Prísavník obyčajný (Ancistrus sp.): Všetko, čo potrebujete vedieť
Prísavník obyčajný, známy aj ako Ancistrus sp., je veľmi obľúbená ryba v akvaristike. Často ju poznajú aj deti a kupuje sa do akvárií.
Užitočný pomocník alebo mýtus?
Často sa v akvaristických obchodoch stretávame s odporúčaniami predajcov, že je dobré mať prísavníka, pretože vraj bude čistiť sklo. Dá sa povedať, že je to nezmysel. V normálne zariadenom akváriu prísavník zablúdi aj na sklo, ale určite ho nebude čistiť tak, aby ste nemuseli zbavovať steny akvária od rias a iných nečistôt. Na to by ste museli mať ďaleko viac prísavníkov, prípadne iné veľkosti prísavníkov ako sú bežne dostupné, a to za predpokladu, že by nemali čo iné konzumovať. Svojho času som mal v jednej nádrži, ktorá nemala ani 30 litrov asi desať prísavníkov a sklá boli bez rias.
Nenáročná ryba
Prísavník je nenáročný druh na chemizmus, ale aj vôbec na starostlivosť. Dokáže prežiť mnohé doslova katastrofy v akváriu. Myslím, že je to tá najodolnejšia akváriová rybka s akou som mal počas svojej akvaristickej praxe od roku 1982 do činenia. Až by som povedal, že je schopná prežiť až „nerybie“ podmienky. Pri sťahovaní nádrže sa často stane, že sme všetky ryby vylovili, aspoň sme si to mysleli. Po pomerne dlhom čase zrazu nájdeme prísavníka napr. vo vedre na koreni, kde sa silou vôle držal. Poznám prípady takmer vypusteného akvária, v ktorom prežil prísavník týždeň s minimom vody.
Azda na jedinú vec je prísavník náročnejší - na obsah kyslíka vo vode. Dbajme na to najmä pri prenose a vtedy, keď budú mať vaše deti tendenciu dať priveľa prísavníkov do nejakého malého pohára. Pohľad na zdochnutých prísavníkov je pre mnohých vcelku odpudzujúci.
Potrava
Prijíma aj suchú stravu, odporúčam mu občas spestriť jedálniček špenátom, šalátom. Zjedia všetko, takže im môžete dať akúkoľvek potravu, ktorú dávate ostatným rybám a ktorá spadne na dno ako granule, ale môžte im dávať aj tabletky a podobne. Prísavníci majú radi mrkvu. Môžete im ju dať narezanú na plátky, ale budú ju jesť dlho, takže radšej im dajte jeden dlhý kus mrkvy, aby ste videli, kedy už mrkva dobrá nie je a treba ju dať z akvária preč.
Mladé pojedajú aj riasy zo skla a dekorácie, staršie jedince už sú lenivé a počkajú si na kŕmenie.
Prísavníci majú radi priestor na schovávanie, ale aj plochy, kde sa môžu vyhrievať pod svetlom. Milujú drevá, na ktoré sa prisajú a celé dni ho ožužlávajú, čo dobre pôsobí na ich trávenie.
Rozmnožovanie
Prísavníky majú radi úkryty a často sa práve v nich vytierajú. Rozmnoží aj v spoločenskej nádrži. Je však už problematické, či si potomstvo dokáže aj uchrániť. Samec strážiaci potomstvo, je veľmi nebojácny, avšak prostriedkami práve na obranu nedisponuje. Po vyliahnutí plôdiku sa ďalej už oň nestará, čím sa šance v spoločnosti iných rýb často blížia k nule.
Ako treciu plochu si prísavník vyberie nejaký plochý pevný predmet. Často je to napr. bočná stena akvária, alebo napr. dutina v dekoračnom dreve, alebo aj v kvetináči. Prísavníkovi sa ako vhodný substrát napr. pridávajú do nádrže novodurové trubky. Existuje aj jedno nie veľmi estetické riešenie, ale veľmi efektívne - postavená sklenená fľaša. Ideálna je rozbitá stará fľaša od Viney - táto je členitá, rozbitá musí byť pre priúzke hrdlo. Samec jednoducho potrebuje samičku poriadne oprieť, a najlepšie na takom mieste, kde nemôže tak ľahko uniknúť.
