Sadenie zemiakov v júni: Skúsenosti a osvedčené postupy

Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie plodiny na svete. Ich nenáročnosť na pestovanie a všestrannosť v kuchyni z nich robia cennú súčasť jedálnička. Aj keď túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie zemiakov, od prípravy pôdy až po zber a skladovanie úrody.

História a pôvod zemiakov

Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.

Zloženie a výživová hodnota zemiakov

Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyány, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.

Rozdelenie zemiakov podľa doby zberu

Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí.

Výber odrody zemiakov

Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Predtým, než začnete pestovať zemiaky, je dôležité rozhodnúť sa, aký druh zemiakov vlastne chcete. Na Slovensku a v Česku môžete nájsť až 181 rôznych odrôd. Každá odroda má svoje špecifiká - líšia sa časom dozrievania, chuťou, spôsobom varenia či vhodnosťou na skladovanie. Podľa odborníkov je základom úspechu práve správny výber kvalitnej odrody, ktorá vám prinesie bohatú a chutnú úrodu.

Všeobecne rozlišujeme tri hlavné skupiny:

Skoré (rané) odrody - dozrievajú približne do 100 dní od výsadby. Medzi osvedčené rané odrody patria napríklad Adéla, Belana či Esmee.
Poloskoré (polorané) odrody - na zber sú pripravené zhruba za 120 dní. K obľúbeným odrodám patria Agria, Benina alebo Laura.
Neskoré (pozdné) odrody - dozrievajú od 140 do 150 dní. Z týchto odrôd sú známe napríklad Antónia, Jelly, Marena, Salinero či Tosca.

Charakteristika niektorých odrôd:

Skoré odrody: Dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria sem Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak.
Stredne skoré zemiaky: Majú vegetačné obdobie 110 - 120 dní. Patria sem odrody Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria.
Stredne až neskoro dozrievajúce odrody: Dozrievajú viac ako 120 dní. Patria sem Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.

Varné typy zemiakov

Existujú štyri varné typy zemiakov:

Varný typ A (šalátové zemiaky): Pevné, lojovité, jemnej štruktúry, slabo múčnaté.
Varný typ B (prílohové zemiaky): Polopevné, mierne múčnaté, univerzálne použitie.
Varný typ C (zemiaky na pyré a cesto): Múčne, mäknú a krehnú pri varení, vysoký obsah škrobu.
Varný typ D: Používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

Skorosť odrody:

Superskore: Zber koncom mája, možnosť dvojitej výsadby za sezónu.
Skoré: Zber v lete, vhodné na priamy konzum.
Stredne skoré a stredne neskoré: Zber na jeseň, vhodné na dlhodobé skladovanie.

Sadba zemiakov

Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. Zemiaky kúpené v obchode síce chutia dobre, ale domáce, ktoré si sami vypestujete, chutia úplne inak. Sú jednoducho chutnejšie, voňavejšie a navyše máte istotu, že nie sú plné chemikálií. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz.

Použitie certifikovanej sadby je kľúčové pre úspešné pestovanie. Certifikovaná sadba bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a spĺňa prísne biologické normy. Na rozdiel od konzumných zemiakov z obchodu, certifikovaná sadba neobsahuje vírusy, háďatká ani plesne, ktoré by mohli ohroziť úrodu alebo kontaminovať pôdu. Konzumné zemiaky bývajú často ošetrené proti klíčeniu a preto nie sú určené na sadenie. Ak chcete sadiť certifikovanú sadbu niekoľko rokov po sebe, hľadajte vyššie stupne množenia označené ako C1/A alebo ELITA.

Pred výberom odrody si ujasnite, na čo budete zemiaky používať. Hľadáte zemiaky na zemiakový šalát, ktoré sú tvrdšie a nerozvárajú sa? Dôležitým kritériom sú pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov vo vašej lokalite. Každá odroda je rôzne odolná voči chorobám, pričom náchylnosť sa môže líšiť na listoch a hľuzách. V piesočnatých pôdach hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť, zatiaľ čo v ťažkých ílovitých pôdach s vysokým úhrnom zrážok dbajte na vysokú odolnosť voči plesni zemiakovej. Ideálne pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.

Príprava na výsadbu

Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti. Približne v prvej polovici marca uložte hľuzy do svetlej miestnosti s teplotou okolo 14 °C, očkami nahor. Skladujte ich tam až do doby výsadby. Hľuzy vytvoria silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nenechávajte predklíčiť v tme! Pre skorší zber môžete sadbu nechať zakoreniť tak, že asi desať dní pred výsadbou posypete hľuzy v debničkách kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Príprava pôdy a výsadba

Ideálne pre pestovanie zemiakov sú ľahšie, humózne pôdy, piesočnaté až hlinito-piesočnaté a kypré. Utužená, ťažká, zamokrená pôda znižuje výnosy. Najlepšie je ich pestovať na chránenej polohe. Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Lepšiu a vyššiu úrodu pozbierate v pôdach ľahších a piesočnatých. Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody.

