Pestovanie ružičkovej kapusty: všetko, čo potrebujete vedieť
Dalo by sa povedať, že kel je zelenina, na ktorú sa tak trochu zabúda. Niekto miluje jeho chuť, iný ju nemusí. Kel kučeravý aj ružičkový možno dopestovať aj v našich záhradách. Sú to botanicky príbuzné druhy.
Patria medzi hlúboviny do čeľade kapustovité. Sú dvojročné, v prvom roku vytvoria konzumnú časť, v druhom roku kvetnú stonku, kvety, plody a semená. Patria medzi ľahko stráviteľné zeleniny a majú vysokú výživovú hodnotu.
V dnešnej dobe je známejší asi kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera), ktorý sa predáva i mrazený. Kedysi sa ale u nás v záhradách častejšie pestoval kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala).
Je to jemná pochúťková zelenina. Literárne zdroje uvádzajú, že prvýkrát bol objavený v Belgicku v okolí Bruselu, a tak dostal aj pomenovanie bruselská kapusta. S chuťou kapusty má však spoločný iba názov. Nadzemná časť hlúbu dorastá do výšky 60 až 80 cm. V pazuchách listových stopiek sa tvoria púčiky - ružičky, doslova „minikelíky“, dlhé 2,5 - 5 cm a s hrúbkou približne 3 cm. Na jednej rastline vyrastá postupne v špirále 20 až 60 kusov.
Zberajú sa postupne, ako dorastú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberáme ich odlamovaním, odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm.
Je veľmi odolný proti nízkym teplotám. Tvorí veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sa tvorí ružica bublinatých až skučeravených listov. Najčastejšie sa vyskytujú zelené listy s rôznym odtieňom, ale sú aj fialové, modré, striebristé žlté a červenkasté odrody. Konzumnou časťou sú dekoratívne listy, najlepšie po prvých mrazoch, keď ich chuť zjemnie. Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, keď je nedostatok čerstvej zeleniny zo záhrady. Vydrží na mieste až do jari.
Pestovanie ružičkovej kapusty
Pestovanie ružičkovej kapusty je podobné ako pri iných hlúbovinách vrátane nárokov na pôdu a stanovište. Vyžadujú dostatok vody, najlepšie z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. V nižších polohách a v suchších oblastiach ich pestujeme vo vlhkých alebo v pravidelne a výdatne zavlažovaných pôdach. Vyhovuje im vyššia vzdušná vlhkosť. Najlepšie sa im darí v hlbokých úrodných pôdach, dôkladne vyhnojených maštaľným hnojom. Znášajú aj polotieň. Pestujú sa v I. alebo aj v II. trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrášok, skoré zemiaky.
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môžeme pridať aj dávku fosforečného a draselného hnojiva (1/3). Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu, zapracujeme štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva i druhú tretinu fosforečného a draselného hnojiva. Priebežne kypríme pôdu, prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. Záhon udržiavame bez burín a v lete výdatne zalievame. Sledujeme výskyt chorôb a škodcov, ktoré sú pomerne časté, a podľa potreby rastliny ošetrujeme.
Semená vysievame koncom marca až v apríli do debničiek v skleníku či v parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred zamýšľanou výsadbou do záhona ich otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Deň až dva dni pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme.
Začiatkom leta sa začína predlžovať hlúbik a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta odstránime rastový vrchol - vrchnú ružicu, aby sme podporili tvorbu ružičiek v pazuchách listov. Neplatí to v prípade nových odrôd, tie nezaštipujeme ani nezrezávame listy na podporu tvorby ružičiek.
Patrí medzi veľmi staré plodiny. Divé formy rastú na západnom pobreží Európy. Najviac sa pestuje v Nemecku, Dánsku, Holandsku, Anglicku. Je dekoratívny a vysádza sa aj ako okrasný druh po zlikvidovaní letničiek. Existujú dokonca formy dorastajúce do výšky až 3 m.
Dá sa pestovať z predpestovaných priesad aj z priamej sejby. Pri vysievaní priamo do záhona zvolíme vzdialenosť medzi radmi 50 - 80 cm, v riadku vysievame redšie alebo presne na vzdialenosť 40 - 50 cm, aby sme nemuseli jednotiť.
Zberáme, keď rastliny vytvoria väčšie listy, alebo až po prvých jesenných mrazíkoch, keď kel získava lepšiu, trochu sladkastú chuť.
Medzi odrody zeleniny, ktoré dobre znášajú nízke teploty, patria cibuľoviny, pór, křen a špargľa. Vďaka tomu, že ich korene a hľuzy sú hlboko v pôde, zvládnu aj mrazivé dni. Avšak skutočným klenotom zimných záhonov je ružičková kapusta, ktorá v chlade doslova rozkvitne svojimi nádhernými farbami.