Treba mať v akváriu stabilnú vodu, ktorá by mala byť neutrálna, alebo trošku alkalická a trošku tvrdšia. Prísavníci najradšej kladú vajíčka do jaskýň a do úkrytov vytvorených z akvarijného dreva. Po nakladení vajec samec vajíčka stráži a ovieva ich.
Ryby by mali žiť 4 až 6 rokov.
Rady ptáka Loskutáka Neonka obecná
Rozpoznanie pohlavia
Samčeka rozoznáme podľa ostitých výbežkov, ktoré mu vyrastajú z hlavy. Samička ich nemá, alebo sú len veľmi malé. Niektorí odborníci tvrdia, že aj samice môžu mať fúzy, ale menšie ako samce. Samce sú väčšie a majú fúzy.
Rozdiely medzi samcom a samicou prísavníka:
- Samce: Väčšie, s fúzmi a výbežkami na hlave
- Samice: Menšie, bez fúzov alebo s veľmi malými fúzmi
Liečba a starostlivosť
Prísavník je náchylný na používanie liečiv. Preto ho treba liečiť opatrne, resp. ak liečime iné ryby, prísavníky predtým odlovme do iného akvária.
Ancistrus vie veľmi rýchlo plávať, nie je ľahké ho chytiť, najmä v nádrži plnej rastlín. Možno aj vám sa už stalo, že pri chytaní sa vám zaplietol do sieťky. Často sa v strese nechcel sieťky ani pustiť. Niekedy vyprosťovanie môže trvať veľmi dlho. Niekedy musíme siahnuť ku odstrihnutiu plutiev, alebo ku vystrihaniu sieťky. Mne sa raz stalo, že mi prísavník zablúdil do filtra. Pravdepodobne ho zachytila lopatka čerpadielka a samozrejme spôsobil jeho zastavenie. Prísavník javil aktívne známky života, robil som všetko možné, ale pustiť sa nechcel alebo nevedel. Dlhý čas som nechal filter voľne ležať vo vode v nádeji, že sa Ancistrus sa vyslobodí. Bohužiaľ, nič podobné sa nestalo a ja som musel filter spojazdniť. Musel som použiť drastické prostriedky - kombinačky. Isteže zvedavý prísavník na to doplatil životom.
Ak máte problém s krupičkou v akváriu, je dôležité zvýšiť teplotu vody aspoň na 30°C a nezabudnúť na dôkladné prevzdušňovanie, lebo pri zvýšenej teplote obsah kyslíka vo vode prudko klesá a pre niektoré rybky najmä panciernikov to môže byť smrteľné. Pri liečbe krupičky je dôležité sledovať aj chemizmus vody, najmä koncentráciu NO2. Ak je koncentrácia NO2 príliš vysoká, je potrebné vymeniť časť vody a pridať prípravok na úpravu vody.
Prísavník a rastliny
Neodporúčam chovať prísavníka v akváriu s rastlinami. Veľký prísavník dokáže slušne konzumovať listy rastlín, a pravdaže najčerstvejšie výhonky mu chutia najviac. Takže, ak chceme mať pekné rastliny v dostatočnom rozvoji a máme v nádrži prísavníka, pri veľkosti šesť cm ich premiestnime do iného akvária. Na druhej strany, ak sa nám akvárium práve nedarí, prísavník vie pomôcť odstraňovaním uhynutých zvyškov rastlín, slimákov, prípadne rýb. Prítomnosť prísavníka v akváriu by som posudzoval aj v súvislosti s veľkosťou akvária, množstvom a typom rastlín.
