K A T O L Í C K E Slovensko: Na Pamiatku Tisícstoročného Jubilea Blahozvestovania Kristovej Viery

Pri príležitosti 1100-ročnej pamiatky založenia prvého kresťanského chrámu kniežaťom Pribinom v Nitre a jeho posvätenia Adalramom, solnohradským arcibiskupom, Spolok sv. Vojtecha vydal publikáciu, ktorá má celonárodný význam.

Nitra, mesto s bohatou kresťanskou históriou.

Iniciatívou J. E. Dra Karola Kmeťku, biskupa nitrianskeho, sa táto pamiatka oslavuje v celom našom štáte, najmä však na Slovensku a dostáva popri cirkevnom i ráz celoštátny, všeslaviansky a slovensko-národný. Pamiatka deja historicko-kultúrneho významu pre nás, nadchla slovenskú katolícku verejnosť, aby bola zvečnená i v tejto knihe.

Predhovor

Od blaženého zavítania sv. Evangelia v našom národe prešlo 1100 rokov, plných borby, útrap, mučeníctva a práce za duševnú spásu a za kultúrne povznesenie nášho národa. Naša generácia je v šťastnom položení, že môže verejnými prejavmi nášho katolíckeho a národného presvedčenia uctiť túto pamiatku, a Spolok Sv. Vojtecha v tomto diele môže podať obraz katolíckej aktivity na Slovensku.

Toto dielo sleduje dvojaký ciel: poznať, čo máme my katolíci a oduševniť sa na ďalšiu činnosť, aby sme na podklade už jestvujúcich hodnôt sa vyvíjali čo najintenzívnejšie. Naša Katolícka Akcia sa týmto ukazuje na vonok nielen pre zaslúžené uznanie, ale i pre vzájomné povzbudenie.

Dielo sa zostavovalo pričinením všetkých zložiek nášho katolíckeho verejného života. Spolok Sv. Vojtecha vyzval všetkých našich verejných činiteľov po všetkých obciach na spoluprácu a vytvoril z nej túto knihu.

Sme presvedčení, že toto dielo, na ktorom sme dva roky pracovali, nie je natoľko úplné, že by nám poukázalo na všestrannú aktivitu nášho katolíckeho života v celej oblasti nášho Slovenska, lebo - i pri tom, že sme neobišli nikoho - jednako sme, čo do štatistického výkazu, z viacerých miest nevedeli dostať presnejších dát.

No, dielo ostane i tak obrazom a to mohutným nášho katolíckeho života a vďačíme sa ním pamiatke našich sv. vierozvestcov, našich kultúrnych a národných dejateľov. Trnava, na deň sv. Vojtecha, 1933.

Privítanie

Verní Synovia a Dcéry v Kristu! Prečítajte si s pozornosťou toto dielo. Nájdete v ňom drahocenné poklady náboženského, vedeckého a spoločenského života. Nielen sv. Vojtech, ale sám Spasiteľ Ježiš Kristus by s vďačným srdcom ďakoval za práce tak velebného a mužného rázu. Ktorá svetská akcia prekonáva svoje úlohy obetavejším a vzdelanejším spôsobom? A to v čase ozaj hroznej biedy a spoločenskej rozháranosti!

Ťažká bola úloha katolíckej akcie prvého mučeníka mladého diakona sv. Štefana. Starať sa musel o chlieb a šaty chudobných bedárov, kázal veľkolepo, ba vtiahnutý často do dišputy s gréckymi a židovsko-farizejskými filozofmi, víťazil nad nimi žiarou Ducha Svätého.

Podobne riadil katolícku akciu sv. Vojtech. Kniežacou rodinou svedomite vychovaný, vzdelával sa výborne pod vedením magdeburgského arcibiskupa Adalberta. Po deväťročnom skvelom postupe, tichého charakteru hrdinský a vrelenábožný Vojtech zvolený bol jednohlasne za pražského biskupa po Ditmarovi.

Ľud jasal od radosti. Sv. Vojtech ale v skromnom odeve, pešo kráčal do svojej katedrály. Nehral úlohu kniežacieho veľmoža, hromadu žobrákov stravoval každodenne, horlivým, galilejským spôsobom vychovával duše českého národa, od východu slnka do polnoci bdel nad rodinným a občianskym životom svojich polopohanských rodákov.