Okrem záhonov je okrasná kapusta skvelou voľbou aj pre pestovanie v nádobách na balkónoch či okenných parapetoch. Ak ju zasadíte do kvetináča alebo truhlíka, nezabudnite na kvalitnú drenážnu vrstvu na dne nádoby, aby sa predišlo hromadeniu vody a následnému hnilobeniu koreňov. V kombinácii s břečtanom, okrasnými trávami alebo chryzantémami vytvorí jedinečný vizuálny zážitok.
Okrasná kapusta nielenže vynikajúco skrášľuje exteriér, ale je aj jedlá. Hoci je listová štruktúra tuhšia ako pri bežnej kapuste, stačí ju dusiť o niečo dlhšie a získate chutnú prílohu alebo súčasť hlavného jedla.
Stálicou a bohatým zdrojom cenných látok je pre mnohých počas zimy obyčajná kapusta. Za vyskúšanie však stoja aj jej príbuzní, ktorí netvoria hlávku, teda listové kely.
Tieto mohutné rastliny s pevnou stonkou a voľnými listami s rôznym stupňom kučeravosti oceníte najmä počas zimy, keď na hriadke už veľa druhov v čerstvom stave ťažko nájdete.
Konzumnou časťou kelu kučeravého (Brassica oleracea convar. Viridis) sú zelené listy, ktoré sú o dosť tuhšie ako vnútorné listy hlávkovej kapusty, ale dobre prispôsobené na to, aby prečkali nepriaznivé klimatické podmienky. I keď kel pri silnejšom a dlhšie trvajúcom mraze namrzne, listy môžete aj naďalej využívať. Stačí, ak so zberom počkáte, kým mráz pominie, a rastlina namrznutie takzvane vydýcha. Aj tu platí, že mráz dodá listom príjemnú sladkasto-korenistú chuť. Vždy však pozberajte len toľko, koľko dokážete hneď spotrebovať, lebo vädnutím listy horknú.
Nenáročný na pestovanie Kel kučeravý nemá žiadne špeciálne pestovateľské nároky, potrpí si len na dostatok rovnomerne rozloženej vlahy. Patrí medzi zeleninu druhej trate. Vhodnou predplodinou je hrach, skoré zemiaky, šalát. Vďaka výške je ideálnou rastlinou na okraje hriadok s teplomilnejšími zeleninovými druhmi. Pôsobí ako prirodzená bariéra, čím chráni priestor a zlepšuje mikroklímu daného miesta.
Semená vysievajte v máji až júni priamo na hriadku v spone 50 až 60 x 50 cm. Dobrou možnosťou je tiež predpestovať sadenice vysiate v marci a vysadiť ich v apríli alebo máji na hriadku. Pri tomto spôsobe získate silné rastliny, ktorých listy môžete zberať postupne od októbra po celú zimu.
Kel môžete pestovať aj systémom „baby leaf“, ktorý je známy skôr pri šalátoch, rukole alebo žeruche. Ak chcete kel pestovať systémom „baby leaf“, semená vysejte hustejšie a mladé rastliny zberajte vtedy, keď dorastú do výšky 15 až 20 cm. Môžete ich vysiať aj ako druhú kultúru na záhony, z ktorých ste v lete pozberali cesnak alebo skoré zemiaky. Ich listy sú jemnejšie a krehkejšie ako pri dospelých rastlinách, zachovávajú si však vysoké nutričné hodnoty. Mladé listy sa konzumujú surové alebo rýchlo orestované, môžu byť aj súčasťou šalátov a zeleninových zmesí.
Odrody kelu kučeravého, ktoré sa oplatí pestovať:
- ‘Kapitan F1’ je stredne skorý hybrid s dobrou mrazuvzdornosťou, znášajúci teploty až do mínus 15 °C. Rastlina je vysoká okolo 70 cm, rozložitá a odolná proti vyvracaniu. Listy sú zelené, silne zvlnené. Nemá zvláštne nároky na pôdu a znesie aj horšie podmienky ako ostatné hlúboviny. Najlepšie prezimujú kompaktné rastliny z priamych júnových výsevov.
- ‘Winterbor F1’ je tmavozelená odroda vhodná na zber od septembra do marca.
- ‘Scarlet’ je bujne rastúca odroda s červenými, respektíve fialovými listami.
- ‘Nero di Toscana’ alebo toskánska kapusta (kel), nie je typickým kučeravým kelom, skôr by sme ho mohli označiť ako listový. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám a zďaleka nie je novinkou, veď v Taliansku sa pestuje od začiatku 18. storočia. Tvorí veľkú listovú ružicu s dlhými, oválnymi, celookrajnými a silne bublinatými, sivoomodrými listami.
