Permakultúrne pestovanie zemiakov: Udržateľná cesta k bohatej úrode

O permakultúrnych záhradách sa dnes veľa diskutuje medzi odborníkmi, ale aj medzi „domácimi“ záhradkármi. Vytvoriť si fungujúcu permakultúrnu záhradu, ktorá v sebe ukrýva symbiózu všetkých jej prvkov, môže byť procesom na niekoľko rokov. Permakultúra predstavuje také plánovanie a tvorbu v kultúrnej krajine, kde človek rozumne využíva zdroje k naplneniu svojich potrieb.

Súčasne už v dnešnej dobe platí, že sa permakultúra snaží nielen o trvalo udržateľné ale o regenaratívne prístupy k pestovaniu aj chovu. Vnímame, že devastácia prostredia (pôdy, vody) je značná. Už nestačí tento stav len udržiavať, ale chceme realizovať také spôsoby starostlivosti, ktoré tieto dva základné životné zdroje prežitia ľudí obnovujú, chránia a nanovo budujú. Pretože vtedy začína príroda s nami spolupracovať a nebojuje proti nám.

V týchto záhradách je výrazná časť plánovania venovaná pozorovaniu prirodzených procesov. Ich pochopením vieme nastaviť záhradu na to, aby tieto procesy využívala naša záhrada vo svoj prospech a my sme nemuseli denne zápasiť o jej základné prežitie. Jednotlivé prvky prepájame funkčnými vzťahmi tak, aby sa vzájomne podporovali a teda prosperovali lepšie, než keby boli v priestore osamotené.

Príklad funkčných vzťahov v permakultúrnej záhrade

Príkladom vie byť kombinácia zeleninovej záhrady na najslnečnejšom mieste pozemku hneď vedľa domu. Zelenina je náročná na slnko ale aj ľudskú starostlivosť. Tiež vieme využiť zber vody zo strechy domu na zalievanie takejto záhrady. Neďaleko umiestnenime kompost, kam vieme denne odniesť bioodpad z domácnosti a súčasne to máme na skok aj so zvyškami zo záhrady. Ak sa k tomu pridajú sliepočky žijúce hneď vedľa záhrady, môžeme uzavrieť celý potravinový cyklus na pár metroch štvorcových.

Prebytky zeleniny sliepkam, hnoj od sliepok do kompostoviska a hotový kompost späť do záhradky. Nič sa nestratilo, len pretvorilo na nový užitočný produkt. Dokonca aj pokosený trávnik, ktorý už neskončí v plastovom vreci, ale je použitý na nastieľanie medzi zeleninu, na prikrmovanie nosníc a zvyšok na tvorbu kompostu. Zrazu to všetko dokopy dáva zmysel. Máme doma svoj vlastný malý fungujúci vesmír!

Ako začať s permakultúrnou záhradou

Ak si chceme vytvoriť permakultúrnu záhradu, ako začať? Na začiatok potrebujeme chuť tvoriť a manuálne pracovať (smiech). Vo svojej podstate ani nepotrebujeme pozemok, rozhodne nám nie sú treba hektáre na to, aby sme vedeli mať krásnu rajskú záhradu. Pre začiatok, ak chceme ozaj uchopiť záhradu ako permakultúrnu, je veľmi vhodné nechať sa zaučiť skúseným „permakultúrnikom“, inšpirovať sa u tých, čo to už robia a majú vychytané „muchy“.

V knihách totižto veľakrát môžu byť aj návody, ktoré nemusia sedieť pre náš typ krajiny, alebo pre naše konkrétne potreby. Odporúčam zájsť si na návštevu nejakých už hotových záhrad alebo aspoň na krátky víkendový kurz pod vedením skúsených lektorov. Viete si tým ušetriť kopec sklamania a zbytočne premrhaného času na učení sa z vlastných chýb :-D.

Pri tvorbe permakultúrnej záhrady, podobne ako pri záhradnej architektúre, sa najskôr pozemok dôsledne zmapuje a kreslí sa prvotný kostrový návrh rozloženia jednotlivých prvkov na pozemku. Premýšľame aj o inak neviditeľných prvkoch, ako je práca s vodou s využitím gravitácie, správne trasovanie pozemku, dômyselne vytvorené terénne úpravy smerujúce ku zadržiavaniu dažďovej vody.