Prácou umorený na zemi spával, s kameňom pod hlavou. Najtrápnejšie záležitosti vybavoval ľahodnosťou Ježišovou, mužná pravovernosť jeho svietila, ako betlehemská hviezda, celému zboru kňažstva českej vlasti. Bola to akcia skutočne archanjelského rázu.

A predsa, čo sa stalo? Po toľkých krvopotných prácach mal menej úspechu ako Kristus v Jeruzaleme. Praha sa stala Vojtechovi Kalváriou. Podľa dejepisu väčšina kňažstva a občianstva uviazla v bahne nemravnosti.

V beznádejnom, zúfalom stave sv. Vojtech vybral sa na púť do Svätej Zeme. Cestou navštívil kláštor Monte Cassino. Rehoľní bratia radili mu samotu, ako jediný blahobyt. On ale poslúchol staručkého pustovníka Sv. Nilusa a šiel do Ríma.

Tu živoril päť rokov u opáta Leva, pokorne vykonával nielen náboženské a charitatívne povinnosti, ale tiež práce obyčajného druhu. Medzitým osirotená Praha a jej vodcovia poslali dvoch mníchov ku moguntínskemu arcibiskupovi. Úpenlivo prosili o návrat svojho biskupa Vojtecha, sľubovali pokánie, poslušnosť a všemožnú nápravu života. Arcibiskup zakročil v Ríme. Na rozkaz Sv. Otca vrátil sa Vojtech do Prahy.

Veriaci vyhrnuli sa mu v ústrety a s poníženou oddanosťou bozkávali jeho nohy. Sv. Vojtech použil všetky lieky Sv. Pavla k duševnému uzdraveniu Korinťanom podobných Pražanov: modlil sa, kázal, prosil, karhal, písal, hrozil, plakal.

Lenže úspechu nebolo; satan pokušiteľ privolal sedem duchov horších od seba - ľud padal, Vojtech chránil a bránil, trpel, odpúšťal, čakal. Keď ale zúriví občania vborili sa do chrámu sv. Víta, vyrvali od oltára kajúcnych zbehov a ukrutne ich katovali, - sv. Vojtech odišiel do Ríma a prosil o poverenie k evanielizácii cudzích národov.

Sv. Otec síce súhlasil, ale predsa nahovoril Vojtecha, aby ešte raz skúsil, či Praha bude bohabojnou a poslušnou. Obetavý biskup sa poddal; keďže však na spiatočnej ceste, v kruhu cisára Otta III. sa dozvedel, že v Prahe vybúšila hrozná borba, v ktorej zavraždení boli jeho bratia kniežatá Slavníkovci - sv. Vojtech ďakoval Bohu, že rozlámal jeho pražské putá: »Dirupisti vincula mea, Tibi sacrificabo hostiam laudis!« - potom odcestoval s kňazom Radimom do Uhorska, kde nielen Maďarov, ale Slovákov, Rusínov a za Karpatmi Poliakov vyučoval v Kristovej viere a trpezlivosti.

Kráľ poľský, Boleslav I. Chrabrý, bratanec sv. Vojtecha, prijal ho s veľkou úctou a radosťou. Po odumretí Róberta stal sa Vojtech v Gniezdne arcibiskupom. Neskoršie kráľ vyhovel horlivému apoštolovi a vyslal ho loďou po Visle na sever, pod ochranou čaty rytierov. Tak priplával Vojtech do Gdanska, odkiaľ len s dvoma tovarišmi putoval do Pruska.

Bývalo tam pri Baltickom mori pohanské plemä, pokrvné s Litvinmi. Sv. Vojtech rozsieval semeno Božie. No, barbarskí modlári so svojimi čarodejmi prepadli dobrého biskupa, usmrtili a hlavu jeho na žrdi nosili po kraji, 23-ho apríla 997. roku.

Katolícke Slovensko! Z cirkevného dejepisu načrtal som Vám katolícku akciu českého biskupa sv. Vojtecha. Mohol som Vám predstaviť katolícke dielo Gréka, sv. Jána Zlatoústeho, alebo Francúza sv. Bernarda de Clairvaux, Angličana sv. Tomáša Becketa, Taliana sv. Františka z Assisi, Španiela sv. Ignáca z Loyoly.

