Rýchle zmeny emócií u detí v škole: Príčiny a riešenia

Agresívne správanie u detí, ako napríklad bitie, je pre rodičov veľmi nepríjemné a stresujúce.

Riešenie tohto správania je kľúčové pre vývoj dieťaťa a vzťah medzi rodičmi a dieťaťom.

Tento článok preskúma príčiny takéhoto správania a ponúka stratégie na jeho zvládnutie a prevenciu, pričom vychádza z odborných rád špeciálnej pedagogičky Sone Pekarovičovej a ďalších odborníkov.

Pochopenie detského hnevu a agresie

Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová vysvetľuje, že hnev je základná emócia, ktorá nastupuje hneď, ako človek cíti nepohodu.

Deti sú úprimné vo vyjadrovaní svojich emócií, pretože ešte nemajú naučené správanie ako dospelí.

Dôležité je uvedomiť si, že hnev je normálna emócia a dieťa sa len učí s ňou pracovať.

Rodičia by mali nájsť strednú cestu medzi uvoľnením hnevu a zabránením agresívnemu správaniu.

Príčiny agresívneho správania u detí

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa deti môžu správať agresívne:

Problémy s komunikáciou: Malé deti často nemajú dostatočné verbálne zručnosti na vyjadrenie svojich emócií. Fyzická agresia môže byť spôsob, ako vyjadriť frustráciu, hnev alebo iné silné emócie.
Vyžadovanie pozornosti: Ak má dieťa pocit, že sa mu nedostáva dostatočnej pozornosti, negatívna pozornosť sa môže stať príťažlivou. Bité môže byť spôsob, ako získať pozornosť rodičov.
Kopírovanie správania: Deti často napodobňujú správanie, ktoré vidia doma, v škole alebo v televízii. Ak spozorovali agresívne správanie, môžu ho napodobňovať.
Frustrácia: Keď dieťa niečo chce a nedokáže to dosiahnuť, môže reagovať agresívne.
Vývojové štádiá: U mladších detí, najmä u batoliat, sa ešte stále vyvíja sebakontrola a nemusia chápať, že bitie je nesprávne.
Problémy s reguláciou emócií: Niektoré deti majú problémy s reguláciou svojich emócií a impulzov, čo môže viesť k agresívnemu správaniu.

Detská psychológia: Ako pomôcť dieťaťu, ktoré je stále nahnevané

Grafické znázornenie príčin agresívneho správania u detí

Ako reagovať, keď sa dieťa bije v škole

Ak sa dieťa bije v škole, je dôležité reagovať rýchlo a efektívne.

Tu sú niektoré kroky, ktoré môžete podniknúť:

Okamžité kroky

Zachovajte pokoj: Je dôležité zachovať pokoj, keď sa dieťa bije. Vaša reakcia v podobe hnevu alebo frustrácie môže situáciu ešte zhoršiť. Vyhýbajte sa kriku a fyzickým trestom.
Dajte dieťaťu najavo, že jeho správanie nie je prijateľné: Jasne a zrozumiteľne mu povedzte, že bitie nie je v poriadku. Použite krátke a zrozumiteľné vety. Napríklad: „Bitie bolí. To sa nerobí.“ Dôslednosť je kľúčová. Zakaždým, keď sa takéto správanie vyskytne, vaša reakcia by mala byť rovnaká.
Odstráňte dieťa z konfliktnej situácie (prestávka na ukľudnenie): Time-out (prestávka) je krátka doba, počas ktorej je dieťa vyvedené zo situácie, v ktorej sa správalo nevhodne, aby sa mohlo upokojiť, premyslieť si svoje správanie a pochopiť, že jeho činy majú následky.

Prestávku používajte ako spôsob, ako sa dieťa môže upokojiť a zamyslieť sa nad svojím správaním.

Dbajte na to, aby sa časový limit používal dôsledne a bezprostredne po agresívnom správaní.

Čas na oddych by mal byť krátky, všeobecne jedna minúta za každý rok veku dieťaťa.

Počas time-outu zostaňte pokojní a nezapájajte sa do hádok alebo dlhého vysvetľovania.