Jednotlivé prvky umiestňujeme nielen podľa toho, aby záhrada lahodila oku, ale hlavne aby si navzájom pomáhali, podporovali sa. Správne vymyslená kostra prvkov a výsadieb umožňuje triezve nakupovať aj výsadby rastlín. Častou laickou chybu totižto býva nákup rastlín, obzvlášť ovocných drevín pred tým, než vôbec tušíme kam ich posadiť. Zvyčajne tento obrátený postup znamená prvotný krach záhrady, nevhodne vybrané stanovištia na výsadbu, zanedbaná povýsadbová starostlivosť a o pár rokov môžete celý proces zopakovať, žiaľ.

Preto akokoľvek už veľmi túžime sadiť a budovať, v permakultúrnej záhrade vždy začíname pozorovaním, mapovaním, skúmaním možností nášho pozemku a našich vlastných očakávaní, potrieb, snov. Ak máme veľkú chuť aj niečo praktické urobiť hneď, môžeme začať vytvorením kvalitného priestoru na kompostovanie, naskladňovaním materiálov, či vytvorením pár záhonov zeleniny. Kedykoľvek sa dá začať, pretože je tam veľa prípravných prác pred tým, než začneme sadiť.

Vhodná je aj jeseň, kedy vieme začať zbierať materiály ako je lístie, konáre, maštaľný hnoj a iný bio odpad, potrebný na tvorbu kompostu v budúcom roku. Jeseň tiež býva vhodnejšia na výsadby ovocných drevín, vtedy sa lepšie prijímajú a netrpia suchom. V zime si zase ľahšie vieme nájsť čas na premýšľanie, hľadanie vhodných riešení, plánovanie výsadieb, nákupy materiálov na to, aby sme hneď z jari vedeli započať realizáciu. Leto vieme veľmi dobre využiť na terénne úpravy, tvorbu jazier a iných vodozádržných opatrení, terasovanie záhrad.

Kobercové mulčovanie pôdy

Častokrát sa s permakultúrou spája aj zapracovávanie kartóna do pôdy. Kartón nie je povinnou súčasťou každej permakultúrnej záhrady, ale často za využíva na tzv. kobercové mulčovanie pôdy. Kobercové mulčovanie sa využíva na plochách, ktoré chceme pretvoriť z lúky či zarastenej plochy na plochu pestovateľskú, zeleninársku.

Kým získame plochu, v ktorej sa dá sadiť či siať, môžeme niekoľko rokov zápasiť s neustálym prerážaním burín obrážajúcich z koreňov (pýr, pupenec), prípadne nám znova a znova klíčia v pôde uložené tisíce semien burín. Aby sme predišli tomuto procesu a mohli začať s pestovaním v podstate okamžite, môžeme pôdu prekryť kartónmi, ktoré potlačia rast burín, zamedzia klíčeniu nových semien.

Výhodou kartónu (na rozdiel od netkanej textílie) je ten, že sa po čase rozloží a neostáva teda vo forme plastového odpadu. Ak začíname napríklad na lúke, postup vyzerá nasledovne: Lúku pokosíme, trávu môžeme nechať ležať. Pridáme maštaľný hnoj buď pod alebo nad kartón. Poukladáme kartón tak, aby sa jednotlivé diely prekrývali aspoň 10 - 20 cm proti prerastaniu agresívnych burín, akým je napríklad pýr.

Kartón poriadne polejeme vodou, aby bol vlhký a neodoberal vodu z pôdy. Prekryjeme slamou alebo senom. Do takto vytvoreného záhonu môžeme už v prvom roku sadiť priesady rastlín ako sú zemiaky, tekvice či paradajky. Slamu rozhrnieme, prerazíme kartón kolíkom, posadíme priesadu a obsypeme hrsťou zeminy. Prekryjeme naspäť slamou. Polejeme.

Zúrodnenie a zlepšenie štruktúry pôdy

Medzi ďalšie „netradičné“ suroviny, ktoré vieme ešte do pôdy pridať na jej zúrodnenie a zlepšenie jej štruktúry (ak máme ťažkú ílovicu či príliš vzdušnú pieskovú pôdu) patrí biouhlie, kompost, kamenná múčka zo žuly či dolomitického vápenca, mykorízne organizmy, podporné „lesné“ organizmy, zelené hnojenie pomocou „živých rastlín“.