Boli to sluhovia Boží anjelskej cnosti, zázračného rozumu a oceľovej vôle. Lenže osobne nepracovali na Slovensku, ale v Carihrade, Paríži, Londýne a Ríme.

Sv. Vojtech však, najvzdelanejší český Slovan a obetavý biskup, neúnavne chodil po slovenských rovinách a horách a cyrilometodským, mierumilovným spôsobom vychovával našich úbohých pastierov a roľníkov.

Preto vštepila sa do sŕdc pokolenia slovenského tradičná vďaka našich pradedov; ako poľský národ, pred 936 rokmi, uložil relikvie sv. mučeníka do katedrály gniezdnenskej a velebí Sv. Vojtecha aj dnes sťa nebeského Patróna svojej hlavnej diecézy, tak v Slovenskej Krajine slávime sv. Vojtecha nielen ako ochrancu trnavského biskupstva, ale ako náboženského, kultúrneho a chlebového Vojvodu Svätovojtešského Spolku.

Stotisíc verných druhov stúpa dnes pod Jeho veliteľstvom pokojným, ale udatným krokom: »Odhodili skutky temnosti a vzali na seba zbroje svetla, sú v modlitbe vytrvalí, v súžení trpezliví, v nádeji veselí, láska ich je bez pretvarovania, radujú sa s radujúcimi, plačú s plačúcimi, dobrorečia a nepreklínajú, o telo nemajú starosti, aby bujnelo, neprotivia sa vrchnosti, obliekli si Pána Ježiša Krista« (list sv. Pavla Rimanom).

Tento stotisícový pluk Spolku Sv. Vojtecha ratoval Katolícke Slovensko pred boľševizmom svojou medzinárodnou láskou k Bohu a blížnemu.

Správa Rímsko-Katolíckej Cirkvi

Rímsko-katolícka Cirkev je spoločnosť pokrstených ľudí, ktorí za svoju duchovnú hlavu uznávajú rímskeho pápeža. Pápež ako Kristov námestník je teda viditeľnou hlavou Cirkvi katolíckej. Tento primát prechádza na každého rímskeho biskupa, ako na nástupcu sv. Petra apoštola, ktorému prvenstvo udelil sám Spasiteľ.

Primát rímskeho pápeža spočíva na Božom práve, jeho všeobecné biskupstvo bolo na vatikánskom sneme vyhlásené za dogmu. Moc jurisdikcie pápežovej je najvyššia a proti nej niet odvolania k inej moci.

Pápež ako hlava Cirkvi má v medzinárodnom práve dvojakú suverenitu: duchovnú a svetskú. Duchovná suverenita mu prislúcha ako najvyššej moci cirkevnej, svetská suverenita pápežova je spojená s pápežským štátom, ktorý bol vyhradený v lateránskej smluve dňa 11. febr. 1929, uzavretej medzi Sv. Stolicou a Talianskom.

Svetské panstvo pápežovo je potrebnou zárukou pre také trvalé právne položenie, ktoré mu zabezpečuje plnú a viditeľnú neodvislosť pri plnení vznešenej úlohy vo svete. Taliansky t. zv. garančný zákon z r. 1871 pre túto záruku nebol dostatočný pre jeho jednostrannosť.

Pápeža volia kardináli v budove od vonkajšieho sveta prísne oddelenej, konklave zvanej, dvojtretinovou väčšinou, a to najneskôr 19. deň po smrti pápežovej. Zvoleného pápeža korunuje najstarší kardinál - diakon.

Pius XI.

Terajší pápež je Pius XI., hlava rímsko-katolíckej Cirkvi, nástupca sv. Petra, najvyšší arcipastier Cirkvi svätej všeobecnej, patriarcha Západu, prímas Talianska, arcibiskup rímskej provincie, suverénny panovník Vatikánskeho mesta. V rade nepretrhnutom rímskych pápežov je Sv. Otec dvestošesťdesiatyprvý. Jeho rodinné meno je Achilles Ratti. Narodil sa v Desio pri Miláne 31. mája 1857. Bol vysvätený za kňaza v Ríme 20. decembra 1879.