Výživové hodnoty kelu kučeravého
Kel kučeravý je bohatým zdrojom draslíka, železa, beta-karoténu i vitamínu C. Betakarotén je silným antioxidantom znižujúcim hladinu voľných radikálov v krvi tým aj riziko cievnych ochorení. Podobný antioxidačný efekt má aj vitamín E a vitamín C, ktorý navyše podporuje prenos energie na úrovni buniek a podporuje celkovú obranyschopnosť organizmu. Tak ako pri ostatných hlúbovinách z rodu Brassica hrajú aj pri keli významnú úlohu glukosinuláty - sírne zlúčeniny s výrazným preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu. Jedným z dôležitých vitamínov v listoch kelu kučeravého je kyselina listová a jej deriváty - foláty. V ľudskom tele sa nachádza predovšetkým v pečeni a červených krvinkách. Kyselina listová je veľmi citlivá - svetlo, teplo a dlhé skladovanie pri izbovej teplote ju rýchlo ničí. Surové listy kelu kučeravého sú v priebehu zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý nám záhradka ponúka.
Listy kelu kučeravého umyte, osušte, odrežte z nich stopky a natrhajte na menšie, podľa možnosti približne rovnaké kúsky. V miske ich pokropte olivovým olejom a podľa chuti posypte soľou, čili alebo obľúbenou koreninovou či bylinkovou zmesou. Poriadne ich premiešajte a rozložte ich na plech vystlaný papierom na pečenie , tak aby sa nedotýkali. Pečte 10 až 15 minút na 160 °C do chrumkava.
Listy kelu kučeravého môžete použiť ako jednoduchú a chutnú prílohu k mäsovým pokrmom. Dobre ich umyte a varte 8 minút ponorené v mierne osolenej vode. Podávajte poliate maslom. Z kelu kučeravého môžete pripraviť aj nátierky, polievky či zeleninové karbonátky. Listy môžete dusiť spolu s cibuľou, petržlenom, rôznym korením či údeným mäsom.
Zdroj: Wikimedia Commons
| Mesiac | Činnosť |
|---|---|
| Marec - Máj | Výsev semien do debničiek/pareniska |
| Apríl - Máj | Výsadba sadeníc na záhon |
| Október - Jar | Zber ružičiek |
Zima je obdobím odpočinku a regenerácie, kedy väčšina rastlín a živočíchov obmedzuje svoju aktivitu. To však neznamená, že sa na záhrade nedá nič robiť. Väčšina ovocných stromov sa počas zimy ukladá na odpočinok. Prebytočné vetvy je preto potrebné na jeseň odstrániť. Stromy tak ušetria energiu na mrazivé obdobie. Ďalší rez môžeme naplánovať na február alebo marec, kedy už nočná teplota neklesne pod -10 °C. V opačnom prípade hrozí, že stromom skôr uškodíme, ako pomôžeme.
Ak máte v záhrade choré alebo suché stromy, zimné obdobie môžete využiť aj na ich výrub. Drevo sa dá použiť na kúrenie, zatiaľ čo do pňov možno naočkovať sadenice hlivy alebo záhradných šampiňónov. A ako je to so zimou a sadením? Nové stromčeky je potrebné vysadiť pred príchodom mrazov, aby mohli správne zakoreniť. Potom ich počas zimy zalievajte (samozrejme, len ak nie sú mrazy), pretože nové korene majú tendenciu vysychať.
Okrem zalievania nových stromčekov je zima obdobím, keď divá zver, ako napríklad srnky či zajace, hľadajú potravu priamo v záhradách.
Keď už hovoríme o výsadbe, na začiatku zimy by sme určite nemali zabudnúť na cesnak. Do pôdy by sa mal zasadiť pred prvými mrazmi teda koncom novembra alebo začiatkom decembra. Čím skôr cesnak zasadíme, tým hlbšie strúčiky sadíme a naopak. Cesnak však nepatrí len do záhrady, môžete ho zasadiť aj doma do kvetináča alebo do debničky. Ak sa rozhodnete pestovať ho v interiéri, musíte myslieť na vhodné miesto. Cesnak potrebuje na pestovanie slnečné miesto, najlepšie priamo na okne.
Vedeli ste, že niektoré druhy zeleniny môžete zbierať až do Vianoc? Ružičková kapusta, valeriána, pažítka alebo petržlen znášajú zimu oveľa lepšie ako iné rastliny, takže plodiny môžete nechať v pôde, kým nezamrzne, a mať čerstvú zeleninu na tanieri o niečo dlhšie.
Zima je bohužiaľ obdobím, kedy sa v záhrade nedeje veľa zaujímavých vecí. Tento čas však môžete využiť nielen na oddych, ale aj na prípravu na jar.
tags: #ruzickova #kapusta #pestovanie
