Fascinujúce fakty o rybách a živote vo vode

Voda pokrýva približne 71 percent povrchu Zeme a skrýva v sebe nespočetné množstvo fascinujúcich tvorov a javov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty života rýb a iných morských živočíchov vo vodnom prostredí.

Bioluminiscencia: Svetlo z hlbín

Jedným z najúchvatnejších javov v moriach je bioluminiscencia, schopnosť niektorých organizmov vytvárať svetlo.

Mnohé druhy medúz využívajú bioluminiscenciu na obranné účely, vyžarujúc modré i zelené svetlo. Svetlo sa aktivuje dotykom, čo môže predátora prekvapiť. Medúzy dokážu vyžarovať modré i zelené svetlo. Väčšina druhov využíva bioluminiscenciu na obranné účely.

Podobne aj pásovka čierna, ryba dorastajúca do 40 cm, má špecializované orgány zvané fotofóry, ktoré produkujú svetlo. Tieto orgány sa nachádzajú pozdĺž tela, pod očami a na štruktúre visiacej z čeľuste. Pásovky používajú svetlo na prilákanie koristi. Pásovke čiernej slúžia na svietenie špecializované orgány, zvané fotofóry.

V moriach žije aj niekoľko druhov bioluminiscenčných kalamárov, ktorých fotofóry produkujú svetlo na prilákanie koristi a obranu. Rovnako ako ďalšie živočíchy, i kalamáre používajú svetlo na prilákanie koristi a slúži im aj ako obrana. Používajú takzvané protiosvetlenie na maskovanie pred dravcami. Chobotniciam svetlo slúži aj na nájdenie si potenciálnych kamarátov.

Naopak, u chobotníc sa bioluminiscencia nevyskytuje tak často, ale niektoré druhy majú fotofóry na chápadlách.

Jedny z najpozoruhodnejších útvarov vytvárajú salpy z radu ohniviek (Pyrosomida), ktorým už nestačí spájať sa do reťazcov, prepájajú sa do trojrozmerného valca, rôsolovitej priesvitnej trubice. Ich latinský názov je práve pre schopnosť bioluminiscencie odvodený od slova pyro (oheň). Svietia hlavne v tme, keď ich niečo vyruší.

Fytoplanktón, druh riasy plávajúcej na povrchu morskej hladiny, tiež dokáže svietiť. Typický je napríklad pre špecifický druh planktónu - fytoplanktón - druh riasy, ktorá pláva na povrchu morskej hladiny. Fytoplanktón obsahuje vlákna, ktoré umožňujú pozitívne nabitým časticiam prechádzať jeho telom. Ak nastane v okolí riasy pohyb, protóny sa začnú pohybovať telom planktónu, pričom vytvárajú elektrické impulzy, ktoré aktivujú ďalšie chemické reakcie. Svetielkujúci fytoplanktón sa nachádza výlučne v slaných morských vodách.

Hlbokomorské tvory vykazujú bioluminiscenciu | Modrá planéta | BBC Earth

Život v hlbinách: Bizarný svet

V hĺbkach oceánov, kde slnečné svetlo neprechádza, žijú bizarné tvory prispôsobené na život v tme, chlade a obrovskom tlaku.

Bruce Robinson, kalifornský výskumník, sa v roku 1985 stretol s priehľadnou 40-metrovou medúzou v hĺbke 500 metrov, ktorá vyžarovala vlastné svetlo. Písal sa rok 1985. Počas pravidelného zostupu v miniponorke Deep Rover, pod hladinu Tichého oceána, zažil kalifornský výskumník Bruce Robinson stretnutie veľmi zvláštneho druhu. V hĺbke asi 500 metrov sa z temných hlbín vynorila priehľadná 40 metrová medúza. S tisíckami chápadiel a desiatkami žalúdkov navyše vyžarovala svoje vlastné svetlo.

Vedci objavili v hĺbke tritisíc metrov zvláštneho mäkkýša, ktorého fungovanie a spôsob výživy sú neznáme. Vedci už niekoľko rokov pozorujú zvláštneho mäkkýša, ktorého objavili v hĺbke tritisíc metrov. Netušia, ako funguje ani čím sa živí.

V kaňone Monterey žije množstvo záhadných tvorov, vrátane malých rýb pripomínajúcich zmenšeniny žralokov a morského čerta s lampášom. Je tu však celá plejáda záhadných tvorov, ktorým nerobí problém zima, tma, obrovský tlak či málo kyslíka vo vode. Malé rybky, ktoré pripomínajú zmenšeniny žralokov z hororových filmov. Aj keď majú iba pätnásť centimetrov, sú opancierované a majú dlhé ostré zubiská. Žije tu aj morský čert, ten hrôzostrašný obyvateľ hĺbok s lampášom, ktorý naháňal ryby v animáku Hľadá sa Nemo.

