Červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus): Všetko, čo potrebujete vedieť
Ryby sú často podceňovanou surovinou nielen v jedálničku ľudí, ale aj vo výžive našich štvornohých miláčikov. Zmeňte to a spravte z nepravidelného doplnku stravy hlavný chod. Pre kvalitné ryby netreba chodiť ďaleko.
Keďže tie sladkovodné plávajú aj v slovenských vodách, ich kúpa je dvojnásobná výhra. Ryby ako pstruh či kapor sú prospešné pre šteniatka v období rastu i pre dospelé psy veľkých plemien. Sú totiž zdrojom veľkého množstva živín, ktoré výrazne napomáhajú správnemu vývoju kostrového systému a predchádzajú ochoreniam ako osteoporóza či artritída.
Je to najmä vďaka vyváženému pomeru minerálov vápnika a fosforu, a vysokému obsahu vitamínov A, B (najmä B3, B9, B12) a D. Ryby pochádzajúce z morí a oceánov sú dôvodom nižšieho výskytu srdcovo-cievnych chorôb v prímorských krajinách. Platí to pre ľudí i pre zvieratá.
Tajomstvo úspechu je opäť v zložení mäsa. Čo to znamená pre zdravie vášho psa? Jednoduchý spôsob ako mu posilniť imunitu, dodať vitalitu, energiu a zlepšiť kvalitu jeho kože, srsti či pazúrikov.
Po rybách väčšinou siahneme, keď máme chuť na niečo ľahšie alebo diétnejšie. Stráviteľnosť rýb dosahuje až 85%, čo z nich robí dokonalého pomocníka pri snahe znížiť hmotnosť. Ak však chcete u psíka riešiť problém s nadváhou, siahnite iba po rybách s bielym mäsom. Tie morské majú viac kalórií.
Pokrmy s obsahom rýb sú vhodné pre všetky psy bez ohľadu na plemeno či vek. (Výnimkou sú len psy s alergiami alebo špeciálnymi diétami). Pri ich zavádzaní do stravy platí to isté, čo pri každej inej potravine. Aj ryby treba pridávať postupne a sledovať, ako na ne pes reaguje. Začnite tým, že malé množstvo ryby pridáte do bežného krmiva.
Surové ryby sa odporúča psom podávať najviac raz za týždeň. Je to preto, že obsahujú enzým tiaminázu, ktorá z tela psíka odbúrava vitamín B1. Nepríjemným následkom môžu byť kŕče alebo nechutenstvo. Tepelne upravované ryby psiemu tráveniu nesvedčia. Nikdy preto svojmu miláčikovi nepodávajte údené ani vyprážané ryby! Odporúča sa jedine varenie. Takto upravenú rybu môžu psy konzumovať 2 až 3-krát za týždeň a nahradiť si tak v jedálničku iný druh mäsa.
Sladkovodné ryby je pred finálnou úpravou dobré dať na niekoľko dní do mrazničky. Teplota pod -18° zničí všetky prípadné parazity. Preto aj naše rybie menu nájdete medzi mrazenými produktami.
Odporúčaná (orientačná) denná dávka rýb je 120 až 150 gramov na každých 10 kilogramov živej hmotnosti psa. A čo kosti? Rybie menu je ideálne psom ponúkať v pomletej podobe. Tak mu do porcie môžete zamiešať aj hlavy, chvosty a kosti. Ak sa rozhodnete ryby pre psy variť, je nutné ich predtým kompletne vykostiť.
Varením totiž rybie kosti tvrdnú a mohli by psíkovi spôsobiť nepríjemné škrabance v hrdle alebo, v horšom prípade, vážne poškodenie tráviaceho traktu. Všimnite si: Pri nákupe rybích zmesí sa na etiketách výrobkov môžete stretnúť s pojmami ryba a rybia múčka. Kým surová ryba obsahuje takmer 70 % vody, rybia múčka máva spravidla len okolo 10 %.
Len kvalitná a nutrične vyvážená strava zabezpečí vášmu psíkovi zdravý rast a aktívny život.
Červenica ostrobruchá je typickou rybou zarastených rybníkov, tôní a odstavených riečnych ramien. Vyskytuje sa i v tečúcich vodách a plytkých údolných nádržiach. V niektorých menších tôňach sa môže stať dominantnou zložkou rybej osádky, ale na väčšine vôd je rozšírená menej než iné príbuzné druhy - napríklad plotica.
Červenica je plotici v mnohom podobná. Dosahuje o niečo menších rozmerov, má vyššie ploché telo s typickým ostrým kýlom pred análnou plutvou, horné postavenie úst a predovšetkým žiarivo červené sfarbenie chvostovej, análnej a brušných plutiev. Farba šupín je na bokoch striebristá s výrazným perleťovým leskom a nádychom žltej a modrej farby, chrbát je zeleno sivý.
Je druh s obľubou vytvárajúci húfy, ktoré sa voľne pohybujú vodným stĺpcom a často i v blízkosti hladiny. Potrava červenice je do istej miery unikátna, pretože zahrnuje možno najväčší podiel rastlinnej zložky zo všetkých našich pôvodných druhov rýb. Jedná sa o rôzne jemnolisté vodné rastliny a riasy.
Z rybárskeho hľadiska je červenica zaujímavá hlavne pre plavačkárov ako jeden z bežných druhov menších kaprovitých rýb, výborne sa ale loví i na mušku.
