Pestovanie sadeníc granátového jablka

Granátové jablko (Punica granatum) je starobylá plodina pochádzajúca z juhozápadnej Ázie, konkrétne z Iránu a častí Afganistanu a Pakistanu. Pestuje sa na Blízkom východe už tisíce rokov, pričom dôkazy naznačujú pestovanie v Perzii (dnešný Irán) už v roku 3000 pred Kristom. V Azerbajdžane rastie strom granátového jablka divo ako pôvodný endemit. Granátové jablko - granátovník našiel v súčasnom období široké uplatnenie už aj na Slovensku.

Cielený výber, domestikácia a hybridizácia zohrali dôležitú úlohu v komerčnom pestovaní granátového jablka a prispeli k vzniku nových odrôd. Prítomnosť rozsiahlych plantáží granátových jabĺk a rozmanitosť mnohých pôvodných, vysokokvalitných miestnych odrôd naznačujú, že Azerbajdžan je región obzvlášť vhodný na produkciu tohto ovocia. Podľa údajov z roku 2022 pokrývajú plantáže granátových jabĺk v Azerbajdžane 22 600 hektárov. Azerbajdžan môže spoľahlivo obohatiť plantáže granátových jabĺk o cenné pôvodné odrody.

Vďaka svojmu bohatému chemickému zloženiu zaujíma granátové jablko jedno z popredných miest medzi subtropickým ovocím. Mnohí vedci zdôrazňujú, že plod granátového jablka je zdrojom cenných vitamínov a stopových prvkov: 27 - 52 % ovocia tvorí šupka, 36 - 75 % šťava a 7 - 21 % semená. Šťava z granátového jablka obsahuje 8 - 20 % invertného cukru, 4 - 10 % kyseliny citrónovej, kyseliny jablčnej a kyseliny šťaveľovej, až 14 % vitamínu C, vitamíny B1, B2, B9 a B3, ako aj antianthokyaníny, katechíny, taníny, minerály (vápnik, horčík, draslík, mangán, kobalt), bioflavonoidy a fytoncídy. Šťava z granátového jablka obsahuje viac antioxidantov ako ktorýkoľvek iný nápoj, či už ide o červené víno, zelený čaj, čučoriedky alebo brusnicový džús.

Granátové jablko (Punica Granatum L.) patrí do čeľade Lythraceae. Názov granátové jablko pochádza zo stredovekých latinských slov pōmum "jablko" a grānātum "semeno". Granátové jablko rastie prirodzene ako opadavý ker s 8 - 12 konármi. Kmeň a konáre sú tŕnisté. Listy sú malé, kopijovité, spočiatku červenohnedé, neskôr zelené. Kvitnutie začína 30 - 40 dní po začiatku vegetačného obdobia pri priemernej dennej teplote 20 °C a trvá 60 - 90 dní. Plody a kvety sa tvoria súčasne na krátkych výhonkoch, čo je typické pre remontantné rastlinné druhy. Kvety sú bisexuálne, samoopelivé, ale môžu byť opelené aj hmyzom.

Rozlišujú sa dva typy kvetov podľa ich vzhľadu. Kvety v tvare zvončeka sú krátke a majú nedostatočne vyvinutý semenník. Zvyčajne sa vyskytujú v zhlukoch po 3 - 5 kvetoch. Takéto kvety opadávajú bez toho, aby priniesli ovocie. Plody sú väčšinou guľovité a veľké (200 - 500 g alebo viac). Šupka je červená, ružová, oranžovo-žltá a niekedy čierna, v závislosti od odrody. Plod granátového jablka je rozdelený na 9 - 12 komôr oddelených membránami. Každá komora obsahuje dva rady osemení (nazývaných arily), v ktorých sú semená obklopené šťavnatou, červenou dužinou. Jeden plod obsahuje 400 - 700, niekedy 1000 - 1200 jedlých arilov. Granátové jablko je svetlomilná rastlina, dobre znáša dočasný nedostatok vody. Koreňový systém je silný, väčšina koreňov sa nachádza v hĺbke 40-60 cm. Zvyšné korene dosahujú hĺbku 1,5-2 m alebo viac. Zavlažovanie je potrebné v oblastiach s ročnými zrážkami menej ako 600 mm. Znáša zimné mrazy až do -16 °C. Pri bežnej starostlivosti žije granátové jablko a prináša ovocie niekoľko desaťročí. Rozsiahla oblasť rozšírenia siaha od púští po subtrópy, osídlenie možno pozorovať na rôznych reliéfoch, expozíciách a pôdach a schopnosť rýchlo regenerovať po zamrznutí a vyschnutí naznačuje výnimočnú plasticitu stromu granátového jablka.

