S medom na jazyku a Mama Jan Stach: Recenzia

V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce. Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich predkov. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu. Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce.

Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov. Želajme šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce.

Poďakovanie patrí všetkým obyvateľom obce, ktorí poskytovali cenné informácie pri výskumoch. Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce p. Dušanovi Pitákovi a členom minulého i terajšieho obecného zastupiteľstva za podporu pri knižnom vydaní monografie. Uvedomujeme si, že o obci je možné spracovať oveľa rozsiahlejší materiál.

Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod. Odtiaľ katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom po poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretína Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.

Geologická stavba

Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Vznikali v paleogénom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov a zlepencov, šedlovcov a slieňov. Na území sú to horniny tzv. gurskou a bystrickou. Oravsko - magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine.

Spodný oddiel paleogénu tvoria šedlovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až stredozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito_vápnité, niekedy prechádzajú aj do piesčitého vápenca.

Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlednskými vrstvami. Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m.

Zlednské vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.

Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrstiev a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc.

Vodstvo

Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury. Hlavným vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. Polhoranka pramení západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m.. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy.

Nepriepustná zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná, spôsobuje výskyt podzemných vôd. Výskyt prameňov je pomerne bohatý, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú. Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli až máji pri topení snehu, resp. po dažďoch, najnižšie v januári.

Klimatické pomery

Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. Klíma je priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. Územie Slovenska je rozdelené na klimatické oblasti.

Rabča patrí do chladnej oblasti, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným. Chladná oblasť je charakterizovaná jedným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C.

Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. Priemer ročných zrážok v území je od 900 do 1100 mm. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). Január, február, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok.

Dĺžka trvania snehovej pokrývky závisí od priebehu počasia. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. a končí 4., t. j. 100 - 120 dní, s priemerným maximom 60 - 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60.

Po zrážkach sú teplotné pomery najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete. Teplota stúpa aj so slnečným žiarením, a s nadmorskou výškou teplota stúpa. Ide o tzv. inverziu teploty. Charakteristické pre inverzné polohy je zakalené ovzdušie, vysoká vlhkosť vzduchu a často hmla, nad inverznou vrstvou je veľmi dobrá viditeľnosť a vyššia teplota. Dĺžka trvania inverzie je priamo závislá od pokojného počasia. Priemerná ročná teplota dosahuje v katastri Rabče 5,5 °C.

Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Charakteristická je väčšou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. Ročný počet jasných dní 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %). V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. Najmenšia frekvencia vetra je v júli a auguste.

Pôda

Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. Oraním a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala.

Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. Rozoznávame pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané. Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území.

Hnedozeme sa nachádzajú na rôznych horninách, ale najmä na flyšových pieskovcoch. Obsah humusu v ornici je 2 - 4 %, hrúbka ornice je 20 - 30 cm. Pod ornicou sa nachádza hnedý B horizont do hĺbky 50 - 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. Zrnitosť je hlinitopiesočnatá. Vzhľadom na rôznorodý reliéf, ale i na územie rovinatéjšie a na rôzne horniny, sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne.

Hnedé pôdy sú najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. Má kyprú konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami je stredne zásobená.

Rendziny sa vyvinuli z minerálne slabých hornín. Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami je zásobená slabo.

Gleje vznikajú splavením ílovitých a šedlovitých častíc (hlavne ílovitých a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine aj utiahnuté. Sú priemerne zásobené humusom a živinami.

Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.

Prečo by ste si mali prečítať tieto knihy? Moje top odporúčania