Ryba s ľudskou tvárou: Mýty a legendy

Nie, milí čitatelia. Toto nie je článok z dielne science-fiction tvorcu a ani názov ďalšieho hororového filmu. Je to článok o faktoch.

Je skutočne možné, aby živočích takéhoto zjavu tak dlho unikal pozornosti okolitého prostredia? Je naozaj možné, že ryba s tzv. ľudskou hlavou sa chytila aj v slovenských vodách? Ide o žart, alebo reálny vedecký objav obrovských rozmerov, ktorého existencia je utajovaná?

Mýty a legendy o "rybách s ľudskou hlavou"

Pojem ryba s ľudskou hlavou nie je pojmom súčasnej doby. S prvými zmienkami o takomto stvorení sa stretávame v spojitosti so záhadou ešte väčšou ako je táto samotná mýtická bytosť.

Touto záhadou sú Semiramidine visuté záhrady, ktoré sa nachádzali v starovekom meste Babylon. Podľa legendy bola Semiramida dcérou bohyne Derkety, ktorá, ako tvrdí legenda, mala síce hlavu ľudskú, ale telo patrilo rybe. Dá sa však tejto povesti veriť?

Už len fakt, že vznikla v období, keď sa na veci pozeralo z úplne iných uhlov ako v modernej dobe, svedčí o jej nepravdepodobnosti. Nie je však vylúčená ani jej pravdivosť, ktorú ale treba brať s rezervou vzhľadom na úroveň chápania vtedajších ľudí.

Ryba s ľudskou tvárou na Slovensku? Novinárska kačica

Prenesme sa do súčasnej doby na Slovensko. Nie je tomu tak dávno, čo medzi slovenskými rybármi zavládlo zdesenie, keď sa na internete objavilo záhadné video s údajnou rybou s ľudskou hlavou, ktorá bola chytená na rieke Latorica.

Toto video vyvolalo medzi širokou verejnosťou rozruch. Avšak na tvárach iných len široký úsmev. Málokto totiž vedel, že tento živočích už svoje pomenovanie má. V tomto prípade išlo o Raju gitarovú (lat. Glaucostegus granulatus, ang. guitarfish). Tento krásny a dozaista pozoruhodný živočích svojím zjavom spodnej strany tela nápadne pripomína ľudskú tvár.

Tejto novinárskej kačice sa však chytil bulvár, ktorý hneď priniesol informácie o tom, že toto video bolo natočené na Ukrajine v mestečku Čop. Čo je však veľmi nepravdepodobné, pretože tento druh sa vyskytuje v subtropickom pásme a obýva vody Vietnamu, Číny, Indonézie, Bornea, Sumatry a Filipín. Vo svojej domovine dorastá do veľkosti asi 280 cm. Ďalší príbeh o senzačnom objave bol teda vyvrátený a vedecky objasnený.

Prečo teda toľko rozruchu okolo niečoho, čo pravdepodobne neexistuje? Odpoveď je jednoduchá. Príroda sa s nami totiž pohráva a niektoré svoje tajomstvá si zatiaľ necháva pre seba a odokrýva nám ich len veľmi pomaly.

Keď si predstavíte, že na svete je množstvo miest, kam nevkročila ľudská noha, že existujú obrovské nezmapovaného územia a tajomstvá života vo veľkých hĺbkach oceánu sú zahalené rúškom tmy, tak sa vynára otázka: Čo ak náhodou existuje niečo také prevratné, že by to zmenilo náš pohľad na okolitý svet?

Takýchto objavov nebolo v histórií veľa, ale za zmienku stojí udalosť z roku 1938, keď v žalúdku žraloka v prístave objavili rybu, ktorá dostala názov Latiméria divná.

Latiméria divná

Human-faced Carp: Keď šľachtenie prekoná očakávania

Doposiaľ asi najväčšia senzácia, však prišla z Japonska. Pojem šľachtenie tu nadobudol nový rozmer. Veď koho z nás by napadlo, že ryba, ktorá sa bude najviac v tvári ponášať na človeka, bude práve kapor.

