Ryby: Prispôsobenie sa životu vo vode a ich charakteristika

Ryby sú fascinujúca a rozmanitá skupina vodných stavovcov, ktorá sa dokonale prispôsobila životu v tomto prostredí. Ich adaptácie sú výsledkom dlhodobého evolučného vývoja a umožňujú im prežiť a prosperovať v rôznych vodných biotopoch.

O vydre by vedelo veľa rozprávať ryby, tie však mlčia. Rybári sa sťažujú aj za ne. Vydra riečna (Lutra lutra) je dobre prispôsobená životu vo vode. Stretnúť sa s ňou môžeme na stredných a horných tokoch, ale i rybníkoch bez ohľadu na nadmorskú výšku. Najčastejšie sa vyskytuje tam, kde jej stromy a kry na brehoch poskytujú dostatočný úkryt. Každý jedinec využíva viacero povrchových i podpovrchových úkrytov. Živí sa rybami, ale nepohrdne ani rakmi, a ak sa jej podarí, uloví tiež kačicu. Špecializuje sa však na lov rýb, ktoré sú jej základnou potravou, preto ju rybári nemajú radi. Dospelá vydra potrebuje denne skonzumovať až 2,5 kilogramu rýb. Podobne ako kuna je prieberčivá a keď naloví viac, tak si vyberá tie najlepšie kúsky.

Na našich kvalitne zarybnených vodách nachádza dostatok potravy, rozmnožuje sa a obsadzuje nové a nové lokality. Jej lovecký úsek má okolo desať kilometrov. Loví predovšetkým v noci, iba na územiach, kde nie je rušená, aj cez deň. Často migruje za rybami počas ich ťahu na neresiská. Lovné teritórium si značí trusom. Ten je valcovitý, na jednom konci zahrotený, tri až desať centimetrov dlhý. Obsahuje zvyšky rybacích šupín, plutiev a najmä kostičiek. Dlho páchne po rybách.

Vydra sa v strednej Európe stala ohrozeným cicavcom. V minulosti bola decimovaná najmä lovom, v súčasnosti je limitovaná vhodnosťou biotopov. Na znížení jej početnosti sa výrazne podieľa aj automobilová doprava. U nás sa v ostatnom čase síce značne rozšírila, stále však patrí medzi zraniteľné, respektíve temer ohrozené druhy a je celoročne chránená.

Základná charakteristika Lúčoplutvovcov

Lúčoplutvovce (Actinopterygii) sú primárne vodné čeľustnatce dýchajúce žiabrami, medzi ktoré patrí väčšina recentných rýb (ďalšiu skupinu tvoria tzv. mäsitoplutvovce).

V mori žije asi 13 000 druhov rýb. Žijú v rôznych oblastiach. Moria, rovnako ako pevnina, môžu byť teplé alebo studené. Niektoré ryby žijú v chladnejšom, otvorenom mori, ďaleko od pobrežia. Iné žijú v teplejších a plytších vodách tropických morí. Mnohé tropické ryby sú nádherne sfarbené a vzorované.

Ryby sú stavovce, ktoré dýchajú kyslík vo vode pomocou žiabier. Žijú v slaných a sladkých vodách na celom svete. Väčšina rýb má prúdnicovitý tvar tela na ľahký pohyb vo vode. Chvost poháňa rybu vpred a plutvy slúžia na kormidlovanie a udržiavanie rovnováhy. Väčšina rýb má dva pári plutiev po bokoch, jednu chrbtovú plutvu a jednu chvostovú plutvu. Chvost býva vidlicovitý.

V hlbinných vodách mora je zima a tma. Nežije v nich veľa zvierat, pretože tam nieje dosť potravy. Hlbokomorské ryby sú zväčša malé a nepotrebujú veľmi často žrať. Niektoré majú ostré zuby, veľké ústa a tykadlá so žiarivými koncami, ktoré im pomáhajú pri chytaní iných rýb.

Koža a šupiny

Ich koža je slizovitá a sú v nej ploché šupiny rôznych typov. Pôvodný typ šupín sú robustné ganoidné šupiny (jesetery). Neskôr sa menia na tenké a priehľadné elasmoidné šupiny, ktoré sú tvarovo rozlíšené na cykloidné (kapry) a z nich odvodené ktenoidné šupiny (ostrieže).

Kostra a plutvy

U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny.

V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch. Jediná plutva, ktorá je spojená s chrbticou, je nepárová chvostová plutva. Plutvy obsahujú chrupkovité alebo kostené lúče, pomocou ktorých sa môžu vejárovito rozťahovať.

