Ryba smrdí od hlavy: Význam a aplikácia na slovenské reálie

Slovenské príslovie "Ryba smrdí od hlavy" je v našej slovenskej džungli metaforou pre to, že vedúci predstavitelia nesú zodpovednosť za problémy a nedostatky v spoločnosti alebo organizácii. To znamená, že Leví kráľ zodpovedá aj za svoje gorily, žraloky, veľké ryby - v princípe za všetky tu žijúce zvieratá.

Za 22 rokov sme zažili niekoľko Levích kráľov, ktorí stanovovali pravidlá pre svoje zvieratá. Nakoniec Levia kráľovná radšej asi prejde do inej džungle a opäť príde nejaký samec. Na rozdiel od prírody, kde Lev je kráľom džungle, sa situácia u nás javí inak.

Žraloky a veľké ryby ovládali našich Levích kráľov a určovali im pravidlá pre celú džungľu. Tak sa určite nedá dosiahnuť rovnováha v prírode. A možno sa objaví nejaký veriaci King Kong, ktorý zavrie vypustenú gorilu do klietky svojej zoologickej záhrady a stane sa raz Levím kráľom. Prirovnania, ktoré sme tu používali, sú nedôstojné zvieracím vzorom.

Žralok vôbec nemá charakter slovenských finančných „žralokov“. Žralok je dokonalé stvorenie, formované evolúciou v prírode a miliónmi rokov. Finanční „žraloci“ sú pseudopodnikatelia formovaní socialistickou minulosťou a čudným nábehom kapitalizmu, korupcie, klientelizmu a používania hrubej sily. Žralok útočí, aby sa nažral a prežil.

U nás boli trestané len malé ryby, ktoré nemajú vplyv na celkovú náladu džungle. Boli podhadzované papuľnatej žabe reportérke, aby boli ostatné zvieratká spokojné, že sa niečo deje. Neverím, že by niektorý starý Leví kráľ zo slovenskej džungle nastavil nové pravidlá pre svoje zvieratá. Potrebujeme nájsť nového.

Slovenská, maďarská, ukrajinská, nemecká, švajčiarska džungľa? Zvykne sa konštatovať, že všade je to rovnaké... Nie je! Veľmi záleží na tom, čo si dovoľujú veľké zvieratá na čele s Levím kráľom voči ostatným. Nemôžeme predsa vyspelosť ľudí, ich konanie a slušnosť vo Švajčiarsku, porovnávať s tým, ako fungujeme na Slovensku. Zočme realitu.

Kedysi jeden Leví kráľ našej džungle vyhlásil, že budeme do 10 rokov ako Švajčiarsko. Naša spoločnosť je rozdelená na vrstvu rýchlozbohatlíkov, multimilionárov a miliardárov. Táto skupina žije so svojimi rodinami vysoko nadštandardne a v prepychu. Väčšina boháčov prišla k obrovským majetkom a bohatstvu v spojitosti s minulou mocou.

Druhú skupinu tvorí väčšina obyvateľstva, ktorá sa nie vlastnou vinou ocitla v zajatí každodenných existenčných problémov bez akejkoľvek perspektívy. Svoj každodenný život prežívajú s obmedzenými možnosťami. Tým viac však prekvapujú a znepokojujú nové podobné neblahé praktiky rozhadzovania súčasnej moci. Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Toto prirovnanie platí v porovnaní v koho prospech sa rozdávajú milióny zo štátnej pokladnice.

Stačí pripomenúť, ako sa šafári a plytvá financiami v prospech zákonodarcov, ktorí si sami sebe odsúhlasili počítače. Tu nevidím žiadny rozdiel medzi minulým a terajším parlamentom. Obaja predsedovia parlamentu realizovali bez námietky ako pozornosť (potrebná nutnosť je vylúčená) bezplatne venovať počítač každému poslancovi. Rozdiel je len v tom, že I. Gašparovič ako bývalý predseda parlamentu verejne nezdôvodnil nákup a dar stotisícových počítačov pre každého poslanca.