Dlhodobé stratégie na prevenciu agresívneho správania

Identifikácia spúšťačov: Venujte pozornosť tomu, čo sa zdá byť spúšťačom agresívneho správania vášho dieťaťa. Je hladné, nevyspaté, rozrušené? Pochopenie týchto spúšťačov vám môže pomôcť predvídať a predchádzať budúcim incidentom.
Naučte dieťa iné spôsoby vyjadrovania hnevu: Pomôžte dieťaťu nájsť alternatívne spôsoby vyjadrenia jeho emócií. Napríklad ho povzbudzujte, aby na vyjadrenie svojich pocitov používalo slová alebo aby požiadalo o pomoc, keď je frustrované. Cieľom je naučiť ho, ako vyjadriť svoje pocity bez toho, aby ubližovalo iným. Môžete si nakresliť scénku, kde sa mu niečo podarí, vymodelovať si z plastelíny panáčika a ukázať na ňom, ako riešiť situáciu bez bitia, zahrať si scénku s modelovou situáciou a podobne.
Modelovanie neagresívnych reakcií: Demonštrujte neagresívne spôsoby zvládania hnevu a frustrácie na svojom správaní. Deti sa veľa naučia pozorovaním dospelých okolo seba - ste ich vzorom.
Dajte dieťaťu dostatok pozornosti: Deti potrebujú cítiť, že sú milované a že sú pre vás dôležité. Spoločné trávenie času, hranie sa a objatia môžu pomôcť znížiť agresivitu.
Pozitívne podporovanie: Neustále chváľte dieťa, keď vhodne vyjadrí svoje emócie alebo zvládne situáciu bez agresie.

Zmena správania si vyžaduje čas, buďte trpezliví.

Nečakajte, že problém vyriešite za jeden deň.

Ak sa situácia nezlepší alebo ak sa agresivita vášho dieťaťa zhoršuje, neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa.

Ďalšie tipy pre rodičov

Udržiavajte si vlastnú pohodu: Starostlivosť o seba je veľmi dôležitá. Vaša pohoda priamo ovplyvňuje vašu schopnosť účinne zvládať správanie dieťaťa.
Osvojte si stratégie na zvládanie stresu a frustrácie: Robte si prestávky, vyhľadajte podporu, zostaňte zdraví.
Zdielajte skúsenosti s inými rodičmi: Vypočuť si názory iných rodičov, ktorí riešili podobné problémy, môže byť povzbudzujúce. Zdieľanie vašich problémov a skúseností s ostatnými vám poskytne cennú podporu okolia a sníme tlak z vašich pliec.

Praktické príklady a riešenia

Soňa Pekarovičová zdôrazňuje, že je dôležité učiť deti, ako veci robiť, a nielen im zakazovať.

Napríklad, ak sa deti hádajú o hračky, rodič by mal prísť a deťom vysvetliť, že takú hračku majú len jednu a že verí, že to vyriešia tak, aby boli spokojné.

Príklad: Hádka o hračky

Prekladanie: Rodič vysvetlí deťom, že existuje len jedna hračka a vyzve ich, aby navrhli riešenia.
Návrhy: Deti navrhnú, kto sa bude hrať s hračkou a kto si má vybrať niečo iné.
Spoločné riešenie: Ak sa deti nevedia dohodnúť, rodič navrhne riešenie, napríklad striedanie s presýpacími hodinami.
Dôsledky: Ak sa deti nedohodnú, rodič hračku zoberie, kým sa nedohodnú.

Príklad: Problémy na ihrisku

Ak dieťa nechce odísť z ihriska a začne kričať, rodič by mal:

Príprava: Upozorniť dieťa vopred, že sa bude odchádzať.
Výber: Dať dieťaťu na výber, čo ešte urobí pred odchodom.
Hranice: Ak dieťa odmieta odísť, stanoviť pevné hranice a pripomenúť dôsledky, napríklad že nestihne večerníček.
Zodpovednosť: Preniesť zodpovednosť na dieťa za jeho rozhodnutie.

Čo nerobiť: Chyby, ktorým sa vyhnúť

Kričanie, bitie a ignorácia dieťaťa: Tieto metódy sú neúčinné a môžu poškodiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Ignorácia emócií: Ignorácia emócií vzbudzuje nepochopenie. Je dôležité dať dieťaťu najavo, že rozumiete jeho pocitom.
Sľubovanie odmien: Sľubovanie odmien za to, že dieťa prestane hnevať, nie je dlhodobo účinné a môže viesť k manipulácii.
Zapájanie sa cudzích ľudí: Ak sa do situácie zapoja okolité mamičky na ihrisku, môže to spôsobiť dieťaťu stres a zhoršiť situáciu.

