Otrava hubami: Príznaky, prvá pomoc a prevencia

Jesenné počasie praje hubárom, pre ktorých začala sezóna zberu. Pozornosť preto dnes venujeme otrave hubami, ktorá môže spôsobiť nepríjemné, ale aj veľmi vážne zdravotné komplikácie, v najhoršom prípade smrť. Intoxikácie hubami patria medzi pomerne časté diagnózy, za najnebezpečnejšie považujú odborníci akútne otravy. Konzumenti sa však môžu otráviť aj jedlými hubami.

Intoxikácie hubami sa viažu najmä na sezónne obdobie ich zberu, teda od apríla do novembra, vo väčšine prípadov je otrava náhodná. V súvislosti s otravou hubami hospitalizujú na Slovensku podľa štatistík ročne približne 100 až 120 pacientov. Téme sa venuje lekár Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Martin Vrško, ktorý v rozhovore vysvetľuje, ako sa jednotlivé druhy otráv hubami líšia a upozorňuje na rizikové skupiny ľudí, pre ktorých môžu byť obzvlášť nebezpečné.

Je dôležité nezbierať a nekonzumovať huby, ktoré nepoznajú, alebo si nimi nie sú istí, príliš staré ani príliš mladé huby. Huby netreba dlhodobo uskladňovať a je nutné ich dostatočne tepelne upraviť. Ak si hubou v lese nie ste istý, radšej sa jej oblúkom vyhnite. Niektoré jedovaté huby môžu vyzerať veľmi podobne ako jedlé druhy. Preto zbierajte iba huby, ktoré poznáte a neriskujte.

Ako zistíte, či je huba jedovatá?

Príznaky otravy hubami

Príznaky otravy hubami závisia od konkrétneho druhu, množstva a spôsobu spracovania, keďže rôzne druhy obsahujú rôzne toxíny, ale aj od veku konzumenta a jeho chronických ochorení. Otrava hubami sa môže prejaviť buď bezprostredne po konzumácii alebo až po dlhšom čase, a to aj na druhý deň.

Spravidla najviac nebezpečné huby (napríklad Muchotrávka zelená alebo Vláknica patouillardová a ďalšie životu nebezpečné huby), vyvolávajú príznaky otravy za šesť, desať a viac hodín alebo dokonca aj za deň či ešte neskôr po ich konzumácii. Medzi príznaky otravou hubami patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavia do štyroch až šiestich hodín po ich zjedení.

Medzi najčastejšie príznaky patria predovšetkým tráviace ťažkosti ako hnačka, vracanie, podráždenosť, dehydratácia, nevoľnosti a kŕče. Pri otrave hubami je charakteristické postihnutie niektorých orgánových systémov. Sú huby, ktoré postihujú len tráviace ústrojenstvo, s prejavmi vracania a hnačiek, iné zase poškodzujú pečeň alebo obličky.

Prvé dyspeptické príznaky sa objavujú po 4-24 hodinách od požitia muchotrávky zelenej. Otravy nejedovatými hubami (rozkladajúcimi sa pri zlom skladovaní, resp. infikovanými) sa prejavujú dyspeptickými ťažkosťami, ktoré obyčajne vznikajú do 4 hodín od požitia. V štádiu dyspeptických príznakov hrozí najväčšie nebezpečenstvo z dehydratácie organizmu.

Táto môže zapríčiniť hypotenziu, cyanózu až anúriu. Niektoré druhy, napríklad strmuľky a niektoré vláknice, môžu vyvolať neurotoxické príznaky, ako suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdca, pocit tepla, dezorientácia či nepokoj.

Medzi typické príznaky otravy hubami patria:

Zvracanie
Hnačky
Nadmerné slinenie
Nadmerné potenie
Poruchy videnia

Otrava jedlými hubami

"Otrava hubami môže vzniknúť aj pri požití jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby, alebo boli nesprávne skladované. Vtedy ide o tzv. Tento typ otravy je pri hubách podľa nej veľmi častý, ale s dobrou prognózou. Spôsobujú ho aj niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský či rýdzik kravský.

Otrava jedlými hubami vzniká najčastejšie ich nedostatočnou tepelnou úpravou. Kapusta upozornil, že príznaky prichádzajú skôr ako pri otrave amatoxínom. „Prejavy sú spravidla hnačky a vracanie a do niekoľkých hodín odznejú,“ podotkol.

Dôležité je zbierať huby, ktoré sú vo svojej optimálnej zrelosti - pevné, zdravé a bez známok poškodenia či hniloby. Otrava hrozí taktiež pri nevhodnom uskladnení húb alebo nedostatočnou tepelnou úpravou. Huby by ste mali pred varením dôkladne očistiť od hliny, ihličia alebo lístia, ktoré sa na ne mohli nalepiť počas zberu. Pozor však na to, aby ste ich nenamáčali príliš dlho - huby majú schopnosť nasávať vodu, čo môže ovplyvniť ich konzistenciu v polievke.