J. Migaš, vyhodenie 15 miliónov korún zo štátnej pokladnice na prenosné počítače a laserové tlačiarne zdôvodnil: „Ja by som z toho problém nerobil… toto nie je problém NR SR.“ Problém by to skutočne nebol, keby si ich kúpil každý za svoje, veď poslanecký plat a dalšie požitky poslancov sú slušné a nadštandardné.

🎙️ Slovensko vo vnímaní korupcie historicky prepadlo. Je to vysvedčenie pre vládu | Aktuality

Šokujúci verdikt Ústavného súdu

Minulotýždňové rozhodnutie Ústavného súdu však nemá iba dopad na spravodlivosť a boj proti korupcii. Rozhodnutie má tri konkrétne politické dôsledky. Paradoxne, dva z nich vyznievajú pre budúcnosť pozitívne. Začnime však samotným rozhodnutím. Sedem z trinástich ústavných sudcov našlo proti Špeciálnemu súdu prekvapivé výhrady.

Podľa väčšiny sudcov je existencia tohto súdu v rozpore s ústavnými článkami, podľa ktorých je Slovenská republika právny štát, súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy, sudcovia sú pri výkone svojej moci nezávislí, viazaní iba ústavou, medzinárodnými zmluvami a zákonmi, čo v kombinácii s článkom garantujúcim ľudskú slobodu a rovnosť v právach - čuduj sa svete - znamená, že Špeciálny súd bol zriadený proti ústave.

Je to zvláštne, pretože práve vyššie menované články ústavy boli v skutočnosti motívmi, ktoré viedli k vzniku Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Sudcovia na okresnej a krajskej úrovni sa nesprávali v boji proti korupcii dostatočne nezávisle a nestranne, ich rozhodovanie budilo dojem, že nie sú viazaní iba ústavou a zákonmi, a to ohrozovalo nielen rovnosť ľudí v dôstojnosti a právach, ale aj právny charakter štátu. Preto bolo potrebné pretrhnúť miestne väzby, vytvoriť súd s celonárodnou pôsobnosťou a obsadiť ho sudcami, ktorých nezávislosť nemôže byť spochybnená.

Preto je až šokujúce, k čomu sa nám sedem ústavných sudcov svojím rozhodnutím vlastne priznalo. Bezpečnostnú previerku, ktorá bola pre iniciátorov vzniku Špeciálneho súdu zárukou nestrannosti a nezávislosti sudcu, vidia ústavní sudcovia úplne reverzne. Bezpečnostná previerka nie ako potvrdenie čistého profilu a minulosti kandidáta, ale ako prekážka pre nezávislosť sudcov.

Takto chápu ústavnosť sudcovia Macejková, Mochnáčová, Ľalík, Auxt, Brňák, Dobrík a Kohut. Dve ženy a päť mužov, ktorí z Ústavného súdu urobili druhú komoru parlamentu. Komoru, ktorej vládne koalícia HZDS a SNS. Práve politika je totiž podstatou tohto rozhodnutia.

Návrh na zrušenie Špeciálneho súdu Ficova vláda neschválila. A rovnako by neprešiel ani v súčasnom slovenskom parlamente. Fakt, že ho zrušila tretia moc v štáte, svedčí o tom, kto tvorí väčšinu na Ústavnom súde a že tento súd je dnes radikálnejšou inštitúciou ako Ficova vláda či slovenský parlament, ktorému vládne postkomunistická koalícia. Takýto zásah do ústavnosti znesie porovnanie iba s Mečiarovými amnestiami.

Košické rozhodnutie dvoch žien a piatich mužov má naozaj aj svoje pozitívne dôsledky. Tým prvým je vynútená ostrakizácia HZDS a SNS. Dvoch strán z okraja politického spektra, dvoch tvárí slovenského postkomunizmu, ktoré po voľbách 2006 rehabilitoval Róbert Fico.

