Ryby, ktoré menia farbu: Zrak rýb a farebné vnímanie pod vodou
Rybie oči sa podstatne líšia od očí cicavcov. Rozdiely v anatómii oka sú spôsobené hlavne životným prostredím rýb. Rybie oko musí fungovať v oveľa ťažších a rôznorodejších podmienkach ako oko cicavcov. Až 90% svetla, dopadajúceho na vodnú hladinu, sa odráža späť, takže rybie oko musí byť schopné pracovať v pomerne zlých svetelných podmienkach. Z toho dôvodu má veľkú zrenicu, ktorá prepúšťa čo možno najviac prítomného svetla.
V nasledujúcich častiach sa pozrieme na to, ako ryby vidia, počujú, zameriame sa na ich hmat, čuch a v neposlednom rade, na ich šiesty zmysel, a to bočnú čiaru. V tejto časti sa povenujeme rybiemu zraku. Najviac ma vždy zaujímalo, či ryba vidí farebne.
Pri meniacej sa intenzite svetla sa rybia dúhovka nerozširuje, ani nezmršťuje. Ryby dokážu prispôsobiť zrak výrazným svetelným zmenám, napríklad: pri zakalení vody, rozsvietení reflektora atď. Táto zmena však nie je okamžitá a očiam trvá dlhšie, než sa prispôsobia. Z veľkosti očí môžeme jednoducho zistiť spôsob života ryby. Tie, ktoré sú závislé pri love potravy na zraku, majú veľké oči. Ide o druhy s dennou aktivitou, ako je ostriež, šťuka, pstruh. Naopak ryby, ktoré používajú na hľadanie potravy čuch a chuť, môžu mať oči výrazne redukované.
Toto je otázka ktorú si kladie väčšina rybárov. Niektorí sú za, niektorí proti tomuto tvrdeniu. Môj názor je: ryby vidia farebne. Prečo by inak kaprári používali rôzne farby nástrah? A plavačkári a feedristi rôzne farby krmív? Ak ryba, napríklad pri prívlači, zareaguje na jeden typ nástrahy, no inej farby než tej, ktorú rybár použil asi 10 sekúnd predtým, práve z toho vyplýva, že ryba vidí na 99% farebne.
Počet týchto receptorov a ich veľkosť sa líši v závislosti na druhu ryby. Zloženie oka: v prednej časti oka leží dúhovka, ktorá je bohato pigmentovaná. Toto farebné sfarbenie dúhovky môže slúžiť ako rozpoznávací znak druhu rýb. Šošovka slúži k zaostrovaniu, ale nie je schopná akomodácie. Ryby veľmi dobre vidia na blízko, v závislosti od priezračnosti vody až na 5-10 metrov. Sú teda krátkozraké a niektoré druhy by potrebovali okuliare až 25 dioptrie.
Bielko rýb je oproti bielku ľudí pomerne „vytunované“. Vzhľadom k tomu, že niektoré druhy rýb vyhľadávajú hĺbky, kde pôsobí veľký tlak, je bielko vylepšené žľazou, ktorá dodáva oku kyslík. V oku vzniká väčšie napätie a musí sa vyrovnávať s tlakom v okolí. Rybie oko je vyživované cievnatkou. Určite ste už počuli termín sklený pohľad. Toto prirovnanie je najčastejšie používané pri zubáčoch a ostriežoch. Keď sa pozrieme do očí týchto týb, lesknú sa ako perly. Ide o vrstvičku guanínu (odpadový produkt metabolizmu močoviny).
Táto vrstvička sa odborne nazýva argentea a je situovaná medzi cievnatkou a bielkom. Do hĺbky preniká pomerne malé množstvo svetla a ryby, ktoré žijú v hĺbkach, môžu vďaka argante využiť na maximum aj to minimum svetla, ktoré k nim prenikne. Funguje vlastne ako zrkadlo, ktoré odráža zbytkové svetlo z oka von. Svetlo potom prechádza dvakrát cez receptory, jedenkrát dnu a druhýkrát von, čím získava ich nositeľ značnú výhodu oproti ostatným druhom rýb, zvlášť v orientácii a hľadaní potravy v zhoršených svetelných podmienkach. Rohovka je priehľadná vrstva v prednej časti oka, ktorá chráni oko pred poškodením. U rýb, žijúcich v blízkosti pieskového dna, je rohovka tvorená z dvoch priehľadných vrstiev a vzniknutý priestor je vyplnený tekutinou.
