Ryba vytvorená ústami: Ako ryby dýchajú a prečo je more slané

V článku sa pozrieme na fascinujúci svet rýb a vody, v ktorej žijú. Zameriame sa na to, ako ryby dýchajú, prečo je more slané a aké zaujímavosti sa s tým spájajú.

Anatómia žiabier

Vznik a slanosť oceánov

Vznik oceánu súvisí s dlhotrvajúcim unikaním vodných pár a iných plynov z roztavených hornín do mrakov obklopujúcich chladnúcu Zem. Keď neskôr zemský povrch vychladol na teplotu pod bodu varu vody, vodné pary sa začali zrážať na vodu (voda zmenila skupenstvo z plynného na kvapalné).

Začalo pršať. Voda stekala do veľkých preliačin zemskej kôry a tak vznikol prvotný oceán. Domnievame sa, že voda prvotného oceánu obsahovala kyselinu chlorovodíkovú (soľnú) a tiež oxid (kysličník) uhličitý a postupne začala rozpúšťať horniny novovytvorenej zemskej kôry. Tak sa obohatila najmä o vápnik a horčík.

Po vzniku živých organizmov na Zemi začal v morskej vode narastať podiel kyslíka a klesať podiel oxidu uhličitého, no zároveň sa znásoboval podiel sodíka, draslíka a chlóru. Často počuť názor, že slanosť morskej vody musí narastať, pretože rieky stekajúce z pevnín prinášajú neustále do oceánu soli.

Presnými výpočtami sa zistilo, že riekam by stačilo iba 100 miliónov rokov na to, aby z pevnín do oceánu dopravili presne také množstvo solí, ktoré v súčasnosti voda v oceáne obsahuje. Existujú regulačné mechanizmy, ktoré udržiavajú slanosť morskej vody na zhruba rovnakej úrovni. Aj jazerá, ktoré neodtekajú do mora, mávajú väčšinou vysoký obsah solí.

Expedícia Challenger

Zloženie morskej vody po prvý raz systematicky študovali počas expedície korvety Challenger, ktorú zorganizovala britská vláda na návrh Kráľovskej spoločnosti s cieľom štúdia morskej biológie, výskumu chemických a fyzikálnych vlastností vody, zberu usadenín z morského dna a merania teploty vody.

Expedícia sa začala v roku 1872 a skončila takmer o štyri roky neskôr. Na trase merajúcej 38 890 námorných míľ (čo je vyše 72 000 km) v rôznych oblastiach Atlantického, Indického a Tichého oceánu odobrali 77 vzoriek vody. Zistili, že liter morskej vody z otvoreného oceánu mimo dosahu pevnín obsahuje v priemere 35 gramov rozpustených solí a že tieto soli sú až z 99 % zložené z chlóru, sodíka, horčíka, síranov, vápnika a draslíka.

Najpozoruhodnejším zistením však bolo, že vzájomný pomer týchto hlavných zložiek morských solí je stály, bez ohľadu na miesto v celom oceáne. Slanosť mora nie je všade rovnaká, ovplyvňuje ju odparovanie vody, zrieďovanie sladkou vodou (napríklad dažďovými zrážkami alebo prítokom riečnej vody), ale aj pohyby vĺn a morských prúdov.

Vnútorné moria alebo zálivy s malým riečnym vtokom a s vysokým výparom mávajú vysokú slanosť, napríklad Jadranské more má až 40 ‰. Naproti tomu silný prítok riečnej vody má za následok zníženú slanosť, napríklad Čierne more má slanosť okolo 17 ‰ a Baltské dokonca len 5 ‰. Nízka slanosť sa vyskytuje aj v polárnych moriach, ktoré zrieďujú topiace sa ľadovce a neustále zrážky.

