Mytologické bytosti a ich výskyt v Grécku a vo svete

Starí Gréci predpokladali, že svet sa skladá zo 4 prvkov - oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky - agni =oheň (niekedy tédžas - žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto:

Elementárne bytosti

Gnómovia

Duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia. Prechádzajú horninami a zemou v ktorej si aj stavajú svoje príbytky - nevysoké miestnosti s klenutým stropom a podlahou z udupanej hliny. Nepotrebujú vzduch (dýchajú minerály) ani vodu, lebo smäd je vlastný iba ľudským bytostiam. Sú to dve piade vysoký škriatkovia, kt. hľadajú a strážia drahé kovy z kt. razia mince, kt občas darujú dobrým ľuďom. Nemajú radi slnko.

Sylfovia

Bytosťami vzduchu sú sylfovia (sylvestrovia), ktorý dýchajú vzduch a sú ľudom najbližšie a predstavujú búrku, vietor, krupobitie a iné. Ich znázornenia sú veľmi odlišné.

Mytologické bytosti z rôznych kultúr

Okrem elementárnych bytostí existuje množstvo ďalších mytologických postáv a bytostí, ktoré sa objavujú v rôznych kultúrach po celom svete.

ERKLING - J. K. Rowlingová prehodila pár písmen a zlúčila slová Erl King alebo Erl Ko“nig (kráľ duchov) z nemeckej legendy. Inak jej opis je pravdivý. Je to zlý tvor v nemeckom Čiernom lese, ktorý sa pokúša unášať deti. Je väčší ako trpaslík, má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom, ktorým očarúva deti. V básni Johanna Wolfganga Goeteho Erl K“onig vábi malého chlapca, ktorý putuje s otcom po lese. Hoci sa chlapec pokúša otca varovať (ten kráľa duchov nepočuje), báseň sa končí tragicky. Tak ako legendy o hlbočníkoch v Anglicku a kappoch v Japonsku, kráľa duchov vymysleli rodičia, aby zabránili deťom túlať sa.

Eset (Isis) Manželka boha Usira a matka boha Hora. Najuctievanejšia bohyňa starého Egypta. Eset bola akýmsi ideálom ženy: ušľachtilá, krásna, milujúca, verná, mala veľký cit pre materstvo. K tomu bola ešte vybavená kúzelnou mocou, ktorú využívala len na konanie dobra a k obrane spravodlivosti. Uctievanie bohyne Eset sa rozšírilo aj do ďalších krajín. Jej kult prevzali napr. Gréci a Rimania.

Etengena Kiwajovia na Novej Gunei neradi rúbu osamelé a výrazné stromy. Tie by mohli byť sídlom lesného ducha - etengena. Preto ak nemajú na výber etengenu poprosia, aby sa odsťahoval. Ak majú po niekoľkých dňoch keď sa k stromu vrátia, ťažké ruky, tak sa etengena síce presťahoval, ale len na chvíľu a to do Kiwajov, aby im vysvetlil, že na tomto mieste sa mu páči a neopustí ho.

FÉNIX Čarovný večný vták, žije celé storočia, niektorí ľudia vravia, že 500 rokov a rodí sa zo seba. Fénix je nádherný vták, veľký ako labuť, dlhým zlatým chvostom, zobákom a pazúrmi. Žerie iba rastliny a môže zmiznúť a znova sa zjaviť podľa svojej vôle. Spev fénixa má čarovnú moc - údajne zvyšuje odvahu človeka s čistým srdcom a zasieva strach do sŕdc nečistých. Slzy fénixa majú silné liečivé vlastnosti. Básnik Ovídius píše: Tento posvätný tvor takmer vždy opisovaný ako červeno-zlatý, bol v starom Egypte, odkiaľ pochádza, známy ako Benu. Bol to dôležitý symbol mesta Heliopolis (Slnečné mesto). V egyptskej Knihe mŕtvych, náboženskom texte približne z roku 2000 p. n. l. fénix tvrdí: „Som strážcom knihy vecí, ktoré sú a vecí, ktoré budú.“ V hieroglifike obraz fénixa vyjadruje plynutie času a dodnes zostáva symbolom nesmrteľnosti. Pre spisovateľov je fénix často symbolom nehynúcej lásky a vernosti. Vo Svätorečení zo 17. storočia básnik John Donne píše svojej manželke:Len skrze lásku v tejto hodine. V anglickom origináli je meno Dumbledorovho fénixa - Fawkes. Zjavne je pomenovaný podľa Guya Fawkesa, účastníka slávneho pokusu z 5.11.1605 vyhodiť do vzduchu anglický parlament. „Prachový atentát“, ako sa nazýva, mal byť začiatkom vzbury anglických katolíkov, ktorí boli v tom čase prenasledovaný. Informácie prenikli von, a mužov zatkli a mnohých popravili. V Británii je teraz 5.11. Deň Guya Fawkesa a oslavuje sa zapaľovaním vatier - čo je vlastne pohrebná hranica fénixa.

