Ryby a počet plutiev: Morfológia, bežné ochorenia a rozmanitosť druhov

Ryby sú rozmanitá a rozsiahla skupina stavovcov, ktorá obýva takmer všetky vodné prostredia na Zemi. Ich adaptácia na život vo vode sa odráža v ich tvare tela, stavbe vnútorných orgánov a v neposlednom rade v počte a type plutiev. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty rýb, od ich evolúcie a systematického zaradenia, cez morfológiu a funkciu plutiev, až po bežné ochorenia, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie.

Evolúcia a systematické zaradenie rýb

Ryby patria medzi najstaršie žijúce stavovce. Prvé rybám podobné organizmy sa objavili pred približne 500 miliónmi rokov, pričom moderné formy rýb sa vyvinuli pred 100 až 200 miliónmi rokov. Počas tohto dlhého evolučného vývoja osídlili ryby prakticky všetky vody na Zemi a prispôsobili sa rôznym životným podmienkam.

V súčasnosti veda pozná viac ako 22 000 druhov rýb, ktoré sa zaraďujú do dvoch základných skupín:

• Ryby (kostnaté ryby): Charakteristické pevnou kostenou kostrou a prítomnosťou plynového mechúra, ktorý im umožňuje udržať sa v rôznych hĺbkach bez vynaloženia veľkého množstva energie.
• Paryby (chrupkovité ryby): Majú chrupavkovitú kostru. Patria sem žraloky, raje a chiméry.

Vedci sa dlhú dobu domnievali, že pôvodne existovali len paryby a z nich sa vyvinuli ryby. Dnes je však dokázané, že ryby existovali už pred 440 mil. rokov kým paryby až o niekoľko mil. rokov neskôr.

Zaraďujeme sem všetky druhy s pevnou kostenou kostrou. Ďalším ich typickým znakom je plynový mechúr, ktorý im umožňuje udržať sa v ktorejkoľvek hĺbke bez veľkého vynaloženia energie. Taktiež im umožňuje stúpanie a klesanie len zmenou polohy a zabraním plutiev. Zmeny tlaku vody reguluje mechúr automaticky pridaním alebo zmenšením objemu množstva plynu, veľkosť mechúra však zostáva nezmenená.

Každé pravidlo má svoju výnimku, a tak je to aj u rýb. Podaktoré z nich tento mechúr nemajú, pretože sú prispôsobené životu na dne. Ryby sú veľmi rôznorodé od maličkých ako necht až po tie veliké niekoľko metrov. Celkom ich je viac ako 23 000 druhov.

Ide o druhy, ktoré majú (na rozdiel od rýb) chrupavkovitú kostru. Sem zaraďujeme žraloky, raje a chiméry. Ich zvápenatená chrupavka je spojená tkanivom so svalstvom, ktoré im zabezpečuje pohyb (len) vpred. Nedokážu cúvať. Existuje okolo 350 druhov žralokov, 500 druhov raji a 35 druhov chimér. Vraví sa o nich, že patria medzi najpodivuhodnejšie vyzerajúce stvorenia. Tvarom tela pripomínajú žraloky ale spôsobom plávania raje. Často sa im hovorí "slonie žraloky", pretože majú podivný rypák, ktorý je pružný a pripomína chobot.

Morfológia a funkcia plutiev

Plutvy sú pohybovým orgánom rýb, slúžia na udržiavanie rovnováhy a zmenu smeru. Rozdeľujeme ich na párové a nepárové.

K párovým plutvám patria prsné plutvy (pektorálne) a brušné plutvy (ventrálne). Prsné plutvy sa nachádzajú hneď za hlavou, majú ich vyvinuté všetky naše druhy. Brušné plutvy našich rýb sú umiestnené v brušnej časti, a to približne v polovici trupu. Brušné plutvy sú väčšinou menšie než prsné plutvy.

Medzi nepárové plutvy patrí chrbtová (dorzálna), chvostová (kaudálna) a ritná (análna) plutva.

Párové plutvy

• Prsné plutvy (pektorálne): Nachádzajú sa hneď za hlavou a sú vyvinuté u všetkých našich druhov.
• Brušné plutvy (ventrálne): Umiestnené v brušnej časti, približne v polovici trupu. Zvyčajne sú menšie ako prsné plutvy.

Nepárové plutvy

• Chrbtová plutva (dorzálna): Niektoré druhy môžu mať aj viac chrbtových plutiev.
• Chvostová plutva (kaudálna):
• Ritná plutva (análna):

Tvary tela rýb

Aj keď u nás žije len nepatrný zlomok z obrovského množstva druhov i foriem morských a sladkovodných rýb, predsa vidíme, že aj naše druhy sa veľmi odlišujú stavbou tela a vonkajším vzhľadom. Rôznorodosť životných podmienok sa odrazila aj na pestrosti tvarov rybieho tela.

