni: bukový a jedľovo-bukový les. Rozprestiera sa vo výške 500 - 790 m n.
Národná prírodná rezervácia Rožok, zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO, bola vyhlásená v roku 1965 na výmere 67,13 ha na ochranu zachovalých komplexov lesných bukových porastov pralesovitého charakteru s výskytom vzácneho javora horského. Rôznoveké, hrúbkovo i výškovo diferencované porasty sú v rôznych vývojových štádiách pralesa. Prales je človekom neporušený alebo len málo narušený prírodný les.
Mŕtve drevo je dôležitou súčasťou lesného ekosystému. Rozklad dreva, ktorého výsledkom je úplná mineralizácia drevnej hmoty a navrátenie živín viazaných v dreve do lesného ekosystému, trvá 20-180 rokov. Na pôde ležiace (vyvrátené alebo zlomené) stromy sa pri drevine buk, javor, jaseň, lipa úplne rozložia približne za 20 až rokov, pri drevinách smrek, borovica, smrekovec, jedľa trvá rozklad dlhšie ako 50 rokov.
Počas tejto doby mŕtve drevo osídľujú a využívajú stovky rôznych druhov, ktoré radíme medzi saproxylické organizmy (organizmy viazané na mŕtve drevo). Staré lesy sú vhodným útočiskom množstva živočíchov a rastlín. Mnohé z nich sú vzácne a ohrozené. Drevo odumretých bukov poskytuje výborné podmienky pre vývoj lariev vzácnych fúzačov - fúzača alpského (Rosalia alpina) a fúzača červenokrkého (Leptura thoracica).
Obojživelníky zastupuje kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov je pre územie typická užovka stromová (Zamenis longissimus). Atmosféru pralesa dotvárajú jeho operení obyvatelia, ako sú tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), bocian čierny (Ciconia nigra), sova dlhochvostá (Strix uralensis) a iné.
Žije tu srnčia, jelenia zver a všetky druhy veľkých šeliem - rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris) a medveď hnedý (Ursus arctos). Sporadický bylinný podrast reprezentujú marinka voňavá (Asperula odorata), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella) či zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera).
Logo Národného parku Poloniny, ktorého súčasťou je aj NPR Rožok
Ďalšie lokality Karpatských bukových pralesov
Okrem NPR Rožok, do svetového dedičstva UNESCO patria aj ďalšie lokality na Slovensku a Ukrajine. Medzi ne patria:
- Stužica: Najväčší slovenský prales s dominantnými bukami a jedľami.
- Havešová: Bukový prales s najvyššou kvalitovou štruktúrou na Slovensku.
- Vihorlat: Rozsiahly komplex bukových pralesov vo Vihorlatských vrchoch.
- Udava: Prírodná rezervácia s prirodzenými spoločenstvami jedľových bučín.
Tieto územia sú dôležité pre zachovanie biodiverzity a pre štúdium prirodzených procesov v lesných ekosystémoch.
Bukové pralesy ako klimaxové lesné ekosystémy predstavujú vrcholové štádia lesa vzniknutého cez fylogenezický vývoj. Štúdiom pralesov s dominantným zastúpením buka sa v európskom meradle zaoberalo viacero autorov. Veľmi cenné poznatky boli získané výskumom východoslovenských bukových pralesov.
Karpatské bukové pralesy sú príkladom nenarušených rovnorodých bukových pralesov temperátnej zóny, obsahujú najkomplexnejšie ukážky ich rozmanitosti v závislosti od podmienok prostredia a ilustrujú unikátnu konkurenčnú stratégiu buka, ktorá v optimálnych prírodných podmienkach spočíva vo vytváraní monodominantných porastov počas celého vývojového cyklu pralesa. Zároveň obsahujú globálne významnú prírodnú genetickú banku buka, ako aj množstvo sprievodných druhov závislých na týchto lesných biotopoch.
Mapa Karpatských bukových pralesov na Slovensku
Charakteristickou drevinou stužického pralesa je jedľa biela, a to i napriek tomu, že jej zastúpenie nepresahuje 30 % a v podhrebeňových partiách jej miesto vedľa dominantného buka zaberajú cenné listnáče ako jaseň, brest a predovšetkým javor. Svojou typickou dlhovekosťou, ktorá môže dosiahnuť až 500 rokov, sa právom označuje za kráľovnú tohto lesa. Najstaršia - takmer 50 metrová stužická jedľa má vyše 300 rokov a "obvod v páse" 518 cm.
Národná prírodná rezervácia Stužica si svojou výmerou 761,49 ha získala prvenstvo medzi najväčšími prírodnými bukovými a jedľovo-bukovými slovenskými pralesmi. Rezerváciu tvorí pramenný kotol a svahy hornej časti povodia rovnomennej riečky Stužica prameniacej pod Čierťažou. Jej najvýznamnejším prítokom je Kamenistý potok - ľavostranný prítok Uhu.