Permakultúrny záhradník je podobný Michellinskému kuchárovi, ktorý sa hrá s ingredienciami, skúša, tvorí nové recepty. Dôležité je, aby viacej pridával, ako odoberal (zber úrody, vyplievanie). Pre nás je výhoda, že môžeme byť obklopení tým, čo pre svoj život skutočne potrebujeme denne.

Dostatkom pitnej vody, ovocia, zeleninou, kvetmi, vôňami, pokojom, krásou, zdravím, smiechom, kreativitou, spirutuálnym rozmerom vnímania, že je tu čosi viac ako sme my sami. Výhoda je, že ak rozumieme vzťahom v prírode, chápeme ich, opúšťa nás strach a potreba bojovať. Vieme zrazu vidieť význam burín aj škodcov a nastoliť úplne iný vnútorný program než je boj a totálne vyhubenie.

Can you germinate a potato without a potato? Home experiment

Rozdiel medzi permakultúrou a ekologickým poľnohospodárstvom

A čo má príroda z nás? Čím sa líši permakultúra od ekologického poľnohospodárstva? Ekologické poľnohospodárstvo sa prioritne (až skoro výlučne) zaoberá pestovaním a chovom. Permakultúra predstavuje komplexný prístup k potrebám človeka, čiže zahŕňa okrem poľnohospodárstva aj architektúru, lesníctvo, vodohospodárstvo, odpady a recykláciu, využívanie lokálnych a obnoviteľných zdrojov, socio-ekonomickú sféru vrátanie komunitných a sociálnych projektov, alternatívnej ekonomiky.

Permakultúrny projekt zvyčajne presahuje do všetkých týchto sfér, je teda náročný na plánovanie, zber informácií a jeho aplikácia do reality trvá aj niekoľko rokov až desaťročia, môže mať až cezgeneračný presah, ako to vnímame pri zakladaní tzv. rodových statkov. Permakultúrne projekty často vznikajú nielen na vidieku, ale aj v mestách ako tzv.

Prečo v permakultúrnej záhrade nepotrebujeme chemikálie?

Prečo v permakultúrnej záhrade nepotrebujeme chemikálie? Chemikálie sú podľa slovníka látky získané chemickou cestou v chemickom priemysle. Výrazne sa to prejavuje najmä pri pôde a jej zneužívaní, pardón …využívaní! Konečne po desiatkach rokoch, kedy už farmári dlhodobo hovorili o pozitívnych dopadoch ekologických postupov, ktoré videli priamo v praxi, aj vedecká obec dokázala, že jediné čo potrebujeme, je nechať pôdu žiť.

V pôde žije pre nás nepredstaviteľné množstvo mikroorganizmov, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za úrodnosť pôdy, ochranu rastlín pred škodcami. Používaním herbidídov, pesticídov, insekticídov, fungicídov vedieme totálnu vojnu už roky proti tomuto podzemnému svetu. Okrem tých pár jedincov, ktoré sa snažíme prípravkami zabiť, súčasne zabíjame aj kopec „civilistov“, ktorí nám inak pomáhali.

Naša pôda je už skoro úplne mŕtva. Jediné, čo sa dá robiť, je priniesť mier a započať „výstavbu“ novej zeme. Podporovať všetky pôdne mikro aj makro organizmy, aby si opäť mohli plniť svoje funkcie. Všetky vyššie spomínané technológie sa už bežne využívajú aj vo veľkoprodukcii. Všetko už vieme, už len sa prestať vyhovárať a začať konať.

Zmeniť postoj od toho, že vnímame poľnohospodárstvo ako druh priemyslu s prioritným cieľom dosahovania zisku na pochopenie, že sa jedná o odvetvie, ktoré potrebuje byť ekonomické, ale aj ekologické súčasne. Myslím, že sa extrémne rýchlo približuje k tomu, že budeme musieť pochopiť, že tu sa nedá uplatniť drancovanie zdrojov, ale treba nastaviť ochranu pôdy a jej úrodnosti ako základ zachovania života ľudí na Zemi.

Ale dnes je to často akoby sme pozerali na programátora, ktorý pravidelne raz do týždňa hodí svoj počítač o zem a diví sa, že mu nefunguje. Úrodnú a zdravú pôdu nevybuduje žiaden ani najsamlepší traktor.