Naopak, "Otík" Macrotocinclus (syn.: Otocinclus) affinis akvárium spoľahlivo vyčistí aj od mŕtvoliek, nadbytočného krmiva, ktoré kleslo na dno. Vpustil som do takéhoto akvária 6 Macrotocinclus (Otocinclus) affinis a o 24 hodín bolo akvárium dokonale očistené.
Vhodné podmienky v akváriu
Ancistrus je vhodná ryba pre začínajúce akvária, najmä pre jeho schopnosť spotrebovávať zvyšky organickej hmoty. Ancistrusa neodporúčam do nádrží spolu s väčšími, teritoriálnymi, silnými druhmi rýb. Inak hrozí, že budú čas od času okusované. Ich vzhľadu ani životu to neprospeje. Pre prísavníka je vhodnejšie, ak môže plávať v pokojnejších vodách. Ancistrus je veľmi mierumilovná ryba. Preto je vhodný aj k vyliahnutému rozplávanému plôdiku, neublíži mu.
Medzi sebou sa bijú len mladé samce, ktoré sú vtedy pravdepodobne v problematickom veku ;-). Ja im vravím pubertálne - nedospelé samce.
Variety prísavníkov
Dnes sa už medzi akvaristami a na trhu vyskytujú rôzne variety prísavníkov. Albíny, tzv. zlaté, závojové formy, atď. Mne osobne sa narodil napr. z normálnej formy ako jedinec vypadnutý z oka svojim rodičom, tak aj albino forma, z čoho vyplýva že prísavníky sú už v dnešnej dobe dosť prekrížené.
Zlatá forma prísavníkaTáto ryba je výsledok postupného neúmyselného kríženia 3 prírodných druhov: krunýřovec mnohoostný + krunýřovec škvrnitý + krunýřovec modrý (přívěskatý) preto sa označuje ako ancistrus sp., u nás na stránkach ho pre začiatočníkov označujeme česky ako krunýřovec sp. (obyčajný). Bohužiaľ sa u nás predáva pod názvami pôvodných druhov, takže spousta akvaristov ani nevie čo majú doma. Postupom času bola vyšľachtená závojová forma (long fin), albinotická forma (gold) a albinotickou závojová forma (gold long fin). Je to kľudná ryba žijúca u dna. Aktívny je hlavne v noci. Zafarbenie je hnedé až tmavohnedé so svetlými nepravidelnými škvrnami. Brušná časť je svetlo šedozelená alebo hnedá a po celom tele sú biele bodky, ktoré môžu mať u každého jedinca inú veľkosť.
Druhy prísavníkov
- Prísavník obyčajný (Ancistrus sp.): Dorastá do veľkosti 10-15 cm a dožíva sa až 10 rokov. Má hnedé až tmavohnedé sfarbenie s nepravidelnými svetlými škvrnami.
- Prísavník long fin: Je dlhoplutvá forma Prísavníka obyčajného. Má hnedé až tmavohnedé sfarbenie s nepravidelnými svetlými škvrnami.
- Prísavník zlatý: Dorastá do veľkosti 10-15 cm a dožíva sa až 10 rokov. Má zlaté až zlatožlté sfarbenie.
- Prísavník Gold long fin: Je dlhoplutvá forma Prísavníka zlatého. Má svetlo zlaté sfarbenie.
- Prísavník L144 Snow White: Je biela forma s modrými očami. Dorastá do veľkosti 10-15 cm a môže sa dožiť až 10 rokov.
- Prísavník L144 Long fin: Je zlatá dlhoplutvá šlachtená forma Prísavníka obyčajného s modrými očami.
Odporúčaný počet Prísavníka obyčajného v akváriu
Tohto prísavníka je možné chovať v akváriách od 60 litrov. Určite sa poteší, ak by si mu dopral aj väčšie akvárium, napr. s obsahom 80 litrov. Možný je chov v skupinkách od 3 ks.