Už vieme, že ryby rozoznajú farby a sú krátkozraké. Horizontálne vidia až do 170stupňového uhla a vertikálne až do 150stupňového uhla. Priestorové videnie je obzvlášť dôležité pre dravcov. Potrebujú pred útokom na korisť presne odhadnúť jej vzdialenosť. Ryby, ktoré majú umiestnené oči vpredu (šťuka, zubáč, ostriež, pstruh) majú lepšie videnie do diaľky, jednoduchšie povedané, vidia, akoby používali ďalekohľad. Naopak slepé zóny, kam ryba nevidí vôbec, ležia tesne pred tlamou a za chvostom. Rybe však pomáhajú pri orientácii aj iné zmysly, ako čuch, sluch a predovšetkým funkcia postrannej čiary.
Ako ryby vidia svet 🐟
V prípade, že ryba oslepne, či už v dôsledku poranenia alebo vplyvom napadnutia očnými parazitmi, nemusí to pre ňu znamenať smrť. Takto postihnutú rybu spoznáme pomerne ľahko, ryba sa prispôsobí tomu, čo vidí (v tomto prípade nič) a tak sa následne aj telo zafarbí na tmavo. Je dokázané, že pohľad ryby z vody kolmo hore pripomína pohľad cez kruhové okno do sveta nad hladinou. Vďaka lomu svetla môžu ryby vidieť viac ako len to, čo je nad ich hlavou. Zorný uhol sa totižto rozširuje. Mimo kruhové okno vytvára vodná hladina zrkadlo, cez ktoré nie je vidieť. Ryba nad hladinou vníma iba obrysy, čo však neznamená, že by si rybár nemal dávať pozor na to, aby nebol vidieť. Z toho vyplýva, že rybár stojaci na brehu sa ľahko dostane do zorného poľa ryby a pokiaľ je naviac aj pestro oblečený a pohybuje sa, môže rybu veľmi ľahko vyplašiť.
Na tento pokus som si pripravil tri neutrálne krmivá a každé z nich som inak zafarbil. Jedno krmivo bolo zafarbené na zeleno, druhé na čierno a tretie na červeno. Z každého krmiva som si urobil po jednej guli (placky, aby sa mi krmivo neskotúľalo) a položil som ich jemne do vody. Po asi piatich minútach som pozoroval, čo sa s krmivami deje a ako na tieto farby ryby reagovali. Na krmivo so zelenou farbou ryby reagovali najslabšie. Na krmivo s čiernou farbou reagovali ryby celkom dobre. Bolo to hlavne kvôli tomu, že voda bola celkom priezračná a ryby reagovali na túto farbu ako na niečo nové. Ich inštinkt im pri niečom novom hovorí, aby to išli preskúmať a keď zistili, že je to potrava ostali pri nej a začali sa kŕmiť. Najlepšie ale reagovali na červenú farbu. Pri tejto farbe boli ryby najrýchlejšie a bolo ich tu najviac. Na túto farbu znovu reagovali ako na niečo nové, čo nepoznajú a chceli si overiť, čo to je. Keď zistili, že je to potrava, zostali tu a začali sa kŕmiť. Pri tejto farbe bolo asi viac rýb kvôli tomu, že ryby vnímajú červenú lepšie ako ostatné farby.
Ďalším faktom je, že svetlo preniká do vody vo vlnových dĺžkach. Červená farba je najmenej vidieť v hĺbke okolo 1 metra, čo znamená, že ryby v tejto hĺbke nevnímali červenú ako nebezpečnú, ale skôr ako niečo prirodzené.
