Vnútorná stavba tela rýb: Podrobný popis

Ryby, ako stavovce, majú komplexnú vnútornú stavbu tela, ktorá im umožňuje prežiť v rozmanitom vodnom prostredí. Táto stavba zahŕňa kostru, svaly, orgánové sústavy a zmyslové orgány, ktoré sú prispôsobené životu vo vode.

Kostra ryby

Druhoústovce a chordáty

Ryby patria medzi druhoústovce, čo je skupina živočíchov, u ktorých sa z pôvodných úst (prvoúst) vyvinie análny otvor a ústa vznikajú druhotne. Nervová sústava sa nachádza na chrbtovej strane a má rúrkovitý tvar. Cievna sústava je umiestnená na brušnej strane. Druhoústovce majú dobre vyvinutý célom a vnútornú kostru.

Ryby sú tiež chordáty, čo znamená, že majú chordu dorsalis - chrbtovú strunu, ktorá je vnútornou osou kostry. Chorda je pevná, ohybná a pružná. U rýb sa chorda nachádza po celý život, alebo je nahradená chrbticou.

Základným znakom chordátov je prítomnosť chordy. Chorda dorsalis - chrbtová struna - je to vnútorná osová kostra - pevná, ohybná, pružná. Vzniká počas ranného vývinu a to v podobe vychlípeniny na chrbtovej strane tráviacej rúry.

Stavovce

Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Chrbtica, ktorá sa tiahne od hlavy po chvost, je charakteristickým znakom stavovcov a predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, horné končatiny pomocou lopatkového pletenca a dolné končatiny pomocou panvového pletenca. Kostra určuje tvar tela a stavovce sú pohyblivé živočíchy s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná vďaka kĺbovým spojeniam, na ktoré sa pripájajú svaly.

Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená), ktorá má ochrannú funkciu. Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost. Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic). Srdce je zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Nervová sústava je rúrkovitá a sústredená na chrbtovej strane tela. Rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou.

Zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom, atď. Stavovce sú oddeleného pohlavia a vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u kruhoústnic, drsnokožcov, rýb a obojživelníkov.

Charakteristika vybraných skupín rýb

Kruhoústnice

Kruhoústnice sú morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. Nemajú čeľuste, namiesto nich majú kruhové ústa premenené na prísavky s ostrými zubami, ktoré slúžia na parazitovanie. Telo im vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory. Chvost je z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú plutvový lem. Telo je bez šupín a majú slabý zrak. Parazitujú na rybách, živia sa ich tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení obaja rodičia zahynú. Mihuľa potočná má plutvový lem a žiabrové otvory ako jednoduchý dýchací systém.

Drsnokožce

Drsnokožce sú väčšinou morské predátory, niektoré navštevujú aj sladké vody, niekoľko druhov je výlučne sladkovodných. Vnútorná kostra je z chrupky. Majú plakoidné šupiny, ktoré stavbou a zložením pripomínajú zuby a sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú). Na rozdiel od rýb nemajú plynový mechúr, namiesto neho majú v pečeni veľa oleja, ktorý ich nadľahčuje. Majú negatívny vztlak - musia neprestajne plávať, aby neklesli na dno. Majú 5-7 žiabrových otvorov a veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne zrak a čuch). Zvláštny zmysel predstavujú Lorenziho ampule, ktoré slúžia na zisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi. Bočná čiara vníma jemné vibrácie. Sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi, zdochlinami. Patria sem žraloky, ktoré majú prúdnicovité telo, tuhé plutvy - nemôžu ich ohýbať ani prikladať k telu (kormidlujú nimi). Ich veľkosť kolíše: od 12 m po 30 cm. Majú 5 párov žiabrových štrbín a najviac sa vyskytujú v tropických vodách.

Rajotvaré

Rajotvaré majú sploštené telo, krídlovité plutvy. Žijú pri dne, niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín. Ústa majú na spodnej strane hlavy. Buď nemajú šupiny, alebo majú veľké ostnité šupiny. Na chvoste majú veľký tŕň napojený na jedové žľazy.