Najprv bol kaplánom v Barni. Potom je profesorom bohoslovia v Miláne v rokoch 1882-1888. Od roku 1888 sa stane strážcom knihovne Ambroziánskej v Miláne. Roku 1907 bol vymenovaný za kanonika tamtiež, dostal titul preláta a stal sa riaditeľom knihovne.

Roku 1912 sa presídlil do Ríma ako viceprefekt vatikánskej knihovne, neskôr sa stáva r. 1914 prefektom tejto bibliotéky, taktiež kanonikom Svätopeterskej baziliky a dostáva titul apoštolského protonotára. V posledný rok svetovej vojny r. 1918 je apoštolským vizitátorom Poľska a Ruska, v nasledujúci rok apoštolský nuncius vo Varšave s titulom arcibiskupa.

Od roku 1921 sa vrátil do Milána ako arcibiskup milánsky. V ten istý rok bol kreovaný za kardinála. Po smrti pápeža Benedikta XV. zvolili ho kardináli dňa 6. februára 1922 za pápeža. Dňa 12. februára potom bol slávnostne korunovaný. V siedmy rok svojho panovania 20. decembra 1929 mal zlatú omšu čo 50 ročné jubileum vysvätenia.

Vatikánske Mesto

Vatikánske mesto úradným názvom »Citta del Vaticano« bolo dňa 11. febr. 1929 na základe lateránskej smluvy, v ktorej taliansky štát sa zriekol svojej suverenity nad vatikánskou štvrťou, proklamované Sv. Otcom Piom XI. za neodvislý slobodný štát, ktorého suverenným panovníkom je pápež.

Štát tento má 44 ha pôdy, obyvateľov má nateraz vyše 700. Je teda tým najmenším štátom sveta, avšak jeho panovník patrí medzi veľmoci podľa svojho postavenia. Pápež je absolútnym monarchom tohoto štátu. Na čele štátnej správy stojí pápežom vymenovaný a len jemu zodpovedný guvernér, ktorý má pri sebe generálnu štátnu radu, tiež pápežom zostavenú.

Policajnú službu konajú pápežskí žandári. Vojsko má iba čestnú funkciu a pozostáva zo švajčiarskej gardy, ktorá tvorí telesnú stráž pápežovu, z gardy šľachticov a z palatínskej gardy, ktorá funguje len pri väčších slávnostiach.

Vatikánske mesto má svoje samostatné správne odvetvia a svoj vlastný peniaz. Má svoju železničnú trať, poštovú, telegrafnú, telefónnu a radiovú stanicu, ktorými sa bezprostredne spája s ostatným svetom.

Mimo štátu vatikánskeho sú ešte niektoré kostoly a budovy, ktoré majú exteritorialitu ako majetok pápežského štátu.

Pápežská Diplomacia

V diplomatických stykoch zastupujú Sv. Stolicu v iných štátoch nunciatúry a delegatúry. Diplomatický charakter majú predne nunciatúry. Nunciatúry sú dvojakého stupňa: 1. triedy a 2. triedy.

Nunciatúry 1. triedy sú v Paríži, Madride, Berlíne, Varšave, Lisabone (predtým aj vo Viedni, teraz aj v Ríme u talianskej vlády), toto sú kardinálske postavenia. Ostatné nunciatúry sú 2. triedy. Menom internunciatúry sa označujú všetky stále zastupiteľstvá pápežove diplomatické, ktoré sú v štátoch menších.

Po vojne pápežské zastupiteľstvo sa dožilo neobyčajného rozvoja v štátoch sveta, takže dnes má Sv. Stolica na 34 diplomatických staníc, a síce 23 nunciatúr a 11 internunciatúr.

• Nunciatúry majú tieto štáty: Argentína, Bavorsko, Belgicko, Bolívia, Brazília, Chile, Československo, Nemecká ríša, Francúzsko, Kolumbia, Juhoslávia, Maďarsko, Rakúsko, Paraguay, Peru, Poľsko, Portugalia, Prusko (person. únia s nem. ríšou), Rumunsko, Švajčiarsko, Španielsko, Taliansko, Venezuela.
• Internunciatúry majú: Haiti, Holandia, Litvania, Luxemburg, Str. Amerika atď.