Ostnáč modrý (Badis badis)
Ostnáč modrý je menšia farebná ryba, ktorá je pre svoj jedinečný vzhľad a správanie veľmi obľúbená medzi akvaristami. Samci majú výrazne modré, červené a oranžové odtiene s tmavými pruhmi, zatiaľ čo samice sú menej výrazné, zvyčajne s tlmenejšími tónmi šedej a hnedej. Zvlášť počas trenia sa farby samčekov ukážu v plnej kráse.
Ostnáče sú všeobecne mierumilovné ryby, vhodné do spoločenských nádrží, samci však môžu byť počas obdobia trenia teritoriálni. Tieto ryby sa rady ukrývajú v rastlinách a dekoráciách, preto odporúčame akvárium vysadiť rastlinami a poskytnúť im dostatok úkrytov v podobe kameňov, koreňov alebo keramických dekorácií. Ostnáče nie sú príliš náročné parametre vody.
Odporúčaný počet Ostnáča modrého v akváriu
Tieto rybky je možné chovať v akváriu od 50 litrov. Pri tomto objeme akvária je vhodné chovať túto rybku v páre alebo v skupine (1 samec a 2 samice). Pri akváriách od 80 litrov môže byť skupinka väčšia.
Odporúčané druhy živočíchov k Ostnáčovi modrému
K tejto zaujímavej rybke sa hodia takmer všetky mierumilovné rybky vhodnej veľkosti, ako tetry, razbory, dania, živorodky a ďalšie. Dobre sa znáša s rybami žijúcimi na dne ako prísavníky a pancierničky. Do akvária s Cichlidkou môžeš pridať aj mrenky, krevety Caridina Japonica alebo filtrujúce krevety a slimáčiky.
Nevhodné druhy k Ostnáčovi modrému
- malé rybky vo veľkosti pod 1,5 cm a trpasličie krevety, ktoré by mohla vnímať ako korisť,
- nehodí sa k dlhoplutvým a pomalým rybám, ako sú závojnatky a bojovnice, ktorým môže (hlavne v menších akváriách) poškodiť plutvy,
- väčšie a dravšie ryby môžu byť naopak nebezpečné pre ostnáče
Krmivo pre Ostnáče
Tieto ryby môžeš kŕmiť klasickým vločkovým krmivom a granulami menšími ako 2 mm. Vynechať by si však určite nemal mrazené a živé krmivá. Chipsy sú pre ne ťažko konzumovateľné. Z našej ponuky môžeš zvoliť napríklad TetraMin, Ichtio-Vit alebo Vitality & color. Ak však chceš pre svoje rybičky prémiové krmivo najvyššej kvality, odporúčame ti Royal Menu M alebo neskôr L, ktoré používame aj u nás v Shrimpe. Kŕmiť by si ich mal 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 3 minút.
Ostnáč modrý - Badis badis stručne:
- Veľkosť pri predaji: 2,5 - 3,5 cm
Gara rudohnedá (Garra rufa)
Gara rudohnedá - Garra rufa nazývaná aj Kangálska ryba podľa miesta pôvodu v Turecku je húfová mierumilovná a prispôsobivá ryba. Je veľmi užitočná pri čistení dna. Dokáže zlikvidovať zvyšky krmiva a iný odpad. Medzi akvaristami nie je až tak rozšírená, no vo svete sa presadila v oblasti starostlivosti o pokožku, keďže sa používa aj pri pedikúre a liečbe kožných chorôb.
V dospelosti má hnedočervené sfarbenie a dorastá až do 14 cm. Vhodnejšie je preto väčšie akvárium vybavené krytom. Vyhovuje jej pH od 7-8 a inak je jej chov nenáročný. Lepšie sa cíti v skupinke aspoň 5 rýb. Teplota vody môže byť od 22-28 °C, no mala by zvládnuť aj teploty do 15 °C.
Odporúčaný počet Gary rudohnedej v akváriu
Táto výnimočná ryba sa zvyčajne chová v akváriách s objemom od 100l. Pri tomto objeme môžeš mať v akváriu 2 až 3 dospelé jedince. Mladých rýb môže byť aj ďaleko viac, treba ale počítať s tým, že v priebehu pár rokov vyrastú.