Väčšina živočíchov žijúcich v hĺbkach je bioluminiscenčná, s orgánmi zvanými fotofóry, ktoré vyžarujú svetlo prostredníctvom chemickej reakcie. Keďže v hĺbke niekoľko sto až tisíc metrov je tma ako v rohu, väčšina tu žijúcich živočíchov ja bioluminiscenčná. Majú orgány zvané fotofory, ktoré vyžarujú svetlo, vznikajúce chemickou reakciou.

Niektoré tvory používajú fotofóry na osvetlenie tmavých častí tela, aby nevrhali tiene. Niektoré tvory sú také prefíkané, že si fotoformi osvetľujú tmavé časti tela, aby nevrhali tiene.

Akvárijné ryby: Choroby a prevencia

Rovnako ako iné zvieratá, aj akváriové ryby sú náchylné na rôzne choroby spôsobené vírusmi, baktériami, hubami, parazitmi, faktormi životného prostredia a potravinami. Choroby akváriových rýb nie sú neobvyklé. Môžu byť spôsobené vírusmi, baktériami, hubami, parazitmi, faktormi životného prostredia a potravinami.

Medzi najčastejšie choroby patria:

Oodinióza: Ochorenie sa alternatívne označuje ako choroba hrdza, velvetová, zlatý piesok a zamatová choroba. Tento parazit akváriových rýb postihuje najmä kožu, ale môže sa usadiť aj pod epidermou, čo môžu naznačovať lokálne výčnelky. Obdobie rastu na tele ryby (od ukotvenia po opustenie tela ryby) je 3-4 dni. Paraziti rodu Oodinium môžu prežiť v akváriu dlho nepozorovane a počas tejto doby mnohokrát prechádzajú vývojovým cyklom. Nevyhnutná je dvojtýždňová karanténa chorých rýb, počas ktorej absolvujú liečivé kúpele. Ak je v akváriu nájdený veľký počet parazitov, musí byť nádrž vyčistená dezinfekčným prostriedkom, zohriatím na (25-27 ° C) a osvetlená.
Plesňová infekcia: Bežnou chorobou u akváriových rýb je plesňová choroba, známa tiež ako biela huba alebo Saprolegnia. Za jej vznik sú zodpovedné huby patriace do čeľade Saprolegniaceae. Najbežnejšími druhmi sú Saprolegnia ferax a Saprolegnia parasitica. Tieto mikroorganizmy sú prítomné v každej nádrži, ale pri nízkych teplotách sa nadmerne rozmnožujú. Pleseň u akváriových rýb sa ošetruje nasledovne. ● chyťte choré ryby a podrobte ich liečebnému kúpeľu. Karanténa trvá asi týždeň.
Sepsa (Ascites): Ascites je ďalšou známou chorobou akváriových rýb. Inak sa jej hovorí vodnateľnosť brušná. Za jej vznik sú zodpovedné baktérie Pseudomonas punctata alebo Aeromonas hydrophila. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u labyrintových rýb, náchylnejšie na ňu sú staré a slabé zvieratá. Mikroorganizmy zvyčajne napádajú vnútorné orgány, najmä v obehovom systéme. Liečba je založená na dezinfekcii celej nádrže s príslušenstvom. Choroba sa ťažko lieči. V pokročilej forme nemožno ryby zachrániť. Terapia ľahších prípadov je založená na dlhodobom liečebnom kúpeli.
Plynová embólia: Plynová embólia je spôsobená nadmernou koncentráciou kyslíka vo vode. Príčin tohto stavu môže byť niekoľko. Jednou z nich je nadmerná fotosyntéza rastlín v nádrži pod silným slnečným žiarením. Ďalším faktorom, ktorý k tomu môže viesť, je preprava rýb v umelo okysličených plastových vreciach. Liečba akváriových rýb sa zameriava na elimináciu pôvodcu choroby. Chorí jedinci sa prenesú do nádrže so stojatou vodou nasýtenou 100% kyslíkom.

Prevencia chorôb spočíva v kvalitnom krmive, karanténe nových rýb a udržiavaní čistoty akvária.

Plávanie rýb: Matematika v pohybe

Ryby plávajú vo vode vďaka sústave vlnovitých pohybov tela a plutiev. Ryby vedia vo vode plávať vďaka sústave vlnovitých pohybov tela a plutiev. Platí to aj pre kalné vody, kde sa na vizuálne vnemy vôbec nedá spoľahnúť.