Po troch rokoch vlády je už aj Ficovi zrejmé, že to bola chyba. Preto rozdelenie koalície na dve časti - na Smer a na HZDS so SNS - je dobrou správou pre budúcnosť. Ak na Slovensku nebude strana ochotná vládnuť s Mečiarom a Slotom, tak je to dôležitý posun. Druhým pozitívnym dôsledkom bude väčšia pozornosť venovaná obsadeniu Ústavného súdu.

Keď boli na začiatku roku 2007 menovaní šiesti noví ústavní sudcovia, z ktorých mimochodom minulý týždeň až piati hlasovali proti Špeciálnemu súdu, tak sa ani v parlamente, ani v médiách neodohrala žiadna významnejšia diskusia. Zasadnutie parlamentu trvalo krátko a parlament aj väčšina médií sa správali, ako keby sa obsadzoval Výkonný výbor Fondu národného majetku, nič viac. Dôsledkom je nižšia kompetentnosť a nevyhnutne aj autorita košického súdu.

Základnou úlohou súčasnej vlády je podľa prezidenta vrátiť dôveru ľudí v štát. "V praxi to znamená, že ľudia majú veľmi silný pocit, že pokiaľ sú zamestnaní a odvádzajú dane, všetko je v poriadku. Ale akonáhle dochádza k najmenším problémom a človek niečo od štátu chce, tak zrazu to nedostáva,“ vysvetlil. Každý jeden pracovník štátnej správy by si mal podľa Kisku uvedomiť, že je tu pre to, aby slúžil ľuďom a pomáhal im.

Správanie väčšiny ústavných sudcov však hovorí jasnou rečou: problémom nie je len stav slovenského súdnictva. Aj táto ryba smrdí od hlavy. Prečo je tomu tak? Nech sa nám zdá odpoveď akokoľvek nepríjemná, ale v 99% prípadoch si za to môžeme sami. Ako hovorí stará ľudová múdrosť: „ryba smrdí od hlavy!“, tak aj v prípade, ak začneme mať problémy s riadením zamestnancov, hľadajme najskôr vinu sami v sebe.

Po vašom nečakanom vstupe do miestnosti, v ktorej pracuje viac podriadených naraz, náhle stíchnu alebo zmenia radikálne správanie aj tí, ktorí tak pred tým nikdy nerobili. Na poradách vediete siahodlhé monológy, ľudia na ktorých názore vám záleží, v lepšom prípade mlčia, v tom horšom prípade sa nudia, zívajú, netrpezlivo čakajú na koniec a niekedy dokonca svoju nespokojnosť dávajú najavo formou nepríjemných a často trefných poznámok. Podriadení s vami vždy mlčky a bez reptania súhlasia. Rezignovali ste už na pokusy vzbudiť vo svojich podriadených úprimný záujem o vyriešenie nejakého veľkého problému, záujem, ktorý by ich pomkol k zvýšenému úsiliu prevyšujúcemu štandardné pracovné nasadenie a už „len“ zadáte úlohu. Výpoveď vám dajú ľudia, na ktorých práci vám záleží. O vašu priazeň sa usilujú podriadení, o ktorých ste presvedčený, že to robia len z vypočítavosti a zo zištných dôvodov ... a nevadí vám to! Ľudia robia tak, že na ich výkonnosť sa hodí fráza: „trhám sa do výšky platu a ani o chlp viac!“.

Ak súčasne platia aspoň dva z uvedených symptómov, tak máme problém. Kým sa narušený vzťah medzi nami a podriadenými neprejaví na výsledkoch, tak problém môžeme prehliadať a tváriť sa, že neexistuje. Ale jeho neriešenie sa skôr, či neskôr vypomstí. A keďže už máme nejaké skúsenosti a vieme, čo by nás v takomto prípade čakalo, tak po chvíli váhania sa pustíme do riešenia. Čo najčastejšie robíme?

