Sladký Koláč z Polomky: Recept a Tradície Slovenskej Kuchyne
Slovensko, krajina s bohatou históriou, nádhernou prírodou a vrúcnymi ľuďmi, je známa svojimi tradičnými jedlami a receptami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Jedným z takýchto pokladov je aj sladký koláč z Polomky, ktorý má svoje korene v histórii a kultúre našich predkov. V tomto článku sa ponoríme do receptu na tento koláč, ale aj na stravovacie návyky a tradície, ktoré formovali našu kuchyňu.
História Stravovania na Slovensku
Územím Slovenska prechádzali dôležité dopravné cesty už v praveku. Rad civilizačných prvkov prenikal na naše územie už v halštatskej dobe. Od polovice 13. storočia sa Horehronie dostáva na javisko dejín, pričom politické postavenie zemepánskej vrchnosti malo vplyv na rozvoj regiónu. Na území ľupčianskeho panstva sa nachádzali nerastné suroviny, ktoré sa neskôr dostali do rúk komory.
Stravovanie v 19. a 20. storočí
Informácie o stravovaní našich predkov siahajú až do druhej polovice 19. storočia. Mnohé zvyky a postupy pretrvávali až do 60. rokov 20. storočia.
Ľudová Architektúra a Bývanie
Tradičné Domy
V minulosti sa stavali drevené domy, často bez podlomenice na štíte. Neskôr sa z dôvodov bezpečnosti začali stavať murované domy. V Jasení sa dodnes zachoval krajový typ ľudového domu s tradičnou dispozíciou. Strechy boli obité šindľami. Banícke dvojdomy boli tiež typické pre túto oblasť. Z najstarších objektov je dom č. bočná prístavba - neomietnutý zrub na kamennej podmurovke. Dom č. vstupnou časťou v strede datovaný r 1791.
Vybavenie Domov
V najstarších domoch sa nachádzali ohniská a pece v izbách. Pivnice pod domami na strane od svahu.Dom č. 1834 v Španej Doline má vstupnú časť v strede a je datovaný rokom 1791.
Kuchyňa a Jej Vybavenie
V kuchyni sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke, alebo na peci, v popole alebo v peciach. Komín bol vypletaný z prútia a vymazaný hlinou. Do začiatku 20. storočia sa používal jednoduchý nábytok. Dôležitou súčasťou kuchyne bola pec, ktorá bola starosťou matiek. Pri peci bola drevená rohová lavica, ktorá sa využívala aj pri stolovaní. Nad oknami bol rám s policou na vešanie tanierov a krčiažkov.
Spôsob Stravovania
Naši predkovia jedli prevažne rastlinnú stravu a mäso len zriedkavo. Základom potravy boli obilniny ako proso, ovos, pohánka a pšeno. V období neúrody sa ako alternatívny zdroj múky používali žalude. Z obilnín sa pripravovali rôzne jedlá, ako rezance, knedle a cesta (posúchy, osúchy). Z ovocia sa zbieralo väčšinou divo rastúce, ako jablone, hrušky, slivky a čerešne. Ako sladidlá sa používal med.
Nápoje
V neskoršom stredoveku sa rozšírilo pálenie alkoholu, ktorý sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Rozšírený bol zber hríbov a bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zelenina sa konzumovala hlavne divá. V druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Mäso sa konzumovalo sušené. Celý rok bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Z medu sa vyrábala aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Pilo sa aj nekvasené pivo. Ďalšími nápojmi boli mlieko (často kyslé), žinčica, srvátka, bryndza.
Príprava Jedál
Jedlom dňa boli raňajky. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Mäso sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke, alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zver, raky, slimáky a zemiaky sa pripravovali len varené z polievky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Mäso sa konzervovalo sušením alebo údením.
Sviatky a Tradície
Počas fašiangov sa robili zabíjačky. Mliečne výrobky často nahrádzali mäso. Vyrábali sa syr a oštiepky. Maslo sa mútilo zo smotánky, pozbieranej z nadojeného kravského mlieka. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza.