Odporúčané druhy živočíchov k Prísavníkovi obyčajnému
Ancistrus dokáže spolunažívať s inými mierumilovnými rybami. Za vhodných spoločníkov pre túto rybu možno považovať živorodky (gupky, wingei či platy), menšie dúhovky a labyrintky (Koliza krpatá alebo medová či Gurama čokoládová), cichlidky, menšie mrenky alebo aj niektoré druhy pancierničkov (Pancierniček drobný, panda, malý alebo vzácny druh C 125). Bezproblémovo dokáže žiť s krevetami Caridina Japonica alebo filtrujúcimi krevetami.
Pri spolunažívaní s trpasličími krevetkami je vhodné, ak je akvárium dostatočne členité, vysadené rastlinami a machom, aby sa mladé krevetky mali kde schovať. Možný aj chov so slimákmi a mušľami.
Nevhodné druhy k Prísavníkovi obyčajnému
Ancistrus je vhodný ku väčšine vodných živočíchov. Nájdu sa však výnimky v podobe rýb s plochým telom (skaláre alebo discusy), na ktoré by sa pohol prisať. Nevhodnými spoločníkmi by mohli byť africké cichlidy alebo kôrovce, ako raky a kraby.
Kŕmenie Prísavníkov
Prísavníky sú zväčša všežravce. Mladé prísavníky uprednostňujú rastlinnú potravu. Dospelé rastú rýchlejšie, ak im budeš pridávať aj živočíšnu potravu. Prísavníkov môžeš kŕmiť vločkami a tabletami živočíšneho a rastlinného pôvodu, mrazeným aj živým krmivom a zeleninou. Zo suchých krmív sú teda vhodnejšie na dno klesajúce krmivá ako Wafer mix od Tetry. V spoločenskom akváriu im však postačí aj bežné vločkové krmivo, ktoré obsahuje rastlinné aj živočíšne zložky, napríklad Tropical Ichtio-Vit alebo TetraMin. Pre spestrenie im môžeš podávať tablety určené pre ryby žijúce na dne akvária. Kŕmiť by si ich mal 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 30 minút.
Prísavník obyčajný - Ancistrus sp. stručne:
- Veľkosť pri predaji: 2-3 cm
- Max. veľkosť: 10 - 15 cm
- Teplota: 18 - 30°C
- pH: 6,5 - 7,5
- Tvrdosť: 2 - 19°dGH
- Chov: jednoduchý
- Dĺžka života: 10 rokov
- Doporučený počet rýb: 2 samice + 1 samec
- Veľkosť nádrže: 60 l
- Potrava: všežravec, v mladom veku uprednostňuje rastlinnú stravu, je dobrý riasožrút, odrastené ryby najlepšie rastú na mäsitej strave.
Prísavníci sú veľmi mierumilovní a pekní. Môžete ho nájsť vo viacerých farebných variantoch. Môže mať vzor ako zebra, malé bodky, veľké bodky, škvrny a zaujímavý je aj prísavník s modrými očami. Prísavník žije na dne nádrže, kde sa kŕmi, hrá sa s ostatnými a množí sa. Zároveň ho môžete nájsť aj na sklách nádrže.
Zároveň by sa dalo povedať, že prísavníci nie sú prispôsobený plávaniu, skôr prisávaniu sa k rôznym objektom v nádrži. Keď sa kŕmia rybky v akváriu, prísavníci vylezú na najvyššie listy rastlín až tak, že sú úplne vonku z akvária a tam cucajú jedlo prichytené na listy. Naozaj je to zaujímavý pohľad.