Freyja severská bohyňa plodnosti, ovládala kúzla spojené s veštením, mala brata-dvojča boha plodnosti Freyra, ktorý mal na starosti úrodu a manželské lôžka

GANEŠA V indickej mytológii boh múdrosti so sloňou hlavou. Mal tučné červené ľudské telo, 4 ramená a jeden veľký kel. Jazdil na chrbte potkana.

Gargouille žil v 17 stor. v rieke Seine. Pramene ho opisujú ako veľkú potvoru s dlhým krkom a úzkym čumákom. Obluda ničila čo sa dalo, až si trúfla na Rouen a mesto zrovnala so zemou. Vyslali proti nej istého dobrovoľníka (odsúdeného predtým na smrť) ktorý sprevádzal Sv. Romana. Ten zložil dva prsty do znaku kríža a dračia potvora sa sklonila k Romanovým nohám. St. Romanus draka odviedol do trosiek Rouenu, kde ho nechal upáliť. Vďaka svojmu vzhľadu sa gargouille dostal do gotickej architektúry v podobe chrličov.

Geryon - ľudská hlava s tromi tvárami. Symbol obra, vládcu búrkovej zimy, ktorý bol podľa gréckej báje zbitý Héraklom. Hlavu s tromi tvárami tiež majú niektoré kresťanské sochy ako symbol trojjedinosti

ghoul nemŕtve (väčšinou púštne)bytosti živiace sa mŕtvymi telami - nekrofágovia. Kedysi dávno to boli ľudia, ale po svojej smrti sa z nejakého dôvodu premenili na tieto hrôzostrašné bytosti. Ich hlavnou úlohou sa teraz stalo vyhľadávanie čerstvej potravy, kvôli ktorej neváhajú zabiť. Na pohľad ešte stále trochu pripomínajú tvora, ktorým boli pred smrťou, ich zovňajšok je však zohavený hnijúcim mäsom, jazyk sa im predĺžil na ľahšie vyberanie "jedla" spomedzi kostí, zuby sa zostrili a predĺžili a z nechtov sa im stali nebezpečné pazúry. Dokážu sa premeniť aj na zviera. Ak sa náhodou rozhodnú svoju obeť po smrti nezožrať, často sa z nej tiež stane ghoul a pripojí sa ku svojim vrahom. Výnimkou sú len elfovia, ktorí sú tomuto imúnni. Ghoulov nájdete väčšinou v blízkosti cintorínov, ruín alebo na krvavých bojiskách. Islamská tradícia pozná niekoľko bytostí tohto druhu pričom najnebezpečnejší je ghul ženského rodu - norma, upírka, kt. zvádza a zabíja dôverčivých mužov .