Ide o špeciálne vyšľachtený hybrid medzi šupinatým kaprom a zrkadlovým kaprom. Šľachtenie sa zameralo na znaky, ktoré najviac pripomínajú ľudské črty. Medzi tieto znaky nepochybne patria oči orientované na pozeranie dopredu a nie do strán. Táto ryba je tak odkázaná na podmienky umelého chovu, pretože v prírode by s týmto postavením očí nemala šancu prežiť.

Tento tzv. Human-faced Carp sa vyskytuje v mnohých farebných formách, pretože sa radí medzi kapry KOI. Tieto ornamentálne ryby momentálne na trhu dostať vo dvoch formách. V japonskej a v kórejskej forme.

Je však nutné podotknúť, že v tomto prípade nejde o hračku prírody, ale o priamy vplyv človeka na vývoj formou šľachtenia. Podmienky selektívneho šľachtenia boli v tomto prípade jednoznačné. Do chovu sa zaraďovali len ryby, ktoré svojím výzorom najviac pripomínali ľudskú hlavu.

To znamená, že oči museli byť umiestnené dopredu a aj celkový tvar hlavy musel byť zaoblený, spredu mierne sploštený a, samozrejme, aj čuchové jamky tvoria akýsi celkový dojem nosa. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že spoločných znakov medzi klasickým kaprom a Human-faced kaprom je len veľmi málo.

Aj tejto informácii sa však chopili médiá a rozniesli správu, že túto rybu chytili miestni rybári pri pobreží. Ťažko povedať, kam až sa bude uberať táto cesta šľachtenia.

Kapor KOI je pre Japoncov niečo ako národný symbol. A preto sa k nemu správajú s náležitou úctou. To je asi aj dôvod, prečo sa šľachteniu prikladá v tejto krajine vychádzajúceho slnka taká dôležitosť.

Máloktorý človek, ktorý má vo svojom jazierku KOI kapra totiž vie, že tieto ryby sa chovajú na okrasné účely už tisícky rokov a na počiatku plnili jednoduchú funkciu. Podľa legendy sa samuraji pohľadom na ich krásu upokojovali pred samotným bojom s nepriateľom.

Strašík maloústy: Priehľadná hlava a zelené oči

Vedci z morského výskumného ústavu MBARI nakrútili pri pobreží amerického štátu Kalifornia s pomocou diaľkovo ovládanej hlbokomorskej ponorky len zriedka vídanú, bizarne vyzerajúcu rybu. Má priehľadnú hlavu a veľké, zelené oči. Informoval o tom spravodajský server Newsweek.

Video trvajúce 54 sekúnd zachytáva nezvyklé vyzerajúcu rybu s priesvitnou hlavou a chvostom, hnedým telom a zelenými očami, ktorá pláva okolo kamery na ponorke. Tento rybí druh, ktorý dostahuje diaľku približne 15 centimetrov, zaregistrovali po prvýkrát v roku 1939. Strašíka maloústého prvý raz popísali v roku 1939.

Strašíka maloústého alebo aj Macropinna microstoma našli v tzv. Oči na záberoch vyzerajú ako fosforeskujúce, ide však iba o odraz svetla z kamery.

Vedci boli dlho zmätení z toho, akým spôsobom sa ryba kŕmi. Ústa má totiž vpredu a oči obrátené dohora. Vďaka záberom sa však podarilo zistiť, že ryba dokáže oči v priehľadnej hlave otáčať podľa toho, ako potrebuje.

Predpokladá sa, že strašíky sa vznášajú vo vode nad kolóniami rúrovníkov a kradnú im jedlo, ktoré sa zachytí v ich chápadlách.

Ryby sa zvyčajne nehybne vznášajú vo vode s telom v horizontálnej polohe a očami otočenými dohora.

Strašík maloústy (Macropinna microstoma)

Postranná čiara: Šiesty zmysel rýb

V záverečnej časti si predstavíme šiesty zmysel rýb, a to postrannú (bočnú čiaru). Pomocou nej ryby dokážu zachytávať prúdenie vody, pohybovať sa na hladine a zaznamenať korisť, prekážky alebo iné ryby vo svojom okolí.