Kostnaté ryby

Kostnaté ryby sú najväčšia skupina stavovcov. Takmer všetky ryby majú plutvy. Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz (odpudzuje cudzopasníky a choroboplodné zárodky). Šupiny poskytujú ochranu a hladké obtekanie vody okolo nich. Medzi hlavné orgánové sústavy patrí:

• Oporná a pohybová sústava
• Dýchacia sústava
• Tráviaca sústava
• Obehová sústava
• Vylučovacia sústava
• Riadiaca sústava a zmyslové orgány
• Rozmnožovacia sústava, spôsoby rozmnožovania stavovcov a starostlivosť o potomstvo

Kostra rýb

Kostra živočíchov tvorí ochranu dôležitých orgánov pred poškodením a je pevnou a pohyblivou oporou tela a závesným aparátom pre pohybové orgány - svaly. Vnútorná kostra je produktom mezodermy alebo mezogley (hubky, mechúrniky). Poskytuje oporu pre pohybovú sústavu živočícha a neobmedzuje jeho rast.

U bezstavovcov vnútorná kostra predstavuje napr. ihlice hubiek alebo ostnatý pancier ostnatokožcov, kutikulárne vychlípeniny - lišty, na ktoré sa viažu svaly článkonožcov, chrupkovitá lebka hlavonožcov. Vnútorná kostra ostnatokožcov je zložená z vápenatých plátkov, ktoré sú spojené kĺbmi, čo im umožňuje flexibilný pohyb.

Základom vnútornej kostry stavovcov je chrbtová struna (chorda dorsalis) endodermálneho pôvodu, ktorá je osou tela nižších stavovcov. Chorda sa pokladá za typ hydroskeletu. Hydroskelet je štruktúra, ktorá využíva tekutiny na udržanie tvaru a poskytnutie mechanického odporu. V prípade chordy sú to práve bunky s veľkými vakuolami, ktoré sú pod vysokým turgorovým tlakom. Tento tlak dodáva chorde jej charakteristickú pevnosť a pružnosť. Chordu majú všetky chordáty, aspoň v embryonálnom štádiu, no u niektorých skupín aj po celý život (kopijovce, kruhoústnice). Plášťovce majú chordu v larválnom štádiu.

Vo fylogenéze je postupne chorda zatláčaná chrbticou (columna vertebralis), ktorá je mezodermálneho pôvodu. U kruhoústnic je chorda dorsalis podporovaná čiastočnými chrupavkovitými stavcami. U drsnokožcov je chrbtica celá chrupavkovitá, čo poskytuje flexibilitu potrebnú pre pohyb vo vode. U chrupkokostnatých rýb je chrbtica kombináciou chrupavkovitých a kostených štruktúr.

Kostru stavovcov tvoria tri druhy spojivových tkanív - väzivo, chrupka a kosť. Kosti sú medzi sebou pohyblivo spojené kĺbmi, čím sa zabezpečuje pohyb nielen jednotlivých častí tela, ale aj celého organizmu.

Kostru stavovcov tvoria tri funkčné celky:

• Kostra hlavy - má pri živočíchoch rôzny tvar, špecifické časti (napr. zobák vtákov) a tvorí ju tvárová a mozgová časť
• Kostra trupu - tvorí ju chrbtica a kostra hrudníka
• Kostra končatín - končatiny sú dobre vyvinuté pri suchozemských stavovcoch - ich vývojové transformácie sú napr. plutvy rýb

Príklady

Šťuka obecná (Esox lucius)

Šťuka obecná (Esox lucius; Linnaeus, 1758) je dravá ryba z čeľade šťukovitých. Patrí medzi najznámejšie sladkovodné dravce v Európe. Šťuka je výborne prispôsobená dravému spôsobu života. Stavba tela šťuke umožňuje rýchly štart k útoku na jej korisť. Zuby sú mierne zahnuté dovnútra, pre lepšiu fixáciu koristi. Po opotrebovaní sa tieto zuby nahradzujú. Telo je z vrchu a na bokoch zeleno hnedé, pokryté svetlými škvrnami, z pravidla usporiadanými do zvislých pruhov, brucho je svetlejšie, zpravidla špinavo biele. Oko je žlté, plutvy tmavšie a priečne pruhované.

Šťuka obecná je najrozšírenejším z piatich zástupcov z čeľade šťukovitých. Šťuka nie je príliš náročná ohľadom typu vody, vyhovuje jej každé vodné prostredie s dostatkom koristi. Šťuka obecná je aktívna hlavne počas dňa, pričom jej potravou sú hlavne menšie ryby napr. ostriež, belice, hrúzy, jalce, plotice a podobne.

Šťuka obecná je považovaná za veľmi cenný úlovok medzi športovými rybármi, nakoľko veľké šťuky chytajú sporadicky aj skúsení rybári. Lov šťúk prívlačou sa v poslednej dobe veľmi rozmohol, nakoľko je to veľmi bojovná ryba a len málokedy rybár neuspeje.

