Sebestačnosť v produkcii zeleniny na Slovensku: Výzvy a možnosti

Rozvoj slovenského vidieka bol, je a bude primerane spojený s využívaním prírodných zdrojov. V sektorovej štruktúre patrí poľnohospodárstvo logicky k primárnemu sektoru ekonomiky. Ide o najvýznamnejší sektor ekonomiky tvorený odvetviami produkujúcimi základné suroviny a materiály. Pôda pritom predstavuje zástupný termín pre akékoľvek prírodné zdroje, práca je prácou zamestnancov aj manažérov a kapitálom sa myslí nielen finančný kapitál (peniaze), ale aj všetky prevádzkové prostriedky ako stroje, zariadenia, výrobné linky atď.

Rozumieť týmto bázickým ekonomickým vzťahom je dôležitým predpokladom pri analýze stavu slovenského poľnohospodárstva. Keď sa totiž pozrieme na výrobné faktory, zisťujeme, že na tom nie sme v európskom porovnaní vôbec zle. Pôda a klimatické podmienky sú u nás, ako v krajine mierneho pásma, porovnateľné s okolitými krajinami, akými sú Poľsko, Česko, Nemecko či Rakúsko. Z hľadiska dostupnosti a cenovej úrovne kapitálu sme na tom tiež celkom dobre. Ani v dotáciách, ako významnej zložke tvorby poľnohospodárskeho kapitálu, už veľmi nezaostávame. Sme takmer na priemere EÚ. Vovzťahu k práci máme dokonca konkurenčnú výhodu. Ak si to zhrnieme, v sume výrobných faktorov by teda malo mať slovenské poľnohospodárstvo konkurenčnú výhodu.

Žiaľ, dnešný stav poľnohospodárstva v SR je taký zlý, že ani štátni úradníci s ich diplomatickou rečou a ohľaduplnosťou k ministrovi a vláde ho nevedia pomenovať inak než ako „nelichotivý“. Ak sa však chceme pohnúť ďalej, diplomatický jazyk nám nepomôže, skôr naopak. Slovenské poľnohospodárstvo je v celej EÚ podľa kľúčových ekonomických ukazovateľov najhoršie, resp. jedno z najhorších. Slovensko by dokonca malo mať aj jednu obrovskú konkurenčnú výhodu. V celej Európskej únii sa totiž potvrdzuje, že pre úspešnosť poľnohospodárstva sú dôležité tzv. ekonomické „úspory z rozsahu“*. Napriek tomu, že v EÚ prebiehajú konsolidačné procesy spájania sa a zväčšovania priemernej výmery obhospodarovanej pôdy, priemerná farma v EÚ obhospodaruje iba necelých 50 hektárov pôdy. Na Slovensku je kvôli násilnej kolektivizácii priemerné družstvo až 11-násobne väčšie. Tak kde sú potom naše úspory z rozsahu?

Porovnanie ekonomických ukazovateľov

Porovnajme si teraz údaje z Eurostatu za rok 2013. Komparácia s predchádzajúcimi rokmi v dlhodobom časovom rade nevykazuje v porovnaní s rokom 2013 žiadne špecifické anomálie. Rok 2013 teda môžeme použiť ako východisko pre ďalšie analýzy. Kvôli porovnateľnosti boli jednotlivé absolútne dáta prepočítané na 1 ha poľnohospodársky využívanej pôdy tak, ako je bežnou praxou pre medzinárodné porovnávania v agrosektore. Za kľúčové ekonomické ukazovatele z mikroekonomického hľadiska možno považovať produkciu, pridanú hodnotu a zisk. Čo sa týka zisku, v poľnohospodárstve sa počíta na 2 úrovniach: ako klasický čistý hospodársky výsledok, tzv. „čistý zisk z podnikania“, ale tiež aj ako čistá pridaná hodnota upravená o dotácie, subvencie a dane, teda tzv.

Ako vyplýva z nižšie uvedenej tabuľky, v poľnohospodárskej produkcii zaostávame v porovnaní s priemerom EÚ o polovicu, konkrétne o 48 %. Ešte nepochopiteľnejšie je zaostávanie v produkcii oproti referenčným krajinám v rozsahu až 62 %. Svieti slnko v Nemecku a Poľsku inak či dlhšie ako u nás? Je tam teplejšie? Majú tam kvalitnejšiu černozem ako my na Žitnom ostrove? Ani jedno, ani druhé, ani tretie. Čistý zisk z podnikania na 1 ha obhospodarovanej pôdy predstavuje v SR iba 21 eur! Týchto 21 eur predstavuje iba 4 % z priemerného hektárového zisku v EÚ, ktorý dosahuje 539 eur.

Aby sme si vedeli lepšie predstaviť, ako na tom sme, považujme slovenské poľnohospodárstvo za ojazdenú motorku, ktorá ide rýchlosťou 40 km/h. České poľnohospodárstvo je v porovnaní s nami Porsche, ktoré ide rýchlosťou 360 km/h. A Nemecko, Rakúsko, ale aj Poľsko idú v porovnaní s nami rýchlosťou lietadla Airbus, teda viac ako 1000 km/h. Pozrime sa teraz, ako je to s ukazovateľom „zisk, príjem“ na 1 hektár. V prípade poľnohospodárstva je to vzhľadom na rodinné farmy ešte lepší ukazovateľ pre porovnávanie. Na Slovensku predstavuje zisk na 1 hektár 359 eur, v EÚ je to priemerne 866 eur. Zaostávame o viac ako polovicu, presnejšie o 59 %. Čo sa týka čistej pridanej hodnoty na 1 hektár, na Slovensku predstavuje 138 eur. Priemer v EÚ dosahuje 596 eur. V porovnaní s Nemeckom a Poľskom zaostávame o viac ako tri štvrtiny, o trochu menej v porovnaní s Rakúskom. Čo sa týka kľúčových ekonomických ukazovateľov, výsledky slovenského poľnohospodárstva sú natoľko katastrofálne, že som im najskôr ani nechcel veriť.

Slovensko dosahuje na prvý pohľad nepochopiteľne nízku úroveň poľnohospodárskej produkcie a nízku úroveň ziskovosti. Nižší zisk samozrejme zásadne limituje možnosti investícií i zamestnávania ďalších ľudí, a teda akéhokoľvek rozvoja agrosektora a vidieka.

Porovnanie kľúčových ekonomických ukazovateľov v poľnohospodárstve

Potravinová sebestačnosť: Mýty a realita

„Potravinová sebestačnosť“, alebo len „sebestačnosť“, sú obvykle v našich zemepisných šírkach obľúbené heslá nacionalistov a populistov - obzvlášť pred voľbami. Vzletne znejúce, ale aj opakovane zneužité a zneužívané heslá zvyčajne bez akéhokoľvek obsahu. Pod vplyvom povrchného politického marketingu, nacionalistického populizmu a čiastočne aj puritánskeho liberalizmu získava naša verejnosť dojem, že potravinová sebestačnosť je v 21. storočí anachronizmus a spiatočníctvo. Skúsme sa teraz spolu pozrieť na túto tému bez predsudkov.

Z pohľadu environmentalistov je koncept potravinovej sebestačnosti de facto prepojený s ich snahami o redukciu tzv. „potravinových míľ“ (ako súčasť „uhlíkovej stopy“). Koncept „potravinovej míle“ meria vzdialenosti od výrobcov potravín k ich spotrebiteľom. Ak hovorím o potravinovej sebestačnosti z ekonomického hľadiska, nemyslím tým sebestačnosť absolútnu, t. j. že na Slovensku vyprodukujeme všetky potraviny, ktoré potom skonzumujeme - vrátane banánov alebo citrónov. Myslím tým relatívnu sebestačnosť, teda že vyprodukujeme dostatok potravín, ktoré môžeme v prípade záujmu v obchodnej výmene s inými krajinami vymeniť za potraviny, na ktoré máme chuť - napríklad za grepy a kivi.

Pri pozornom sledovaní čísel o vývoji slovenského zahraničného obchodu s potravinami a poľnohospodárskymi výrobkami môžeme vypozorovať jeden zaujímavý paradox: k najväčším prepadom v potravinovej sebestačnosti v novodobej histórii slovenského poľnohospodárstva došlo opakovane za vlád najväčších „zrnožmoličov poľných“ - Vladimíra Mečiara a Roberta Fica. Išlo konkrétne o roky 1995 - 96, 2006 - 08 a 2012 - 14.

Ešte zaujímavejšou je ale skutočnosť, z ktorých krajín dovážame najviac potravín. Veľká časť slovenskej verejnosti žije v predstave, že najviac potravín dovážame z krajín južnej Európy, ako sú Taliansko či Španielsko, resp. z exotických krajín. Nie je to pravda.

1. Dominantnými dovozcami sú Nemecko, Česko, Poľsko, Rakúsko a Maďarsko.
2. Fascinujúce tiež je, že spomedzi krajín V4 sú Poľsko aj Maďarsko čistými potravinovými exportérmi.
3. A hoci Česko vykazuje deficit, v prepočte na 1 hektár resp. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je náš obraz tiež biedny.

Európskej únii sa ako celku de facto darí napĺňať cieľ potravinovej sebestačnosti, deficit potravinového zahraničného obchodu EÚ je dlhodobo na úrovni 20 - 30 eur na obyvateľa.

Aké potraviny dovážame najviac?

Asi už teraz tušíte, že to nie sú banány a citróny.

1. Najviac dovážame bravčové mäso, hovädzie mäso a hydinu.
2. Deficit (dovoz) mäsa predstavuje viac než jednu štvrtinu nášho celkového deficitu, pričom spolu s mäsoproduktmi je to viac než tretina nášho deficitu.
3. Tento negatívny trend je daný chybnými rozhodnutiami „kompetentných“ a nie klímou.

Samozrejme, na negatívnom salde zahraničného obchodu nenesie výlučnú zodpovednosť iba poľnohospodárstvo, ale v relevantnej miere aj biedne fungujúci potravinársky priemysel. Šokujúci je však fakt, že vyvážame veľké objemy komodít, ktoré sa k nám späť „vracajú“ vo forme spracovaných potravín, a teda potravinárska pridaná hodnota sa vytvára v iných krajinách. V obchode so živými zvieratami, ide najmä o ošípané a hovädzí dobytok, bolo Slovensko v roku 2013 čistým vývozcom v sume 117 miliónov eur. Vyviezli sme živé zvieratá v celkovej hodnote 230 miliónov eur a doviezli v hodnote 113 miliónov eur. V obchode s mäsom a mäsovými výrobkami sme však čistými dovozcami v celkovej sume 322miliónov eur.

Zjednodušene povedané, len v roku 2013 sme vyviezli do zahraničia živé zvieratá v celkovej hodnote 117 miliónov eur, ktoré nám v zahraničí na bitúnkoch a v potravinárskych podnikoch spracovali a so ziskom predali naspäť. A samozrejme, pribalili nám aj mäso a mäsové výrobky z vlastných dochovaných zvierat.

Súčasný stav a perspektívy

Pred štvrťstoročím bolo Slovensko potravinovo sebestačnou krajinou. To znamená, že okrem vyššej potravinovej bezpečnosti efektívnejšie využívalo primárne ekonomické zdroje. Začiatkom 90. rokov by ste s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v obchode kúpili mäso slovenského pôvodu. Ani v roku 2000 ešte nebola situácia vôbec tragická - minimálne v živočíšnej výrobe. Produkcia bravčového aj hydinového mäsa bola na úrovni približne 92 % našej spotreby. Ako je to dnes? Oveľa horšie. Vaša šanca na kúpu domáceho bravčového mäsa bola v roku 2013 len 57 %. Pri kuracom mäse ste mali šancu 3:1, presne 77 %. Ešte na začiatku tohto storočia, v roku 2001, neexistovala poľnohospodárska komodita, s výnimkou ovocia, v ktorej by bola naša sebestačnosť pod úrovňou 92 %. A dnes? Nielen ošípané a hydina, ale aj strukoviny sú bežnými dovoznými komoditami.

Má Slovensko vôbec na to, aby bolo potravinovo sebestačné či dokonca prebytkové? Samozrejme, že áno. Z ekonomického hľadiska máme ako krajina v produkcii potravín na oveľa viac. Západoeurópske krajiny v rovnakom klimatickom pásme a s vyššími mzdovými nákladmi na 1 farmára dokážu z 1 hektára prepočítane vyprodukovať potraviny pre 4 - 10 obyvateľov. Naše poľnohospodárstvo zahanbujúco produkuje potraviny pre menej než 2 obyvateľov z 1 hektára. Naposledy sme predpoklady sebestačnosti napĺňali pred štvrťstoročím okolo roku 1991. Vtedy bolo saldo nášho obchodu s potravinami vyrovnané. Odvtedy zaznamenáva saldo nášho zahraničného obchodu kontinuálny, takmer neprerušovaný pokles. Naša súčasná potravinová závislosť, ako prejav hlbokého zaostávania oproti potenciálu efektívnej ekonomiky, v skutočnosti znamená aj nižší HDP, všeobecne vyššie dane, odvody, nižšiu zamestnanosť a mzdy.

Holandsko disponuje takmer identickou výmerou poľnohospodárskej pôdy ako Slovensko - 1,9 milióna hektárov. V Holandsku žije 16,8 milióna obyvateľov, na Slovensku 5,4 milióna. My na Slovensku z tejto výmery nedokážeme uživiť 5 miliónov ľudí, teda ani 2,85 človeka na hektár obhospodarovanej pôdy a musíme doviezť potraviny za 1 miliardu eur. Holandsko z identickej výmery pôdy potravinovo zasýti všetkých svojich 17 miliónov obyvateľov, 9,11 obyvateľa z 1 hektára pôdy a ešte je aj najväčším európskym exportérom potravín. Dánsko je krajina s podobným počtom obyvateľov ako Slovensko, má o 30 % väčšiu výmeru pôdy a je čistým exportérom v sume 5,4 miliardy eur ročne.

Sebestačnosť Slovenska v potravinách a poľnohospodárskej produkcii teda nie je žiadnou chimérou. Napriek zastaveniu nárastu počtu obyvateľov sme našu schopnosť zasýtiť ich (uživiť potravinami) za uplynulé štvrťstoročie stratili. Nosnou príčinou úpadku slovenského poľnohospodárstva je strata, resp. pokles produkcie s vyššou pridanou hodnotou. Rozmenené na drobné to znamená, že vďaka štedrým dotáciám funguje monokultúrne pestovanie obilinín, slnečnice a repky olejnej. Najzásadnejším je ale dramatický pokles v živočíšnej výrobe. V praxi sa tak pomer medzi živočíšnou a rastlinnou výrobou prepadol na polovicu. Aj rastlinná výroba síce jemne stagnovala, ale zatiaľ čo v roku 1995 dosahoval pomer živočíšnej a rastlinnej výroby 1,4:1, v roku 2014 to už bolo len 0,7:1.

Živočíšna výroba v SR bola za uplynulých 20 rokov zásadným spôsobom zdecimovaná. Okrem špeciálne dotovaných olejnín zaznamenáva rastlinná výroba v dlhodobom trende stagnáciu od 80. rokov, pričom klesajú zberové plochy. Napríklad výmera plôch, na ktorých sa u nás pestujú jahody, poklesla napriek globálnemu otepľovaniu od roku 2000 o 85 %! Rovnako sa od roku 1990 prepadli o 80 % zberové plochy zemiakov. Obe tieto plodiny sa pestujú s intenzívnejším využitím pracovnej sily. Tým, že dramaticky poklesli zberové plochy jahôd, zemiakov a ďalších podobných plodín, poklesol aj počet pracovných miest na vidieku. Jahody a zemiaky sme neprestali konzumovať, iba ich pre nás pestujú pracovné sily v zahraničí.

V oboch rozhodujúcich kategóriách zaznamenalo Slovensko za uplynulých 20 rokov drastický prepad. V počte ošípaných o viac ako dve tretiny, v hovädzom dobytku o polovicu. V rovnakom období sa stavy identických hospodárskych zvierat držali v Nemecku i Rakúsku na úrovni plus mínus 25 %.

Možnosti a odporúčania pre zlepšenie

Sektor pestovateľstva zeleniny na Slovensku v roku 2024 prechádzalo obdobím stabilizácie, ktoré naznačilo mierne zlepšenie v sektore. Po rokoch poklesu produkcie a zmenšovania pestovateľských plôch sa podarilo tento negatívny trend zastaviť a naštartovať pozitívne zmeny. Zvýšil sa rozsah pestovateľských plôch a produkcia viacerých druhov zeleniny, ako napríklad mrkvy, karfiolu a kapusty, vykázala mierny rast. Pestovatelia ovocia a zeleniny boli zaradení do zoznamu odvetví, na ktoré sa vzťahuje odvodová úľava predĺžená do 30. júna 2024. Novelou nariadenia vlády SR č. 36/2015 Z. z. bolo zavedené zjednotenie pravidiel poskytovania podpory pre všetky druhy zeleniny bez rozlišovania „prácnosti“.

Ministerstvo pôdohospodárstva vyčlenilo viac ako 170 miliónov eur na podporu chovu zvierat a pestovania ovocia a zeleniny. Objem pomoci pre špeciálnu rastlinnú výrobu, kam patrí aj pestovanie zeleniny, bol navýšený z pôvodných 8 na 13,5 milióna eur. Napriek uvedeným pozitívam pretrvávajú v sektore viaceré problémy. Slovenské zeleninárstvo zaostáva pozadu v porovnaní s krajinami regiónu V4. Poľsko, Maďarsko i Česko investujú do rozvoja poľnohospodárstva výrazne vyššie percento HDP, čo sa odráža na ich konkurenčnom postavení. Zeleninárstvo na Slovensku stále trpí kritickým nedostatkom sezónnych pracovníkov. Inštitút príležitostnej práce, ktorý síce existuje, nie je dostatočne flexibilný a konkurencieschopný.

Na Slovensku viac ako 60 % spotrebovanej zeleniny pochádza z dovozu, prevažne z krajín EÚ. Časť dovozu by mohla byť pokrytá domácimi pestovateľmi, avšak absencia účinných marketingových kampaní pre slovenské produkty znižuje ich dostupnosť v obchodných reťazcoch. Iba 27 % Slovákov konzumuje ovocie a zeleninu denne, pričom len desatina z nich dosahuje odporúčané množstvo 400 gramov denne. Pestovatelia stále čelia problémom s prístupom k vode a zavlažovaniu, najmä počas suchších letných mesiacov.

Odporúčania pre zlepšenie:

• Posilniť podporu pre závlahové projekty: Prostredníctvom jasného dotačného plánu a prípravy pilotných projektov v regiónoch s nedostatkom vody by bolo možné výrazne zvýšiť odolnosť pestovateľov voči klimatickým zmenám.
• Daňové úľavy na investície do skleníkov a fóliovníkov: V Maďarsku a Česku boli zavedené daňové zvýhodnenia pre pestovateľov, ktorí investovali do zakrytých pestovateľských plôch.
• Flexibilita zamestnávania sezónnych pracovníkov: Zavedenie funkčného inštitútu príležitostnej práce. Uľahčenie zamestnávania sezónnych pracovníkov by pomohlo riešiť nedostatok pracovnej sily počas zberu úrody.
• Podpora ekologického zeleninárstva: Rok 2025 môže byť rokom pre začiatok výraznej podpornej schémy pre ekologické pestovanie zeleniny.

Rok 2024 bol dôkazom toho, že slovenské zeleninárstvo má potenciál, no vyžaduje si systematickú podporu a jasnú víziu. Ak chceme dosiahnuť vyššiu potravinovú sebestačnosť a konkurencieschopnosť, musíme sa zamerať na rozšírenie produkčných plôch, motiváciu mladých pestovateľov, modernizáciu fariem a podporu domácich produktov. Spolupráca medzi pestovateľmi, štátom a spotrebiteľmi bude kľúčová. Naším cieľom je, aby sa pestovanie zeleniny stalo nielen ekonomicky stabilným odvetvím, ale aj silným pilierom zdravého stravovania a environmentálnej udržateľnosti.

tags: #sebestacnost #v #produkcii #zeleniny

Populárne príspevky:

• Tipy a triky na cestoviny
• Recept na plnku do polievky
• Príčiny zápalu krčka maternice
• Talianska Mozzarella: Ako ju Spoznať?
• Prevencia škodcov repy