Najslanšia voda (40 - 42 ‰) je v Červenom mori. Z oceánov je najslanší Atlantický, a to v oblasti tzv. Sargasového mora, kde je slanosť väčšia ako 37 ‰. Soľ je potrebná na prežitie pre všetkých živých tvorov vrátane ľudí. Ľudia ju preto už oddávna získavajú odparovaním morskej vody alebo ju dolujú ako horninu (tzv. kamennú soľ) a používajú ako prísadu do jedál alebo ako konzervačný Prostriedok. Soľ je jedným z mála nerastov, ktoré ľudia jedia.

Utopenie v sladkej a slanej vode

Ak nazrieme do Slovníka slovenského jazyka, tak sa dozvieme, že utopiť sa znamená „ponorením do vody sa zadusiť“ a topiť sa je „klesať pod hladinu (vody) a hynúť zadusením“. V lekárskom slovníku sa dočítame, že utopenie je náhly nedostatok kyslíka a prebytok oxidu (kysličníka) uhličitého sprevádzaný vdýchnutím vody do pľúc.

Nadýchnutá voda spôsobuje v pľúcach zmeny, ktoré sú rozdielne podľa toho, či sa niekto topí v riečnej (čiže sladkej) alebo v slanej morskej vode. Riečna voda sa v pľúcach rýchlo vstrebáva do krvného riečiska, zvyšuje objem krvi, teda ju zrieďuje a zapríčiňuje aj rozpad červených krviniek.

Morská voda sa pľúcami nevstrebáva, naopak, jej pôsobením preniká voda z krvi do pľúcnych mechúrikov, čo vedie k opuchnutiu pľúc. Znížený obsah vody v krvi má zároveň za následok zlyhanie krvného obehu. Jednoducho povedané, pľúca sú prispôsobené na dýchanie vzduchu, ale nie na dýchanie vody.

Dýchanie rýb

S rybami je to, pravda, iné. Všetky ryby sú však bez výnimky zároveň schopné dýchať vodu aj žiabrami. Majú ich umiestnené v hlave, po stranách hltanu, na tzv. žiabrových oblúkoch, ktorých býva 5 párov.

Každý žiabrový oblúk nesie na zadnej strane dvojitý rad žiabrových lístkov a každý žiabrový lístok sa skladá z početných žiabrových lupienkov, ktoré sú bohato popretkávané jemnučkými krvnými vlásočnicami. Takto je na pomerne malom priestore vytvorená dostatočne veľká plocha prístupná na výmenu plynov, čiže na dýchanie.

Aktívne ryby majú veľký dýchací povrch žiabier, málo pohyblivé ryby prebývajúce na dne ho majú značne menší. Dýchací povrch žiabier rýb predstavuje v priemere asi 5 cm2 na gram hmotnosti tela, makrela ho má však až 11,6 cm2/g, ale morský čert iba 1,4 cm2/g (teda žiabre dvojkilogramovej makrely majú plochu asi 230 m2, dvojkilogramového morského čerta iba 28 m2).

V tomto ohľade sú výnimočné tuniaky, dýchací povrch ich žiabier je oveľa väčší (zhruba 50 cm2/g) a približuje sa ploche dýchacieho povrchu pľúc cicavcov. Výstelka žiabrových lupienkov je tenká a tesne pod ňou sa nachádza hustá sieť jemných vlásočníc, ktorými prúdi krv.

Jednými z takýchto teliesok sú aj červené krvinky, ktoré obsahujú farbivo hemoglobín. Toto červené krvné farbivo je schopné viazať na seba kyslík a prenášať ho ďalej do celého tela.

Pomaly plávajúce ryby, a najmä ryby žijúce na dne stojatých vôd, musia sústavne nasávať vodu do úst a prečerpávať ju žiabrami, aby sa nezadusili. Najprv otvoria ústa, roztiahnu hltan, nasajú do úst vodu a zároveň pomocou blán na žiabrových viečkach na chvíľu uzatvoria žiabrovú dutinu.

Potom ústa privrú (spiatočný únik vody ústami zamedzujú blanité záklopky) a stiahnutím hltana pretlačia nabratú vodu cez žiabre von. Rýchlo plávajúcim rybám, alebo aj rybám, ktoré dokážu udržiavať vhodnú pozíciu v prúdiacej vode, stačí často iba otvoriť ústa, aby bol prietok vody žiabrami dostatočný.