Šťuka obecná

Sumec (Silurus glanis)

Sumec, naša najväčšia ryba, váži niekoľko desiatok kilogramov. Nepripomína rybu, ale zväčšený model žubrienky. Telo sumca je pretiahnuté a celkovo veľmi nesúmerné. Hlava je veľmi široká, rozložitá. Telo od hlavy po análny otvor je veľmi mohutné, okrúhle, od análneho otvoru po koniec chvosta sa zužuje a splošťuje. Chvostová časť tela má šabľovitý tvar. Širokú papuľu ohraničujú výrazne zaoblené pysky.

Z čeľuste vyrastajú dlhé pohyblivé fúzy, ktoré využíva pri love, a zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Všetkých šesť fúzov obsahujú zmyslové výrastky, ktoré majú funkciu chuťových orgánov. Tie smerom k špičke hustnú. V jednej rovine s dlhými fúzmi ležia predné nosné otvory, vystupujúce v tvare trubičiek. Tesne za nimi sú zadné nosné otvory, respektíve čuchové dierky. Sú úplne pokryté kožou. Chrbtová plutva, umiestnená na najvyššom mieste chrbta je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Oveľa mohutnejšie sú prsné plutvy, ktoré vyrastajú tesne za žiabrovými oblúkmi a siahajú až po brušné plutvy. Sumec má pri porovnaní s ostatnými našimi rybami mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá je zložená až z 92 mäkkých lúčov. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Bočná čiara je viditeľná, nachádzajú sa v nej kanáliky vyplnené slizom a nervovými bunkami. Sfarbenie nie je pestré, skôr nenápadné. Základná farba je tmavosivá, zeleno-hnedá, až modrosivá. Chrbát je svetlejší ako hlava a môže byť aj olivovozelený. Boky sú menej výrazné, pričom brušná časť je svetlejšia, až biela.

Vnútorná stavba sumca

Svalovitý pažerák spája ústnu dutinu s vakovitým žalúdkom. Aj pažerák a žalúdok sú veľmi roztiahnuteľné, čo umožňuje sumcovi pohlcovanie aj veľkých kusov koristi. Vstup do žalúdka i výstup z neho sú uzatvorené klapkami. V žalúdku prebieha prvý stupeň trávenia vylučovaním kyseliny soľnej a pepsínu. Na tento orgán nadväzuje črevo, spočívajúce v tvare troch pozdĺžnych závitov v brušnej dutine a končiace u análneho otvoru. Pečeň je veľká a je rozčlenená na tri rôzne veľké laloky. Sú rozložené pozdĺž vzduchového mechúra a pokrývajú čiastočne pažerák, žalúdok a črevo. Žlčník vyúsťuje tesne za žalúdkom.

Ľadviny sú umiestnené na konci brušnej dutiny pod chrbtom a smerujú dopredu k plávaciemu mechúru. Plávací mechúr je nápadne dlhý a veľký a líši sa tiež tvarom od plávacieho mechúra iných druhov rýb. Má prepážku, ktorá je pomerne dobre rozpoznateľná ako pozdĺžna ryha na hornej a dolnej stene i na vnútornej strane mechúra. Okrem podpory sluchu sú hlavnými úlohami plávacieho mechúra regulácia vztlaku ryby a vnímanie tlaku vzduchu, ktorý do značnej miery ovplyvňuje prijímanie potravy a trenie sumcov. Nízky tlak vzduchu urýchľuje pohybovú aktivitu a vedie k zvýšenému prijímaniu potravy. V zadnej časti brušnej dutiny medzi vzduchovým mechúrom, ľadvinami a črevom sú umiestnené relatívne malé pohlavné orgány. Napríklad u dospelého sumca s váhou šesť až desať kilogramov tvoria iba asi deväť až pätnásť percent telesnej váhy.

Srdce s hlavnou a prednou komorou čerpá krv sumca jednoduchým obehom. Jeho krv obsahuje 35 až 38 percent hemoglobínu. Z toho vyplýva, že je sumec schopný racionálne využívať i malé množstvá kyslíka. Tiež koža sumca je schopná prijímať kyslík a vylučovať oxid uhličitý. Táto schopnosť vzrastá so stúpajúcou teplotou vody.

Sumca zaraďujeme medzi dravé ryby na základe potravy a spôsobu, akým sa potravy zmocňuje. V mladosti loví len drobné vodné živočíchy (planktón a zoobentos), ale postupne, ako rastie a dospieva, sa jeho nároky na veľkosť a množstvo potravy zvyšujú. Loví malé ryby, žaby, raky a hlodavce, na ktoré vo vode natrafí, a taktiež aj vodné vtáctvo. Sumec prijíma najviac potravy v máji - júni, kedy sa neresí, viac v teplom období, v chladnejšom už pomenej. Pri sledovaní prijatej potravy treba brať do úvahy aj spôsob lovenia sumcov. Pri bežných lovných spôsoboch (lov na udicu, sieti…) sa často stáva, že sumec vyvrhne obsah svojho žalúdka (pri love na udicu sa snaží zbaviť udice).