U našich rýb rozlišujeme štyri základné formy tela, medzi ktorými existujú viaceré prechody:

• Torpédovité telo: Charakteristické pre ryby žijúce prevažne v prúdiacej vode (hlavátka, pstruh, mrena, jalec).
• Šípovité telo: S pretiahnutou klinovitou hlavou, nižším trupom a plochou plutiev sústredenou do chvostovej časti, je typické pre dravé ryby (šťuka).
• Vysoké, z bokov stlačené telo: Umožňuje lepšie udržanie stability rybám žijúcim v stojatých alebo v mierne tečúcich vodách. Nepárové plutvy majú spravidla väčšiu plochu na lepšie udržanie stability (pleskáč, karas, červenica).
• Hadovité telo: Charakteristické najmä pre úhora žijúceho v krytoch.

Telo rýb sa skladá z troch základných častí, medzi ktorými je plynulý prechod. Hlavu tvorí časť tela od konca úst alebo čeľuste po žiabrovú štrbinu, trup siaha od žiabrovej štrbiny po análny otvor, chvost je časť od análneho otvoru po základňu chvostovej plutvy.

Pleskáče: Príklad rozmanitosti druhov

Pleskáče sú pomerne hojne sa vyskytujúce ryby, ktoré obývajú dolné toky riek a ich ramená. Na Slovensku sa vyskytujú štyri druhy pleskáčov, ktoré patria do dvoch rodov:

• Rod Abramis: pleskáč vysoký, pleskáč tuponosý a pleskáč siný.
• Rod Blicca: pleskáč zelenkavý.

Pleskáč vysoký (Abramis brama) je najrozšírenejším zástupcom rodu Abramis. Má z bokov silno sploštené, nápadne vysoké telo a spodné, výrazne vysúvateľné ústa. Mladé jedince sú striebristo lesklé, staršie sa postupne zafarbujú dozlatista až s hnedým nádychom.

Pleskáč siný (Abramis ballerus) je najnižším a najštíhlejším zástupcom rodu Abramis. Má nápadne dlhú análnu plutvu a pre pleskáče netypické, dohora postavené ústa. Na vrchnej strane bokov je badať modravý odlesk, podľa ktorého dostal aj svoje meno.

Pleskáč tuponosý (Abramis sapa) je najzriedkavejšie sa vyskytujúcim pleskáčom. Tvarom tela sa veľmi podobá pleskáčovi sinému.

Pleskáč zelenkavý (Blicca bjoerkna) je jediným zástupcom rodu Blicca u nás. Tvarom tela sa nápadne podobá pleskáčovi vysokému. Prsné a brušné plutvy sú do oranžova až červena. Spôsobom života pripomína skôr ploticu, s ktorou sa aj delí o životný priestor.

Bežné ochorenia rýb: Bakteriálny rozpad plutiev

Bakteriálny rozpad plutiev je infekčné ochorenie akváriových rýb, ktoré spôsobujú predovšetkým baktérie z rodu Flexibacter, ale tiež z rodu Pseudomonas, Aeromonas alebo Vibrio. Tieto baktérie sa prirodzene vyskytujú v akváriovej vode, avšak môžu spôsobiť ochorenie, ak ryba utrpí zranenie alebo je oslabená z dôvodu nepriaznivých podmienok, v ktorých žije.

Príznaky bakteriálneho rozpadu plutiev

V počiatočných štádiách choroby sa okraje plutiev odfarbia až do bielej farby. Často je táto zmena taká jemná, že si ju nikto nevšimne, kým sa plutvy alebo chvost nezačnú rozstrapkávať. Postupne ako sa infekcia šíri, malé kúsky plutiev odumierajú a začínajú vypadávať, pričom zanechávajú ošúchaný okraj. Časom sa plutvy a chvost akváriovej ryby skracujú, pretože infikované časti odumierajú a odpadávajú. Postihnuté plutvy môžu sčervenať a zapáliť sa, a to aj okolo ich spodnej časti. Neskôr sa infikovaná ryba stane letargickou a prestane jesť.

Príčiny bakteriálneho rozpadu plutiev

• Zlý stav vody a nedostatočná čistota akvária
• Príliš zriedkavé čistenie vody
• Príliš studená voda alebo voda s nevhodným pH
• Nesprávne kŕmenie rýb
• Ohryzávanie plutiev inými rybami
• Stres a preplnenie akvária

Liečba bakteriálneho rozpadu plutiev

Liečbu treba zahájiť tým, že odstrániš dôvody jej vzniku. Ak je akvárium prerybnené, treba počet rýb znížiť na odporúčané množstvo. Ak máš v akváriu nevhodnú kombináciu, radšej niektorý druh podaruj niekomu inému. Ak je chyba v krmive, vyber si kvalitnejšie krmivo s obsahom živín. V neposlednom rade treba venovať pozornosť kvalite vody, ktorá ovplyvňuje celkové zdravie rýb. Dôležité je venovať pozornosť aj parametrom vody, aby si zistil/a na akej úrovni sú hodnoty amoniaku, dusitanov a dusičnanov. Pre obnovu rovnováhy v akváriu vymeň 1/3 obsahu vody v akváriu. Po odstránení stresových faktorov sa môžeš pustiť do zahájenia liečby. Na liečbu tohto ochorenia sa využívajú antibakteriálne prípravky.