Trochu ma zneisťuje slovo dokonalá (smiech). Je to otázka osobných potrieb a priorít, čo definuje slovo dokonalosť záhrady. Pre farmára estetika nemusí hrať vôbec prím, za to potrebuje denne efektívne pracovať, zosúladiť procesy a postupy.

Pre ženu na materskej je dokonalou záhradkou bezpečná záhradka, kde jej malé dieťa môže niečo ozobkávať, hrať sa medzi kvetmi s motýľmi a ona sa pritom kochá práve rozkvitnutými trvalkovými záhonmi s bylinkami. Starší pár si zase rád posedí v tieni košatého stromu a pokochá sa pohľadom na pole zemiakov, čo práve krásne kvitnú a aj bez postreku netrpia mandelinkami.

Dokonalosť záhrady pramení z vnútornej spokojnosti užívateľa, nie z prvoplánového pohľadu návštevníka. Chyby sa vždy dajú nájsť, ale každý má za svojou záhradou skrytý svoj vlastný životný príbeh s otázkou Prečo?

Osobne odporúčam určite návštevy záhrad, ktoré máme v Škole permakulúry v sekcii komentované prehliadky. Získate osobný príbeh, ako aj podrobné vysvetlenie celého permakultúrneho projektu. Častokrát je tam veľa drobných pozoruhodných zlepšovákov a postupov, ktoré si ako cudzí návštevník nemáte šancu všimnúť, kým vám fungovanie záhrady nevysvetlí jej majiteľ. Pestrosť prehliadok je veľká.

Vyvýšené záhony

Vyvýšený záhon ponúka možnosť zásobiť sa domácimi vitamínmi, aj keď nemáte priestor na klasickú zeleninovú záhradu. Pri záhone vám odpadne mnoho „namáhavej“ práce, ktorej sa pri klasickom záhradkárčení nedá vyhnúť, no zároveň je vhodný aj pre zaneprázdnených milovníkov doma vypestovanej zeleniny.

Nevýhodou vysokých záhonov je, že pôda v nich počas letných horúčav rýchlejšie vysychá, takže rastliny je potrebné častejšie zalievať. Vyberieme slnečné miesto a materiál rámu. Najčastejšie sa používa drevo. Orientácia by mala byť sever-juh. Nemal by byť širší ako 150 cm, aby ste rukami dosiahli na všetky časti záhonu.

Na vyčistenej ploche odstránime trávu a odložíme ju ako organický materiál, ktorý sa bude hodiť ako prímes. Ak je to možné, okrem vrstvy zeme je potrebné odstrániť aj pôdu do hĺbky 25 až 30 cm. Aj táto pôda sa použije pri tvorbe záhonu, takže ju odložte.

Na vybranom mieste vytvoríme drevený, kamenný, prútený alebo iný rám. Približne 20 cm spodnej časti záhonu slúži na odvádzanie vody, preto sem poukladáme konáre v tvare mriežky. Táto vrstva zabráni zadržiavaniu vody. Na konáre položíme kúsky trávnika (obrátenou stranou). Na trávnik poukladáme zeminu, ktorú sme vykopali na začiatku, a navrch nejaký organický materiál, napr.

Do takto pripraveného vysokého záhonu je možné zasadiť prakticky akúkoľvek zeleninu. Priestor je maximálne využitý, pretože neexistujú žiadne medzipriestory. Pri výsadbe berieme do úvahy dobrých a zlých susedov, užitočné a aromatické rastliny a kvety. Aj vo vyvýšenom záhone potrebuje zelenina živiny. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.

Vyvýšené záhony sú jedným z najobľúbenejších exteriérových doplnkov, ktoré vždy nájdu svoje opodstatnenie. Nespočetné množstvo kombinácií rastlín umožní pestovanie a sadenie aj pre menej skúsených záhradkárov. Vyvýšený záhon je výborným doplnkom, ktorý lahodí oku počas celého roka.

Ak doň vyberiete ovocie a zeleninu, ktorá spolu hrá, vytvoríte tak jednotný celok, ktorý v záhrade bude pôsobiť harmonicky. Jeho najväčšou výhodou je možnosť postaviť záhon nie len na trávnik a do pôdy, ale aj na betón či zámockú dlažbu. To znamená, že odteraz môžu pestovať aj ľudia, ktorí k tomu doteraz prístup nemali.