Je známe, že štítovce, ktoré sa vozia prisaté na telách žralokov, pri nízkych rýchlostiach vykonávajú normálne dýchacie pohyby. Prestávajú ich však vykonávať v momente, keď ich hostiteľ - žralok - začne plávať väčšou rýchlosťou ako 60 cm/s. Na druhej strane napríklad tuniaky a makrely dýchacie pohyby vôbec nerobia, sú totiž veľmi rýchle a ani v spánku sa úplne nezastavia.

Mnohé druhy rýb žijú vo vodách, v ktorých je občasný alebo trvalý nedostatok kyslíka a sú schopné prijímať kyslík aj zo vzduchu. Niektoré z nich sa tomuto spôsobu dýchania prispôsobili natoľko, že nedokážu žiabrami účinne dýchať dokonca ani v dobre prevzdušnenej vode. Ak im zabránime, aby vystúpili na hladinu a nadýchali sa vzduchu, tak sa vo vode jednoducho utopia!

Hlavátka

Hlavátka

Ich domov bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríkad : Dunaj, Váh, Turiec, Hron, Hornád, Nitra. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená.

Žije v podhorských riekach. Pre svoje prežitie ako každá lososobitá ryba potrebuje čistú vodu obohatenú kyslíkom a pre jej veľkosť jej vyhovujú hlbšie prúdiace riečne toky. Ich úkrytom u hlboké tône riek.

Dospelé Hlavátky sa živia hlavne rybami, neobvykle môžu požierať vodné organizmy. Najčastejšou potravou v dospelosti je Jalec hlavatý, Lipeň, Pstruhy a ostatné žijúce ryby v ich prítomnosti.

Hlavátka dosahuje svoju pohlavnú dospelosť v 4. roku života. Čo sa týka samcov, dospievajú v 3. roku života. K výteru dochádza na začiatku jari, keď prúdia rieky topiace sa snehom, najčastejšie v apríli.

Ryby migrujú do plytkých kamenitých úsekov v skupinách z ktorých sa stávaju jednotlivé páry pri neresi. Samce zvyčajne bojujú o samice v neresoviskách. Pri kladení ikier budujú spoločne so samcami hniezda.

Miesto pripomína prehlbené miesta v štrkovitom dne riek. Dlhé môžu byť približne 2-3 metre a široké 1-2 m. Vytváranie takéhoto miesta trvá niekoľko dní, pri ktorom dochádza k presunu značne väčšieho množstva materiálu.

Samičky doň vkladajú okolo 2000-3000 malých ikier, ktoré zahrabávajú. Hlavátka má telo pretiahnuté. Tuková putvička je sfarbená do ružova s drobnými tmavými škvrnami. Ich chvosty sú začervenalej farby a ich hlava je veľká s priestorovými ústami.

Ostriež zelenkavý

Ostriež zelenkavý

Ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis) je rozšírená ryba severného mierneho pásma. Jeho domovom je Európa, časť Ázie a Severná Amerika. Na Slovensku je považovaný za široko rozšírený druh. Darí sa mu v hlbších horských nádržiach s rozdelenými brehmi, kde je schopný dorastať do maximálnych rozmerov. Vyhýba sa pstruhovým potokom a prehriatym tôňam s nedostatkom kyslíka.

Jeho telo je vysoké, hoci je dravec, s tmavými pruhmi po bokoch. Jeho análna, chvostová a brušné plutvy sú sfarbené do červena. Na jeho chrbte sú dve chrbtové plutvy, prvá je s tŕňmi. Jeho telo pokrývajú drobné drsné šupiny. Hlava je s priestrannými ústami v ktorej oči vytvárajú svojmu majiteľovi česť. Sú veľké, ostriež sa ich snaží využívať ako svoj najdôležitejší zdroj informácií vo svojom okolí a hlavne pri love. Jeho sfarbenie je zelenkavé, i keď môže byť do žlta. Od bieleho brucha k chrbtu tmavne.