Prevencia bakteriálneho rozpadu plutiev

• Starostlivosť o hygienu akvária
• Kvalitné krmivo
• Správne zarybnenie nádrže
• Uistiť sa, že ryby dokážu žiť s ostatnými miestnymi druhmi

Nekróza plutiev

Nekróza plutiev je jedným z najčastejších ochorení domácich akváriových rýb. Mladé jedince a niektoré druhy, ako sú bojovnice a mollies, sú na ňu obzvlášť náchylné. Nekróza plutiev je ochorenie spôsobené baktériou. Príčiny ich vzniku môžu byť rôzne a závisia od podmienok v akváriu. Baktérie, ktoré napádajú plutvy rýb, sú najmä Aeromonas, Pseudomonas a Cytophaga. Tie sa v akváriu vyskytujú prirodzene.

Jednou z hlavných príčin oslabenia akváriových rýb je zlý stav vody a nedostatočná čistota akvária. Príliš zriedkavé čistenie vody spôsobuje hromadenie baktérií, čo má za následok zníženie imunity rýb. Príliš studená voda alebo voda s nevhodným pH môžu tiež prispieť k vzniku chorôb, medzi ktoré patrí aj nekróza plutiev.

Ako jedinci, ktorí sú najviac ohrození vznikom tohto ochorenia, sa často uvádzajú pleskáče a mloky. Je však dôležité mať na pamäti, že u rýb akéhokoľvek druhu a veku sa môže vyvinúť nekróza plutiev.

Čistenie akvária a údržba vody sú pre zdravie vašich rýb najdôležitejšie. Okrem zlého stavu vody môže k ochoreniu prispieť aj nesprávne kŕmenie rýb. Záleží na kvalite a množstve potravy, pretože prebytok potravy môže spôsobiť usadzovanie zvyškov na dne a stenách akvária a zvýšiť znečistenie vody. K nekróze plutiev môže dôjsť aj v dôsledku ohryzávania plutiev inými rybami. Môže to byť spôsobené zlým výberom druhov alebo príliš veľkým počtom rýb v akváriu. Stres a preplnenie akvária sú rovnako častou príčinou vzniku nekrózy plutiev u akváriových rýb ako znečistenie vody.

Príznaky nekrózy plutiev

Toto ochorenie našťastie nie je nákazlivé. Postihuje najviac oslabené ryby, ale neprenáša sa na iné jedince v akváriu. Jej najčastejšími príznakmi sú rozstrapkané plutvy, ktoré môžu na poranených okrajoch stratiť farbu. Na plutvách sa môžu vyskytnúť aj viditeľné rany a rozpad a odumretie celej plutvy. Najčastejšie sú rany a odreté okraje viditeľné na chvostovej plutve ryby. Ryby postihnuté nekrózou plutiev majú zvyčajne znížený apetít a výrazné problémy s plávaním.

Liečba nekrózy plutiev

Ak sa u ryby vyskytne nekróza plutiev, liečba je nevyhnutná na obnovenie jej zdravia a záchranu pred smrťou. Pred začatím liečby, ktorá je zvyčajne založená na antibiotikách predpísaných veterinárnym lekárom, je dôležité skontrolovať stav vody a v prípade potreby vymeniť vodu v akváriu. Dôležité je tiež odstrániť odumreté kusy plutiev a zbaviť filter aktívneho uhlia, ktoré absorbuje chemické prípravky, ktoré majú priaznivý vplyv na regeneráciu. Po vykonaní týchto úkonov začnite s kúpaním pomocou prípravkov predpísaných lekárom.

Nekróze plutiev sa dá predísť starostlivosťou o hygienu, krmivo a správnym zarybnením nádrže. Pred uvedením ryby do akvária je vhodné uistiť sa, že dokáže žiť s ostatnými miestnymi druhmi.

"Nie vždy vidíme negatívne účinky baktérií v akváriu. Ak je však imunita rýb znížená, fyzikálno-chemické podmienky vody nie sú prispôsobené potrebám rýb alebo sa menia príliš rýchlo (napr. tesne po nákupe), môže dôjsť k vážnym poruchám. Nenápadná zmena na plutve sa môže ukázať ako závažné ochorenie. Neoplatí sa ignorovať znepokojujúce príznaky, pretože liečba ochorenia v jeho počiatočnom štádiu je oveľa prínosnejšia ako prácna terapia pokročilých zmien." - hovorí náš veterinárny lekár.

tags: #ryba #a #počet #plutiev

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre krémové svadobné torty
• Rýchly recept na bublaninu
• Ako správne písať dve ženské priezviská?
• Použitie Bourbon Vanilkového Extraktu
• Jablkový koláč bez vajec