Prečo schnú listy zemiakov, žltnú listy cesnaku a hnednú tuje? Príčiny a riešenia

V tomto článku sa pozrieme na bežné problémy, s ktorými sa stretávajú záhradkári a pestovatelia, a to na schnutie listov zemiakov, žltnutie listov cesnaku a hnednutie tují. Zistíme, aké sú príčiny týchto javov a ako ich môžeme riešiť.

Schnutie listov zemiakov

Sivasté až hnedé škvrny na listoch zemiakov prezrádzajú, že vaše zemiaky napadla pleseň zemiaková. Choroba napáda nadzemnú časť zemiakov, ale aj hľuzy, ktoré sa potom nedajú skladovať. V počiatočnom štádiu vznikajú na listoch sivasté, neskôr žltohnedé až hnedé škvrny. Postupne ich počet rastie, napadnuté listy a stonky zasychajú. Napadnuté rastliny často hynú, zakrátko tak táto choroba dokáže zlikvidovať celý porast.

Rozšírenie plesne zemiakovej podporuje daždivé počasie počas dlhšieho obdobia. Pri častých dažďoch treba začať s postrekmi už v polovici júna. Ideálne je však začať o niečo skôr s preventívnymi postrekmi. Postrekovanie treba zopakovať po asi 10 dňoch, pričom jeden prípravok je ideálne použiť najviac dvakrát po sebe. Použiť je možné prípravky Polyram WG, Champion 50 WG alebo Revus 250 SC.

Ako predchádzať plesni zemiakovej?

• Pestovanie zemiakov na vzdušných a dostatočne slnečných miestach.
• Používanie zdravej sadby.
• Pravidelná kontrola zdravotného stavu.
• Včasné preventívne postreky.

Žltnutie listov cesnaku

Ak listy cesnaku žltnú a stonka mäkne, môže ísť o bielu sklerociovú hnilobu. Ak sa tento predpoklad potvrdí, jediným riešením je vysadiť novú sadbu na nový pozemok. Napadnuté rastliny aj zdanlivo zdravé rastliny z okolia minimálne 0,5 metra treba odstrániť z poľa v nejakej nádobe, nech sa netrúsi kontaminovaná pôda. Tieto rastliny môžete spáliť (veľmi zle horia), vyviezť do lesa či do remízky (malý hustý hájik v poli), kde je jasné, že sa nič pestovať nebude a ani sa to odtiaľ neroznesie.

Určite nedávajte takýto cesnak do biologického odpadu, ktorý sa kompostuje a hrozí riziko rozšírenia nákazy. V žiadnom prípade nezalievajte. Čo prežije, určite nepoužite na sadbu.

Po zbere rozhoďte dusíkaté vápno (skutočne je potreba vápno dusíkaté, iné je neúčinné) v dávke aspoň 400 kg / ha, zapracovať do pôdy, ak bude sucho, zalejte a prekryte fóliou. Na postihnutom pozemku (aj cez uvedenú dezinfekciu) nepestujte cesnak, cibuľu, pažítku, pór ani iné botanicky príbuzné rastliny po dobu aspoň 10 rokov. Najlepšie je taký pozemok zatrávniť.

POZOR: hniloba sa prenáša aj na obuvi a na náradí.

Biela sklerociová hniloba môže mať iba dva zdroje: infikovanú sadbu alebo infikovanú pôdu. Biela sklerociová hniloba sa v našich množiteľských porastoch, z ktorých sa dodáva sadba, nevyskytla. Naše kontroly množiteľských porastov sú veľmi starostlivé. Takže sme jednoznačne presvedčený, že zdrojom je pôda. Ani nie je nutné, aby bol cesnak či príbuzné rastliny na tomto pozemku pestované.

Cesnak pekne prezimoval, vadia mu však prudké zmeny počasia. Začal rásť a čerpá živiny zo spodných listov. Preto v tomto období cesnak prihnojíme 15-percentným liadkom vápenatým a síranom draselným. Ak má cesnak dostatočnú listovú plochu (aspoň štyri listy), môžeme prihnojiť hnojením na list 5-percentnou močovinou po západe slnka. Inak by sme cesnak pri slnečnom počasí popálili. Hnojenie môžeme o 10 dní zopakovať.

Čo je to "bezvirózna sadba"?

Cesnak je laboratórne ozdravený minimálne od jedného vírusu, povinne od OYDV (vírus žltej zakrpatenosti cibule). Často sú ozdravené i od niekoľko ďalších. V cesnaku je však vírusov ďaleko viac. Preto výraz bezvirózna dávame do úvodzoviek, pretože absolútne bezvirózny cesnak neexistuje ani v laboratórnych podmienkach.