GRYF (česky NOH) Staroveká mytologická obluda z oblasti Stredného východu, kt. bola silnejšia ako sto orlov. Hlavu, krídla i pazúry mala orlie, no zadné laby a chvost ako lev. Strážila ložiská zlata alebo si z neho stavala hniezda, kt. strážila ako oko v hlave, čo je vlastne úloha drakov alebo gnómov v Európe. Niekedy sa považoval za démona ale väčšinou predstavoval symbol Krista. Medzi antických autorov, kt. opísali tohto tvora patria Aischylos, Plínius a Hérodotos, kt opísal ich vojnu s jednookými Arimaspanmi.(GRIFON -symbol Chrabromilu) V starom Grécku predstavoval božskú moc. V kresťanstve symbol vzkriesenia a dvojitej prirodzenosti Krista - boh (vták) a človek (zviera). V Egypte Gryf spája leviu podobu kráľa a sokoliu podobu Hóra a je symbolom víťazného vládcu. V Strednej ríši sa zmenil na ochranného démona, ktorý ťahá voz lovca k víťazstvu. V ptolemajovskej dobe sú Re i Hór zobrazený v podobe Gryfa. Neskôr sa stal symbolom pomsty a ptolemajovci ho priradili k gréckej bohyni Nemesis.

Hádes grécky boh podsvetia, cez ktoré pretekalo 5 riek, napríklad (mýtická) rieka Styx a (skutočná) rieka Acherón. Mŕtvy sa pochovávali s mincou v ruke aby mali čím zaplatiť prievozníkovi cez rieku. Hádes predstavoval posmrtný súd - dobrý boli odmenený blahom na Elysejských poliach a hriešnici trpeli mukami v Tartare. Pomáhala mu manželka Persefona.

Hapi Ochranca pozostatkov mŕtvych - ochranca pľúc uložených v kanape v hrobke mŕtveho, boh severu a severného vetra. Jeden zo 4 synov boha Hora. Hapi je tiež posvätný býk Apis.

HARPIE Tieto bytosti z gréckej mytológie mali hlavu a hruď ženy, ale orlie krídla i pazúry. Boli odporne zapáchajúce, špinavé a s obrovským apetítom.

Hefaistos - Diov syn, boh ohňa a kováčskej práce. Vraj mal svoje vyhne pod dymiacimi sopkami. Bol škaredý a chromý, ale veľký umelec, rím. - Vulkanus

Hekate je zobrazovaná ako bohyňa s 3 telami, 3 hlavami a 6 rukami, ale len s jedným párom nôh. Inokedy má len jedno telo a jednu hlavu, ale 3 tváre /alebo tri hlavy a jedno telo./, ale vždy 6 rúk, v ktorých spravidla drží, pochodne, oblúky a kľúče. Od nej odvodzujú názov najväčšej obete starovekého sveta- hekatomby. Hekatombu v klasickom pojatí chápeme ako obeť 100 býkov /meno bohyne priamo obsahuje číslovku sto/. I pre starovekých Grékov bola takáto obeť výnimočná. Neskôr boli ako hekatomby označované všetky hromadné obete, i keď boli menšie a neboli zasvätené Hekaté. Hekaté sama je veľmi nejasná bohyňa, je bohyňou čarodejníc, jej meno sa niekedy objavuje v bájach, v ktorých vôbec nezasahuje do deja. Inokedy bojuje veľmi zvláštnymi zbraňami- napríklad v Gigantomachii používa rozžeravené kamene. Hekaté môže zasahovať do všetkých svetov a v Aeneade je postavená na rovinu prvotným bohom Erebovi a Chaosu. Podľa všetkého je bohyňou noci, alebo snáď samotnej tmy. Tým sa vysvetľujú i jej zobrazené pochodne. 3-tvár a troje telo a ruky má podľa niektorých výkladov symbolizovať jej všadeprítomnosť. V noci sa zjavovala v prítomnosti nestvory Empusy a hladných ľudožravých prízrakov- Lamií. Jej príchod oznamovalo vytie psov. Mohla byť vyvolávaná na trojcestí. Hekaté je bohyňa s veľmi silným démonickým aspektom, ktorá bola veľmi ctená a vzývali ju často veštkyne a ženy túžiace po pomste. Ako bohyni veštenia sa jej obetovali čierne psi, čierne ovce a med...

