Ryby Žijúce v Horských Tokoch Slovenska

Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb, ktoré sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.

Charakteristika Horských Tokov

Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.

Druhy Rýb v Horských Tokoch Slovenska

Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus). Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)

Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.

Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)

Hlaváč pásoplutvý je menšia ryba, ktorá obýva dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, kde sa ukrýva. Hlaváč má zavalité telo s veľkou hlavou a výraznými prsnými plutvami. Živí sa drobnými bezstavovcami.

Hlavátka podunajská (Hucho hucho)

Hlavátka podunajská je vzácna a ohrozená lososovitá ryba, ktorá sa vyskytuje v niektorých riekach Slovenska. Je to dravá ryba, ktorá dorastá do veľkých rozmerov a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená. Na našom územi bola Hlavátka rozšírená pomerne hojne. Ich domov bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríkad : Dunaj, Váh, Turiec, Hron, Hornád, Nitra.

Slíž severný (Barbatula barbatula)

Slíž severný je drobná ryba, ktorá sa vyskytuje v potokoch a menších riekach. Má valcovité telo s fúzikmi okolo úst. Slíž obľubuje dno s jemným substrátom, kde sa zahrabáva a hľadá potravu.

Čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus)

Čerebľa obyčajná je malá, húfne žijúca rybka, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd, vrátane horských potokov.

Hrúz obyčajný (Gobio gobio)

Hrúz obyčajný je ryba s vretenovitým telom a dvoma fúzikmi okolo úst. Obýva dno riek a potokov, kde hľadá potravu. Je to nenáročná ryba, ktorá sa prispôsobuje rôznym podmienkam.

Jalec hlavatý (Squalius cephalus) a Jalec maloústy (Leuciscus leuciscus)

Jalce sú stredne veľké ryby, ktoré sa vyskytujú v riekach a potokoch. Jalec hlavatý má robustnejšie telo a väčšiu hlavu ako jalec maloústy. Sú to všežravé ryby, ktoré sa živia rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybami.

Podustva severná (Chondrostoma nasus)

Podustva severná sa vyskytuje v riekách lipňového a mrenového pásma so skalnatým dnom až po prúdiace podhate nížinatých riek a prítokov údolných nádrži. V nie častých prípadoch sa udrží v nádržiach(Orava). Podustva je veľmi spoločenská ryba, ktorá tvorí početné húfy. Podustva severná je ryba s typickým spodným postavením úst, ktoré sú prispôsobené na zoškrabávanie rias z kameňov. Obýva prúdivé vody riek a živí sa riasami a drobnými bezstavovcami.

Ďalšie Druhy Rýb Vysktujúce sa na Slovensku

Okrem vyššie spomenutých druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších rýb.

• Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss): Lososovitá ryba prepravená na územie Európy zo Severnej Ameriky. Veľmi sa podobá svojím spôsobom života na Pstruha potočného. Sivoň americký potrebuje rovnako ako Pstruh potočný čistú, prúdiacu vodu bohatú na kyslík. Druh pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska. Má vynikajúce rastové schopnosti a tržnú hmotnosť (250-300 g) dosahuje v priebehu druhého roku života. Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. V podmienkach chovu dorastá v 1.
• Lipeň tymianový (Thymallus thymallus): Lipeň tymianový sa najviac vyskytuje v strednej, západnej a východnej Európe. Patrí medzi pôvodné druhy na na územi Slovenska. Dokáže sa prispôsobiť stojatejším a teplejším vodám, no najviac mu vyhovujú prúdiace vody obohatené veľkým množstvom kyslíka.
• Šťuka severná (Esox lucius): Žije v severných vodách Severnej Ameriky, Ázie a Európy. U nás sa Šťuky vyskytujú vo väčšine riek a rybníkoch. Je prevažne teritoriálnou rybou.
• Kapor rybničný (Cyprinus carpio): Kapor rybničný je dnes najrozšírenejšou rybou sveta. Vďaka rybárskému záujmu je vysadzovaný aj do vodných lokalít, ktoré mu príliš nevyhovujú. Na Slovensku je veľmi žiadaná. Pre prežitie potrebuje stojatú vodu s menším obsahom kyslíka a voda, ktorá je teplejšia.
• Sumec veľký (Silurus glanis): Sumec patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby. Je ryba nížiných vod, prirodzene mu vyhovujú hlboké rieky s mäkkým dnom s vhodnými úkrytmi. Vyhovujú mu aj rozsiahle stojaté vody. Vyskytuje sa v teplejších lokalitách krajiny. vodách a to od pstruhového pásma, kde je síce považovaný za škodcu až po pásmo pleskáča, menej sa vyskytuje taktiež v nádržiach a stojatých vodách, ktoré majú prítoky v ktorých sa vytiera.
• Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca): Pôvodný výskyt Zubáča veľkoustého je Východna Európa a južná škandinávia. Na mnohých naších revíroch nie je pôvodný, ale vďaka svojej konzumnej a športovej hodnote je sústavne vysadzovaný. Prvé zmienky o zubáčovi na našom územi boli zaznamenané v 17. sotročí v rieke Dunaj.
• Amur biely (Ctenopharyngodon idella): Amur biely je rybou, ktorá len nedávno uzrela Slovensko. V srdciach rybárov si našla táto ryba čestné miesto, či už kvôli svojej bojovnosti alebo veľkosti. Amur sa k nám dostal za účelom zvýšenia produkcie kaprových rýb zo ZSSR v roku 1973.
• Pleskáč vysoký (Abramis brama): Tento druh ryby je na Slovensku jedným z pôvodných druhov a prakticky dnes je rozšírený takmer v celej Európe. Pleskáč vysoký sa vyskytuje skoro vo všetkých riekach mrenového a pleskáčového pásma, v stojatých vodách, riečných ramenách a v údolných nádržiach.
• Tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis): Tolstolobik pestrý je rybou, ktorej pôvodným domovom sú rieky v strednej a južnej Číny. Pre chovateľský a športový rybolov bola táto ryba vysadzovaná i v Európe a do iných kútov sveta. Na naše územie bol dopravený v roku 1964.
• Lieň sliznatý (Tinca tinca): Lieň sliznatý sa vyskytuje v mierne tečúcich a stojatých vodách takmer na celom územi Slovenska, väčšinou v nížinach. Pre svoje prežitie uprednostňuje zarastené plytké vody s pomerne veľkým obsahom kyslíka. Väčšinou obýva údolné nádrže, v ktorích je veľké množstvo vodných porastov.
• Mrena severná (Barbus barbus): Mrena severná je typickou rybou prúdových lokalít na strednom toku našich vôd, ktoré boli jej zásluhou označené ako mrenové pásmo. Najlepšie sa dokáže prispôsobiť prúdiacej alebo ťažnej vode. Obýva takisto aj údolne nádrže, rovnako s čistou, chladnou vodou s vyšším obsahom kyslíka.
• Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba): Nosáľ sťahovavý je pôdovným druhom na našom územi, ktorý je jeden z najčastejších druhov rýb v mrenových a pleskáčových pásmach. Môže sa vyskytovať aj v údolných nádržiach.
• Síh maréna (Coregonus maraena): Síh maréna je jedna z našich veľmi vázcných rýb, pretože sa vyskytuje na jedinom mieste a to v oblasti Štrbského plesa. Z dôvodu udržania si tejto ryby sa konajú každoročne odlovy iných druhov rýb - Plotica, Šťuka, Jalec počas jesene.
• Plotica červenooká (Rutilus rutilus): Jej domovom sú tečúce vody lipňového pásma, avšak vyskytuje sa aj v údoných nádržiach i väčších stojatých vodách. Predovšetkým je považovaná za hojnú rybu tvoriacu početné húfy. Je jedna z najtypickejších rýb naších riek.
• Červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus): Jej domovom sú zarastené rybníky,tône, no napriek tomu ju možno nájsť aj v tečúcich vodách a plytkých jazerách. Úkrytom Červeníc sa stávajú predovšetkým rôzne vodné rastlinné porasty, avšak jej úkrytom môžu byť aj rôzne ponorené konáre či padnuté stromy.