Odporúčané druhy živočíchov k Garre Rufe
Gara rudohnedá je mierumilovná ryba, ktorá sa hodí do spoločenského akvária. Môžeš ju chovať prakticky so všetkými mierumilovnými rybami, u ktorých nehrozí, že jej ublížia. Napr. labyrintky, razbory, tetry, živorodky, mrenky, skaláre, Akary electric blue, pancierničky aj prísavníky. Do akvária s Garrou Rufou môžeš pridať aj kôrovce, ako filtrujúce krevety alebo krevety Caridina Japonica. Svoje miesto v akváriu s touto rybou nájdu aj slimáky a mušle.
Nevhodné druhy k Garre Rufe
Garu rudohnedú neodporúčame chovať s agresívnejšími väčšími rybami, ako sú niektoré cichlidy (Akara potočná a pod). Nevhodným spoločníkom sú aj trpasličie krevety, ktoré by sa mohli stať jej potravou. V dostatočne veľkom a členitom akváriu však je ich spolužitie možné.
Kŕmenie Garra rufa
Garra rufu môžeš kŕmiť vločkami a tabletami živočíšneho a rastlinného pôvodu, mrazeným aj živým krmivom. Zo suchých krmív sú teda vhodnejšie na dno klesajúce krmivá ako Wafer mix od Tetry. V spoločenskom akváriu im však postačí aj bežné vločkové krmivo, ktoré obsahuje rastlinné aj živočíšne zložky, napríklad Tropical Ichtio-Vit alebo TetraMin. Pre spestrenie im môžeš podávať tablety určené pre ryby žijúce na dne akvária. Kŕmiť by si ich mal 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 30 minút.
Rozmnožovanie Garra rufa
Rybky kladú ikry. Vhodnejšie je použitie hrubšieho štrku, aby ikry medzi kamienky zapadli a ryby ich nemohli zožrať. Pre mladé sú dospelé ryby neškodné, takže nie je nutný ich odlov. Mladé rybky si vyžadujú jemné suché, mrazené, alebo živé krmivá.
Gara rudohnedá - Garra rufa stručne:
- Veľkosť pri predaji: 2,5-5 cm
Byť dobrým rybárom nestačí len poznať špecifické spôsoby lovu a mať správne vybavenie. Je dobré si občas prečítať zaujímavý článok o samotnom živote rýb, ich stavbe tela, alebo o tom, ako samotná ryba vníma okolie v ktorom žije. Preto veríme, že tento článok rozšíri vaše obzory a dozviete sa veľa zaujímavostí. Ryby vďaka svojmu zraku nachádzajú potravu alebo zisťujú rôzne nebezpečenstvá, ktoré na nich pod hladinou číhajú. Rybie oči sú rôzne veľké, záleží, v akom prostredí sa ryba nachádza a žije. Tie, ktoré žijú v čistých vodách, kde sa primárne podľa zraku orientujú, ich majú väčšie. Naopak ryby, ktoré žijú pri dne, majú oči podstatne menšie. Ukážkový príklad je napríklad sumec. Ten, ale aj ryby, ktoré lovia večer, vidia horšie ako ryby, ktoré žijú v čistej vode alebo v hornom stĺpci vody. Tie majú zrak veľmi dobrý, a tak je dôležité byť pri pohybu okolo vody obozretný, pretože pohyb rybára alebo jeho tieň rozhodne vnímajú. Naviac niektoré ryby sú schopné vďaka umiestneniu očí vidieť aj dozadu.