Ostriež zelenkavý sa živí prevažne živočíšnou potravou, v tejto skupine sú zahrnuté plaktónne organizmy, ktorými sa živia zväčša mladšie jedince. Ďalej sú to larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, malé rybky vo veľkosti 10 - 15 cm, ikry ostatních druhov rýb, v horských nádržiach sú bežnou potravou ostrieža raky. Pri ostriežovi sa prejavuje kanibalizmus, teda požieranie svojho druhu.

Ostrieže dospievajú na našom území približne v 2 - 5 roku života. U samíc je to o rok neskôr než u samcov. Rozmnožovanie(neres) prebieha v Apríli alebo v Máji a to v jedinej dávke. Neresoviskom sa stávajú padnuté konáre väčších rozmerov alebo vodné kamenité brehy. Ikry často kadú i na vodné rastlinstvo.

Samica kladie ikry zaujímavým spôsobom. Nejako ich namotáva na kamene alebo na vegetáciu. Keď sú ikry nakladené, samica ich ešte niekoľko hodín ochraňuje. Väčšina tíchto ikier je kladená v hĺbke do jedného metra v dlhších pásoch, ktoré nemožno prehliadnuť voľným okom.

Pás je široký pribižne 5 - 10 cm a dlhý 1,5 m. Obvykle patrí samici dlhej cca 30 - 40 cm. Pásy menších samičiek vyzerajú na pohľad ako uviazané stužky, z toho dôvodu, že ikry sú spojené v jeden celok. Samičí pohlavný orgán nie je párovy, pretože ikry sú uložené v nejakom vačku, čo môžme vidieť pri opracovávaní ryby(kuchanie). Množstvo ikier sa pohybuje okolo 1000 - 15 000.

Maltské ostrovy

Maltské ostrovy

Maltské ostrovy ponúkajú širokú škálu zážitkov, od historických pamiatok a kultúry až po prírodné krásy a kulinárske špeciality. Ostrovy sú ideálnou celoročnou dovolenkovou destináciou, vďaka miernemu podnebiu a bohatej histórii.

Čo navštíviť

• Valletta: Hlavné mesto, zapísané na zozname UNESCO. Mesto s bohatou históriou, úzkymi uličkami a krásnymi výhľadmi.
• Mdina: Staré hlavné mesto, známe ako "tiché mesto".
• Sliema: Moderné mesto s množstvom obchodov, kaviarní a príležitostí na kúpanie.
• Golden Bay: Jedna z najobľúbenejších pláží s červeným pieskom.
• St Paul’s Bay: Prístavné mesto s plážami vhodnými pre rodiny s deťmi.
• Gozo: Sesterský ostrov s krásnymi plážami, útesmi a historickými pamiatkami.
• Comino: Malý ostrov s Modrou lagúnou a Krištáľovou lagúnou.
• Megalitické chrámy: Starobylé chrámy zapísané na zozname UNESCO.
• Ħal Saflieni Hypogeum: Podzemný komplex vytesaný do skaly, zapísaný na zozname UNESCO.

Zaujímavosti

• Na Malte sa jazdí po ľavej strane cesty.
• Malta má 359 kostolov, katedrál a kaplniek.
• Malta je posiata rozmanitou škálou špičkových múzeí a vzdelávacích centier (Esplora Interactive Science Center).
• Tradičné maltské jedlá: pastizzi a ftira biż-żejt.
• Maltské ostrovy sú domovom chutných druhov ovocia a zeleniny (maltské paradajky, broskyne, krvavé pomaranče a zemiaky).

Maltské ostrovy ponúkajú doslova "ochutnávku" rôznych zážitkov. Od historických pamiatok, ktoré rozprávajú príbehy minulosti, cez prírodné krásy, ktoré potešia oko, až po kulinárske špeciality, ktoré ulahodia chuťovým pohárikom.