Správne umiestnenie záhona sa postará o kvalitnú úrodnosť rastlín. Jednou zo základných podmienok je umiestnenie na stranu sever - juh. Vyvýšený záhon je vhodné umiestniť na nespevnenú pôdu, ktorá sa postará o voľný prístup pre užitočné pôdne živočíchy, a takisto aj na prepúšťanie nadbytočnej dažďovej vody. Počas sucha zas môže záhon čerpať vodu zo zeme.

Vysoké terasové záhony sú výnimkou, ktorú môžu využiť ľudia bývajúci v mestách, v bytoch aj pre tých, ktorí nemajú k dispozícií voľnú pôdu. Od prvej chvíle pestovania sa o tento typ záhonu netreba príliš starať. Hlavnou úlohou záhradkára je pravidelné polievanie a dosypávanie substrátu a zeminy do záhona.

Výhodou vyvýšeného záhona je minimálne okopávanie a vyberanie buriny, ktorá sa v tomto type záhone vyskytuje najmenej. Na trhu nájdete množstvo záhonov rôznych tvarov - okrúhle, štvorcové, obd...

Zmiešané kultúry v záhrade

Rastliny, ktoré rastú v bezprostrednej blízkosti, sa navzájom ovplyvňujú a majú na seba pozitívne alebo negatívne účinky. Ak to dokážete využiť, môžete sa tešiť na bohatšiu, chutnejšiu a zdravšiu úrodu. Dostanete pod kontrolu škodcov, burinu a to všetko aj bez chemických postrekov či hnojív.

Zmiešané pestovanie je forma ekologického záhradníctva, pri ktorej sa rastliny vysádzajú tak, aby si navzájom prirodzene prospievali a posilňovali sa. Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môžu mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry.

Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín.

Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov, v závislosti od zvýšeného množstva infikovaných zostatkov rastlín.

Ďalším krokom k zdravej a prosperujúcej biozáhradky je vytvorenie zásobných záhonov hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka). Pri príprave záhona na pestovanie zdravej biozeleniny do škodcami zamorenej pôdy vysadíme najprv predplodinu, ktorá ma za účel unavenú pôdu ozdraviť. Pri pestovaní jednotlivých druhov zeleniny je dôležité vedieť čo s čím sadiť.

Príklady dobrých a zlých susedstiev rastlín

  • Cesnak: Zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami.
  • Zeler buľvový: Silno aromatický zeler buľvový vysádzame medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky.
  • Mäta pieporná: Podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.
  • Brokolica: Je dobre vysadiť spolu s cviklou, zemiakmi, cibuľou a zelerom. Ako pomocníkov na odháňanie škodcov zvoľte kôpor, šalviu, mätu a rozmarín. Nevysádzajte ju ale spolu s jahodami, ovíjavou fazuľkou a rajčiakmi.
  • Cibuľa: K cibuli sa hodí kapusta, kel, karfiol, brokolica šalát, cvikla aj rajčiny. Na ochranu môžete vysadiť saturejku a rumanček, ale nepestujte ich spolu s hrachom a fazuľou.
  • Cvikla: Sa hodí skvele na záhon s hlávkovým šalátom, cibuľou, kalerábom a kapustou, no nevysádzajte do ich blízkosti ovíjavú fazuľu.

Tabuľka vzájomnej znášanlivosti rastlín

Pripravili sme pre vás praktickú tabuľku, vďaka ktorej bude vaše sadenie prinášať úžitok. Červenou farbou sú označené rastliny, pri ktorých vzájomné spolunažívanie nefunguje, a naopak, zelenou farbou sú rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú a sú pre seba prospešné.

Rastlina Dobrí susedia Zlí susedia
Brokolica Cvikla, zemiaky, cibuľa, zeler, kôpor, šalvia, mäta, rozmarín Jahody, ovíjavá fazuľka, rajčiaky
Cibuľa Kapusta, kel, karfiol, brokolica, šalát, cvikla, rajčiny, saturejka, rumanček Hrach, fazuľa
Cvikla Hlávkový šalát, cibuľa, kaleráb, kapusta Ovíjavá fazuľa
Cesnak Mnohé rastliny (zvyšuje odolnosť) -
Mäta pieporná Zemiaky (chráni pred plesňou) -

Upravené podľa : HORNIAK, V. Biozáhradka. 1992.