Pôdu pripravte už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujte a zapracujte maštaľný hnoj, prípadne kompost. Po posledných mrazoch môžete sadiť naklíčené hľuzy. Motykou vykopte jamčeky, vzdialené od seba cca 60-75 cm. Do jamiek hlbokých 10 cm naukladajte naklíčené hľuzy minimálne 30 cm od seba, klíčkami hore. Zakryte ich zeminou tak, aby vznikol kopček 10 až 15 cm. Optimálna hĺbka výsadby je 10 až 20 cm. Čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, ale vyžadujú častejšie prihŕňanie. Rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi by mali byť 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami. Zemiaky nevysádzajte na rovnaké miesto ako predchádzajúce dva roky! Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.

Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6-8 °C). Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba (ak sadíte do hrobčekom, tak ich vytvorte od seba v tejto vzdialenosti), nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výšky hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Ak je hľuza vysadená naopak, pripravíte ju o množstvo zásobných látok a energie a oddialite tak začiatok rastu. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmych až pätnástich centimetrov. Dbajte na to, aby riadky boli rovné po celej dĺžke. Záhony zalejte a zemiaky udržiavajte stále mierne vlhké (potom veľmi rýchlo naklíčia). Po vzídení prvých listov ich znovu prihrňte, podporíte tým vývin hľúz a zároveň znemožníte rast burine. Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Hnojenie a zavlažovanie

Zemiaky sú náročné na živiny, predovšetkým na draslík.

Dusík (N): Aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Neprihnojujte s N počas vegetácie.
Mangán (Mn) a Horčík (Mg): Aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu.
Draslík (K): V KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľuzách.

Okrem hnojenia je dôležitý aj dostatok vody, najmä počas kvitnutia. Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky sú pomerne odolná plodina.

Starostlivosť počas vegetácie

Prihŕňanie (kopcovanie): Je proces, kedy na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Hľuzy rastú nad úrovňou vysadenej hľuzy, preto je dôležité mať dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou. Nad zemou hľuzy zelenajú a strácajú hodnotu.

Odburiňovanie: Dôležité v prvej a poslednej tretine rastu zemiakov.

Ochrana pred škodcami a chorobami: Zemiaky napáda viacero škodcov a chorôb, proti ktorým sa dá brániť preventívne biologickými a chemickými prípravkami. Medzi najčastejších škodcov patrí pásavka zemiaková (mandelínka) a drôtovce. Z chorôb je najrozšírenejšia pleseň zemiaková. V susedstve zemiakov sa nedarí paradajkám, zle sa darí aj červenej repe, zeleru, hrachu a uhorkám. Zemiaky ohrozuje pleseň zemiaková. Pravidelná alebo preventívna ochrana sa vykonáva len u odrôd určených pre skladovanie, skoré odrody sú ohrozené ďaleko menej. Je nutné zabrániť prechodu plesne z vňate do hľúz. Ak nestihnete chemickú ochranu vňate, je potrebné napadnutú vňať z pozemku odstrániť (najlepšie pokosením tesne pri zemi). Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie. Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa. Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje.

Ochrana pred škodcami a chorobami detailnejšie

Pásavka zemiaková (Mandelinka): Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka).
Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Vošky: Mnohým robia vrásky vošky na zemiakoch, ktoré prenášajú vírusy. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnuť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.
Pleseň zemiaková (Fytoftóra): Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Volíme fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.

Priaznivý termín pre reguláciu burín je od objavení sa burín až po fázu dvoch listov. Môžete použiť Buzzin - granulovaný selektívny herbicíd na ničenie dvojklíčnolistových burín v porastoch zemiakov. Ďalšou alternatívou je Keeper Liquid - selektívny postrekový herbicíd.

Pestovanie zemiakov v kvetináči

Striedanie plodín

Je dôležité striedať zemiaky s inými plodinami, aby sa predišlo šíreniu chorôb a škodcov. Nevhodné sú plodiny z rovnakej čeľade (napr. paradajky).

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa vyhli pestovaniu na tých istých riadkoch aj budúci rok. Na našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Nespôsobuje škodu, ale jeho larva žije 3 až 5 rokov v pôde a obľubuje hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.

Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.

Zber zemiakov

Zemiaky sa zbierajú, keď vňať začne žltnúť a vädnúť. Skoré odrody majú menšiu vňať a kratšie vegetačné obdobie (90-100 dní). Pri zbere je potrebné dávať pozor, aby sa hľuzy nepoškodili.

Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú.

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.

tags: #sadenie #zemiakov #v #juni #skusenosti