Pozn. Prísavníci majú telo samý sval a keď sa snažia plávať po akváriu, používajú skôr svaly, ako plutvy. Ak chcete mať tých najšťastnejších prísanvíkov, kúpte im drevo do akvária. Ale nie hocijaké, ale špeciálne v akvaristikách, alebo aj niektorých obchodoch so zvieracími potrebami, ich môžete nájsť.
pozn. Najradšej by boli, keby mali z takého dreva urobené všelijaké jaskyne. Tam sa budú množiť ako divé. Môžete kúpiť aj hotové jaskyne, alebo ich urobiť zo skál. Zároveň majú radi rastliny. Z technického hľadiska musíte zabezpečiť dobrú filtráciu a vzduchovadlo. Síce prísavníci vedia dýchať aj vzdušný kyslík, lepšie je, keď nemusia všetky rybky byť iba pri hladine. Podľa našich skúseností sú Prísavníci výborní pre začiatočníkov, lebo sú nenároční. Dokonca prežijú nejaký čas aj na suchu a ak majú nedostatok potravy, pojedia riasy, hlavne tie menšie. Netreba ale zabúdať, že maličkí sú často obeťami hladných žalúdkov väčších rybiek.
pozn. redakcie: Samček má množstvo mäsitých fúzov, na konci rozdvojených. Samička môže mať zopár fúzikov krátkych takmer neviditeľných väčšinou ich ale nemá Prísavníci sú pokrytí kostenými doskami ktoré sú na niektorých miestach ostré čo ich ochraňuje pred dravými rybami. Pozor brucho ale chránené nemajú
Prísavník panamský (Sturisoma panamense)
Prísavník panamský, známy aj ako Sturisoma panamense, je fascinujúci druh akváriovej rybky, ktorý sa vyznačuje svojou spoločenskou a mierumilovnou povahou. Táto ryba je ideálna pre stredne náročných chovateľov, ktorí hľadajú pokojného spoločníka do svojho akvária.
Potrava
Prísavník panamský je prevažne bylinožravý druh. Jeho strava by mala obsahovať rastlinnú potravu, vločkové krmivo s obsahom spiruliny a riasy. Občas môže prijímať aj živú či mrazenú potravu, avšak tá by nemala tvoriť základ jeho stravy. V akváriu je dôležité mať koreň, z ktorého získava potrebné balastné látky na trávenie.
Pohlavie a rozmnožovanie
Samce sú rozpoznateľné podľa štetinovitých výrastkov - fúzov po stranách hlavy, zatiaľ čo samice majú hladké boky hlavy a sú silnejšie v brušnej partii. Na úspešný výter potrebujú vodu s pH 6,5-7 a tvrdosť do 8 °dH pri teplote 24-27 °C. Samec očistí miesto na výter a stará sa o ikry až do ich vyliahnutia za 5-9 dní.
Vlastnosti
Sturisoma panamense je známe svojou schopnosťou prichytávať sa na sklo akvária, kamene alebo iné dekorácie. Svojim jedinečným spôsobom života prináša dynamiku a zaujímavosť do každého akvária. Tieto ryby sú tiež pomerne pokojné a mierumilovné, takže sa dajú kombinovať s rôznymi druhmi rýb.
Potreby
Prísavník panamský preferuje teplejšiu vodu s teplotou medzi 22 až 28 stupňami Celzia. Potrebuje dostatok priestoru na plávanie a skrýš pre odpočinok. Rovnako ako ostatné prísavníky, aj tento druh potrebuje vyváženú stravu bohatú na rastliny.
Aplikácie
Tieto ryby sú ideálnou voľbou pre akvárium, ktoré potrebuje prírodný a efektívny spôsob, ako udržiavať čistotu.
Charakteristika Prísavníka panamského
- Pôvod: kríženec
- pH: 6,5 - 7,5
- Veľkosť: 10 - 15 cm
- Tvrdosť: 2 - 19°dGH
- Teplota: 18 - 30°C
- Chov: jednoduchý
- Dĺžka života: 10 rokov
- Doporučený počet rýb: 2 samice + 1 samec
- Veľkosť nádrže: 60 l
- Potrava: všežravec, v mladom veku uprednostňuje rastlinnú stravu, je dobrý riasožrút, odrastené ryby najlepšie rastú na mäsitej strave.
Táto ryba je výsledkom postupného neúmyselného kríženia 3 prírodných druhov. Je to pokojná ryba žijúca na dne. Aktívna je hlavne v noci. Sfarbenie je hnedé až tmavohnedé so svetlými nepravidelnými škvrnami.