Strava v Priebehu Roka
Strava sa menila s obdobiami. Na jeseň sa jedla kvasená kapusta a obilie, v lete zase ovocie, čerstvá zelenina a biele mäso. V zime sa konzumovalo víno, surová kapusta, cibuľa, cesnak. Spôsob stravovania závisel od podmienok, v akých sa žilo. Jedlo sa skromne, striedmo a spoločne.
Stolovanie
Stolovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. Jedlo sa z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Mäso sa objavovalo na tanieri veľmi zriedkavo.
Obľúbené Jedlá
Medzi obľúbené jedlá patrili kaše z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša, slíže či šífliky. Poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali sa aj plnené cestoviny, najmä pirohy.
Príprava Chleba a Pečiva
Chlieb sa piekol nasucho, v popole ohniska, v peci a neskôr na platni sporáka. Dôležitou potravou bola kapusta, ktorá sa používala po celý rok. Uchovávala sa nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Varila sa najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok. Zemiaky sa stali základnou potravou. Pripravovali sa z nich polievky, kaše a prívarky.
Používanie Príboru
V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Jedlo sa rukami, priamo do úst. Trojdielny príbor, ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia. Existovali príbory už v 16. storočí. V minulosti sa vyrábali z dreva a kovu.
Zdroje Potravín
O vhodnej potrave rozhodovala okolitá príroda. Pestovalo sa viacero druhov obilia. Dôležité bolo lesné ovocie. Obyvateľstvo bolo odkázané na dovoz ovocia z teplejších oblastí. Obilie sa mlelo kamennými okrúhlymi doskami, neskôr vo vodných mlynoch. V 19. storočí sa zlepšila kvalita múky. Múka sa začala dovážať železnicou z Rimavskej Soboty.
Strava v Podbrezovej
V 50. rokoch 20. storočia sa jedli jedlá zo zemiakov, kapusty, z kukuričnej múky. Chlieb sa natieral maslom, bryndzou, slaným tvarohom, kyslou kapustou alebo maslom. Kaša sa varila z uvareného prosa. Medzi obľúbené jedlá patrili bugáče, posúchy, posúšky, priesniky. Hranica medzi chlebovinou a koláčom bola veľmi nejasná. Pečivo sa plnilo tvarohom, bryndzou, makom a pod.
Chlieb a Pečivo
Príprava chleba v skúmanej oblasti začala ovseným chlebom a ražným (žitným). Zo zvyškov cesta sa piekli posúšky. Po I. svetovej vojne sa začal piecť pletenec s tvarohom. Lokše boli obľúbené jedlo. V minulosti sa doň zapekal nevestin prsteň. Na Vianoce sa po jednotlivých domácnostiach piekli rozhaňance. Cesto sa vylepšovalo vajíčkom, mliekom, maslom, droždím.
Cestoviny
Obyvatelia tohto kraja sú veľkými milovníkmi cestovín. Pripravovali závarkové cestoviny do polievok i pirohy, pekance, škorce. Medzi obľúbené cestoviny patrili rezance na sucho, trhance alebo šúľky, šúľance.
Polievky
V strave Horehroncov hrali oddávna dôležitú rolu polievky. Polievky sa varili pri práci na poli, v lese a pod. Medzi najstaršie husté polievky patrila kapustnica alebo šošovicová polievka. Na husto sa bežne varievali i krumple. Dôležité miesto v kuchyni na Horehroní mali polievky z mlieka a smotany. Neskôr sa na stole objavovali mäsové polievky. Medzi obľúbené patrila drobková a barania polievka.
Omáčky
Hranica medzi omáčkou a hustou polievkou bola v minulosti minimálna. Omáčky sa zahusťovali múkou. Tradičných polievkach i omáčkach prevládala kyslá príchuť. Na prípravu sa používala masť a maslo.