Dôležitosť prevencie a odborná pomoc

Prevencia je kľúčová.

Učte deti, ako zvládať hnev už v malom veku.

Ak sa agresívne správanie dieťaťa nezlepšuje, vyhľadajte odbornú pomoc.

Znie to neuveriteľne, ale viac ako polovica duševných ochorení vyplýva z problémov v detstve.

Podľa aktuálnych údajov až trinásť percent detí vo veku od 3 do 17 rokov trpí duševnými poruchami, ako sú úzkosti, poruchy správania a depresie.

Tieto problémy sa môžu začať prejavovať už v ranom veku, a hoci je dostupná liečba, mnoho detí nedostáva potrebnú starostlivosť.

Keď je dieťa mentálne zdravé, dokáže dobre fungovať doma, v škole aj medzi rovesníkmi.

Naopak, odborníci často hovoria o mentálnom zdraví detí práve v súvislosti s poruchami a problémami.

Preto je dôležité vedieť, ako vyzerá psychická pohoda, aby bolo možné včas rozpoznať príznaky problémov.

Schopnosť učiť sa a prispôsobiť sa. Psychicky zdravé deti sú dobrými žiakmi - nielen v škole, ale aj v sociálnych situáciách. Ak zvládajú školské povinnosti, krúžky a domáce úlohy bez nadmerného stresu, je pravdepodobné, že sa vyvíjajú zdravo.
Prejavovanie emócií. Dôležitým znakom psychického zdravia je schopnosť vyjadrovať a regulovať svoje emócie - pozitívne aj negatívne. Je normálne, že tínedžeri si udržiavajú určitú mieru súkromia, no zároveň by mali byť schopní otvorene hovoriť o svojich pocitoch. Samozrejme, rodičia by im v tom mali byť podporou aj vzorom.
Vzťahy s inými. Mentálne zdravé deti vedia vytvárať a udržiavať pozitívne vzťahy nielen s rovesníkmi, ale aj so súrodencami, rodičmi, učiteľmi a dokonca aj domácimi miláčikmi.
Zvládanie zmien a stresu. Každé dieťa sa občas cíti neisté alebo vystresované. Kľúčové je, ako dokáže tieto situácie zvládať. Niektoré deti majú len dočasné emocionálne ťažkosti, no u iných sa môže vyvinúť vážnejší problém.

Najbežnejšie psychické poruchy u detí

Úzkosť môže postihnúť deti v akomkoľvek veku.

Medzi najbežnejšie formy patria generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha a špecifické fóbie.

Deti s ADHD majú problém so sústredením alebo nadmernou aktivitou. Diagnostikuje sa najčastejšie medzi 6. a 12. Autizmus sa prejavuje širokým spektrom symptómov - od miernych ťažkostí v sociálnych situáciách až po závažné problémy, ktoré môžu vyžadovať celoživotnú starostlivosť.

Tieto poruchy sa najčastejšie objavujú v tínedžerskom veku a sú bežnejšie u dievčat, no postihujú aj chlapcov.

Patria sem detská depresia a bipolárna porucha.

Depresia u detí sa prejavuje dlhodobým smútkom, stratou záujmu o aktivity a problémami so sústredením.

Prejavuje sa emocionálnou nestabilitou, impulzivitou a silným strachom z opustenia.

V poslednom období, najmä od covidu, vrástol u detí výskyt obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD).

Prejavuje sa opakujúcimi sa, vtieravými myšlienkami (obsesiami) a nutkavým správaním (kompulziami), ktoré dieťa pociťuje ako nevyhnutné vykonať.

Ako pomôcť dieťaťu s psychickými problémami

Každé dieťa môže občas prejaviť smútok, strach alebo podráždenosť.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí duševnou poruchou, nečakajte. Čím skôr zasiahnete, tým lepšie.

Porozprávajte sa s dieťaťom a vysvetlite mu, že jeho pocity sú normálne a že existujú riešenia.
Je ho stav prekonzultujte s pediatrom/pediatričkou, pomôže vám odborne posúdiť situáciu a poradí ďalší postup.
Ak treba, vyhľadajte psychológa/psychologičku alebo priamo psychiatra/psychiatričku, ktorí odporučia terapiu.

Jedným z najdôležitejších spôsobov, ako podporiť psychické zdravie detí, je naučiť ich rozpoznávať a zvládať svoje emócie.

