Rýchla a bezbolestná samovražda: Mýty, realita a možnosti pomoci

Samovražda je komplexný a tragický jav, ktorý sa dotýka mnohých ľudí. Aj v mojom okolí ľudia siahli po samovražde v nádeji, že je riešením. Táto téma je často tabuizovaná, no je nevyhnutné o nej hovoriť otvorene, aby sme mohli pomôcť tým, ktorí sú v ohrození. Na Slovensku odídu týmto spôsobom podľa štatistík približne 3 ľudia za 2 dni. Tento článok sa pokúsi zbúrať mýty o samovražde, vniesť do problematiky viac svetla a ukázať, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú v ohrození, prípadne sa v ňom môžu ocitnúť.

Mýty o samovražde

Derek de Beuers vo svojej knihe Mýty o samovražde sa snaží búrať jednotlivé mýty spojené so samovraždou. Je dôležité začať vnímať samovraždu ako niečo, čo môže vtrhnúť do nášho života. Problém je v tom, že potrebujeme byť na to pripravení, aby sme vedeli, ako zareagovať.

Mýtus 1: Hovorenie o samovražde zvyšuje riziko

Žiadna štúdia nepreukázala, že by rozhovor o samovražde zvýšil riziko jej uskutočnenia. Práve naopak, rozhovor môže človeku uľaviť a motivovať ho k vyhľadaniu odbornej pomoci. Treba ho vypočuť. Môže sa mu uľaviť… a treba vyhľadať odbornú pomoc.

Mýtus 2: Samovraždy sa dejú častejšie počas sviatkov

Je paradoxom, že počet samovrážd stúpa po Vianociach, nie počas nich. Akoby tí ľudia čakali, či sviatky neprinesú zmenu k lepšiemu. Počet samovrážd nestúpa pred návratom do práce (počas víkendu), ale po ňom. Najhorším dňom je pondelok. Okrem toho sa viac samovrážd spája s jarou. Krátke dni, dlhé noci a málo svetla. Po zime sa ľudia začínajú viac stretávať a to môže viesť k porovnávaniu (s druhými) a k pocitu, že som na tom horšie.

Mýtus 3: Kto premýšľa o samovražde, chce zomrieť

Podľa štatistík sa 1 z 10 ľudí - ktorí sa pokúsia neúspešne o samovraždu, sa pokúsi o to znova. Človek ktorý premýšľa nad samovraždou, prípadne sa o ňu pokúsi (bez ohľadu na výsledok) netúži zomrieť. On sa ocitol v pasci. Chýba mu vnútorná sila & zmysel žiť a myšlienka na samovraždu ako únik ho doslova uštvala. Je to zúfalá voľba. A nie je dobrovoľná, či slobodná. Vyššie riziko samovraždy je aj u ľudí, ktorí si ubližujú. Akoby znižovali prah citlivosti na bolesť a tým paradoxne zvyšovali riziko pokusu o samovraždu. Oni nechcú zomrieť. Len nechcú trpieť.

Mýtus 4: Médiá nemajú vplyv na počet samovrážd

Žiaľ, médiá to robia dosť zlým spôsobom, ktorý zvyšuje riziko, že niekto sa rozhodne ísť tou cestou. Tento problém sa spája všeobecné so spôsobom, ako to robia. A zvlášť problém je, ako rezonujú samovraždy známych ľudí - koľko priestoru dostávajú a ako do detailov popis zachádza (za zmienku stojí Wertherov efekt). Pre niektorých ľudí je samovražda známej osobnosti impulzom - ak mohli oni, môžem aj ja. Médiá by mali vždy informovať, že samovražda nie je riešením a východiskom. Mali by poskytnúť rady kde hľadať pomoc (hovorí sa tomu Papagenov efekt). Od roku 2017 existujú usmernenia pre média, ktoré napísali odborníci z rôznych oblastí a dávajú návod, ako o samovražde informovať.