Výhodou tohto materiálu je to, že dáva vyšší výnos, jeho nevýhodou zase to, že v ďalších rokoch pestovania sa výnos postupne znižuje až na neuspokojivú úroveň. V praxi to znamená, že je potrebná častejšia obnova sadby ako u klasických odrôd, ale počiatočný zvýšený výnos to bohato nahradí. Napriek tomu je tento proces niekoľkoročný, zatiaľ čo francúzske bezvirózne odrody vyžadujú každoročne nákup sadby.

Ako sa cesnak rozmnožuje a šľachtí?

Cesnak netvorí semeno, preto sa môže množiť iba vegetatívne. Nepaličiak sa rozmnožujú výhradne pomocou strúčikov, paličiaky sa okrem toho môžu množiť aj výsevom pacibuliek, ktoré sa vytvárajú v kvetenstve. Okrem tohto klasického množenia existuje možnosť využitia tkanivových kultúr.

Šľachtenie cesnaku spočíva vo vyhľadávaní mutácií, prípadne ich indukcií a potom ustaľovaním týchto mutácií.

Hnednutie tují

Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste.

Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar.

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním.

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť.

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený. Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín.

Ako sa starať o tuje?

• Zavlažovanie: Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli.
• Strihanie: Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď.
• Hnojenie: Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny. Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu.

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Určite si ho nepomýlite.

Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade. Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote.

Ale napr. Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru.

Ďalšie problémy s rastlinami a ich riešenia

Zavinovanie listov rajčiakov

Zavinovanie listov rajčiakov, alebo skrúcanie listov často neznamená žiadne ochorenie, alebo škodcu. Dochádza k nemu predovšetkým po silnom vyštipovaní postranných výhonov, najmä v prípade bujnejšie rastúcich rastlín. Zvinovanie je zvlášť výrazné aj po radikálnom skrátení hlavného výhonku na urýchlenie dozrievania.

Ak dochádza k zviňovaniu úplne zdravých listov, vo vrcholových častiach rastlín, príčinou môže byť dočasný nedostatok vody. Rastlina sa zvinutím listov chráni pred vyparovaním vody. Ďalšou príčinou býva príliš intenzívne slnečné žiarenie pred ktorým sa rastlina týmto spôsobom chráni.

Potrebné je dodržiavať pravidelný a primeraný závlahový režim, nevytvárať medzi jednotlivými zálievkami dlhé prestávky. Lepšie je zavlažovať vždy približne rovnakými dávkami vody.

Žltnutie a hnednutie listov na izbových rastlinách

Žltnutie a hnednutie listov na izbových rastlinách je bežným problémom, ktorý môže mať množstvo rôznych príčin. Tento jav môže byť signálom, že vaša rastlina je v strese alebo že jej niečo chýba.

Jednou z najčastejších príčin žltnutia listov je nadmerné zalievanie. V prípade nadmernej zálievky sú listy jasne žlté a mäkké. Ak je pôda príliš mokrá, korene rastliny nemajú prístup k dostatočnému množstvu kyslíka, čo vedie k ich duseniu a následne k hnilobe.

Túžime, aby naše rastliny rástli a kvitli, a tak ich zalievame o niečo viac, než by bolo treba. No práve nadmerná zálievka je jednou z najčastejších príčin úhynu izbových rastlín. Voda, ktorá zostáva v substráte, vytláča vzduch a korene sa doslova dusia. Nasleduje hniloba, žltnutie listov, nepríjemný zápach z pôdy a nakoniec odumretie celej rastliny. Dobrou správou je, že väčšinu preliatych rastlín sa dá zachrániť - ak zasiahnete včas.

Ako často polievať rastliny? Zalievanie rastlín sa môže zdať ako jednoduchá vec, no patrí medzi najčastejšie chyby pri pestovaní. Každá rastlina má iné potreby - a tie sa menia aj podľa ročného obdobia. To, čo vyhovuje v lete, môže byť v zime pre rastlinu príliš. Voda je pre rastliny životne dôležitá, ale jej prebytok alebo nedostatok môžu byť rovnako škodlivé.

tags: #schnutie #kvetov #zemiakov #príčiny

Populárne príspevky:

• Sprievodca výberom mlynčeka na mäso
• Zelovoc a mäso: Ako je to možné?
• Vlastnosti tehál s minerálnou vlnou
• Bohaté cestovinové polievky pre každého
• Zdravotné benefity čokolády