Orografia, pôdy, vegetácia, klíma a mikroklíma Azerbajdžanu sú veľmi rozmanité. Granátové jablká azerbajdžanského pôvodu prešli dlhou evolučnou cestou v pestovaní a šľachtení a dnes vykazujú vysoké kvalitatívne vlastnosti a väčší polymorfizmus v porovnaní s endemickými a prechodnými formami. Najlepšie granátové jablká rastú v oblastiach so suchou alebo polosuchou klímou. Vo vlhkých oblastiach sú plody nižšej kvality a počas dozrievania praskajú, keď prší. V tropických oblastiach granátové jablká zdrevnatejú a produkujú len malú úrodu. Strom granátového jablka rastie v suchých subtrópoch, ale uprednostňuje pobrežné oblasti pozdĺž morí a riek. Stromu granátového jablka sa najlepšie darí v oblastiach s miernymi zimami, kde teploty neklesnú pod -12 °C.

Odrody granátového jablka

Existuje viac ako 500 odrôd granátového jablka, z ktorých sa približne 60 pestuje na celom svete. Na Slovensku mal granátovník zatiaľ význam len ako interiérová, balkónová, alebo nádobová rastlina, ktorá pôsobí veľmi dekoratívne listom, ale hlavne dlho kvitnúcimi červenými kvietkami. Granátové jablká si už vypestujete aj u nás - jednoduchšie v kvetináči alebo v najteplejších oblastiach aj voľne v záhrade. Pre úspešné pestovanie granátovníka v našich podmienkach je výber vhodného stanovišťa a odrody kľúčový. Staršie exempláre vysádzajte v južnejších oblastiach na teplé, slnečné miesta chránené pred severnými vetrami. Uprednostňujte mrazuvzdorné odrody, ktoré neskoro pučia a znášajú teploty až do -15°C.

Medzi najznámejšie odrody patria:

• Azerbajdžanské odrody: Guleysha, Pink Guleysha, Gyrmyzy Guleysha, Gyrmyzy Gabyk, Nazik Gabyk, Bala Mursal, Shah Nar, Veles Nar, VIR No.1.
• Uzbecké odrody: Akdona, Kyzyl Anor, Kai-Acik-Anor, Kazake Anor.
• Wonderful (Kalifornia, USA): Táto odroda s mäkkými semenami je najrozšírenejšia v USA, kde zaberá viac ako polovicu pestovateľskej plochy granátových jabĺk.
• Iránske odrody: Siyah Dane, Saveh.
• Malta (Španielsko): Vynikajúca dezertná odroda s mäkkými semenami.
• ‘Nana’: Samoopelivý nižší strom alebo ker s výškou od 0,6 do 1,5 metra. Vhodný na pestovanie v črepníkoch na terasách a balkónoch.
• ’Mollar de Elche’: Ker dorastajúci do výšky 3 až 4 metre znesie bez poškodenia mrazy do -12 °C.
• ’Wonderfull’: Odroda vyšľachtená v Kalifornii dorastajúca do výšky 2,5 až 4 metre znesie mrazy až do -14 °C.
• ’Hermione’: Mrazuvzdorná odroda do -15 °C dorastie do výšky asi 5 metrov.
• ’Acco’: Skorá odroda s mrazuvzdornosťou až do -15 °C dorastajúca do výšky len 1,5 až 2 metre.
• ’Fina Tendral’: Dobre toleruje mierne zimy, mrazuvzdorný do -16 °C.

Goychayská výskumná stanica Výskumného ústavu ovocia a čaju Ministerstva poľnohospodárstva Azerbajdžanu (SRIFTG) je jedným z najdôležitejších centier genetických zdrojov granátového jablka. Zlepšenie sortimentu granátových jabĺk v Azerbajdžane sa vykonáva prostredníctvom klonového výberu a hybridizácie. Vďaka cielenému výberu dosiahli odrody granátových jabĺk vysokú kvalitatívnu úroveň. Výsledkom klonovej variability sú mutácie. Spontánne mutácie v granátovom jablku a rozdiely od pôvodnej odrody sa prejavujú zmenami farby a kvality plodov, časom dozrievania, výnosom a rastom kríkov. Medzi hlavné štandardné odrody (Pink Guleysha, Gyrmyzy Guleysha, Bala Mursal, Gyrmyzy Gabyk, Nazik Gabyk, Meles-Shelly a VIR) patria rastliny s pozitívnymi aj negatívnymi odchýlkami. Výber klonov je o zlepšovaní existujúcich odrôd.