Mýtus 5: Antidepresíva zvyšujú riziko samovraždy

Chvíľu trvá, kým antidepresíva zaberú. A kým sa tak stane, človek je stále zraniteľný. Prehnané očakávania tiež môžu spôsobiť škodu. Ďalší problém je, že antidepresíva môžu priniesť človeku silu - vďaka nim sa začína zviechať, stavať na nohy. A ak mal v pláne spáchať samovraždu, no chýbala mu sila, teraz paradoxne tú silu získa a keďže ešte nie je za vodou, môže sa pokúsiť o samovraždu.

Mýtus 6: Umelci sú náchylnejší k samovražde

Je pravda že umelci zomierajú skôr. Ale príčinou je životný štýl. Od stresu, cez slabé finančné zázemie, až po zvýšenú konzumáciu alkoholu a iných návykových látok. Istú rolu hrá aj kreativita spojená s citlivosťou - daňou za kreativitu je krehkosť. Okrem toho, často je tu požiadavka na to, aby umelec bol impulzívny a impulzivita môže viesť za istých okolností k skratovému konaniu.

Mýtus 7: Samovražda je dedičná

Výskumy však neodhalili gén, ktorý by sa spájal / či bol zodpovedný za samovraždu. Skôr sa hovorí o určitých predispozíciách, ako je znížená odolnosť voči stresu, či väčšie riziko pre výskyt niektorej psychologickej choroby, ktorá môže život robiť náročnejším. Aj keby gén existoval, je tvarovateľný vďaka obalu, v ktorom sa nachádza, to je vplyv prostredia, ale aj rozhodnutie jednotlivca. Kvôli všetkým týmto okolnostiam, je riziko u tých čo prežili väčšie. Ale nie dominantné. Sloboda stále existuje.

Mýtus 8: Ženy sa o samovraždu viac pokúšajú, muži ju častejšie dokonajú

Štatistiky sú také, že ženy sa o ňu častejšie pokúsia. Ale často ide o volanie o pomoc, či snahu zaujať. Muži sa o ňu pokúšajú menej často, ale oveľa častejšie ju aj úspešne zrealizujú do konca.

Mýtus 9: Ekonomická kríza zvyšuje riziko samovraždy

Akýkoľvek negatívny zásah do života a strata nejakej istoty, môže zvýšiť riziko samovraždy. A tu je takým rizikom strata práce, problém so splácaním hypotéky, či pokles kúpy schopnosti obyvateľstva.

Realita a riziká spojené so samovraždou

Tento článok sa nebude zaoberať detailným popisom konkrétnych metód, ale skôr poukáže na realitu a riziká s nimi spojené. Je dôležité si uvedomiť, že:

Žiadna samovražda nie je bezbolestná. Každá metóda prináša so sebou fyzické a psychické utrpenie, a to nielen pre osobu, ktorá sa o ňu pokúša, ale aj pre jej blízkych.
Pokus o samovraždu nemusí byť úspešný. Človek sa môže vážne zraniť, ostať invalidný alebo trpieť dlhodobými zdravotnými problémami. Pri štipke smoly by si sa mohol len dokaličiť a bol by si na tom horšie ako pred skokom.
Samovražda má trvalé následky na pozostalých. Trauma zo samovraždy je spojená so smrťou. Ale to čo najviac človeka ochromí je, že samovražda prichádza nečakane a často bez varovania. Je pre nás ťažké vyrovnať sa so smrťou.
Mnohé metódy samovraždy sú spojené s utrpením nevinných. Napríklad skok pod vlak spôsobí traumu rušňovodičovi a meškanie cestujúcim.

Ľudia často vnímajú samovraždu ako racionálne rozhodnutie, ako „bilančnú samovraždu“, kde si zrátajú plusy a mínusy. Problém je v tom, že tieto fakty nie sú skutočné. Tá bilancia nie je pravdivá. A tak ani bilančná samovražda nie je racionálna.

Predchádzanie samovraždám: Čo by rodiny mali vedieť

Prečo ľudia premýšľajú o samovražde?