Pomôcť im môžete tým, že s nimi otvorene hovoríte o (vašich i ich) pocitoch a učíte ich, že všetky emócie - či už radosť, hnev, strach alebo smútok - sú normálne.

Dôležité je, aby ste im poskytli bezpečné prostredie na ich vyjadrovanie a zároveň im ukázali zdravé stratégie zvládania, ako sú hlboké dýchanie, výtvarné vyjadrenie pocitov alebo fyzická aktivita.

Príkladom môžete byť aj vy sami - ak deti vidia, že aj dospelí sa učia pracovať so svojimi emóciami, budú ich lepšie chápať a zvládať.

Podpora emocionálnej inteligencie v detstve môže výrazne prispieť k lepšiemu duševnému zdraviu v dospelosti.

Duševné zdravie detí by malo byť našou prioritou, pretože jeho podceňovanie môže mať dlhodobé negatívne následky na kvalitu ich života.

Potrebujeme budovať psychickú odolnosť detí aj v školách?

V zahraničných školách stále častejšie vídať, ako venujú cez vyučovanie priestor rôznym aktivitám na sebapoznávanie, zvládanie stresu alebo meditačné techniky.

Ešte stále to ani vo svete nie je úplne bežné, ale stáva sa to niečím, čo sa vo výraznej miere začína v školách aplikovať.

Hodiny Mindfullness sú často spomínané.

Spočiatku áno. Pretože nie sú na to zvyknuté.

Je to niečo úplne iné ako poznajú.

No sú to v konečnom dôsledku veľmi jednoduché aktivity.

Je to ale všetko o návyku, ktorý musíme deti učiť.

Zvyknem hovoriť, že ak zje niekto jednu brokolicu, nestane sa hneď zdravým.

Rovnako to platí aj tu.

Ak spravíme s deťmi raz relaxačnú aktivitu, neznamená to, že to vieme a bude to mať hneď pozitívny účinok.

Ide tu o pravidelnosť a vytvorenie návyku.

Hoci aj niekoľkominútovom denne.

Ak si ho deti vytvoria, dokážu ho aj v priebehu dňa kdekoľvek a kedykoľvek využiť.

Je to vec, ktorá je v dnešnej dobe jedna z top tém.

Nedokážem ovládať svoje pocity, emócie, správanie, som výbušný voči ostatným, ale neviem sa ovládať ani voči sebe.

V škole to môže vyzerať aj tak, že deti skáču do reči, vyskakujú z lavice, nedokážu počkať.

Nedostatok sebaovládania spôsobuje problémy v medziľudských vzťahoch.

Práve aktivity, ktoré súvisia s Mindfullness, pomáhajú deťom učiť sa ovládať samých seba, koncentrovať sa na „tu a teraz“.

Veľké zastúpenie mali severské krajiny, ktoré ukazovali, ako do ich mimoriadne úspešného vzdelávania vkladajú čoraz viac prvkov mindfullnessu, relaxácie.

Lebo ak je dieťa pokojné, dokáže sa lepšie koncentrovať, pracovať, kooperovať s učiteľom.

Učiteľ zase ľahšie dokáže pracovať s dieťaťom.

Celkovo je atmosféra na hodine lepšia.

Taktiež to podporuje lepšie medziľudské vzťahy a to má dopad, že aj ich akademické výsledky sú potom lepšie.

Napr. Niekedy stačí denne aj pár minút. Ak už majú deti vytvorený návyk, ako sa upokojiť a čo počas tejto chvíľky robiť.

No podstatné je na začiatku tomu venovať trochu viac času a ako som už viackrát povedala sústrediť sa na pravidelnosť a vytvorenie návyku.

Neskôr sa to stáva súčasťou atmosféry, kultúry, celého fungovania školy.

Ale je pravda, že štruktúra vyučovacieho procesu je u nich úplne iná ako u nás.

Hodiny trvajú dlhšie, sú tam dlhšie prestávky.

Alebo majú menej hodín, lebo sú v inej podobe.

Áno, uvedomujú si to. Dôležité je aj to, že pociťujú výsledky tejto snahy.

Ak sa pozrieme na výsledky najšťastnejších krajín, tak severské krajiny sú dlhodobo na vrchole rebríčka.

Umenie relaxácie, skľudnenia sa dobre zvládajú.

Hoci na druhej strane sú aj rebríčky, ktoré hovoria, že tými top krajinami sú Fidži, či krajiny Latinskej Ameriky.

Záleží od toho, aké faktory sa berú do úvahy.