Lokality UNESCO

Maltské ostrovy majú tri lokality zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

• Megalitické chrámy - na ostrovoch Malta a Gozo nájdete celkovo sedem megalitických chrámov, 2 chrámy Ġgantija na ostrove Gozo sú pozoruhodné svojimi gigantickými stavbami z doby bronzovej.
• Ħal Saflieni Hypogeum - je podzemný komplex vytesaný do skaly, ktorý sa používal ako svätyňa, ale aj na pohrebné účely v chráme.

Gozo

Návštevu sesterského ostrova Gozo si aj pri krátkom výlete jednoznačne naplánujte. Na ostrov vás dovezie trajekt, cesta trvá približne 25 minút z terminálu Cirkewwa, ktorý sa nachádza na severe Malty alebo 45 minút, ak nastúpite v hlavnom meste Valletta. Po príchode na Gozo si môžete napríklad rezervovať miesto v turistickom cabrio autobuse s otvorenou strechou, ktorý vás počas dňa zavezie do tých najznámejších zákutí ostrova.

Gozo je tiež obľúbenou destináciou pre množstvo festivalov, ktoré sa konajú najmä v letných mesiacoch. Nesmieme zabúdať na krásne prechádzky, ktoré sú dostupné všade okolo majestátnych útesov Gozo, a najmä okolo vnútrozemského mora v Dwejre. Zažite staré tradície, ako je dojenie kôz a oviec a sledujte, ako sa z mlieka pripravuje tradičný syr Gozitan.

Gozo, od luxusných hotelov až po hostely, ponúka svojim návštevníkom široký výber tradičných statkov na pokojných miestach, z ktorých je väčšina vybavená bazénmi. V blízkosti Ggantija sa nachádza aj veterný mlyn Ta’ Kola, ktorý návštevníkom umožňuje nahliadnuť do procesu, ako Gozitania v minulosti mleli pšenicu na výrobu chleba a iného pečiva. Nedávno zrekonštruované starobylé mesto Cittadella, ktoré sa nachádza na vrchole jedného zo známych troch kopcov Gozo, dominuje panoráme ostrova.

Pláž Ramla Bay

Úchvatná pláž obklopená členitými svahmi a posiata červeným pieskom vám dopraje kúzelné výhľady na rozbúrenú azúrovú hladinu. Nie nadarmo je označovaná ako najlepšia pláž na Goze či celých Maltských ostrovoch. Najlepší výhľad na túto pláž budete mať z miesta nad ňou, kde sa nachádza aj vychýrená prírodná Jaskyňa Calypso (Calypso cave).

Ostrov Comino

Očarujúci ostrov Comino sa nachádza medzi Maltou a Gozom, od Goza ho delí len krátka plavba loďou. Rozkladá sa na ploche 3,5 kilometra štvorcových, je len 2 kilometre dlhý a 1,7 kilometra široký, takže je ideálny na objavovanie. Služby na ostrove Comino sú bohaté, môžete si užívať plavbu na súkromných lodiach alebo sa vybrať na špeciálne jednodňové výlety, väčšinou zo Sliemy na Malte. More okolo Comina je nádherné, pričom najznámejšími atrakciami sú slávna Blue lagoon a Crystal lagoon.

Comino je väčšinou neobývané, má len jeden trvalý pobyt a niekoľko táborníkov počas celého roka. Modrá lagúna má povesť najlepšej atrakcie na Malte, čo si pýta svoju daň. Skúste šťastie o kúsok vedľa. Krištáľová lagúna predstavuje chránený záliv lemovaný vysokými vápencovými útesmi. Rovnaká azúrová voda, menej člnov.

tags: #ryba #vytvorena #ustami

Populárne príspevky:

• Výhody celozrnného toastového chleba
• Zlaté Vajíčko s Prekvapením: Fenomén
• Recepty na tvarohovo-smotanový krém
• Údržba krbových kachlí
• Výber a použitie výhrevnej špirály na údenie