Nuncius je všade starešinom, doyenom diplomatického zboru. Jeho politickou úlohou je sprostredkovať diplomatické styky medzi Sv. Stolicou a štátom, u ktorého je akreditovaný, cirkevnou úlohou však dozerať nad cirkevnými pomermi štátu a informovať Sv. Stolicu, bez toho, žeby obmedzoval právomoc biskupov. Pomocní úradníci nunciov sa menujú uditormi.

Dotyčné štáty majú zas vyslancov u Sv. Stolice, alebo aspoň poverencov (chargé d'affaires). Apoštolským nunciom v Prahe je jeho excelencia ndp. arcibiskup titul. PETER CIRIACI. Narodil sa v Ríme 2. dec. 1885, je doktorom filozofie, bohoslovia a kanonického práva. Vysvätený bol za kňaza r. 1909- Najprv bol profesorom bohoslovia v Ríme, ale pritom zastával úrady aj v Kúrii. Neskôr sa stal podsekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirk. veci. R. 1927 bol poslaný do Prahy, aby urovnal spory medzi Sv. Stolicou a vládou čsl. Výsledkom jeho práce bolo uzavretie dočasnej dohody, t. zv. »Modus vivendi«. Msgr. Ciriaci bol nato vymenovaný za apošt. nuncia a 18. marca 1928 vysvätený za titul, arcibiskupa farského.

Kardináli

Kardináli sú radcami a bezprostrednými spolupracovníkmi pápeža vo spravovaní Cirkvi. Boli to pôvodne rímski správcovia fár a kostolov (kardináli-presbyteri), sedem diakonov rímskych, sociálno-charitatívnou prácou poverených (kardináli-diakoni) a sedem biskupov z okolia rímskeho (kardináli-episcopi).

Vymenúva ich pápež, a to z celého sveta. Súčasne nesmie byť viac ako 70 kardinálov. Kardinálske kolégium má 6 stupňov: 1. pápež, 2. kardináli-biskupi, 3. kardináli-presbyteri, 4. kardináli-diakoni, 5. patriarchovia východných obradov a 6. pápežský štátny sekretár.

Kardináli tvoria pápežskú radu, t. j. konzistórium. Poznáme konzistórium tajné a verejné. Pri tajnom konzistóriu pápež len oznamuje svoje rozhodnutia a kardináli mlčky súhlasia. Verejné konzistórium sa koná len zriedka, a to pri výnimočných udalostiach, ako sú kanonizácie alebo blahorečenia.

Kardináli majú rozsiahle práva a výsady. Najdôležitejšie z nich je právo voliť pápeža. Kardináli majú právo nosiť červený biret, červenú sutanu a červený plášť. Oslovujú sa »Vaša Eminencia«.

Na Slovensku máme jedného kardinála, a to Jána Černochu, arcibiskupa ostrihomského.

Zoznam kardinálov Sv. Cirkvi Rímskej:

Svätá stolica má tieto kongregácie:

• Sväté Ofícium
• Konzistoriálna
• Pre cirkevný život rehoľníkov
• Pre šírenie viery
• Pre východnú cirkev
• Pre sviatosti
• Pre disciplínu sviatostí
• Pre záležitosti cirkevných rádov
• Pre mimoriadne cirkevné záležitosti
• Pre semináre a univerzity

Okrem toho má Svätá stolica tieto úrady:

• Apoštolská kancelária
• Sekretariát štátu
• Apoštolská komora
• Administratíva majetku Apoštolskej stolice

Cirkevné súdy sú:

• Svätá rota
• Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry

Pápež má okrem toho tieto funkcie:

• Veľký penitenciár
• Generálny vikár pre mesto Rím
• Generálny vikár pre Vatikán

Tieto úrady a kongregácie riadia cirkevné záležitosti na celom svete.

tags: #schatu #bela #kastiel #jedalni #listok #a

Populárne príspevky:

• Elegantné osvetlenie pre domov
• Vytvorte si prírodné mydlo
• Zdravé špenátové rizoto
• Inšpirácie na omáčky pre plnený kurací rezeň
• Recept na nepečenú tvarohovú tortu