Ryby Slovenska: Druhy, Popis a Rekordné Úlovky

Slovenské vody ukrývajú rozmanité druhy rýb, od menších potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie. Poďme sa pozrieť na to, ktoré druhy rýb patria medzi najväčšie a aké rekordné úlovky boli na Slovensku zaznamenané.

Šťuka severná: Dravý predátor s rekordnými rozmermi

Šťuka severná (Esox lucius) je jediný druh šťuky, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. Je to dravá stanovištná ryba, ktorá väčšinu dňa trávi ukrytá vo svojom teritóriu, odkiaľ vyráža na lov. Obľubuje zarastené brehy a plytčiny, kde číha na svoju korisť.

Charakteristika a biológia

Šťuka má pretiahnuté, torpédovité telo, ktoré jej umožňuje rýchle a obratné pohyby vo vode. Jej typickým znakom je široká, sploštená hlava s veľkými ústami plnými ostrých zubov. Sfarbenie šťuky je premenlivé, zvyčajne zelenohnedé s tmavými škvrnami, ktoré jej poskytujú dokonalé maskovanie v rastlinstve.

Šťuka sa neresí skoro na jar, keď teplota vody dosiahne 6-9 °C. Samička kladie ikry na rastlinný podklad a plôdik sa živí zooplanktónom, neskôr prechádza na konzumáciu menších rýb. Šťuka je absolútny dravec a kanibalizmus je bežný najmä u plôdika.

Rekordný úlovok

Jeden z príbehov úspešného rybolovu hovorí o rybárovi, ktorý pri love vláčením ulovil šťuku s dĺžkou 133 cm a hmotnosťou 26,7 kg.

Význam

Šťuka je cennou rybou pre športový rybolov a má význam aj v rybničnom hospodárstve, kde sa chová ako doplnková ryba. Jej mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru.

Sumec veľký: Kráľ slovenských vôd

Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba, ktorá žije v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.

Popis a biológia

Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.

Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).

Sumec obľubuje stojaté a pomaly tečúce vody, kde vyhľadáva najmä pobrežné tône, riečne ramená či meandre. Zdržujú sa väčšinou pri dne a v rôznych úkrytoch, odkiaľ sa za súmraku vydávajú na lov.

Rast a výskyt

Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.

Rekordné úlovky

Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200 kg a 335 cm.

Slávny český rybár Jakub Vágner opäť posunul hranice úlovkov o kus ďalej.

Spôsoby lovu

Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač.

• Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste.
• Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch.
• Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.

Význam

Sumec je hospodársky cenný druh. Uplatňuje sa jeho biomelioračná funkcia, t. j. obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených a menejcenných druhov rýb. Sumce udržiavajú vo vodách biologickú rovnováhu. Ich sanitárna úloha, ktorú plnia je nezastupiteľná.

Vyza veľká: Kedysi aj v slovenských vodách

Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.

Rozšírenie a lov

Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.

Popis

Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.

Rozmery a vek

Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.

Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.

Výskyt na Slovensku

Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.

V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.

Biológia druhu

Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.

Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách.

Význam

Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.

Športový rybolov

Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora.

Ďalšie druhy rýb a ich charakteristiky

Okrem spomínaných druhov existuje množstvo ďalších rýb, ktoré obývajú slovenské vody. Niektoré z nich sú dokonca chránené.

Zoznam chránených druhov rýb na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko druhov rýb, ktoré sú chránené z dôvodu ich ohrozenia alebo vzácnosti.