Dvojkombinácie a trojkombinácie karfiol - zeler (vysádzanie sadencov karfiolu začiatkom apríla a zeleru po 15. petržlen - rajčiaky (skorá sejba petržlenu, pri ktorom vynecháme miesto na vysádzanie sadencov rajčiakov po 15.

Dvojkombinácie a trojkombinácie podľa zdroja: HORNIAK, V. Biozáhradka. 1992.

Vzájomná ochrana rastlín je postavená na synergických interakciách medzi rôznymi druhmi rastlín a ich schopnosťou pomáhať si navzájom v boji proti škodcom a chorobám.

Biointenzívne pestovanie zemiakov

Tento spôsob pestovania zemiakov je inšpirovaný metódou biointenzívneho pestovania zeleniny, ktorej autorom je pestovatel John Jeavon. Využíva vyššiu úrodnosť pôdy vyvýšených/permanentných záhonov, ktoré sa nepreorávajú, neprekopávajú alebo inak strojovo nekultivujú, čo podporuje mikrobiálny život a dážďovky v pôde.

Takáto pôda je prirodzene kyprá a ľahko priepustná pre korene rastlín, ktoré môžu ísť viac do hĺbky ako do šírky a tak či už zemiaky alebo zeleninu môžeme sadiť hustejšie, čo predstavuje ďalšiu výhodu, keďže listy rastlín sa úplne prekrývajú čím výrazne znižujú množstvo burín.

Príprava pôdy

Predpokladom pre biointenzívne pestovanie zemiakov je kvalitne a do hĺbky (min. 60 cm) prekyprená pôda. Tú môžeme získať dlhodobým využívaním permakultúrnych prvkov pri príprave pôdy. V spojení s permakultúrou sa hovorí, že viac ako rastliny sa pestuje pôda.

Ak však na dlhodobé zhodnocovanie pôdy nemáte čas, môžete prekypriť pôdu, tak že vyhĺbite 30 cm hlbokú brázdu (zeminu odhrniete nabok alebo ju naložíte do fúrika), na jej dno pridáte 1 - 2,5 cm vrstvu kompostu a dno brázdy poriadne prekypríte rýľovacími vidlami do hĺbky ďalších 30 cm, pridáte naspäť odhrnutú zeminu a aj túto poriadne prekypríte. Pôdu máme takto pripravenú na sadenie.

Sadenie zemiakov

Zemiaky sa sadia v 23 cm rozostupoch v riadkoch, ktoré sú od seba tiež 23 cm(sadia sa striedavo - s posunom v jednotlivých riadkoch) a do tretice do hĺbky 23 cm(čím odpadáva neskoršie prihŕňanie zemiakov). Po výsadbe zemiakov môžeme pridať na povrch záhonu 5cm vrstvu mulču (napr. slamu, seno, suché lístie a pod.).

Rastliny zemiakov pestované biointenzívnou metódou rastú viac do výšky, takže je vhodné okolo vyvýšeného záhonu natĺcť kolíky a natiahnúť oporné šnúry. Prvé rastliny zemiakov sa objavia cca. do dvoch týždňov po výsadbe. Táto metóda je založená na rovnakých princípoch ako pestovanie zemiakov v rôznych kontajneroch, boxoch, vreciach alebo kvetináčoch.

Výhodou tejto metódy je, že po výsadbe, sa už o zemiaky viac nestaráme až do zberu úrody.

Vhodní a nevhodní spoločníci zeleniny

Každá zelenina má rada spoločnosť určitého príbuzného druhu, či už inej zeleniny, bylinky alebo ďalšej rastliny. Ak budeme sadiť zeleninu v susedstve vhodných spoločníkov, budeme mať zdravšiu a krajšiu zeleninu. Naopak, ak nebudeme rešpektovať ich nároky na vlahu, stanovište, živiny a priestor, dočkáme sa menšej úrody a horšieho stavu rastlín.

Preto je dobré poznať jednotlivé druhy zeleniny a ich nároky na stanovište a ochranu. Vhodní a nevhodní spoločníci chladnomilnej zeleniny Čínska kapusta: Pasuje na záhon s kríčkovou fazuľkou a karfiolom. Na ochranu použite nechtík, cibuľu a šalviu. Nepestujte ju spolu s ovíjavou fazuľou, kukuricou a rajčiakmi.