Bielohľuzovka obyčajná: Vzhľad, charakteristika a využitie

Bielohľuzovka obyčajná (Choiromyces venosus) je zaujímavá huba s charakteristickým vzhľadom a arómou. V tomto článku sa pozrieme na jej vzhľadové charakteristiky, biologický cyklus, historické využitie a súčasné použitie v kuchyni.

Vzhľad a charakteristika

Bielohľuzovka obyčajná je okrúhleho tvaru, často sploštená a nerovná. Priemer plodnice je od 5 do 12 cm, niekedy aj viac.

Perídium: Sivobelavé, žltohnedé až hrdzavočervené, je hladké za vlhkého počasia rozpukané.

Gléba: Farba gléby sa mení od belavej až do sivej s tenkými hnedými žilkami.

Vôňa: Veľmi aromatická pripomína varenú kukuricu.

Pre porovnanie, Hľuzovka zimná (Tuber brumale) má tieto charakteristiky:

Tvar: Okrúhly alebo mierne laločnatý.

Perídium: Kovovo čierne až čierne, je veľmi podobné hľuzovke letnej s menej výraznými a hustejšími výrastkami.

Gléba: Tmavohnedá alebo sivo čierna zo širokými bielymi žilkami.

Vo vhodných klimatických podmienkach môže narásť až do veľkosti slepačieho vajíčka. Vôňa je výrazná a veľmi podobná druhu Tuber melanosporum.

Hľuzovka zimná (Tuber brumale)

Biologický cyklus

Biologický cyklus čiernych hľuzoviek nie je detailne popísaný, ale je známe, že reprodukčný cyklus začína šírením spór, ktoré sa nachádzajú vo vnútri plodnice. Šírenie spór zabezpečujú najmä lesná zver, ale aj hmyz. Uvoľnené spóry klíčia vo vhodných podmienkach a vytvárajú primárne mycélium - vegetatívny orgán hľuzovky.

Postupne kolonizujú okolitú pôdu pričom pri strete s koreňmi hostiteľa tvoria sekundárne mycélium vytvárajúce ektomykorízu na koreňoch. Výskum potvrdzuje, že samotná tvorba plodníc začína zvyčajne medzi 5 až 10 rokom od primárnej infekcie. Zárodky plodníc (primordiá) sa tvoria na jar alebo začiatkom leta. Pri vhodných klimatických podmienkach - dostatok tepla a zrážok zväčšujú svoj objem a dospievajú na jeseň až v zime. Plodnice využívajú aj živiny z okolitého prostredia, preto sa udáva táto fáza ako saprofytická.

Zber hľuzoviek so psom

Zber hľuzoviek

Zrelé plodnice sa zbierajú za pomoci cvičených psov alebo prasiat.

Psy: Prvý spôsob je najefektívnejší. Podstatou tejto metódy je použitie cvičeného psa, ktorý dokáže na vhodnej lokalite nájsť zrelú plodnicu (za predpokladu že sa tam vyskytujú).

Prasiatka: Prasiatka netreba cvičiť, lebo tie hľuzovky hľadajú väčšinou ako potravu. Toto je aj ich najväčšou nevýhodou, lebo môžu hľuzovku skonzumovať hneď ako ju nájdu.

Metóda “Brulé”: Využíva charakteristickú vlastnosť hľuzovky produkovať špecifické látky, ktoré inhibujú klíčenie niektorých druhov semien.

Historické zmienky a využitie

Zaujímavým historickým informačným zdrojom sú aj dobové kuchárske knihy. Staré texty uvádzajú, že hľuzovky zvyšujú pohlavnú túžbu a u dojčiacich žien pomáhajú vrátiť stratené mlieko. Píše sa o nej aj to, že ak sa pije vo víne, pomáha proti jedu a všelijakým jedovitostiam, najmä ak jed pochádza od nejakého zvieraťa.