Experimentálne údaje od mnohých šľachtiteľov ukázali dôležitosť opakovaného kríženia s jedným z hybridov alebo najlepších odrôd. Každá nová generácia nesie vlastnosti oboch rodičov alebo predkov. V nasledujúcej generácii boli vybrané najzdravšie a najproduktívnejšie odrody granátových jabĺk, ktoré sú odolnejšie voči chladu.

Pomegranate seeds are usually very hard and unpleasant to eat. Soft-seeded fruits are therefore an advantage. The Azerbaijani variety collection includes the older soft-seeded varieties Malta, Paper, and Iranian. All of these varieties taste sweet but are more sensitive to low growing temperatures than local varieties. Malta is a high-quality variety, but has a non-standard color. Paper is also pale and severely damaged by codling moths. Iranian, cream-colored with a bright red blush, has insufficient juiciness. These older varieties were used for crossbreeding to obtain offspring with better qualities and characteristics. The result of crossing the Paper variety was two seedlings with soft seeds, which were used for subsequent hybridization. In the next period, plants with soft seeds and fruits with sweet juice were selected from the resulting selection offspring.

Pestovanie granátového jablka

Granátové jablko nie je mrazuvzdorné a preto ho v našich podmienkach pestujeme ako prenosnú rastlinu. Na zimu je potrebné rastlinu premiestniť na chránené stanovište kde teploty nespadnú pod 0 °C. Pestovanie granátového jablka nie je náročné, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Granátovník vyžaduje hlbokú, hlinitú pôdu s dostatkom organickej hmoty a priepustným, dobre odvodneným podložím. Táto rastlina preferuje teplé a slnečné prostredie, preto je ideálne ju umiestniť na miesto s dostatkom priameho slnečného svetla. Granátové jablko je pomerne odolné voči suchu, ale pravidelná zálievka počas vegetačného obdobia zabezpečí bohatú úrodu plodov. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny.

Pri pestovaní v interiéri je dôležité zabezpečiť dostatok svetla, ideálne pri južnom alebo západnom okne. Granátové jablko je tiež vhodné na tvarovanie a rez, čo umožňuje vytvárať zaujímavé tvary a udržiavať rastlinu v požadovanej veľkosti. Granátovníku vyhovuje klasický záhradnícky substrát, ktorý je bežne v predaji. Najviac vlahy mu musíme poskytnúť na jar a v lete. V zime, keď je bez listov, zalievame len málo, toľko aby koreňový bal úplne nevyschol. Na jar rastlinu presadíme do väčšieho kvetináča. Slabé výhonky vystrihujeme a tvarujeme peknú korunku, buď ako krík alebo ako stromček. Už v januári alebo februári môžeme rastlinu preniesť do vykurovanej miestnosti, kde hneď začne rašiť a rásť.

V zime potrebuje vegetačný pokoj, teda teploty maximálne 6 °C, minimálne -10 °C. Aby granátové jablko rodilo, musia zhodiť listy. Prvé tri roky je nutné rastlinu pestovať ako prenosnú, akonáhle zosilnejú, môžete ju vysadiť do voľnej pôdy, ale na chránené a teplé stanovište. Počas vegetačného obdobia je vďačná za výdatnú zálievku, ale to neplatí pre rastliny pestované v črepníkoch, ktoré naopak veľmi zle znášajú premokrenie.

Pri pestovaní viacerých rastlín sa odporúča medzi jednotlivými exemplármi ponechať rozostupy minimálne 2-3 metre, aby mali dostatok priestoru na rast koruny. Rez sa vykonáva na jar pred začiatkom aktívneho rastu, odstraňujú sa suché, poškodené a krížiace sa konáre, zároveň je možné formovať tvar koruny.

Granátovník obľubuje horúce letá a mierne zimy stredomorskej klímy, čo je veľmi dobré i pre jeho dozrievanie. Granátovník má rád suché a teplé prostredie (aj vysoké teploty) a je relatívne skromný na závlahy. Pre bohatú úrodu je rozhodujúca dlhá a teplá jeseň, podobne ako u hrozna. Granátovník sa zalieva pravidelne a menej, aby nezačali hniť jeho korene.

Pri tvarovaní a reze granátovníka je dôležité, že základom východného a udržiavacieho rezu je dobré oslnenie všetkých konárov. Vhodné obdobie pre zrezávanie je predjarie. Odstraňujú sa i zahusťujúce a choré výhonky, aby bol krík chránený. Granátovníky v kvetináčoch sa premiestnia do chladu (od 0 do 8 °C) hneď, ako im opadnú listy.