Impulzy ktoré môžu priniesť myšlienku na samovraždu, sú rôzne. Napríklad zdravotný stav, ekonomické problémy, ale aj psychické problémy (a depresia je len jedným z nich). Človek ktorý premýšľa nad samovraždou, prípadne sa o ňu pokúsi (bez ohľadu na výsledok) netúži zomrieť. On sa ocitol v pasci. Chýba mu vnútorná sila & zmysel žiť a myšlienka na samovraždu ako únik ho doslova uštvala. Je to zúfalá voľba. A nie je dobrovoľná, či slobodná.

Pri 90 % tých ktorí odišli, sa spätne ukázala existencia psychického ochorenia, ktoré zohralo svoju rolu. Čo sa týka psychiatrických diagnóz, často je riziko samovraždy spojené s depresiou, alebo s bipolárnou afektívnou poruchou (počas depresívnej fázy). Hovorí sa tiež o schizofrénii.

Varovné signály samovraždy

Ľudia, ktorí zomrú v dôsledku samovraždy, často hovoria vopred napr. o tom, že ich život nemá význam, že nevidia budúcnosť, alebo že chcú dokonca zomrieť. Je možné, že niekedy hovoria o samovražde v snahe a potrebe získať niekoho pozornosť. Práve naopak, väčšine samovrážd prechádzajú isté varovné príznaky, či už slovné alebo verbálne.

Ako pomôcť?

Vždy je potrebné brať človeka, ktorý hovorí o samovražde vážne a poskytnúť mu pomoc a podporu. Častokrát sú myšlienky na samovraždu u človeka dočasné, dokonca aj v dôsledku dlhodobého trápenia a náročnej situácie. Práve preto je potrebné poskytnutie správnej intervencie v správnom čase.

Rozhovor: Práve rozhovor dokáže jednotlivcovi poskytnúť možnosti efektívneho riešenia situácie alebo čas na zhodnotenie svojho rozhodnutia. Ľudia, ktorí uvažujú o samovražde, často kvôli stigme nechcú nikoho so svojím prežívaním obťažovať, a tak o tom nemusia hovoriť. Práve otázka o tom, či niekto uvažuje o samovražde, dokáže daného človeka ochrániť.
Počúvanie: Cíti sa vypočutý, znižujú sa pocity uväznenia. Ich prežívanie nadobudne význam, pociťujú záujem a starostlivosť.
Podpora: Mnohé veci ktoré sme si dnes povedali bolo zistených na základe rozhovorov s tými, ktorí sa o samovraždu pokúsili a prehovorili. Najlepšou prevenciou je rozhovor. A teda vzťah založený na dôvere.
Odborná pomoc: Dôležité pre zníženie rizika je zníženie dostupnosti (aby to nemal ako urobiť), čo je problém.

Kde hľadať pomoc?

Chcemsazabit.sk: Portál Chcemsazabiť.sk sa chce priblížiť všetkým mladým ľuďom, ktorí sa ocitajú na životnej križovatke a nechcú alebo nevládzu ísť ďalej.
Krízová linka pomoci: Spustili sme Krízovú linku pomoci pre všetkých ľudí, ktorí sa ocitli v kríze v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Psychiater/Psychológ: Vyhľadajte odbornú pomoc u psychiatra alebo psychológa.

Svetový deň prevencie samovrážd je dňom a príležitosťou na celom svete hovoriť o samovraždách, prevencii a možnostiach pomoci.

Eutanázia: Etická dilema

Tradičný obsah pojmu eutanázia je dobrá smrť, odvodená z gréckych slov eu (ľahká, bezbolestná, rýchla) a thanatos (smrť). Eutanázia, profánne označovaná ako zabitie „zo súcitu“ na výslovné prianie chorého, bola a je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná.

Legalizáciou eutanázie v niektorých krajinách (napr. Holandsko, Belgicko, štát Oregon v USA) vznikajú vážne morálne a etické problémy. Boli tiež zaznamenané prípady zneužitia a zabitia bez súhlasu chorého. Prebieha celosvetová diskusia o tom, či sa milosrdné ukončenie života za neznesiteľných podmienok a bolesti dá vôbec označiť za humánny čin.