Terén predstavuje hlboko zarezané údolie s mnohými výraznejšími bočnými hrebienkami a prítokmi. Medzi najvyšším bodom (Kremenec, 1210 m n.m.) a najnižším bodom (údolie riečky Stužica tečúcej na Ukrajinu, 647 m n.m.) je výškový rozdiel viac ako 550 m. Priemerná ročná teplota (5 - 6 °C), priemerné ročné zrážky (850 - 1000 mm), geologické podložie (sľudnaté pieskovce a bridlice), na ktorých sú tvorené hnedé lesné pôdy, resp. v podhrebeňových partiách aj sivé lesné pôdy, to všetko sú faktory prirodzeným spôsobom ovplyvňujúce stav a vývoj vegetácie.
Sú tu prítomné všetky vývojové fázy lesa, rozostup a postavenie jednotlivých druhov drevín, výšková štruktúra lesa, podiel mŕtveho dreva v lese, proces jeho rozpadu, stav a vývoj mladej generácie lesa, ako aj zmeny druhového zloženia a stavu lesa v závislosti od nadmorskej výšky. Tento nenarušený pôvodný les predstavuje ukážku toho, ako vyzerali lesy v minulosti. Všetko tu prebieha v uzavretom cykle.
Dlhodobé pozorovania zaznamenali tri typické základné vývojové štádiá. Počas prvej vzostupnej etape dreviny intenzívne využívajú svoje rastové schopnosti - štádium dorastania. Maximálnu produkciu dreviny dosahujú v štádiu optima. Ekologické a biologické podmienky, stabilita ekosystému a výmera územia - to všetko vytvára predpoklady nenarušeného priebehu vývojového cyklu.
Tieto hodnotné územia nám dávajú poslednú možnosť preniknúť k samotnej podstate zákonite prebiehajúcich procesov lesných spoločenstiev. Sú bohaté na rastlinných a živočíšnych predstaviteľov ríše. Inventarizačné výskumy hovoria o prítomnosti takmer 500 druhov húb, z ktorých mnohé sú vzácne a ohrozené. Priaznivé podmienky územia (veľká vzdialenosť od zdrojov znečisťovania ovzdušia, pôvodné a prirodzené lesné porasty, zachovanie starých drevín) pre svoj život využilo 105 známych druhov lišajníkov, takmer 30 z nich je kriticky ohrozených.
O hodnote územia vypovedá aj prítomnosť viac ako 190 druhov machorastov a 354 druhov vyšších rastlín, z ktorých sa mnohé radia k východokarpatským endemitom (fialka dácka, hadomor ružový, zvonček jedľový, klinček nakopený, čermeľ Herbichov a pod.). Územie si zaslúži pozornosť a ochranu aj z hľadiska prítomnosti zoogeograficky, ekologicky a vedecky významných druhov bezstavovcov.
Najpočetnejšou triedou stavovcov sú tu vtáky, z ktorých väčšina patrí medzi ohrozené druhy. Staré porasty vytvorili vhodné podmienky pre dutinových hniezdičov (napr. ďateľ bielochrbtý, tesár čierny, muchárik bielokrký, holub plúžik apod.). K vzácnym hniezdičom patrí aj sova dlhochvostá, ďubník trojprstý, labtuška vrchovská. V NPR Stužica bolo doteraz zistených 48 druhov vtákov.
Chránené územie je obľúbeným stanovišťom jeleňa obyčajného, svine divej. Ochrana stužického pralesa má dlhú tradíciu. Už na konci 19. storočia uhorská akadémia vied za účelom ochrany reprezentatívnych lesov navrhla na ochranu sieť rezervácií po celom Uhorsku. Jednou z nich bola rezervácia medzi Kremencom a Veľkou Rawkou (Poľsko) na ochranu bukových lesov.
Vyhlásená bola v roku 1908 pod názvom "Stužica - Jasan" na výmere 331,8 ha. Zásluhou prof. Zlatníka bola v roku 1938 rozšírená na 560 ha. Po pripadnutí bývalej Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu sa celá rezervácia stala súčasťou dnešnej Ukrajiny. Po druhej svetovej vojne slovenská časť Stužice ostala bez zákonnej ochrany.
Prof. Zlatník ju už v roku 1947 navrhol na vyhlásenie za rezerváciu. Stalo sa tak až v roku 1965. Lesný komplex nadväzuje na priľahlé chránené územia na Ukrajine a v susednom Poľsku ako súčasť trilaterálnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty.
Podrobnejšie informácie o lokalite UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“ nájdete v anglickom jazyku na webovej stránke www.europeanbeechforests.org/.
tags: #rozok #narodna #prirodna #rezervacia #informacie