Základné údaje
- Latinsky: Scardinius erythrophthalmus
- Maďarsky: Vörösszárnyú keszeg
- Anglicky: Rudd
- Rad: kaprotvaré
- Čeľaď: kaprovité
- Potrava: všežravec
- Dĺžka života: 12 rokov
- Pohlavná dospelosť: 2. rok
- Doba rozmnožovania: máj - jún
- Bežná veľkosť: 15-30 cm
- Maximum: 45 cm
- Lovná miera: neustanovená
- Doba hájenia: neustanovená
Rozmery
- Dĺžka priemerná: 15 až 30 cm
- Dĺžka obvyklé maximum: do 40 cm
- Dĺžka rekordné hodnoty: okolo 45 cm
- Hmotnosť priemerná: 0,1 až 0,3 kg
- Hmotnosť obvyklé maximum: do 1 kg
- Hmotnosť rekordné hodnoty: cez 1,5 kg
Typické znaky
- ploché telo
- horné postavenie úst
- ostrý kýl na bruchu
- červené sfarbenie plutiev na spodku tela
Výskyt
Zarastené stojaté vody - tône, pieskovne, rybníky na väčšine nášho územia, ale najmä v nižších polohách. Ďalej tradičné rybnikárske oblasti, kde uniká z rybníkov i do športových revírov, mierne tečúce rieky a teplejšie údolné nádrže. Jej výskyt je do veľkej miery spojený s prítomnosťou porastov vodného rastlinstva.
Biológia druhu
O závislosti červenice na prítomnosť vodného rastlinstva už bola reč. Rastliny poskytujú červenici potravu, úkryt i substrát k neresu. Spolu s červenicou sa na podobných miestach vyskytujú i lieň a šťuka.
Potrava červenice sa mení v priebehu života. Mladí jedinci sa živia najmä planktónom a ďalšími drobnými bezobratlovcami, ale pri dĺžke tela okolo 60 - 80 mm dochádza k postupnej orientácii na rastlinnú potravu zahŕňajúcu riasové nárasty i hrubší rastlinný materiál, ktorý je hlavnou zložkou potravy najstarších ročníkov. Dokladá to i obsah tráviaceho ústrojenstva, ktorým je za normálnych okolností tmavo zelená kašovitá hmota.
Istý podiel živočíšnej potravy ale zostáva zachovaný a pri nedostatku potravy lovia väčšie červenice často hmyz a niekedy dokonca i poter vrátane svojho vlastného.
Pohlavne dospieva červenica už v druhom roku života. Neresia sa v skupinách na vodné rastlinstvo, v prípade jeho nedostatku i na iné substráty. S jednou samicou sa vytiera niekľko samcov.
Výter väčšinou prebieha v dvoch dávkach - k prvému treniu dochádza v priebehu mája až v prvej polovici júna a je pri ňom uvoľnené asi 3/4 obsahu vaječníkov, zostatok ikier sa uvoľní pri druhom výtere, ktorý nasleduje asi s mesačným odstupom. Podľa niektorých údajov je výter v teplých oblastiach jednodávkový. Samica máva 15 000 - 100 000 ikier.
Rozdiely vo vzhľade oboch pohlaví sú nepatrné, samce majú v dobe neresu jemnú treciu vyrážku na prednej časti tela.
Typickým znakom červenice je pohyb vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a častý pobyt v blízkosti hladiny. Prítomnosť rýb tak môžeme ľahko zistiť pozorovaním.
Rozmery a rast
Rast červenice je veľmi variabilný. Na niektorých lokalitách tvorí početné a pomaly rastúce populácie niekedy nedosahujúce maximálnu dĺžku ani 15 cm. Na živných vodách rastie rýchlejšie a môže presahovať i dĺžku 40 cm. Samice rastú o niečo rýchlejšie. Literatúra udáva maximálny vek 12 rokov.
Lov rýb na splávek plavák 🤗 ZÁBERY a SÚBOJE 🎣🐋 Lov kapra a ryb na plavanou plávanú !
Športový rybolov
Na väčšine miest je červenica lovená len ako nástražná rybka, zaberá náhodne pri love iných rýb alebo je bežným úlovkom detí. Tam, kde dorastá väčších rozmerov, môže byť zaujímavou rybou pre plavačkárov - tým skôr, že ju je možné loviť i v zimnom období. Najviac záberov je v stĺpci.
Zábery sú aktívne, pomerne rázne a často dochádza k zdvíhaným záberom, inokedy už pri klesaní nástrahy. Po zakŕmení dokáže červenica brať i zo dna, čo dovoľuje loviť ju i na ľahkú položenú.
Málo známou vecou je, že červenice pohybujúce sa vo vrchných vrstvách vody miestami výborne berú i na suchú mušku a snáď ešte lepšie na miniatúrne strímre popoťahované tesne pod hladinou. Tam, kde tomu tak je, ponúkajú červenice vynikajúcu zábavu najmä začínajúcim muškári.
Možný výber náradia pre lov červenice
- Plávaná: Matchový prút alebo bolonézka - skôr jemnejšie, možno použiť i bežný dlhší teleskopický prút, pokiaľ je dostatočne jemný. Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,12 mm. Nástraha - biele červy, pečivo...
- Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší, feeder kategórie "light" alebo pickerový prút. Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu väčších rýb alebo pri love v zarastených úsekoch. Vhodnými nástrahami sú biele červy, pečivo, rovnako ako pri love na plávanú.
- Muškárenie: Jemný prút - AFTMA v rozmedzí 3 - 5, dĺžka podľa miestnych podmienok, ale väčšinou stačí i 240 cm (8 stôp). Nadväzce 0,08 - 0,12 mm.