Lekár by mal pracovať v službách života a všeobecnej vôle človeka žiť, a nie naopak. Je ustanovený ľudskou spoločnosťou, aby liečil a tlmil bolesť tam, kde musí, aby liečil, pokiaľ môže, a staral sa o ľudí, keď ich už nemôže liečiť. Nikto mu však nedal kompetenciu život ukončiť. Toto nie je klasické ponímanie eutanázie ako takej.

Paliatívna a Hospicová Starostlivosť: Alternatíva k Eutanázii

Vo vzťahu k chorému to znamená, že ide o celkový prístup k chorému, jeho rodine, jeho okoliu, všetkému, čo ho ovplyvňuje. Filozofia hospicov vychádza z úcty k životu a k človeku ako takému, ako k neopakovateľnej jedinečnej ľudskej bytosti.

Hospicová starostlivosť je ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v terajšom systéme tzv. víťaznej medicíny. Je to taký stav, kde uzdravenie u chorého už nie je reálne a smrť je možné očakávať v relatívne blízkej budúcnosti.

Paliatívna starostlivosť tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačno-ošetrovateľských činností, poskytovaných terminálne a preterminálne chorým, u ktorých boli vyčerpané možnosti kauzálnej liečby, ale pokračuje liečba symptomatická, s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky ťažkosti vyplývajúce zo základnej diagnózy a jej komplikácií a zohľadňujúc bio-psycho-sociálne potreby chorého.

Formy hospicovej starostlivosti:

Domáca hospicová starostlivosť: je pre chorého ideálna, ale nie vždy dostačujúca. Predpokladá určitú úroveň rodinného zázemia, ktoré často chýba, alebo sa dlhou službou chorému členovia domácnosti unavia, alebo je ošetrovanie touto formou príliš náročné pre rodinných príslušníkov.
Stacionáre - denné pobyty: sú obvykle súčasťou hospicov. Pacient je prijatý najčastejšie ráno a odpoludnia, alebo večer sa vracia domov. Tento spôsob však pripadá do úvahy len u chorých z blízkeho okolia hospicu, ak u nich domáca starostlivosť nepostačuje.
Lôžková hospicová starostlivosť: Je aktuálna ak vyššie spomenuté formy starostlivosti nestačia, alebo nie sú vôbec k dispozícií.

Potreby Chorého v Hospicovej Starostlivosti

Biologické potreby: sú to všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. Ďalej sú to potreby, ktoré viac-menej zabezpečuje odborná medicínska starostlivosť: ožarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba. O všetky tieto potreby by malo byť dobre postarané v nemocničnej starostlivosti.
Psychologické potreby: sú to potreby spojené s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti nezávisle na stave chorého tela. Každý človek je jedinečnou bytosťou so svojím neopakovateľným poslaním, ktoré je nutné vždy rešpektovať. Hospicové hnutie je založené na tejto zásade.
Sociálne potreby: vyplývajú zo statusu človeka, ako spoločenskej bytosti, žijúceho v istom sociálnom prostredí, ktorý má svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy, záujmy, záväzky, sny a priania. Naraz je z tohto prostredia vytrhnutý z dôvodov ochorenia, Mali by sme ho počúvať a pomôcť mu sa s jeho problémami.
Duchovné potreby: práve tieto boli u ťažko chorých a umierajúcich ľudí často odsúvané do úzadia. Teraz už postupne pribúda tých, ktorí si uvedomujú i tento možno najdôležitejší aspekt potrieb chorých v tomto štádiu života a hľadajú jeho naplnenie. V tomto štádiu života sa chorý snaží vysporiadať s otázkou zmyslu života. Duchovné potreby nie sú vlastné len ľuďom veriacim, čo by možno názov napovedal, ale má ich každý človek.