Rybie oko je guľovitého tvaru a nemá očné viečko ani slzné žľazy, pretože tu dostatočnú vlhkosť samotného oka logicky zabezpečuje voda, v ktorej ryby žijú. U niektorých druhov, napríklad vranky, sa môžeme stretnúť s tým, že je oko chránené dvojitou vrstvou rohovky, aby nedošlo k poškodeniu oka. Vďaka guľovitému tvaru šošovky a jej pohybu von a dovnútra ryba dokáže skvelo zaostriť a vidí na väčšiu vzdialenosť. Sietnica rybieho oka má rovnako tak ako tá ľudská dva typy buniek, a to tyčinky a čípky. Čípky sú bunky, ktoré umožňujú videnie farieb a fungujú počas dňa. Tyčinky naopak skvelo poslúžia pri nočnom videní, nevedia však rozlišovať farby, len intenzitu svetla. Tie ryby, ktoré prijímajú potravu behom dňa, mávajú viac čípkov v sietnici, naopak tie, ktoré lovia v noci, majú viac tyčiniek. Počet čípkov je naviac daný veľkosťou oka. Čím je oko menšie, tým je aj menší počet čípkov. Na základe toho, ako svetlo dopadá na rybie oko, vystupujú do popredia buď tyčinky, alebo čípky.
Ako ryba vidí farby? Ak ste čítali predchádzajúce riadky pozorne, tak viete, že ryba farby skutočne vidí. Každopádne je dôležité si uvedomiť, že svetlo sa chová inak na vzduchu a inak vo vode. Tým sa samozrejme líši zobrazovanie konkrétnych farieb. Najkratšiu vlnovú dĺžku má fialová, modrá, potom zelené, žltá a oranžová a najdlhšia je naopak u červenej farby. Ako svetlo prestupuje vodou, je časť jeho energie pohlcovaná. Farby s najdlhšou vlnovou dĺžkou sú pohlcovane ako prvé, teplejšie farby preto miznú medzi prvými. Pokiaľ vezmeme do úvahy vyššie zmienené farby, tak červená je pohlcovaná najskôr, a to do prvých 6 metrov. Oranžové farby sú pohlcované v hĺbke 9 až 12 metrov, žlté potom v 18 až 20 metroch. Oproti tomu zelené a modré farby sú viditeľné tak hlboko, ako len dosiahne svetlo.
Je logické, že množstvo svetla samozrejme klesá s hĺbkou. V 10 metroch sú oranžové nástrahy stále oranžové, ale už nie sú tak jasné, ako tomu bude u vodnej hladine. Žltá nástraha môže byť viditeľná v 18 metroch v čistej vode, ale tiež môže zmiznúť v 40 centimetroch kalnej vody, kde je takmer neviditeľná. V naozaj veľkej hĺbke, kde je minimálne svetlo a takmer tma, sa strieborné alebo biele nástrahy môžu javiť ako správna voľba. Nástrahy, ktoré odrážajú svetlo sú tak vo väčších hĺbkach logicky lepšie viditeľné.
Intenzita svetla je behom dňa dôležitá a ovplyvňuje aj výber farby nástrah. Ak je zamračené, slnečné lúče nepreniknú tak hlboko do vodného stĺpca ako za jasného počasia. Ak je šero a intenzita svetla klesá, vyberajte červené nástrahy, tie v tomto prípade ryby lákajú najviac. Ako sme už spomínali na predchádzajúcich riadkoch, pri súmraku a klesaní intenzity svetla ryba začína vidieť pomocou tyčiniek, z toho dôvodu je menej schopná rozlišovať farby. Akonáhle sa zotmie, mali by ste tak voliť medzi tmavými a svetlými nástrahami. V opačnom prípade, kedy sa rozodnieva a svetla je viac, ryby začínajú vidieť pomocou čípkov.
Pre spestrenie článku pre vás máme aj jednu zaujímavosť. Vedecké štúdie dokazujú, že pstruh dúhový a lososy majú zhodné farebné videnie ako my ľudia. Sú schopní tak rozlišovať farby až v 24 odtieňoch.
Voľba správnej farby nástrahy je pri love dôležitá. Dravec na nástrahu zaútočí s cieľom ju zožrať, alebo v prípade, že ste ho nástrahou vyprovokovali. Ryba síce na prvý pohľad uši viditeľné nemá, ale počuje veľmi dobre, aj keď je skladba jej sluchového ústrojenstva jednoduchšia ako u iných obratlovcov. Prenos zvuku k rybám zaisťuje voda, ktorá je v tomto prípade dobrým vodičom. K vnímaniu zvukových vĺn využíva ryba ako svoje sluchové ústrojenstvo, tak aj postrannú čiaru tzv.