Vedci zistili, že ryby využívajú matematickú teóriu z 19. storočia, nazývanú Kelvin-Stokesova teória, na vnímanie zmien v rýchlosti prúdenia a vírenia vody. Simuláciami vedci dokázali, že pri plávaní ryby využívajú matematickú teóriu pochádzajúcu z 19. storočia, nazývanú Kelvin-Stokesova teória. Vláskové bunky v bočnej línii ryby vnímajú tieto zmeny a umožňujú rybe orientovať sa a plávať efektívne. Pomocou vláskových buniek teda ryby nevnímajú fyzický tlak prúdenia vody, no vnímajú zmeny v rýchlosti prúdenia a vírenia vody (vorticity) v rámci niekoľkých milimetrov okolo svojho tela.

Osmóza: Rovnováha v slanej a sladkej vode

Ryby žijúce v sladkej vode majú vyššiu koncentráciu solí v tkanivách ako voda, v ktorej plávajú. Ak ryba žije v rieke, sladkej vode (ako ostriež, šťuka alebo karas), potom bude koncentrácia solí v rybích tkanivách vyššia ako vo vode - preto osmotické čerpadlo neustále pumpuje vodu do rybích buniek. Osmotické čerpadlo neustále pumpuje vodu do rybích buniek. Sladkovodné ryby nemusia piť a musia neustále vylučovať prebytočnú vodu. Sladkovodné ryby vôbec nepotrebujú piť - v ich bunkách je už aj tak dosťatok vody! Navyše, sladkovodné ryby musia „cikať“ takmer neustále, teda vyhadzovať prebytočnú vodu z tkanív, inak jej bunky jednoducho začnú praskať zvnútra!

Naopak, morské ryby majú nižšiu koncentráciu solí v tkanivách ako voda, v ktorej plávajú. Ak ryba žije v morskej alebo oceánskej slanej vode, potom je koncentrácia solí v rybích tkanivách naopak menšia ako vo vode - preto osmotická pumpa funguje aj naopak: neustále „vyťahuje“ vodu z rybích buniek, a to ako cez žiabre, tak aj cez oči a jednoducho cez kožu. Osmotická pumpa neustále vyťahuje vodu z rybích buniek, preto musia piť a vylučovať koncentrovaný soľný roztok. Morské ryby (rovnako ako ľudia!) teda musia z času na čas piť, teda prehltnúť vodu do žalúdka. Inak ryba zomrie od smädu - napriek tomu, že pláva vo vode! Morské ryby však „cikajú“ len zriedka, ale veľmi koncentrovaným soľným roztokom - pretože morská voda obsahuje veľa solí, ktoré telo nepotrebuje.

Žraloky majú v tkanivách vysokú koncentráciu močoviny, vďaka čomu nepotrebujú piť ani cikať. Najprefíkanejšie a najekonomickejšie riešenie „vymysleli“ žraloky. Faktom je, že kvôli prítomnosti obrovského množstva močoviny v žraločích tkanivách (rovnakej nepríjemne zapáchajúcej močoviny, ktorej sa väčšina živých organizmov vrátane nás ľudí snaží pravidelne zbavovať) je koncentrácia solí „vo vnútri“ a „vonku“ buniek takmer rovnaká. Preto na rozdiel od iných živých organizmov žraloky, obrazne povedané, nepotrebujú piť ani cikať. Nikdy. Stačí im malé množstvo vody, ktoré prechádza žiabrami, a na vylučovanie prebytočných solí slúži špeciálna rektálna žľaza v čreve.

Objavovanie oceánov: Stále máme čo objavovať

Nie je to ani tak dávno, čo sa vskutku seriózne začalo skúmať, čo sa nachádza na dne oceánov.

V roku 1872 vyslala britská vláda loď Challenger, ktorá priniesla štyritisíc dovtedy nepoznaných druhov živočíchov. Vedci vtedy považovali dno oceánov za čosi podobné púšti. V roku 1872 vyslala britská vláda loď Challenger, ktorá mala priniesť konkrétne poznatky. Tri roky ťahala po dne siete a bol to šok. Priniesla štyritisíc dovtedy nepoznaných druhov živočíchov, o ktorých nesníval ani Jules Verne.

V roku 1977 vedci objavili tvory žijúce v blízkosti podmorských sopiek, ktoré sú snáď z inej dimenzie. V roku 1977 vedeckú obec aj verejnosť šokovali snímky urobené v hĺbke troch kilometrov pri Galapágoch. V blízkosti podmorských sopiek v horúcej minerálnej vode žijú tvory, ktorú sú snáď z inej dimenzie. Tri a pol metra dlhé červy, tridsaťcentimetrové mušle, obrovské priesvitné ryby.

tags: #ryba #plava #vo #vode #fakty