Ryby sú tiež schopné vďaka postrannej čiare a sluchu určiť smer, odkiaľ vibrácie prichádzajú. Môže za to oneskorenie zachyteného zvuku medzi oboma postrannými čiarami.

Samotná stavba postrannej čiary sa môže druhovo líšiť. Najjednoduchšia stavba postrannej čiary sa vyskytuje u rýb v larválnom štádiu. Zmyslové bunky (neuromasty) vystupujú nad bunky pokožky.

Odlišné umiestnenie môžeme pozorovať pri šťuke, ktorá má zmyslové bunky umiestnené v bočnom žliabku. V postrannej čiare sa nachádzajú gélové bunky, ktoré sú schopné zachytiť prúdenie vody alebo zvukov vibrácie a vyšlú varovnú informáciu rybe do mozgu.

Najbežnejším usporiadaním zmyslových buniek je zoskupenie do uzavretého kanálika, ktorý komunikuje s okolím pomocou malých otvorov.

Pri hlave sa bočná čiara rozdeľuje do štyroch vetiev. Jedna vetva vedie ponad očnicu, druhá pod očnicu, tretia vedie cez temeno hlavy a spája ľavú a pravú hlavnú vetvu, štvrtá vedie po skrelovom viečku a po spodnej čeľusti.

Pri detailnom pohľade na šupiny rýb, môžeme tieto otvory aj vidieť, u dravých rýb sú ešte výraznejšie, pretože na nich môže závisieť ich život. Postranná čiara tiež vníma záchvevy vody okolo 6 Hz ale otrasy vyššej frekvencie už ryby nevnímajú.

Ako ukážkový druh si zoberieme pstruha. Pstruh vďaka prúdovému orgánu dokáže zaznamenať vplyv mušky na hladine. Aj preto stojí hlavou proti prúdu a čaká akú potravu mu prúd prinesie.

Preto pri jeho love je lepšie postupovať proti prúdu vody ako po prúde, aby sme si zbytočnými nevyplašili ryby nežiadúcimi vibráciami pri brodení. Ryby tiež používajú postrannú čiaru na mnoho ďalších vecí.

Napríklad vedia už popredu o zmene tlaku alebo počasia, čo vedie k rybej opatrnosti, pretože vie, že sa niečo okolo nej mení, a preto môžu ryby prestať prijímať potravu.

Schéma postrannej čiary ryby

Nech už sú dôkazy o existencií tohto tvora akékoľvek, doteraz boli všetky spoľahlivo vyvrátené. Denne pribúdajú na internete fotografie, ktoré zachytávajú rôzne príšery, duchov, legendárne bytosti a paranormálne javy.

Tieto fotky a videá však neoplývajú prílišnou kvalitou, a preto je ťažké určiť, čo na nich vlastne je zachytené. Netreba za tým hľadať vždy len pokus o žart.

Priznajme si, kto z nás by poznal jazero Loch Ness, keby nebolo tzv. lochnesskej príšery? Jej telo sa až nápadne podobá na tvora, ktorý našu planétu obýval pred miliónmi rokov a nazýval sa plesiosaurus.

Toho však vedci, prirodzene, jednoznačne považujú za vyhynutého. Na túto otázku ešte ľudstvo nepozná odpoveď. Faktom je, že ani za pomoci najmodernejšej techniky vedci nie sú schopní vylúčiť túto možnosť.

Toto nahráva do karát obyvateľom okolo tohto škótskeho jazera, pretože tzv. Nech už je to hociktorý člen tejto veľkej rodiny podivných tvorov, jedno majú spoločné.

Nikto nikdy nevyvrátil a ani nepotvrdil ich existenciu na našej planéte. Aj keď pravdepodobnosť, že unikali našej pozornosti toľké tisícky rokov bez povšimnutia je mizivá, predsa tu vyvstáva otázka: Čo ak predsa len existujú?