Prísavníky sú pomerne plaché ryby, ktoré cez deň nie sú veľmi aktívne a vychádzajú hlavne v noci. Nie sú dobre prispôsobené na plávanie, preto ich nájdeš prisatých na stenách akvária alebo na rôznych akváriových rastlinách (preto aj to pomenovanie). Sú to mierumilovné a užitočné ryby, ktoré môžu bez problémov žiť aj v spoločenských akváriách. Niekedy vedia byť teritoriálne a to hlavne k samcom rovnakého druhu.
Pri výbere prísavníkov je dôležité zohľadniť veľkosť, do ktorej dorastajú a prispôsobiť ich výber veľkosti akvária. V závislosti od jednotlivých druhov dorastajú do 5 - 35 cm a pri správnej starostlivosti sa môžu dožiť aj 12 rokov.
Netreba sa však spoliehať na to, že „vyjedia“ všetky riasy z akvária a viac ich kŕmiť nemusíš. Potešia sa napríklad plátku uhorky alebo cukety. Keďže sú to všežravce, môžeš ich prikrmovať aj mrazeným krmivom napríklad dafniou alebo patentkou. Tip: Krmivo môžeš prísavníkom podávať pred zhasnutím osvetlenia.
Prísavník panamský dorastá do dĺžky 15-20 cm a jeho telo je veľmi predĺžené a štíhle. Má zaujímavo tvarovanú hlavu s veľkými očami a charakteristickým ústnym otvorom na spodnej strane hlavy, čo mu umožňuje prichytiť sa na kamene, korene a steny akvária. Telo je sfarbené do odtieňov hnedo-sivej farby s tmavšími pruhmi pozdĺž tela, ktoré mu poskytujú prirodzenú kamufláž. Je to nenápadná, ale esteticky veľmi zaujímavá ryba, ktorá dodáva akváriu nádych exotiky.
Prísavník panamský potrebuje nádrž s čistou a stabilnou vodou a veľmi kvalitnú filtráciu. Hoci sa v prírode vyskytuje v pomaly tečúcich vodách, v akváriu ocení mierne prúdenie, ktoré napodobňuje prirodzené prostredie. Veľkosť akvária by mala byť aspoň 150 litrov, a to predovšetkým kvôli jeho dĺžke a potrebe dostatočného priestoru na pohyb. Optimálna teplota vody je 24-28 °C a pH by malo byť neutrálne alebo mierne kyslé (ideálne 6,5-7,5). Akvárium by malo byť vybavené korene, skalami a hladkými kameňmi, na ktoré sa ryba môže prichytiť a ktoré jej poskytujú možnosť schovania sa.
Prísavník panamský je ryba s pokojnou povahou, ktorá sa hodí do spoločenských akvárií. Najlepšie sa cíti v prítomnosti iných mierumilovných rýb, ako sú menšie druhy tetier, razbor a ďalšie pokojné ryby. V nádrži by mala byť aj slabšie osvetlená časť s hustou vegetáciou alebo kameňmi, kde sa môže ryba cítiť bezpečne a pokojne.
Prísavník panamský je všežravec, ale jeho hlavnú zložku potravy tvoria riasy a organický materiál. V akváriu sa živí riasami, ktoré nájde na dekoráciách a stenách nádrže, ale potrebuje aj pravidelný prísun potravy vo forme špeciálnych krmív pre prísavníkov a tabletových krmív s vysokým obsahom rias a vlákniny.
Rozmnožovanie prísavníka panamského v akváriových podmienkach nie je veľmi časté, ale je možné pri správnych podmienkach a trpezlivosti. Samce si zvyčajne chránia svoje územie a pripravujú miesto pre kladenie ikier, pričom často pripevňujú vajíčka na skaly alebo korene. Samec sa stará o ikry, čistí ich a chráni pred inými rybami.