Stáva sa, že odborníci, ktorí sa zaoberajú témou šťastia, a zostavujú tieto rebríčky, dostávajú otázku, ako môžu byť tieto krajiny najšťastnejšie, keď je tam najväčšia miera depresií a samovrážd.

Na to odpovedajú, že je to mýtus, nie je to pravda a, že miera depresií a úzkostí nie je u nich o nič vyššia ako v iných krajinách.

Že sa to proste len nafukuje. Ale je tiež skupina ďalších odborníkov, ktorí hovoria, že je to naozaj tak a že miera depresie je tam vysoká.

Faktom ale ostáva to, že tomu, ako byť šťastný, spokojný, venujú veľkú pozornosť a hľadajú na tieto otázky odpovede.

Techniky regulácie emócií

Každý občas zažije emocionálny stres.

Môže ho spôsobiť neúspech na vyučovaní alebo sa môže objaviť problém v oblasti správania či vzťahov v triede.

Niekto prežíva situácie vyhrotene, niketo mierne.

Niektorí žiaci potrebujú poznať techniky, ktoré im môžu pomôcť sa upokojiť.

Ideálne sú tie jednoduché a časovo nenáročné.

Existuje viacero techník, ktoré možete hneď použiť.

Môžete povedať žiakovi, aby sa zhlboka nadýchol, môže si umyť tvár studenou vodou, môže sa nadýchať čerstvého vzduchu pri okne, tiež sa môže poprechádzať po chodbe pred triedou.

Ak je v emocionálnom vypätí celá trieda, učiteľ môže pustiť veselú pesničku, povedať vtip, všetci sa môžu napiť vody a podobne.

Ak nejde o výraznejší emocionálny problém, stačia aj tieto jednoduché a rýchle techniky.

Keď sa žiaci na chvíľu odreagujú, väčšina zareaguje tak, že sa vráti k úlohe, ktorú je potrebné riešiť.

Nechajte žiakov vystrieť ruky dlaňami hore, a to na každú stranu vo výške ramien. Lakte držia rovno. Potom ich nechajte otvoriť a zovrieť päste. Pravidelne robia výdych a nádych. Mali by to robiť 30 sekúnd. Potom sa pomaly a hlboko nadýchnu a zopakujú to znova na 30 - 60 sekúnd. Upozornite ich, aby sa zamerali nielen na pohyb, ale aj na dych. Potom preklopia ruky a ďalšiu minútu znovu otvárajú a zatvárajú päste.
Povedzte žiakom, nech vytvoria päsť s palcom vo vnútri. Potom zdvihnú ruky nahor a mierne von na každú stranu, pričom zvierajú uhol 60 stupňov. V ďalšej fáze s narovnanými rukami a ohnutými lakťami prekrížia päste pred ich čelom pri výdychu. Potom narovnajú ruky a nadýchnu sa späť do zdvihnutých rúk. Potom ohnú lakte a prekrížia päste za hlavou.
Žiaci sa rozptýlia po triede. Trochu sa rozkročia a ruky nechajú voľne visieť, dlane smerujú smerom k telu. Na pokyn učiteľa všetci začnú triasť rukami. Po 10 sekundách sa tempo zrýchli a k pohybu sa pripoja aj ramená. Cela polovica tela vibruje. Táto fáza trvá približne 30 sekúnd. Potom všetci pocítia v tele mierne chvenie. Podobne sa môže táto aktivita urobiť aj s nohami.
Povedzte žiakom, aby išli do podrepu a dotýkali sa v podrepe koncami prstov podlahy. Mali by sa nadýchnuť, keď stoja a vydýchnuť, keď si čupnú. Urobia to dvadsaťkrát.
Nechajte žiakov zamerať sa na jeden konkrétny objekt v miestnosti alebo v prostredí, kde sa nachádzajú. Po 30 sekundách zamerania svojej pozornosti ich požiadajte, aby napísali 2-3 vety o tom, čo cítia.
Technika kývania napodobňuje pohyb kyvadla alebo hojdačky. Ide o vykonávanie opakovaného pohybu dopredu - dozadu alebo vpravo - vľavo. Uvoľňovaná časť tela, napr.
Oznámte žiakom, že sa musia správať ako balón. To znamená, že musia do seba dostať čo najviac vzduchu a potom ho pomaly vyfučať. Žiaci by mali cítiť pľúca zaplnené vzduchom.

tags: #rýchle #zmeny #emócií #u #detí #v