Syndróm „profesionálneho vyhorenia“ (z angl. burn-out syndrom) sa prejavuje u pomáhajúcich ľudí, ktorí nepraktikujú psychohygienu, alebo sú príliš dlho vystavení veľkej záťaži. V tejto súvislosti sa u hospicovej starostlivosti často hovorí o dĺžke okolo troch rokov.

Detský hospic sa výrazne odlišuje od podobných zariadení určených pre dospelých. Na rozdiel od hospicov pre dospelých v terminálnom štádiu, ktorý tu trávi posledné dni svojho života, sústreďujú sa detské hospice skôr na tzv. „odľahčovaciu“ starostlivosť, t.j. choré deti a ich rodiny prichádzajú do hospicu na krátkodobé, spravidla niekoľkodňové až niekoľkotýždňové zotavovacie pobyty, často opakovane, v priebehu ktorých sa majú možnosť zotaviť a načerpať novú silu, rodičia si tu môžu oddýchnuť od každodenného náročného ošetrovania. Hospic sa im snaží ponúknuť pomoc a bezpečné a povzbudzujúce zázemie.

Skríning Rakoviny Hrubého Čreva a Konečníka

Slovensko je krajinou s druhým najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka v Európe, v úmrtnosti mužov je dokonca na čele rebríčka. Napriek tomu v mnohých prípadoch ostávajú možnosti skorého záchytu rakoviny hrubého čreva a konečníka ďaleko za svojimi možnosťami.

Kolorektálny karcinóm je rakovina, ktorej sa dá pomocou preventívnych opatrení vrátane preventívnej kolonoskopie vyhnúť takmer na 100%. Na nádorové ochorenia čriev by sa pri zavedení týchto preventívnych opatrení nemuselo vôbec umierať.

Pozývací skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka (KRCa) je štátom riadený preventívny program, ktorý môže zabrániť zbytočným úmrtiam v súvislosti s týmto onkologickým ochorením. Cieľom skríningu je identifikovať pacientov vo včasnom štádiu ochorenia, kedy je možné ho úspešne liečiť prostredníctvom kolonoskopie.

Kolonoskopické vyšetrenie nie je iba diagnostickou metódou. V prípade nálezu polypu ho dokáže lekár vo väčšine prípadov počas vyšetrenia priamo odstrániť. Tento zákrok sa nazýva endoskopická polypektómia a prispieva k zníženiu výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka, ako aj k zníženiu úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva a konečníka.

Preventívna kolonoskopia, pri negatívnom náleze, znamená až 10 rokov života bez potreby iných vyšetrení. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou sa u pacienta v tomto období nevyvinie pokročilá rakovina hrubého čreva alebo konečníka.

Podľa prieskumu agentúry Nielsen / Admosphere zo septembra 2021, 27,3 % opýtaných odkladá vyšetrenie kvôli obavám z bolestivosti vyšetrenia a až 38,8 % kvôli obavám z nepríjemného zážitku z vyšetrenia. V prípade, že by bola dostupná analgosedácia 62,8% respondentov by sa jednoduchšie rozhodlo pre kolonoskopiu.

Kolonoskopia je diagnostická a zároveň aj terapeutická metóda. Zisťuje sa pri nej prítomnosť polypov a nádorov, pričom zachytí takmer 100 % prípadov rakoviny a to aj tých vo včasnom, liečiteľnom stave. Po absolvovaní kolonoskopie má pacient 10 rokov istoty života bez kolorektálneho karcinómu (KRKA). Za bezbolestné kolonoskopické vyšetrenie si pacienti na Slovensku musia priplatiť, analgosedácia je pritom vo svete štandardom. Podľa najnovšieho prieskumu je bolesť a nepríjemné pocity hlavným dôvodom, prečo Slováci odkladajú vyšetrenie.

Dusíková Hypoxia ako Nová Metóda Popravy

Najvyšší súd USA odmietol zastaviť popravu väzňa odsúdeného za vraždu metódou označovanou ako dusíková hypoxia (nedostatok kyslíka), ktorá na tento účel ešte nikdy nebola použitá. Spočíva v podaní čistého dusíka cez masku.