Granátovník je nenáročný na údržbu a rastie pomerne rýchlo. V prvých rokoch je dôležité podporiť zdravý rast pravidelným zavlažovaním a miernym rezom. Každoročne na jar je vhodné odstrániť staré a poškodené výhonky, čím sa podporí tvorba nových konárov a lepšia úroda. Aby granátové jablko ACCO prinášalo bohatú úrodu, je vhodné ho pravidelne hnojiť. Na jar sa odporúča použiť dusíkaté hnojivá, ktoré podporujú rast listov a výhonkov. Počas leta je ideálne aplikovať hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú kvitnutie a tvorbu plodov.

Granátovník ACCO je relatívne odolný voči suchu, no pravidelná zálievka je kľúčová pre zabezpečenie kvalitnej úrody. Počas vegetačného obdobia je vhodné polievať raz až dvakrát týždenne, pričom je potrebné zabrániť premokreniu pôdy. V období dozrievania plodov je dôležité udržiavať rovnomernú vlhkosť, pretože nedostatok vody môže spôsobiť praskanie plodov.

Ak sa rozhodnete vypestovať granátovník zo semienok, je dobré ich očistiť od dužinatej vrstvy na povrchu a vysadiť do pripravenej pôdy asi 1,5 cm hlboko. Semienka budú dobre klíčiť pri teplote od 19 do 23 °C, ktorú je potrebné udržiavať od 30 do 40 dní. Z jednoročných drevnatých výhonkov odoberiete asi 25 cm dlhé odrezky, odstránite všetky lístky a vysadíte ich do rašelinovo-pieskového substrátu, umiestnenom na teplom a tmavom mieste.

S ohľadom na úrodu od jari do jesene sa pre naše podmienky hodia viac vyšľachtené odrody. Kvety granátovníka pripomínajúce kalichy červenej farby kvitnú od jari do jesene. Granátovník patrí medzi rastliny odolné voči chorobám a škodcom.

6 dobrých rád pre pestovanie granátovníka

1. Granátovník sa zalieva pravidelne a menej, aby nezačali hniť jeho korene.
2. Pri tvarovaní a reze granátovníka je dôležité, že základom východného a udržiavacieho rezu je dobré oslnenie všetkých konárov. Vhodné obdobie pre zrezávanie je predjarie.
3. Odstraňujú sa i zahusťujúce a choré výhonky, aby bol krík chránený. Granátovníky v kvetináčoch sa premiestnia do chladu (od 0 do 8 °C) hneď, ako im opadnú listy.

Granátové jablko je exotické ovocie, ktoré obohatí jedálniček, doplní vitamíny na podporu imunity a v lete príjemne osvieži. Možno sa vyhýbate jeho čisteniu, keďže rubínovo-červená šťava na oblečení a kuchynskej linke nie je nič príjemné, no ich konzumácia a pestovanie granátovníka vo vašej záhradke či v byte sa pre jeho skvelé účinky na zdravie fakt oplatí. Granátové jablko (granátovník púnsky) sa pestuje už viac ako 5000 rokov a napriek svojmu názvu pochádza z malého ostrova Sokrota neďaleko Somálska. Granátovník je teplomilný a svetlomilný opadavý subtropický strom, resp. Špecifickým znakom granátového jablka sú drobné sladko-kyslé zrniečka rubínovej farby, ktoré ukrývajú semiačka granátového jablka.

Granátovník obľubuje horúce letá a mierne zimy stredomorskej klímy, čo je veľmi dobré i pre jeho dozrievanie. Granátové jablká si už vypestujete aj u nás - jednoduchšie v kvetináči alebo v najteplejších oblastiach aj voľne v záhrade. Granátovník má rád suché a teplé prostredie (aj vysoké teploty) a je relatívne skromný na závlahy. Pre bohatú úrodu je rozhodujúca dlhá a teplá jeseň, podobne ako u hrozna.

Ak sa rozhodnete vypestovať granátovník zo semienok, je dobré ich očistiť od dužinatej vrstvy na povrchu a vysadiť do pripravenej pôdy asi 1,5 cm hlboko. Semienka budú dobre klíčiť pri teplote od 19 do 23 °C, ktorú je potrebné udržiavať od 30 do 40 dní. Z jednoročných drevnatých výhonkov odoberiete asi 25 cm dlhé odrezky, odstránite všetky lístky a vysadíte ich do rašelinovo-pieskového substrátu, umiestnenom na teplom a tmavom mieste.

Pri pestovaní a starostlivosti o granátové jablko vám veľmi dobre poslúži kvalitné záhradné náradie.

tags: #granatove #jablko #sadenice #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na zdravší koláč s tvarohom a špaldovou múkou
• Prekvapivé Zaujímavosti o Jedle
• Slávnostný zákusok
• Overený recept na jablkový koláč
• Vegánska nátierka s čiernymi ríbezľami