Mäso a Mliečne Výrobky
Strava bola bohatá na tuky, mlieko a mliečne produkty, ako aj vajcia. Hydina, divina a ryby boli vzácnym spestrením stravy. Dôležitou súčasťou stravy boli mliečne výrobky z urdy, kyslá žinčica, hrudové syry a bryndza.
Nápoje
Vodu si obyvateľstvo bralo z Hrona až do prvej svetovej vojny. Neskôr si obyvatelia vystavali studne s príklopom. Obľúbeným nápojom bola pálenka. K novším nápojom patril čaj.
Slávnostná Strava
Slávnostná strava sa vždy odlišovala od celotýždennej. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Obdobie pôstu, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu.
Svadobná Hostina
Život sa zaznamenal aj vo svadobnej hostine. Hostina bola jednoduchá. Pilo sa viac pálenky, na prelome storočí pribudli i koláče.
Spoločenský Život
Ľudia trávili večery spoločne bez televízie. Rozprávali sa o udalostiach dňa, o ľuďoch, o práci, o zvieratách, o prírode.
Recept na Koláč z Polomky
Recept na koláč z polomky sa môže líšiť v závislosti od regiónu a rodinných tradícií. Tu je jeden z možných receptov:
OVOCNÝ HRNČEKOVÝ KOLÁČ S DROBENKOU | RECEPT NA JEDNODUCHÝ OVOCNÝ KOLÁČ
Ingrediencie:
- 500 g polohrubej múky
- 250 ml mlieka
- 100 g cukru
- 2 vajcia
- 20 g droždia
- Štipka soli
- 100 g masla (roztopeného)
- Náplň (tvarohová, maková, orechová alebo lekvárová)
- Posýpka (mak, orechy, strúhanka)
Postup:
- V teplom mlieku rozmiešame droždie a cukor. Necháme vzísť kvások.
- V miske zmiešame múku, soľ, vajcia a roztopené maslo. Pridáme kvások a vypracujeme hladké cesto.
- Cesto necháme kysnúť na teplom mieste, kým nezdvojnásobí svoj objem.
- Vykysnuté cesto rozvaľkáme a prenesieme na vymastený plech.
- Na cesto nanesieme náplň podľa vlastného výberu.
- Posypeme posýpkou.
- Pečieme v predhriatej rúre na 180 °C približne 30-40 minút, kým koláč nie je zlatohnedý.
Recept na závarku do polievky - Gágoríky
Netradičná závarka do polievky, ktorá sa používa na svadbách, krstinách a Vianociach.
Ingrediencie:
- Polohrubá múka
- Vajce
- Štipka soli
- Voda
Postup:
- Z polohrubej múky, vajíčka a štipky soli si pripravíme rezancové cesto. Vodu použijeme na zarobenie cesta, cesto je vláčnejšie a dá sa s ním lepšie narábať.
- Pripravené bochníčky necháme chvíľu postáť a potom, pomocou prístroja na vaľkanie cesta, ho začneme vaľkať.
- Pomedzi jednotlivé vaľania cesto zasypávame polohrubou múkou.
- Dopracujeme sa na hrúbku č. 2. Cesto máme stále trochu zasypané múkou.
- Cesto nakrájame na štvorce (cca 1,5 x 1,5 cm).
- Na výrobu gágoríkov použijeme zastrúhanú varešku alebo akúkoľvek drevenú paličku zastrúhanú do špica.
- Cesto zatáčame na paličke, až vytvoríme gágorík s ryhami od brda na povrchu.
- Opatrne stiahneme dole z paličky a dáme nabok, tiež zasypávame polohrubou múkou, aby sa jednotlivé gágoríky nelepili.
- Hotové gágoríky vyvaríme vo vriacej osolenej vode a použijeme ako závarku do vývaru.
tags: #scadobny #kolac #z #polomky #recept