Alabama tvrdí, že dusíková hypoxia spôsobí rýchle bezvedomie, kritici však tento spôsob popravy prirovnávajú k pokusom na ľuďoch. Žiadny štát zatiaľ nepoužil túto metódu na vykonanie trestu smrti.

Odporcovia tvrdia, že Alabama zo Smitha robí pokusný objekt pre nevyskúšaný a potenciálne strašný experiment. Úrady uvádzajú, že smrť dusíkovou hypoxiou je bezbolestná, pretože človek rýchlo stratí vedomie. Upozorňujú, že Smithovi právnici sami označili dusíkovú hypoxiu za vhodnejšie ako problematické podávanie smrtiacich injekcií.

Prieskumy verejnej mienky trvalo ukazujú, že trest smrti podporuje mierna väčšina Američanov, pričom rozdiely medzi nimi sú výrazné podľa politického presvedčenia.

Smith bol jedným z dvoch mužov, ktorí boli v roku 1989 odsúdení za vraždu manželky kazateľa Elizabeth Sennettovej, ktorá bola ubodaná a ubitá na smrť pri nájomnej vražde za 1000 dolárov.

Avizovaný trest smrti, ktorý odsúdeného čaká, spočíva v podaní čistého dusíka cez masku. Úrady sa pre túto cestu rozhodli po tom, čo Smith v roku 2022 prežil smrtiacu injekciu. Alabama tvrdí, že dusíková hypoxia spôsobí rýchle bezvedomie, kritici však tento spôsob popravy prirovnávajú k pokusom na ľuďoch.

Žiadny štát zatiaľ nepoužil túto metódu na vykonanie trestu smrti.

Alabama sa stala tretím štátom, spolu s Oklahomom a Mississippi, ktorý povolil použitie dusíka na popravu väzňov. Niektoré štáty hľadajú nové spôsoby popráv, pretože lieky používané v smrtiacich injekciách, najbežnejšom spôsobe popravy v Spojených štátoch, je stále ťažšie zohnať.

Rok 2022, kedy mal byť Smith popravený, bol navyše v Spojených štátoch rokom "nepodarených popráv", uviedla štúdia Centra pre informovanie o treste smrti (DPIC).

Minulý týždeň federálny sudca v Alabame zamietol žiadosť Smithových právnikov o zastavenie popravy. Smith sa odvolal a prípad bude pravdepodobne predložený Najvyššiemu súdu USA, ktorý sa v posledných rokoch na zastavenie popráv na poslednú chvíľu stavia zdržanlivo.

Smith, ktorý je teraz v cele smrti, povedal, že ho prenasledujú myšlienky na tento nevyskúšaný postup. „Je mi stále zle. Pravidelne ma prepadajú záchvaty paniky. To je len malá časť toho, s čím sa denne stretávam.

Smith bude pri poprave položený na nosidlá, na tvár mu bude nasadená maska a potom bude mať dve minúty na to, aby povedal svoje posledné slová.

V miestnosti má byť počas popravy prítomný Smithov duchovný radca, reverend Jeff Hood, ktorý sa obáva toho, čo by Smith mohol prežiť, a nadniesol možnosť, že by sa mohol pokusu o popravu fyzicky brániť. "Toto nebude pokojný pokus," povedal Hood.

Alabama má jeden z najvyšších počtov popráv na obyvateľa v USA; v súčasnej dobe tu na popravu čaká 165 ľudí. Od roku 2018 registruje tri nepodarené pokusy o popravu smrtiacou injekciou, ktoré odsúdenci prežili.

Prieskumy verejnej mienky trvalo ukazujú, že trest smrti podporuje mierna väčšina Američanov, pričom rozdiely medzi nimi sú výrazné podľa politického presvedčenia. Podľa jedného z minuloročných prieskumov agentúry Gallup podporuje trest smrti pre osoby odsúdené za vraždu väčšina republikánov (81 percent) a len 32 percent demokratov.

tags: #rychlá #a #bezbolestná #samovražda #metody