Teraz sa poďme pozrieť na sluchové ústrojenstvo podrobnejšie. Sluchové ústrojenstvo ryby tvorí neúplne vnútorné ucho a je tak oveľa jednoduchšie, ako tomu je u iných obratlovcov. Sluchové ústrojenstvo je tvorené bludiskom troch vačkov s tromi polokruhovými chodbami. V bludisku sa nachádzajú tri vápenité útvary. Tieto útvary sa nazývajú otolity. Ich základnou funkciou je zaistenie rovnováhy samotnej ryby. Podľa otolitov je možné určiť mimo iné aj presný vek ryby. To sa určuje prírastkovými krúžkami, ktoré na otolitoch pribúdajú podľa veku ryby. V letnom období sú tmavšie a hrubšie, v zime naopak svetlejšie a tenšie. Vo výsledku vypadajú ako také malé letokruhy ryby. Podľa toho, kam na výstelku váčkov začne otolit tlačiť, ryba pozná, či nie je napríklad bruchom hore. Zvukové vlny sa rybám do stredného ucha dostávajú cez lebečnú kosť. Vzruchy citlivých buniek dráždením a chvením otolitov sú vedené sluchovým nervom do mozgu.
Postranná čiara tzv. prúdový orgán je vo svojej podstate kanálik vyplnený riedkym slizom. Tento sliz v ňom vibruje v súladu s vonkajším vlnením vody resp. so zmenami tlaku. Dráždi tak výrastky senzorických buniek, ktoré sú v zhlukoch na dne kanáliku. Odtiaľ sú impulzy prenášané pomocou nervov do miechy a následne do mozgu. Vzdialene to tak môže pripomínať sluchové ústrojenstvo. Prúdový orgán však slúži k zachytávaniu nízkofrekvenčného vlnenia medzi 1 - 25 Hz. Jedná sa v tomto prípade skôr o šiesty zmysel, ktorý rybu informuje o smere pohybu okolitej vody a ako plávať s čo najmenším úsilím. Nech už sa môže zdať, že majú ryby vycibrený sluch, neplatí toto pravidlo u všetkých. Sú medzi nimi aj také, ktoré sú v prenesenom slova zmysle tak trochu “nahluchlé”. U nás to sú napríklad šťuky, pstruhy a ostrieži. Nemusíte teda byť pri ich love až tak tichí. Nič menej taký kapor, to je úplný opak, má prvotriedny sluch.
Na záver našej kapitoly o sluchu si dovolíme zmieniť ešte jednu zaujímavosť. Boli prevádzané vedecké výskumy na karasovi zlatom, ktorý vie veľmi dobre “utekať” pred hlukom. Jeho nervové bunky v postrannej čiare vnímajú zvuky a vibrácie a predávajú tieto signály do mozgových buniek. Trvá to menej než milisekundu, než tieto bunky vyvolajú svalovú kontrakciu po strane rybieho tela. Výsledok je tak ten, že sa ryba ihneď odkloní od prichádzajúceho hluku. Niektorým karasom bola práve v rámci vedeckých pokusov táto postranní čiara odstránená. Následne ich pohyb nemal akýkoľvek smer. Naopak tie ryby, ktoré boli “len” oslepené, dokázali uniknúť správnym smerom, aj keď nič nevideli.
Pohltil vás rybolov natoľko, že túžite po tom získavať viac a viac informácií nielen o živote samotných rýb, ale napríklad aj o rôznych rybárskych technikách? V našom e-shope sme pre vás pripravili špeciálnu kategóriu, v ktorej vás čakajú zaujímavé materiály v podobe kníh a DVD z rybárskeho sveta. V prípade, že si neviete rady, alebo by ste potrebovali poradiť ohľadne správneho výberu ako rybárskych kníh, DVD, tak aj správneho vybavenia pre samotný lov.
tags: #ryba #ktora #meni #farbu