Rýchlosť rastu rýb je veľmi rozdielna, závisí od mnohých faktorov. Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Vek sumcov, chovaných v rybníkoch, možno určiť ľahšie ako vek sumcov, voľne žijúcich vo vodách, keďže nepoznáme dátum neresenia. Letokruhy sa tvoria odlišným látkovým metabolizmom podľa teploty vody. Rozdiel sa prejavuje vysokým a neustálym príjmom potravy a k tomu úmerným rastom v letnom období. Naopak v zimnom období sa prejavuje vďaka menšiemu príjmu potravy spomaleným rastom. Počet rokov na kosti alebo šupine vieme odrátať rovnako ako na letokruhoch smreka. Ak teda poznáme dátum ulovenia ryby, môžeme presne vypočítať dátum vyliahnutia.

V priebehu prvých rokov sa dĺžka sumcov znásobuje a začiatkom tretieho roka sa zvyšujú hmotnostné prírastky až na 1kg. V neskorších rokoch dosahujú 1,5kg-2kg a vo veľmi dobrých podmienkach až 3kg. V údolných nádržiach, kde je voda chladnejšia rastie pomalšie a jeho ročné prírastky na hmotnosti prevyšujú 1kg až v piatom alebo šiestom roku. Samci pohlavne dospievajú už v treťom roku života, ikernačky až vo veku štyroch rokov. V prírodných podmienkach závisí doba trenia od rôznych faktorov. Pri tom hrajú dôležitú úlohu teplota vody a zabezpečovanie potravy. Ťah k treniskám nastáva, keď voda dosiahne teplotu 18 až 20 stupňov Celzia.

Pred samotným trením pripravuje samček niečo ako hniezdo. Dáva pritom prednosť jemným vŕbovým a jelšovým koreňom, visiacim voľne do vody. Nárazy chvosta očistia tieto miesta od bahna a ostatného neporiadku. Potom nasleduje predohra. U sumcov sa ľahko spozná. Príslušníci oboch pohlaví plávajú pred spárením tesne pod hladinou. Pritom samček prenasleduje samičku. Vlastné trenie prebieha najčastejšie vo večerných hodinách, kedy je teplota vody okolo 20 až 23 stupňov Celzia.

Trenie prebieha nasledujúc: Samček naháňa ikernačku okolo hniezda a naráža tlamou do jej brucha. Pritom podoplaváva samičku a nadvihuje ju. Nad hniezdom sa samček vinie okolo samičky. Sumčie ikry sú tri až štyri milimetre veľké. Ich počet sa pohybuje medzi 10 000 až 30 000 kusov na kilogram telesnej váhy samičky. Ikry sa veľmi lepia a vytvárajú chuchvalce. Tieto slabo nažltnuté vajíčka sú hneď oplodňované samčím mliečom. Trenie sa niekoľkokrát opakuje v priebehu až dvoch hodín a je behom tejto doby sprevádzané veľkým hlukom a šplechotom.

V prírode dospieva z celého množstva ikier iba malé množstvo. Splesnivením a nedostatkom kyslíka uprostred chumáčov predčasne umiera najväčší počet ikier. Tiež keď teplota vody klesne pod 13 stupňov Celzia nemajú ikry žiadnu šancu na ďalší vývoj. Ak sa však pohybujú teploty medzi 23 až 25 stupňami Celzia, vykľujú sa mladé sumce už počas dvoch alebo troch dní. Plod so žĺtkovým vačkom, dlhý približne sedem milimetrov, je veľmi citlivý na svetlo a teplo. Pôsobením priameho slnečného svetla a pri teplote vody pod 13 stupňov Celzia umiera. Po dvoch až troch dňoch sa začína plod aktívne pohybovať a vyhľadávať si možnosti úkrytu. Zhromažďuje sa v najtemnejších kútoch hniezda, kde sa najskôr pevne prichytí lepkavými žľazami.

tags: #ryba #vnútorná #stavba #tela #popis

Populárne príspevky:

• Recepty z jahôd pre deti
• Grécky jogurt Zvolenský
• Ako si vybrať napeňovač mlieka?
• Vybrané slová s S: Príklady a diktáty
• Makový závin ako od babičky