HEL bohyňa nórskeho panteónu, ktorá vládla v posmrtnej pustine, kam odchádzali duše ľudí ktorí nezomreli hrdinsky v boji ale zomreli na starobu alebo chorobu.

Hélios - grécky boh slnka, každé ráno sa prebúdzal v kajute parmice, ktorá sa plaví po Ókeane, vo východnom paláci pri Klochide zapriahol snečný voz a prechádzal na ňom oblohou na západ, kde večer vystúpil v druhom pláci vypriahol a celú noc sa plavil v bárke naspäť na východ. Mal syna Faethóna (jeho matkou bola sestra Héliovej zákonitej manželky Klyméné), ktorému sa chlapci posmievali a tak si želal viesť slnečný voz. No nezvládol riadenie a voz spálil zem i nebo a Zeus ho zvrhol z voza a zabil. Odvtedy Hélios smúti za svojím synom a jeho slzy sa objavujú každé ráno - hovoríme im rosa. Okrem neho splodil dcéry Faethúsu a Lampetiu s nymfou Neairé, tie potom strážili jeho stáda na Sicílii. So speojenia s Ókeanovnou Persé sa mu narodil syn Aiétos neskôr Klochidský kráľ a dcéra čarodejnica Kirké

HÉRA - Diova manželka, najmocnejšia bohyňa, kráľovná v sídle bohov na Olympe, symbolom pávie pero, Rím. - Juno

Hérakles - syn Dia a smrteľnej Alkmény, vykonal mnoho hrdinských činov a napokon sa stal nesmrteľným

Hermes - (Merkúr) bol posol bohov. Vedel rýchlo plniť Diove rozkazy, pretože mal okrídlené topánky, ktoré ho odniesli, tam, kde chcel. Ochraňoval obchodníkov a pútnikov, ovládal umenie rečniť, bol ľstivý

Hestia - bohyňa domáceho krbu a ohňa. Rimania ju volali Vesta.

HLBOČNÍCI Sú to vodní démoni z legiend anglického Yorkshiru. Tieto tvory obľubujú rybníky a jazerá, odkiaľ striehnu na nič netušiace deti, ktoré sa zatúlajú priveľmi blízko a sťahujú ich pod vodu. Volá sa tiež Zelenozubá Jenny, Dlhoruká Nellie. Ich príbuznou je Peg zo studne.

HYDRA Grécky vodný had s mnohými ohyzdnými ľudskými hlavami - ich počet sa v jednotlivých príbehoch mení od deviatich po rovnú stovku pričom jedna je nesmrteľná. Zakaždým keď jej odťali hlavu vyrástli namiesto nej dve ďalšie. Usídlila sa v bažinách pri gréckom meste Lerna kde ju napokon zabil Hérakles s pomocou Ioláa, tak že každú odťatú hlavu pretiahol horiacou vetvou aby nenarástli nové a nesmrteľnú hlavu zakopal. Dodnes ju pripomína súhvezdie Draka.

HYPOGRIF Inunguntur iam gryphes equis čiže krížiť kone s gryfom bolo príslovie vyjadrujúce že je niečo nezmyselné. Prvý taký tvor vznikol asi v 16 . stor v mysli Lodovica Ariosta v knihe Zúrivý Roland. Hypogryf má hlavu ako orol ale telo koňa a stal sa symbolom lásky alebo duchovného vzostupu. Keď sa približujete k hipg.

Acromantula obludný pavúk s ôsmymi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, rozpätie nôh až 5 metrov, čeľuste ktorými hlasno cvaká keď je rozrušená alebo nahnevaná a jedovaté výlučky.

Afrodita - Diova dcéra (rím. Venus), bohyňa krásy a lásky, mala syna Érosa (rím.

Ach Ach bola akási nemateriálna časť v každom človeku v starovekom Egypte, ktorá vznikala pri zrodení a zostávala aj po smrti jedinca. Ach bola zdrojom psychických a intelektuálnych schopností človeka. Aby Ach mohla existovať aj po smrti, muselo byť telo správne munifikované a za predpísaných obradov uložené do hrobky. Pozostalí potom prinášali Ach zosnulého obeti v podobe potravín a nápojov.