Dýchanie

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 3.-7. žiabrovom oblúku, no častejšie u kostnatých rýb dochádza k redukcii na 4 páry žiaber. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených žiabrových lupienkov (ž. lístkov) a sú prekryté pohyblivým viečkom - skrelou.

V prípade nedostatočného zásobenia vody kyslíkom môžu niektoré ryby naberať cez ústa vzduch zo vzduchu, pričom časť výstelky tráviacej rúry má aj respiračnú funkciu. Ryby s holou kožou (napr. úhory), môžu využívať aj kožné dýchanie.

Obehová sústava

Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.

Tráviaca sústava

Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. V ústnej dutine sa môžu nachádzať zuby. Niektorým druhom rýb sa z posledného páru (7. páru) žiabrového oblúku vytvárajú pažerákové zuby (kapry). Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Tráviaca sústava končí análnym otvorom.

Plynový mechúr

Vyliačením prednej časti hltana vzniká u mnohých rýb zvláštny orgán - plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Jeho najčastejšia úloha je umožniť zmeniť hustotu tela relatívne k hustote vody, čo uľahčuje plávanie v rôznych hĺbkach bez nadmerného vynaloženia energie. Ryby môžu meniť množstvo vzduchu v plynovom mechúre, aby sa prispôsobili zmenám tlaku vody pri rôznych hĺbkach. U niektorých druhov, plynový mechúr môže slúžiť aj ako doplnkový dýchací orgán.

Zmysly rýb

Naše doterajšie poznatky naznačujú, že čuch a chuť nezohrávajú v živote rýb takú dôležitú úlohu ako pri cicavcoch, no možno máme o rybách len málo vedomostí. Aj ryby využívajú tieto dva zmysly najmä pri hľadaní potravy a v menšej miere im pomáhajú i pri riešení iných situácií. Obyčajne sú lepšie vyvinuté pri jedincoch, ktoré žijú v prostredí, kde nemôžu použiť zrak, napríklad v kalnej vode, ale aj pri druhoch s nočnou aktivitou, respektíve pri tých, čo sa prispôsobili životu v tme hlbín a jaskýň.

Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, vnútorné ucho, vrátane statokinetického orgánu, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.

Rozmnožovanie

Ryby nemajú kloaku a majú samostatné pohlavné vývody. Vylučovacím orgánom zárodkov rýb sú predobličky (pronefros), u dospelých rýb sú to väčšinou zadoobličky (opistonefros). Ryby vylučujú dusík v podobe amoniaku (NH3), resp. hydroxidu amónneho (NH4OH) - amonotelné živočíchy.

Oplodnenie väčšiny rýb je, na rozdiel od drsnokožcov, mimotelové. Vzácne sa môžu rozmnožovať partenogeneticky. Väčšina druhov je vajcorodých.

Význam rýb

Ryby tvoria približne 15% celosvetovej živočíšnej potravy. Tento údaj zahŕňa priamu ľudskú spotrebu rýb a produktov z rýb, ktoré sú významným zdrojom bielkovín pre miliardy ľudí na celom svete. Spotreba rýb je zásadnou súčasťou potravy v mnohých krajinách, najmä v oblastiach s vysokým prístupom k vodným zdrojom.

Príklady druhov rýb

V nasledovnom prehľade sa budem venovať predovšetkým našim druhom rýb, hospodársky významným alebo inak zaujímavým druhom.

Úhorotvaré (Anguilliformes): ryby s pretiahnutým telom, napr. úhor sťahovavý (Anguilla anguilla).
Sleďotvaré (Clupeiformes): morské aj sladkovodné druhy, napr. sleď obyčajný (Clupea harengus).
Kaprotvaré (Cypriniformes): prevažne sladkovodné ryby, napr. kapor obyčajný (Cyprinus carpio).
Sumcotvaré (Siluriformes): telo bez šupín, napr. sumec západný (Silurus glanis).
Lúčoplutvovce (Actinopterygii): sú primárne vodné čeľustnatce dýchajúce žiabrami, medzi ktoré patrí väčšina recentných rýb (ďalšiu skupinu tvoria tzv. mäsitoplutvovce).

Čo som si pri písaní tohto článku všimol, že mnoho tu spomenutých druhov menilo slovenské druhové názvy z prívlastku "obyčajný" na niečo popisnejšie (napr. ostriež obyčajný → o. riečny, hlavátka obyčajná → h. podunajská, losos obyčajný → l. atlantický, a pod.). Tento trend je možné pozorovať v taxonómii a nomenklatúre po celom svete.

tags: #ryba #prispôsobenie #životu #vo #vode #charakteristika