Podľa práce doktora Hollósa z roku 1911 bola oblasť západného Slovenska regiónom s hojným výskytom hľuzovky letnej. Najznámejším centrom zberu bola oblasť okolo obce Moravské Lieskové kde špecializovaní zberači hľuzoviek -„hubkári“ (hubky je miestny názov pre hľuzovky) pomocou cvičených psov vyhľadávali plodnice a pomocou špeciálnej motyčky vyberali hľuzovky zo zeme. Obdobie zberu hľuzoviek bolo sústredené do obdobia od augusta do decembra, ale vo vhodných ročníkoch sa zberali plodnice až do marca. Najväčšie zaznamenané hmotnosti čerstvých plodníc boli 550 a 620 gramov!

Informácie o hľuzovkách zo slovenska od Dr. Hollósa nám potvrdzuje aj vynikajúci botanik Jozef Ľudovít Holuby ktorý sa venoval aj mykologickému výskumu. V neuverejnenom rukopise: „Soznam húb okolo Zem. Tu ešte spomienam len trefle, lebo jelenie huby, ktoré v Bošáckej a Lieskovskej doline zvláštny „hubkári“ pomocou psov v dubových horách hľadajú a jako som z bezpečného prameňa počul, aj v horách Limbašských sa nachádzajú. Pred válkou platili židia priekupci za starý funt čerstvých jeleních hub 4 koruny, ktorí ich s velkým rebachom zase predávali Viedeňským obchodníkom s delikatesami.

V roku 1914 publikoval v Brne svoje experimenty s pestovaním hľuzoviek Dr. Jan Macků. Jeho práca „Essai avec les truffiéres artificielles en Moravie et son evaluation dans l`économie forestiére“ - Pokusy s umělým pěstením lanýžů na Moravě a jejich ocenění v lesním hospodářství je určite jedným z prvých experimentov s pestovaním hľuzoviek v strednej Európe. Pre svoje pokusy si vybral lokalitu Moravského krasu kde vysadil dubové sadenice dovezené z Francúzska (Tuber melanosporum) ale aj sadenice dubov z Moravsko-Slovenského pomedzia inokulované Tuber aestivum.

Až do roku 1948 sa hľuzovky v okolí Moravského Lieskového zbierali a predávali hlavne do Piešťanských kúpeľov, alebo bežne na trhoch. Obdobie socializmu znamenalo éru v ktorej sa na hľuzovky postupne zabudlo. Hoci podľa vtedajšej platnej normy STN 46 3195 bolo možné hľuzovky voľne predávať, v praxi sa s nimi už nikto nestretal. Tradičná znalosť zberu hľuzoviek na Slovensku zanikla. Keďže boli nájdené len príležitostne, napríklad vyhrabané lesnou zverou, boli považované za vzácne či vymreté. To vyústilo podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SR č.

Použitie v kuchyni

Tieto huby sa používajú veľmi striedmo. Režú sa z nich jemnučké plátky, tenšie ako papier. Používa sa na to špeciálne, len na to určené strúhadlo. Takéto plátky sa dávajú do praženice z vajec, do polievok a omáčok, na špikovanie mäsa a husacej pečienky, do mäsových paštét, ale aj do zákuskov a na ochutenie oleja.

Recept na paštétu s hľuzovkou:

Oba druhy pečienok sparíme vriacou vodou a pomelieme na mäsovom mlynčeku. Hľuzovku a mandle povaríme v mlieku asi 5 minút a potom vylejeme na rožky nakrájané na kocky. Bravčové mäso nakrájame tiež na kocky, pomelieme ho spolu s rožkami. Do veľkej misy potom dáme pečienky, pomleté mäso, soľ, koreniny, cibuľku, vajcia, husací tuk, husacie mäso nakrájané na kocky a tiež slaninu nakrájanú na malé kocky. Posypeme strúhankou, premiešame, ešte dokoreníme a dosolíme. Znovu pomelieme. Vkladáme do zapekacej formy vyloženej plátkami slaniny.

Paštéta s hľuzovkou