Huby nepotrebujú dlhé varenie. Ak ich varíte príliš dlho, môžu stratiť svoju jemnú textúru a stáť sa gumovitými. Všeobecne platí, že hubovú polievku by ste mali variť na miernom plameni zhruba 20 až 30 minút. Pri príprave hubovej polievky je vhodné huby najprv krátko osmažiť na cibuľke alebo na masle, než ich vložíte do vody.

Pozor! Aj z jedlej huby sa môže stať jedovatá

Aj jedlé huby sa môžu zmeniť v nebezpečnú surovinu. Pri ich zaparení alebo hnití sa totiž aj v inak jedlých hubách môžu objaviť toxické látky, ktoré majú neblahý vplyv na naše zdravie. Preto by sme náležitú pozornosť nemali venovať len spracovaniu húb, ale aj ich uskladneniu.

Prvá pomoc pri otrave hubami

Ak dieťa spontánne nezvracia, pokúsime sa zvracanie navodiť. Okamžite vyhľadať lekársku pomoc, kde sa vykonajú ďalšie opatrenia. Pri podozrení na otravu hubami sa obsah tráviaceho traktu okamžite posiela na mykologické vyšetrenie, aby bolo možné čo najrýchlejšie určiť pôvodcu otravy a tým určiť ďalší spôsob liečby intoxikovaného dieťaťa.

Ak máte k dispozícii huby, ktoré ste konzumovali, alebo sú k dispozícii zvratky dieťaťa s nestráveným zvyškom húb, vezmite ich so sebou. Tráviace ťažkosti akéhokoľvek druhu po požití húb musíme pokladať za otravu, kým sa táto nevylúči! Rozhodujúci význam má mykologické vyšetrenie zvyškov potravy a vývratkov. Identifikácia požitej huby umožňuje včas indikovať účinnú terapiu.

Po otrave hubami je dôležité netlmiť hnačku a požiť aktívne uhlie vo zvýšenej dávke. Prvá pomoc pri otrave je podanie vysokých dávok aktívneho uhlia, naopak, nevhodné je vtedy prijímať mlieko. Ak sú dostupné časti húb alebo celé plodnice, je potrebné priniesť ich so sebou.

Zásady prvej pomoci pri otrave hubami:

Vyvolanie zvracania (ak nenastalo spontánne).
Okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci.
Zabezpečenie vzorky húb alebo zvratkov na mykologické vyšetrenie.

Najnebezpečnejšie druhy húb

Jednu z najzávažnejších otráv spôsobuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená, ktorá svojim vzhľadom pripomína iné jedlé huby - bedľu alebo plávku. Otrava touto hubou sa začína prejavovať 6 až 24 hodín po jej požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Dôsledkom je ťažká dehydratácia. Postihnutý človek prestane močiť, ťažkosti sa za 1 - 2 dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek.

Za najnebezpečnejšiu hubu Kapusta označil muchotrávku zelenú. „K najčastejším otravám dochádza po požití zle tepelne spracovaných modrákov, muchotrávky tigrovanej a muchotrávky červenej,“ spresnil. Smrteľne jedovatých húb na Slovensku nie je veľa, no otráviť sa dá aj konzumáciou jedlých húb.

„Látka, ktorá spôsobuje otravu, je amatoxín. Nachádza sa v muchotrávke zelenej a bedličke. Keď prechádza pečeňou, naviaže sa na pečeňové bunky hepatocyty a spôsobí jej poškodenie,“ vysvetlil Kapusta. „Pri otrave amatoxínom je typické, že prvé príznaky sa prejavia až po 12 hodinách zvracaním a silnými hnačkami,“ priblížil.

Muchotrávka zelená (Amanita phalloides)

Muchotrávka zelená obsahuje dve skupiny prudko jedovatých látok: faloidín a amanitín. Hlavným patogenetickým mechanizmom je hepatotoxickosť. Alfa-amanitín je blokátorom ribonukleovej polymerázy, následkom čoho vzniká porucha syntézy proteínov.

Okrem poškodenia hepatocytov nastáva aj poškodenie buniek ďalších orgánov, predovšetkým obličiek a srdca. Muchotrávku zelenú si zamieňajú hubári za iné huby, pretože nebýva vždy sfarbená typicky do zelena, ale môže byť žltá, olivová, hnedá až čierna.

Klinický obraz: typická je dlhšia doba latencie do vzniku príznakov ako po požití iných druhov húb, a to asi 8 až 12 hodín. Objavuje sa gastroenteritída s úporným zvracaním a stratou tekutín. Po latencii 24-48 hod., keď je pacientovi subjektívne lepšie, dochádza k prejavom hepatorenálneho poškodenia a zlyhania. Encefalopatia, metabolická acidóza a hypoglykémia signalizujú infaustnú prognózu.

Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) a Muchotrávka červená (Amanita muscaria)

Hlavnými toxínmi sú pravdepodobne ibotenová kyselina a muscimol, množstvo toxínu sa okrajovo líši. Klinický obraz: po latencii 0,5 až 2 hodiny bývajú niekedy len krátke muskarínové príznaky -salivácia, slzenie, mióza, bolesti v bruchu. Rýchlo nastupujú naopak príznaky podobné pôsobenie atropínu - pocit tepla, opitosti, tachykardia, nekľud, ataxia, logorea, dezorientácia, halucinácie zrakové a sluchové, striedanie stavov excitácie a eufórie s depresiami, svalové zášklby, kŕče.

Je pozvoľný prechod do kómy, hypotenzie, príznaky obvykle odoznejú do 12 až 24 hodín.

Pavučinec plyšový (Cortinarius orellanus)

Toxín orelanín aj jeho metabolity pôsobia výhradne nefrotoxicky. Klinický obraz: otrava prebieha v dvoch fázach. Po príznakoch v oblasti GIT a dosť typických bolestiach chrbta dochádza za niekoľko dní po požití húb k renálnemu zlyhaniu, ktoré môže nastať po latencii až 21 dní od požitia.

Prevencia otravy hubami

Ak sa vaša rodina venuje hubárčeniu, učte deti huby rozlišovať už od ranného detstva. Preventívne opatrenia spočívajú v rozširovaní osvety medzi zberačmi húb a zabezpečení poradenskej služby pre verejnosť. Pri zjavení sa prvých príznakov otravy po zjedení húb treba okamžite vyhľadať lekára. Ďalej sa odporúča nezbierať a nejesť neznáme huby!

Zbierať a konzumovať by sa mali len huby, ktoré človek pozná. "Plodnice z nazbieraných húb najprv očistite a vykrúťte, aby sa nepoškodilo podhubie a nazbierané huby čo najskôr spracujte," odporučila. Farmaceutka ozrejmila, že jedovaté huby majú veľmi často lepkavý povrch klobúka, nebývajú červivé, zapáchajú a zo spodnej strany klobúka majú lupene.

Zásady prevencie otravy hubami:

Zbierajte len huby, ktoré bezpečne poznáte.
Vyhýbajte sa zberu príliš mladých alebo starých plodníc.
Huby dôkladne tepelne upravte.
Nekonzumujte huby v kombinácii s alkoholom.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach sa poraďte s odborníkom.

Rizikové skupiny

Akákoľvek otrava je vo všeobecnosti vždy nebezpečnejšia pre deti. Platí to aj pre otravu hubami. Riziko je vyššie taktiež v prípade starších ľudí a pacientov trpiacich viacerými ochoreniami, kde kapacity organizmu vyrovnať sa so závažným priebehom otravy už nie sú také, ako u mladých alebo zdravých jedincov.

Typy otráv hubami

Otravy húb možno rozdeliť na viacero typov:

Najnebezpečnejšie otravy spôsobuje (hlavne) muchotrávka zelená.
Otráv podobné faloidným spôsobujú niektoré ušiaky (obyčajný, a iné), ale aj tulipánovka fialová.
Muskarínové otravy spôsobujú niektoré druhy strmuliek (biela, hrabanková a iné), vláknic (Patouirdova, Godeyova, hodvábna a ďalšie), ale aj kališník hnedooranžový.
Hnojník je po latinsky coprinus a niektoré z hnojníkov spôsobujú koprínovú, nazývanú aj vazotoxickú otravu.
Niektoré muchotrávky (červená, tigrovaná a iné) spôsobujú izoxalové neurotické otravy, ktorým sa zvykne hovoriť aj mykoatropínové.
Ďalším typom otráv sú indolové psychotropno-neurotické otravy toxínmi nachádzajúcimi sa v niektorých holohlavcoch (ide o holohlavec kubánsky, mexický a podobne), zvonovcoch (ako je zvonovec modrejúci, hnojový a iné), ale aj v ďalších hubách, napríklad muchotrávke citrónovožltej, šupinovci nádhernom atď.
Najmä niektoré pavučinovce spôsobujú orelanínovú otravu.
Veľké množstvo húb spôsobuje gastrointestinálnu otravu.
Ďalším typom pravej primárnej otravy hubami by mohla byť rhabdomyolytická otrava (napríklad čírovkou zelenkastou).
Otravy vyvolané termolabilnými toxínmi sú otravy hubami, ktoré síce obsahujú jedy, ale len v surovom stave alebo nedostatočne tepelne upravené.
Sekundárne pravé otravy sú otravy vzniknuté druhotnou kontamináciou alebo z dôvodu vzniku toxínov pri autolytických procesoch v hubách.
Primárne nepravé otravy vznikajú z dôvodu neznášanlivosti húb (čo spôsobuje napríklad nedostatok trehalázy) alebo sú vyvolané alergickou reakciou, resp.
Sekundárne nepravé otravy spôsobujú napríklad pesticídy, ťažké kovy alebo rádionuklidy naakumulované v hubách.

tags: #príznaky #otravy #hubami