• Blatniak tmavý (Umbra krameri) - je malá, ohrozená sladkovodná ryba, ktorá dorastá do dĺžky približne 10-15 cm. Má podlhovasté telo s tmavohnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami. Patrí medzi reliktné druhy, ktoré prežili z doby ľadovej, a je jediným zástupcom svojho rodu v Európe.
• Čík európsky (Misgurnus fossilis) - známy aj ako čík pruhovaný, je podlhovastá sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 20-30 cm. Má valcovité telo s charakteristickým pruhovaním a drobnými fúzikmi okolo úst, ktoré mu pomáhajú hľadať potravu.
• Hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni) - známa aj ako hrebenačka vysoká, je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých. Dorastá do dĺžky približne 10-15 cm a má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a tmavými škvrnami.
• Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser) - je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, ktorá dorastá do dĺžky 15-30 cm. Má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a charakteristickými tmavými priečnymi pásmi na bokoch.
• Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus) - je malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky približne 10-15 cm. Má pretiahnuté telo s olivovo-hnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami.
• Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii) - patrí medzi menšie sladkovodné ryby z čeľade kaprovitých a dorastá do dĺžky 10-15 cm. Jeho telo je štíhle, sfarbené do svetlosivej až hnedastej farby, pričom po bokoch má tmavé škvrny.
• Jeseter jadranský (Acipenser naccarii) - je vzácny druh jesetera, ktorý obýva predovšetkým rieky ústiace do Jadranského mora, najmä v Taliansku a na Balkáne. Dorastá do dĺžky približne 1,5 metra a môže vážiť až 25 kg.
• Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii) - nazývaný aj jeseter Güldenstädtov, je veľká anadromná ryba z čeľade jeseterovitých, prirodzene sa vyskytujúca v povodiach Kaspického, Čierneho a Azovského mora. Dorastá do dĺžky 2 metrov a môže vážiť až 80 kg.
• Jeseter veľký (Acipenser sturio) - nazývaný aj jeseter obyčajný, je kriticky ohrozený druh jesetera, ktorý sa kedysi hojne vyskytoval v európskych riekach ústiacich do Atlantického oceána, Stredozemného a Čierneho mora. Dorastá do dĺžky až 3,5 metra a môže vážiť vyše 300 kg.
• Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) - známy aj ako kapor sazan, je sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodne pochádzajúca z Európy a Ázie. Dorastá do dĺžky 60-100 cm a môže vážiť viac ako 20 kg.
• Karas obyčajný (Carassius carassius) - nazývaný aj karas zlatistý, je sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodom z Európy a Ázie. Dorastá do dĺžky 20-35 cm, výnimočne až 50 cm, a môže vážiť okolo 3 kg.
• Kolok rhônsky (Zingel asper) - je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, endemická pre riečny systém Rhôny vo Francúzsku a Švajčiarsku. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm.
• Kolok veľký (Zingel zingel) - je druh sladkovodnej ryby z čeľade ostriežovitých, ktorý obýva veľké európske rieky, najmä Dunaj a jeho prítoky. Dorastá do dĺžky 30-50 cm, výnimočne až 60 cm, a môže vážiť okolo 2 kg.
• Kolok vretenovitý (Zingel streber) - je malá dravá sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, vyskytujúca sa v Dunaji a jeho prítokoch, ako aj v niektorých ďalších riekach strednej a východnej Európy. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm.
• Mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi) - je bezčeľustnatý vodný živočích pripomínajúci rybu, ktorý sa vyskytuje v povodí Tisy a jej prítokoch. Patrí medzi menej známe druhy mihúľ a žije prevažne v čistých, dobre okysličených riekach s piesčitým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm.
• Mihuľa potočná (Lampetra planeri) - je drobný vodný živočích, ktorý sa podobá na rybu, no patrí medzi mihule. Obýva čisté, dobre okysličené potoky a rieky s piesočnatým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 12-18 cm.
• Mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae) - je menší, neparazitický druh mihule, ktorý sa vyskytuje v čistých, mierne prúdiacich vodách riek a potokov v povodí Dunaja. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm a podobne ako ostatné mihule nemá čeľusť, ale ústny prísavný terč.
• Mihuľa Vladykovova (Eudontomyzon vladykovi) - je druh mihule, ktorý sa vyskytuje v riekach a potokoch v povodí Dunaja, najmä v jeho horných prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 10-15 cm a je známa svojím neparazitickým spôsobom života, pričom sa podobá iným druhom mihúľ, ako je mihuľa potočná.
• Ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus) - známa aj ako ovsienka obyčajná, je malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje v riekach, jazerách a rybníkoch v strednej a východnej Európe. Dorastá do dĺžky približne 5-8 cm, pričom jej telo je štíhle, podlhovasté a striebristé, s charakteristickým čiernym pruhom pozdĺž bokov.
• Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica) - je druh sladkovodnej ryby z čeľade pĺžovitých, ktorý sa vyskytuje v horských a podhorských riekach a potokoch juhovýchodnej Európy, najmä na Balkáne. Dorastá do dĺžky 15-20 cm a má štíhle, podlhovasté telo s hladkou pokožkou.
• Sih ostronosý (Coregonus oxyrhynchu) - je druh sladkovodnej ryby z čeľade lososovitých, ktorý sa vyskytuje najmä v jazerách a riekach s čistou a studenou vodou v Európe. V niektorých oblastiach je považovaný za vyhynutý, ale v iných stále existujú malé populácie.
• Vyza veľká (Huso huso) - známa aj ako vyza obyčajná, je najväčší druh jesetera a patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby na svete. Môže dorásť do dĺžky až 5 metrov a vážiť viac ako 1000 kg, hoci priemerná dĺžka týchto rýb sa pohybuje okolo 2 až 3 metrov.

tags: #ryba #druhy #popis

Populárne príspevky:

• História tlakového hrnca
• Moderné ploty z profilovaného plechu
• Recept na perníkový koláč
• Recept na francúzsky šalát
• Elegantné osvetlenie pre domov