Ohrozenie Rýb v Horských Tokoch

Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi:

• Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
• Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.

Zoogeograficky územie patrí do západokarpatského úseku podproviencie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Fauna bezstavovcov Nízkych Tatier dodnes nebola predmetom systematickejšieho výskumu, avšak už čiastkové výskumy odhalili celý rad faunisticky významných druhov.

Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia. Za optimálnych podmienok zaručí zachovanie genetickej variability, čistoty pôvodných populácií, a teda aj ich stabilitu. Spoľahnúť sa však už na ňu nedá.

Nasadzovanie rýb je jednou z relatívne jednoduchších možností podpory voľne žijúcej populácie. Množstvo násad však limituje počet umelo vytieraných generačných rýb. Pôvodne sa generačné ryby odlovovali v predvýterovom období vo voľných vodách. Keďže ich počet neustále klesal, začalo sa s chovom generačných rýb v kontrolovaných podmienkach priamo v strediskách Slovenského rybárskeho zväzu.

Malé vodné toky (vlásočnice a potôčiky) nevhodné na rybolov niektoré organizácie využívajú na jednoročný alebo dvojročný cyklus odchovu násad. Výhodou tohto spôsobu odchovu je získanie násad prispôsobených na zarybňovanie voľných vôd. Najvýhodnejšie je vysádať do vlásočníc štvrťročnú násadu v období do konca júna, vtedy prichádzajú do prostredia s množstvom prirodzenej potravy.

Pri zarybňovaní nesmieme zabudnúť, že pstruh potočný je teritoriálna ryba. Treba ho vysadzovať po celom toku, nie na jedno miesto. Značkovaním sa zistilo, že aj dospelé ryby sa držia neďaleko od miesta vysadenia. Ešte výraznejšie je to pri vysadzovaní hlavátky, ale aj tu platia podobné zásady ako pri pstruhoch potočných. Hlavátka od 5 - 7 centimetrov je však dravec, preto ju treba vysadzovať tam, kde má možnosť už loviť plôdik iných druhov rýb.

Väčšina ochranárskych organizácii, či už štátnych, alebo občianskych, sa zaujíma o suchozemské živočíšstvo a starostlivosť o vodné prostredie je v prevažnej miere na rybároch. Napríklad invázia kormoránov veľkých, zimujúcich aj u nás hniezdiacich, sa postupne rozširovala na voľné vody celého Slovenska. Pritom neustále pribúdalo poškodených ichtyocenóz, a to nielen na veľkých riekach, ale aj ich prítokoch. Množstvá rýb, ktoré skonzumujú, oveľa prekračujú možnosti autoreprodukcie rýb aj zarybňovania.

Ryby čeľade lososovité (Salmonidae) sú druhy žijúce v čistých chladnejších tokoch alebo v horských jazerách, alebo druhy žijúce v mori a migrujúce na neresenie do riek. V týchto rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný.

Pstruh dúhový (Salmo gairdneri, syn. Druh pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska. Má vynikajúce rastové schopnosti a tržnú hmotnosť (250-300 g) dosahuje v priebehu druhého roku života. Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10-12 cm, v druhom dosahuje 20-30 cm.

Pstruh bol pôvodne morským druhom. Zamedzením jeho migrácie sa vytvorila sladkovodná forma pstruh potočný. Ak sa dostane do jazera alebo vodnej nádrže vytvorí sa čiastočne odlišná forma pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris). Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. 1926 (120 cm; 19,45 kg), v SR 1977 (77/5,19); pstruha jazerného v Juhoslávii r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Tabuľka: Prehľad vybraných druhov rýb v horských tokoch Slovenska

tags: #ryby #žijúce #v #horských #tokoch #Slovenska

Populárne príspevky:

• Recept na jablkovú tortu s krémom
• Ázijské špeciality
• Aktuality z Alekšiniec: Guláš Života
• Recept na strúhaný koláč
• Jednoduché recepty na bravčové kotlety