Aiolos - kráľ sídlil na ostrove Aiolii alebo v Thrákii, vládca vetrov a vynálezca lodnej plachty. Niekedy je zamieňaný so svojím vnukom rovnakého mena. Obaja boli vládcami vetra už za svojho života a za zásluhy sa stali nesmrteľnými nižšími božstvami a pokračovali v práci naďalej. Mala na tom zásluhu hlavne Héra ktorá o tom presviedčal Dia. Hére ako vládkiny smrti patrili vetry pôvodne a muži nad nimi nemali moc. Dlho sa tradovalo že vietor sú vlastne duše zosnulých a až do 17. storočia mu vládli čarodejnice. Aiolovych mužov tvorilo 8 synov Astraia a bohyne Éos, všetci sú vyobrazený vo Veži vetrov v Aténach.

AMFISBÉNA Legendárny grécky netvor s hlavou na oboch koncoch tela, ktorý sa vedel pohybovať dopredu aj dozadu.

Amon (Amun) Jeden z najvyšších bohov, neskôr najvyšší. Boh, ktorý vznikol ako prvý a jeho podstatu nikto nepozná, stvoriteľ a Pán sveta. Má v ľudskú podobu s korunou na hlave, slnečným kotúčom a dvoma pštrosími perami. Amonovým posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný obvykle v podobe sfingy.

ANIELI sú to čistý duchovia, nemajú telo aj keď sa tradične zobrazujú ako krásne ľudské postavy s krídlami v bielych šatách. Teológia pozná 9 andelských rádov: serafíni, cherubíni, trónovia, kúry anielské, cnosti, mocnosti, kniežactvá, archaniely a aniely. Najvyšší slúžia bohu, nižší majú na strosti ľudské záležitosti. Teológovia opísali aj občiansku vojnu v nebi pri ktorej anjel Lucifer viedol vzburu proti Bohu, bol vyhnaný a stal sa Satanom. Aniely navštevovali kresťanských svätcov a islamského proroka Mohameda. Zo 7 kresťanských archanielov sú v Biblii len Michael a Gabriel (ktorý trúbením ohlási deň posledného súdu, moslim. Israfel). Rafael sa objavuje v Apokryfoch a mená Uriel, Chamuel, Jophiel a Zadkiel sú zo starých hebrejských textov.

Ankou je strašidlo francúzske. Jazdí po nociach v kočiari, ťahanom 4 vraníkmi. Je to kostlivec, ktorý zbiera duše.

Apitau Viera v duchov, obývajúcich stromy, je rozšírená po celom svete. Dajakovia na Borneu si pred výrubom stromu musia uzmieriť jeho duchového obyvateľa pastou z ryže, krvi a vajíčok, ktorou potrú kmeň. Zapáleným ohňom si potom udržujú od tela lesného ducha Apitau.

Apolón (Rimania ho nazývali Apollo)- syn Dia a titanky Létho, narodil sa na bludnom ostrove Délos lebo Héra prekliala zem a Létho nesmela porodiť na pevnej pôde. Taktiež ju prenasledoval Pythón , ktorého Apolón neskôr zabil za čo musel odpracovať 8 rokov ako pastier u thessalského kráľa Adméta. Potom nastúpil na Olymp ako boh slnka, svetla, veštby a básnického umenia. Preto bol vodcom deviatich múz, bohýň, ktor...

Mytologické bytosti a postavy sú fascinujúcou súčasťou kultúry a histórie mnohých národov. Ich príbehy a legendy pretrvávajú dodnes a inšpirujú umelcov, spisovateľov a filmárov po celom svete.

Tabuľka s prehľadom niektorých mytologických bytostí:

tags: #ryba #merlin #Grécko #výskyt

Populárne príspevky:

• Recepty s kompótom
• Vianočné medovníčky: Recepty a inšpirácie
• Kde kúpiť vývar
• Recept na koláč s mascarpone
• Nivová omáčka a mleté bravčové mäso: Inšpirácie