Najskôr meníme organizačnú štruktúru, pričom frekvencia zmien sa zvyšuje priamo úmerne k tomu, ako sa zvyšuje naša nervozity zo zhoršujúcich sa výsledkov práce nami riadených ľudí. Ruka v ruke alebo s miernym oneskorením za organizačnými zmenami začneme realizovať personálne zmeny. Najskôr veríme, že pomôžu výmeny na úrovni obyčajných zamestnancov. Exemplárne vyriešime pár z nášho pohľadu najjasnejších prípadov. Keď to nepomôže, tak sa okruh dotknutých ľudí pomaly rozširuje, napätie medzi ľuďmi sa zvyšuje, množia sa prípady dobrovoľných odchodov. Nakoniec začneme „robiť poriadky“ aj s podriadených manažérov a dokonca obviníme aj najbližších spolupracovníkov. Najmä ak sa tlak zhoršujúcich čísiel alebo nadriadených na pozitívnu zmenu a obrat k lepšiemu zvyšuje a začína byť dotknutá aj naša pozícia.

Našou jedinou rozumnou a zároveň efektívnou reakciou na vzniknutú situáciu je úprimná sebareflexia svojho správania a konania. Najmä ak si sami dokážeme priznať, že najväčší diel viny za vzniknutú situáciu leží na našich pleciach, tak pravdepodobnosť zvládnutia problémov prudko stúpa. Mimoriadne vítaná je v procese sebauvedomovania pomoc blízkeho človeka, ktorému dôverujeme a ktorý je zároveň od nás nezávislý. Alebo spätná väzba od niekoho, kto je mimo každodenného diania.

Naši podriadení nás denne sledujú a vyhodnocujú naše správanie. Sme pod drobnohľadom mnohých párov očí a môžeme si byť istí, že niektorý pár nás vidí aj vtedy, keď si myslíme, že sme sami. Každé naše rozhodnutie, prejav, gesto ľudia monitorujú a v prípade, že sa objaví nejaká nová skutočnosť, tak si informáciu o nej dokážu bleskovo medzi sebou rozšíria. Kolektívny rozum je rozumom jednotlivca neporaziteľný! Cintoríny sú plné manažérov, ktorí si mysleli, že ho môžu oklamať, poraziť, dlhodobo ponižovať a zneužívať.

"Pri korupcii som presvedčený, že ako vždy sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ skutočne občania neuvidia, že boj s korupciou je skutočným bojom a že v ňom nebudú kompromisy, ak neuvidia potrestaných vysokopostavených funkcionárov či dokonca politikov, tak potom ten boj s korupciou proste nezvládneme,“ uviedol Kiska. Ako dodal, ak občania neuvidia skutočnú snahu štátu, tak potom tzv.

Základnou úlohou súčasnej vlády je podľa prezidenta vrátiť dôveru ľudí v štát. "V praxi to znamená, že ľudia majú veľmi silný pocit, že pokiaľ sú zamestnaní a odvádzajú dane, všetko je v poriadku. Ale akonáhle dochádza k najmenším problémom a človek niečo od štátu chce, tak zrazu to nedostáva,“ vysvetlil. Každý jeden pracovník štátnej správy by si mal podľa Kisku uvedomiť, že je tu pre to, aby slúžil ľuďom a pomáhal im.

Naša spoločnosť je rozdelená na vrstvu rýchlozbohatlíkov, multimilionárov a miliardárov. Táto skupina žije so svojimi rodinami vysoko nadštandardne a v prepychu. Väčšina boháčov prišla k obrovským majetkom a bohatstvu v spojitosti s minulou mocou. Dobre to povedal košický miliardár A. Rezeš: „Ja si myslím, že vôbec nepatrím k najbohatším mužom na Slovensku. To, čo mám ja, majú tisíce a možno, že viacerí sa majú lepšie ako ja.“

tags: #ryba #smrdi #od #hlavy #význam

Populárne príspevky: