Pestovanie veľkej fazule: Semienka pre bohatú úrodu
Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach Južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac.
Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov.
Úroda z fazule, čo nám rástla do neba 🙂
A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Ako na to?
Druhy a odrody fazule
Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu.
- Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
- Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) - tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene.
Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit.
Marona je veľmi skorá odroda kríčkových fazuliek s dlhými luskami okrúhleho tvaru. Úrodu má vždy bohatú. Je to robustná odroda, vhodná najmä na prvé výsevy a na pestovanie v exponovaných podmienkach. Má vynikajúcu, aromatickú chuť.
Tradičná veľkozrnná strakatá odroda fazule na vylupovanie (na suché zrno). Dorastá do výšky 3 - 4 m, je atraktívna veľkosťou a sfarbením semena, ktoré je mnohostranne využiteľné v zrelom ale aj v nezrelom stave.
Ako pestovať fazuľu
Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradok, keďže zaberú menej plochy- no za to rastú do poriadnej výšky.
Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami.
Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5.
S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.
Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.
Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu.
Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Keď vysejeme semená popínavej fazule k akejkoľvek opore, väčšinou sa už nemusíme starať o spôsob jej rastu. Problém nastáva vo chvíli, keď sa v blízkosti nachádza aj iný predmet alebo rastlina, po ktorej sa fazuľa dokáže popínať, alebo keď je opora príliš nízka a výhonok ju prerastie. Fazuľu jednoducho z nechcenej „opory“ odoberieme a priviažeme k bambusovej alebo plastovej opore, či ku konštrukcii z prútov.
Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Semená väčšiny odrôd vysievame od mája do júna, pokojne aj priebežne. Kríčkovú fazuľu vysievame zvyčajne do jamky po troch kusoch, do hĺbky 4 až 5 cm. Medzery medzi semenami majú byť 5 cm. Jamky majú byť v trojspone vo vzdialenosti 40 cm.
Starostlivosť o fazuľu
Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu.
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma- túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.
Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte.
Kyprenie patrí k základným postupom, ktorý smeruje k veľkej úrode aj zdravým rastlinám, čo vedeli už naše babičky. Narušenie pôdy je dôležitou prevenciou proti klíčeniu burín i proti tvorbe pôdneho prísušku. Podmienkou bohatej úrody je dôkladná zálievka, a to hlavne v čase kvetu. Kyprenie a zalievanie fazule patrí k základným postupom, ktoré smerujú k veľkej úrode.
Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia. Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok.
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.
Zber fazule
Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú.Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách.
Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov. Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.
Celé struky sa zbierajú priebežne niekoľko týždňov. Ich „zrelosť“ poznáme podľa toho, že po ohnutí „chrumkavo“ prasknú a nie sú extrémne húževnaté. Zberať môžeme aj pomerne mladé struky, ktoré sa mimoriadne dobre hodia do niektorých pokrmov.
Skladovanie fazule
Pozbierané struky je následne potrebné otvoriť a povyberať semená. Dobre presušené semená fazule môžeme uskladniť na zimu. Vhodné je skladovanie na suchom, tmavom a chladnom mieste, napr. v suchej komore.
Ak ich neplánujete spotrebovať hneď najlepším spôsobom je mrazenie. Odrežte konce fazuliek, krátko ju blanšírujte a dajte zamraziť do boxov alebo vrecúšok.
Nutričné hodnoty a využitie fazule
Fazuľa obsahuje veľa výživných zložiek a rôzne zdraviu prospešné živiny. Nutričné zloženie tejto strukoviny je naozaj výnimočné, samozrejme, sčasti sa môže meniť pri konkrétnych druhoch a odrodách. Až približne 20 % hmotnosti tvoria práve proteíny. Spomenúť môžeme, samozrejme, aj vitamíny a minerály, a to hlavne viaceré vitamíny skupiny B, vitamín C, železo, draslík, horčík alebo zinok.
V kuchyni sa najčastejšie využívajú vysušené semená fazule. Pri ich príprave v prvom rade dodržiavajte postup uvedený na obale. Semená namočíme do čistej vody, a to ideálne na 8 až 12 hodín. Vodu zo semien po namáčaní vylejeme. Pri varení fazule možno do vody pridať bylinky na zlepšenie stráviteľnosti strukovín, ako je bobkový list, tymian, saturejka. Takto uvarená fazuľa patrí medzi najuniverzálnejšie potraviny.
Ako sme spomenuli vyššie, žltá alebo zelená fazuľka predstavuje mladé nedozreté struky fazule. Takáto fazuľa sa pripravuje iným spôsobom. Nie je potrebné namáčanie aj zdĺhavé varenie. Čerstvým fazuľovým strukom zrežte konce a povarte ich vo vriacej vode asi 10 minút. Sú mäkké raz-dva a vy ich môžete pridať do rôznych pokrmov alebo sú tiež skvelé ako zdravá príloha. Aj mrazené struky možno krátko povariť alebo pripraviť na pare.
Či už ich blanšírujete, dusíte alebo jete konzervované, zelené fazuľky sú vždy výživným doplnkom jedálnička. Nezabúdajte na to, že v surovom stave obsahujú jedovaté lektíny. Takže krátka tepelná úprava je nevyhnutnosťou.
Zelená fazuľka pochádza z Mexika. Indiáni, ktorí tu žijú, ju konzumujú už tisícky rokov. V Európe je známa od XVI. storočia, napriek tomu sa rozšírila až omnoho neskôr. Z čerstvej zelenej fazuľky konzumujeme struky, po vysušení semená. Existuje viac druhov zelenej fazuľky. Všetky sú však rovnaké v tom, že vo veľkej miere obsahujú antioxidačné vitamíny A a C , kyselinu listovú, vitamíny B1, B2 a vitamín K. Denná potreba vitamínu K je 100 gramov, zelená fazuľka pokryje takmer jednu pätinu tejto dávky. Spomedzi minerálnych látok je bohatá na fosfor, vápnik, draslík, mangán, meď a železo. Nakoľko je vynikajúcim zdrojom živín, zároveň má nízku kalorickú hodnotu - v sušenej zelenej fazuľke je omnoho viac bielkovín ako sacharidov -, a má význačný obsah vlákniny, je výbornou potravou pri chudnutí. Železo, ktoré sa v zelenej fazuľke nachádza, zvyšuje našu energetickú hladinu.
Ak nemáte záhradku, fazuľky pravdepodobne kupujete v predajniach potravín či ovocia-zeleniny. Vyberajte si struky, ktoré sú jasne zelené a bez čiernych či hnedých škvŕn. Fazuľa by nemala byť krehká, ale pružná. Čerstvé zelené fazuľky uložte do plastového vrecka alebo vzduchotesnej nádoby a skladujte v chladničke. Použite ich do jedného týždňa.
Prehľad nutričných hodnôt zelenej fazuľky (na 100g):
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Kalórie | 31 kcal |
| Voda | 90 g |
| Bielkoviny | 1.83 g |
| Sacharidy | 7.0 g |
| Vláknina | 2.7 g |
| Vápnik | 37 mg |
| Železo | 1.03 mg |
| Horčík | 25 mg |
| Fosfor | 38 mg |
| Draslík | 211 mg |
| Vitamín C | 12.2 mg |
| Vitamín K | 14.4 mcg |
Zelená fazuľka má množstvo zdraviu prospešných účinkov:
- Sú zdravé pre srdce - Zelené fazuľky neobsahujú cholesterol. Vysoká hladina cholesterolu vedie k hromadeniu tukových zásob v tepnách.
- Dobrý zdroj vlákniny - Jedna šálka varenej zelenej fazuľky obsahuje 4 g vlákniny, z toho časť rozpustnej.
- Prirodzene nízky obsah sodíka - Jedna šálka má iba 6,6 miligramov sodíka. Príliš veľa sodíka v strave zvyšuje krvný tlak. Pozor však na zelené fazuľky z konzervy. Jedna neprepláchnutá konzerva môže obsahovať až takmer 500 mg sodíka.
- Obsahujú bielkoviny - Ľudské telo potrebuje bielkoviny pre zdravé kosti, vlasy, svaly, ale aj vnútorné orgány. Proteín je tiež nevyhnutný pre zdravý imunitný systém. Zelené fazuľky obsahujú veľa základných vitamínov, vrátane kyseliny listovej. Sú tiež dobrým zdrojom vitamínu C. Okrem toho sa v zelených fazuľkách nachádzajú: vitamín K, tiamín, niacín, vitamín B6, vitamín E.
tags: #semienka #velkej #fazule #pestovanie
